Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

MGBAVOLƐ NEE MBƐLƐRA BIZA KƐ

Asoo Awie Awodeɛ Mɔɔ Bɛtafe Nwo La Le Nla?

Asoo Awie Awodeɛ Mɔɔ Bɛtafe Nwo La Le Nla?

Amaneɛbɔlɛ bie mɔɔ U.S. Centers for Disease Control and Prevention vale dole gua la hanle kɛ, ngakula mɔɔ bɛnyia ɛvolɛ 15 kɔdwu 19 mɔɔ bɛbizebizale bɛ edwɛkɛ la anu kɛyɛ foa ko hanle kɛ bɛtafe awie awodeɛ nwo ɛlɛ. Sharlene Azam mɔɔ hɛlɛle Oral Sex Is the New Goodnight Kiss buluku ne la ka kɛ: “Saa ɛ nee mgbavolɛ nee mbɛlɛra ka [awodeɛ mɔɔ bɛtafe nwo] la anwo edwɛkɛ a, bɛka kɛ nvonleɛ biala ɛnle nwo. Nɔhalɛ nu bɛnnwu ye kɛ ɔle nla.”

 Kɛzi ɛdwenle nwo ɛ?

Bua kpuya ɛhye mɔ mɔɔ doɔdoa zo la saa bɛle ɛhɛe anzɛɛ kyɛkyɛ a.

  1. Saa raalɛ tafe nrenyia awodeɛ nwo a ɔbanrenzɛ ɔ?

    1. Ɛhɛe

    2. Kyɛkyɛ

  2. Asoo awodeɛ nwo ɛtafelɛ bamaa awie anyia ewule ɔ?

    1. Ɛhɛe

    2. Kyɛkyɛ

  3. Asoo awie awodeɛ mɔɔ bɛtafe nwo la le nla?

    1. Ɛhɛe

    2. Kyɛkyɛ

 Nɔhalɛ edwɛkɛ ne a le boni?

Fa wɔ mualɛ ne toto mualɛ ɛhye mɔ anwo.

  1. Saa raalɛ tafe nrenyia awodeɛ nwo a ɔbanrenzɛ ɔ?

    Mualɛ: Kyɛkyɛ. Ɛhye le debie ko mɔɔ menli dɔɔnwo gyinla zo ka kɛ awodeɛ nwo mɔɔ bɛtafe la ɛnle ɛtane a.

  2. Asoo awodeɛ nwo ɛtafelɛ bamaa awie anyia ewule ɔ?

    Mualɛ: Ɛhɛe. Awie mɔɔ fa ɔ nwo wula awodeɛ nwo ɛtafelɛ nu la bahola anyia hepatitis (A anzɛɛ B), genital warts, gonorrhea, herpes, HIV, yɛɛ syphilis.

  3. Asoo awie awodeɛ mɔɔ bɛtafe nwo la le nla?

    Mualɛ: Ɛhɛe. Nyɛleɛ biala mɔɔ fale awie awodeɛ nwo​—mɔɔ bie a le raalɛ nee nrenyia nla, awie awodeɛ nwo ɛtafelɛ, awie mɔɔ bɛfa ye bɛ nzi nee awie awodeɛ mɔɔ awie gyɛne sosɔ nu wɔ nla adenle zo la​—le nla.

 Duzu ati a nwolɛ hyia a?

Suzu Ngɛlɛlera bie mɔ mɔɔ fale awodeɛ nwo ɛtafelɛ nwo la anwo.

Baebolo ne ka kɛ: “Nyamenle ɛhulolɛdeɛ a le kɛ . . . bɛkɛhwe bɛ nwo bɛkɛvi adwɔmane ɛbɛla nwo.”​—1 Tɛsalonaekama 4:3.

Edwɛkɛkpɔkɛ mɔɔ bɛhile ɔ bo ‘adwɔmane ɛbɛla’ la kile nla nu nyɛleɛ biala mɔɔ kɔ zo wɔ menli nwiɔ mɔɔ bɛnle agyalɛma la avinli la. Bie a le nrenyia nee raalɛ nla, awodeɛ nwo ɛtafelɛ, awie mɔɔ bɛfa ye bɛ nzi nee awie awodeɛ mɔɔ awie gyