Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

MGBAVOLƐ NEE MBƐLƐRA BIZA KƐ

Asoo Kɛzi Mede La Gyegye Me Ɔ?

Asoo Kɛzi Mede La Gyegye Me Ɔ?

 Kpuya: Kɛzi mede la hyia me somaa ɔ?

  1. Edwɛkɛ ɛhye mɔ boni a nee kɛzi ɛte nganeɛ la le ko a?

    • Mengulo kɛzi mede la.

    • Ɔyɛ a mekulo kɛzi mede la.

    • Dahuu mekulo kɛzi mede la.

  2. Nzɔne a wɔ ɛ nwo mɔɔ ɛkulo kɛ ɛkakyi a?

    • Wɔ tendenle

    • Wɔ ɛnlomboɛ

    • Wɔ sonlabaka

    • Wɔ enrinli

    • Wɔ kɔla

    • Ɛ nwo nane

    • Debie gyɛne

  3. Toa edwɛkɛ mɔɔ wɔ ɛke la azo.

    Mengulo kɛzi mede la saa . . .

    • megyinla scale zo a.

    • menea me nwo wɔ neanleɛ nu a.

    • mefa me nwo metoto awie mɔ anwo a (me gɔnwo mɔ, menli mɔɔ bebe, menli mɔɔ wɔ vidio nu).

  4. Toa edwɛkɛ mɔɔ wɔ ɛke la azo.

    Mesuzu me ɛnlomboɛ ne . . .

    • dahuu.

    • dapɛne biala.

    • mɔɔ bo ko wɔ dapɛne ne anu.

  5. Edwɛkɛ boni a nee wɔ nganeɛdelɛ le ko a?

    • Kɛzi mede la ɛnle kpalɛ. (Neazo: “Menea me nwo wɔ neanleɛ nu biala a, mɔɔ menwu ye la a le kɛ mele belane yɛɛ me nwo ɛnyɛ fɛ. Mekye me nwo ɛhɔne amaa me zo ade.”​—Serena.)

    • Nyia adwenle kpalɛ wɔ kɛzi ɛde la anwo. (Neazo: “Kɛ ɔde ye biala la yɛbanwu debie wɔ yɛ nwo mɔɔ yɛ nye ɛnrɛlie nwo a, noko bie mɔ wɔ ɛkɛ a ɔwɔ kɛ yɛfa ye zɔ. Nrɛlɛbɛ ɛnle nu kɛ yɛbadwenledwenle ninyɛne mɔɔ yɛnrɛhola yɛnrɛhakyi la anwo.”​—Natanya.)

Baebolo ne ka kɛ mmamaa ‘yɛdwenle kɛ yɛ nwo hyia tɛla kɛ mɔɔ yɛde la.’ (Wulomuma 12:3) Ɔti ɔle kpalɛ yɛɛ nwolɛ hyia kɛ yɛbanyia adwenle kpalɛ wɔ yɛ nwo. Kɛ neazo la, yemɔti a yɛkpuda yɛ gye na yɛyɛ yɛ nwo bɔkɔbɔkɔ a.

Na saa kɛzi ɛde la gyegye wɔ somaa na ɔmaa ɛ rɛle bɔ ɛ? Saa ɔle zɔ a, wɔannea ɛbadwenle kɛ . . .

 ‘Nzɔne ati a mengulo kɛzi mede la ɛ?’

Bie a ninyɛne bie mɔ ati ɔ. Bie a le:

  • Mɔɔ bɛka ye wɔ tɛlevihyɛne nee riledio zo la. “Kɛ mgbavolɛ nee mbɛlɛra la, dahuu yɛnwu nvoninli mɔɔ maa yɛte nganeɛ kɛ ɔwɔ kɛ yɛyɛ ɛdenraa na yɛ nwo yɛ fɛ mekɛ biala a. Ɛhye ati, saa yɛnwu ye kɛ yɛ nwo ɛnyɛ fɛ a ɔmaa yɛ rɛle bɔ!”​—Kellie.

  • Mɔɔ awovolɛ ka la. “Menwu ye kɛ saa mame bie maa kɛzi ɔde la gyegye ye somaa a, fane dɔɔnwo ne ala ɔ ra raalɛ ne te nganeɛ ko ne ala bie. Ɛhye bie kola to papa bie nee ɔ ra nrenyia.”​—Rita.

