Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

MGBAVOLƐ NEE MBƐLƐRA BIZA KƐ

Kɛ Ɔkɛyɛ Na Meanyia Anwosesebɛ Meakpundikpundi Me Agbɔkɛ Nu Ɛ?

Kɛ Ɔkɛyɛ Na Meanyia Anwosesebɛ Meakpundikpundi Me Agbɔkɛ Nu Ɛ?

 Kɛmɔti a ɔwɔ kɛ mekpundikpundi me agbɔkɛ nu ɛ?

Wɔ maanle bie mɔ anu, mgbavolɛ nee mbɛlɛra dɔɔnwo ɛnnyia mekɛ ɛmkpundikpundi bɛ agbɔkɛ nu, na ɛhye ɛlɛmaa bɛayia kpɔkɛdelɛ nwo ngyegyelɛ. Ndelebɛbo kpalɛ bie ati, Baebolo ne maa yɛnwu ye kɛ nvasoɛ wɔ “agbɔkɛ nu ɛkpundilɛ zo.” (1 Timote 4:8) Suzu ɛhye mɔ anwo:

  • Ɛkpundikpundi wɔ agbɔkɛ nu a, ɔmaa ɛ nwo sande wɔ. Agbɔkɛ nu ɛkpundilɛ maa sonlabaka ne kpu debie bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye endorphins la​—ɛhye nee ndinli mɔɔ wɔ adwenle ne anu la bie mɔ bɔ nu yɛ gyima na bɛmaa ɛte nganeɛ kɛ ɛ kunlu ɛdwo ɛ nwo yɛɛ ɛ nye ɛlie. Bie mɔ ka kɛ agbɔkɛ nu ɛkpundilɛ le adwenleadwenle anloa ayile.

    “Saa medwazo nwonlomɔ ne ala na mekɔnriandi a, ɔmaa me nye die alehyenlɛ ne amuala na meyɛ gyima kpalɛ. Ɛnriandilɛ maa me nye die.”​—Regina.

  • Ɛkpundikpundi wɔ agbɔkɛ nu a ɔmaa ɛ nwo yɛ fɛ. Ɛkpundikpundi wɔ agbɔkɛ nu kpalɛ a, ɔbamaa ɛ nwo amia na wɔ anwodozo ayɛ kpole.

    “Me nye die kɛ mekola meyɛ debie bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye chin-ups la fane bulu la​—kɛyɛ ɛvolɛ ko mɔɔ ɛze la, ɛnee mengola menyɛ ko bɔbɔ! Mɔɔ maa me nye die kpalɛ bɔbɔ la a le kɛ meze kɛ ɔle ayileyɛlɛ ɔmaa me sonlabaka ne.”​—Olivia.

  • Ɛkpundikpundi wɔ agbɔkɛ nu a, ɔkola ɔmaa ɛnyi ɛkyɛ. Saa ɛta ɛkpundikpundi wɔ agbɔkɛ nu a, ɔboa wɔ ahonle ne yɛɛ nvɛyeba mɔɔ maa ɛdie ɛnwomenle la. Ninyɛne le kɛ ɛdialɛ mɔɔ anu yɛ se, ɛnriandilɛ, azule mɔɔ bɛbia, basekɛ ɛhanlɛ nee mɔɔ bokɛboka nwo la kola bɔ ɛ nwo bane fi ewule bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye coronary artery disease la anwo.​—ahonle ewule mɔɔ ta ku mrenyia nee mraalɛ dɔɔnwo la.

    “Saa yɛfa mekɛ yɛsie ɛkɛ yɛkpundikpundi yɛ agbɔkɛ nu kpalɛ a, ɛnee yɛlɛmaa yɛ Bɔvolɛ ne anwu kɛ, yɛ nye sɔ yɛ sonlabaka ne mɔɔ yeva yemaa yɛ la.”​—Jessica.

Mɔɔ yɛkulo kɛ yɛka la ɛne: Nvasoɛ kpole wɔ agbɔkɛ nu ɛkpundilɛ zo, ɔbaboa wɔ kenle bie na ɔbamaa ɛ nye alie ɛnɛ. Bɛlɛra bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye Tonya la ka kɛ: “Ɛnrɛha ye ɛlɛ kɛ, ‘Meze ye a anrɛɛ meangɔ ɛnriandilɛ ne.’ Sumunli kɛ membɔle ɔ bo kɛ mekpundikpundi me agbɔkɛ nu la, metɛnunle me nwo ɛlɛ.”

Saa bɛannea kale zo kpalɛ a, ɔsɛkye; zɔhane ala yɛɛ saa wɔannea wɔ sonlabaka ne azo boɛ a, ɔbazɛkye a

 Duzu a si me adenle a?

Ninyɛne mɔɔ kola si wɔ adenle mɔɔ ɔti ɛmkpundikpundi wɔ agbɔkɛ nu la bie mɔ ɛne:

  • Ɛhwee ɛndwe wɔ. “Ɛle kakula a, ɛte nganeɛ kɛ wɔ tɛnlabelɛ ne ɛnrɛhakyi ɛlɛ. Ɔti, ɛndwenle nwo bɔbɔ kɛ mekɛ bie bara mɔɔ ɛbahola wɔayia kpɔkɛdelɛ nwo ngyegyelɛ a. Ɛdwenle kɛ mgbanyima ala a bɛlɛ ngyegyelɛ ɛhye a.”​—Sophia.

  • Bɛnlɛ mekɛ. “Menlɛ mekɛ, yɛɛ ɔwɔ kɛ menyia mekɛ medi aleɛ kpalɛ na meda, noko ɔyɛ se kɛ mebanyia mekɛ meakpundikpundi me agbɔkɛ nu.”​—Clarissa.

  • Menlɛ gym nwo ezukoa. “Ɔnla aze kɛ ɛbamaa wɔ zo ade​—ɔhyia kɛ ɛtua ezukoa na wɔahola wɔahɔ gym!”​—Gina.

Dwenle nwo:

Duzu a si adenle kpalɛ mɔɔ ɔti ɛmkpundikpundi wɔ agbɔkɛ nu a? Ɔbahyia mɔdenlebɔlɛ kolaa na wɔali zolɛ konim, noko nvasoɛ kpole wɔ zo.

 Kɛ ɔkɛyɛ na meahola meakpundikpundi me agbɔkɛ nu kɛ mɔɔ ɔfɛta la ɛ?

Nzuzulɛ bie mɔ ɛne:

  • Kakye kɛ wɔ kpɔkɛdelɛ nwo ɛzonlelilɛ la ɛ nwo zo.​—Galeehyeama 6:5.

  • Mmafa ninyɛne ɛyeye ɛ nloa. (Nolobɔvo ne 11:4) Kɛ neazo la, ɔngyia kɛ ɛnyia gym kolaa na wɔakpundikpundi wɔ agbɔkɛ nu. Mɔɔ ɔhyia la a le kɛ ɛbakpondɛ debie mɔɔ ɛ nye die nwo la na wɔava wɔaboka wɔ ngyehyɛleɛ nwo.

  • Amaa wɔanyia nzuzulɛ bie mɔ la, biza awie mɔ debie mɔɔ bɛfa bɛkpundikpundi bɛ agbɔkɛ nu la.​—Mrɛlɛbulɛ 20:18.

  • Yɛ ngyehyɛleɛ titili bie na di ɔ nzi. Fa bodane sie ɛ nye zo na yɛ nwolɛ kɛlɛtokɛ amaa wɔanyia anwosesebɛ wɔadoa zo.​—Mrɛlɛbulɛ 21:5.

  • Kpondɛ awie mɔɔ ɛ nee ye babɔ nu ayɛ la. Agɔnwolɛ kpalɛ mɔɔ anye die agbɔkɛ nu ɛkpundilɛ nwo la bahola amaa wɔ anwosesebɛ na yeaboa yeamaa wɔali wɔ ngyehyɛleɛ ne azo.​—Nolobɔvo ne 4:9, 10.

  • Maa ɛ nye ɛla ade kɛ ninyɛne bazi wɔ adenle, saa ɔbaye zɔ a, mmamaa ɛ sa nu to.​—Mrɛlɛbulɛ 24:10.

 Nyia adwenle kpalɛ

Baebolo ne ka kɛ, ɔwɔ kɛ mrenyia nee mraalɛ amuala maa ‘bɛ nye gyinla bɛ ti anwo.’ (1 Timote 3:2, 11) Yemɔti nyia adwenle mɔɔ fɛta la wɔ agbɔkɛ nu ɛkpundilɛ nwo. Menli mɔɔ yɛ ninyɛne bo zo wɔ agbɔkɛ nu ɛkpundilɛ nwo la ɛvɛlɛ yɛ mgbane. Kakula bɛlɛra bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye Julia la ka kɛ: “Saa kpavolɛ bie nyia agbɔkɛ mgbole na ɔnze nrɛlɛbɛ a, ɔ nwo ɛnyɛ ahomeka.”

Eza nea boɛ wɔ menli mɔɔ bɔ agbɔkɛ nu ɛkpundilɛ nwo nolo la anwo. Bɛkeha edwɛkɛ bie mɔ le kɛ: “Saa ɛlɛkpundikpundi wɔ agbɔkɛ nu na ɛte nganeɛ kɛ ɛgyakyi a, kɔ zo yɛ.” Folɛdulɛ ɛhye mɔ bahola aboda wɔ na yeaye wɔ adwenle yeavi “ninyɛne mɔɔ hyia kpalɛ” la azo.​—Felepaema 1:10.

Bieko, menli mɔɔ kanvo agbɔkɛ nu ɛkpundinlɛ kile bɔbɔ la bahola amaa ɛ sa nu ado. Bɛlɛra bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye Vera la ka kɛ: “Ngakula mbɛlɛra dɔɔnwo twe menli mɔɔ bɛkulo kɛ bɛyɛ kɛ bɛdabɛ la nvoninli, bɛte nganeɛ kɛ bɛnea bɛ a, ɔbamaa bɛanyia anwosesebɛ. Noko awieleɛ bɔkɔɔ ne bɛfa bɛ nwo bɛtoto menli ɛhye mɔ anwo, na bɛ sa nu to. Ɔle kpalɛ kɛ ɛbava wɔazie ɛ nye zo kɛ ɛbanyia kpɔkɛdelɛ kpalɛ, na tɛ kɛ ɛmaa ɛ nwo ayɛ fɛ.”