  • Kɛzi awie bu ɔ nwo la. “Menli mɔɔ bɛngulo kɛzi bɛde la dahuu kulo kɛ menli kanvo bɛ. Ɔba ye zɛhae a ɔyɛ ɛvɛlɛ!”​—Jeanne.

Kɛzi ɔde ye biala la bie a ɛbabiza ɛ nwo kɛ . . .

 ‘Asoo ɔwɔ kɛ mekakyi kɛzi mede la?’

Suzu edwɛkɛ mɔɔ ɛ tipɛnema bie mɔ ka la anwo.

“Tɛ dahuu biala a ɛbahola wɔahakyi debie mɔɔ wɔ ɛ nwo mɔɔ ɛngulo la a, ɔti ɔle kpalɛ kɛ ɛbalie wɔado nu zɔ. Saa ɛyɛ zɔ a, menli ɛnrɛnwu ye bɔbɔ na bɛaha nwolɛ edwɛkɛ.”​—Rori.

“Yɛ mɔɔ ɛbahola biala la nyia kpɔkɛdelɛ kpalɛ. Saa ɛte kpɔkɛ a, ɛ nye balie kɛzi ɛde la anwo. Saa awie ɛngulo kɛzi ɛde la a, ɛnee ahenle zɔhane ɛnle ɛ gɔnwo.”​—Olivia.

Nɔhalɛ edwɛkɛ: Yɛ mɔɔ ɛbahola la maa ɛ nwo ɛyɛ fɛ. Noko mmamaa ninyɛne mɔɔ ɛha la gyegye wɔ. Saa kɛzi ɛde la gyegye wɔ somaa a, ɔbahola yeayɛ esiane. (Nea “ Julia Anloa Nu Edwɛkɛ.”)

Kɛ mɔɔ Erin nwunle ye la, saa ɛnyia adwenle kpalɛ a ɔbamaa ɛ nye alie kɛzi ɛde la anwo. Ɔka kɛ, “Nɔhalɛ nu melɛ me sinlidɔlɛ noko saa mefa me adwenle mesie zo a yɛɛ ɔmaa mete nganeɛ kɛ menfɛta a. Mekpundi me agbɔkɛ nu dahuu yɛɛ medi aleɛ kpalɛ. Meyɛ zɔ a debie biala mɔɔ ɛha la kɔ boɛ.”

 Nzenzaleɛ kpalɛ mɔɔ fɛta la!

Saa ɛnyia adwenle kpalɛ wɔ kɛzi ɛde la anwo a, ɛbanwu ye kɛ ɛ nwo yɛ fɛ kpalɛ. Baebolo ne bahola aboa. Ɔmaa wɔ anwosesebɛ kɛ ɛnyia subane mɔɔ doa zo la:

  • Ahunlundwolɛ. “Ɔle kpalɛ kɛ ɛ kunlu kɛdwo mɔɔ ɛlɛ la anwo tɛla kɛ dahuu ɛkɛbɔ mɔdenle kɛ ɛkpondɛ fofolɛ. Ɛhye noko le debie mgbane na ɔle kɛ ɛlɛkye anwoma.”​—Nolobɔvo ne 6:9.

  • Nyia agbɔkɛ nu ɛkpundinlɛ nwo adwenle kpalɛ. “Nwonane agbɔkɛ nu ɛkpundinlɛ hyia.”​—1 Temɔte 4:8.

  • Ahonle nu anwofɛlɛko. ‘Dasanli nea sonla ɛnyelɛ zo ala, noko Gyihova nea sonla ahonle nu.’​—1 Samoɛle 16:7.

“Kɛzi yɛyɛ yɛ nyunlu la kile kɛzi yɛte nganeɛ wɔ yɛ nwo la. Saa awie akunlu dwo ɔ nwo a, awie mɔ gyɛne nwu ye na bɛtwe bɛbikye ye.”​—Sarah.

“Saa ɛ nwo yɛ fɛ a menli adwenle ba ɛ nwo zo ndɛndɛ. Noko wɔ subane kpalɛ ne yɛɛ menli bava ahakye wɔ dahuu biala a.”​—Phylicia.

Eza nea Mrɛlɛbulɛ 11:22; Kɔlɔsaema 3:10, 12; 1 Pita 3:3, 4.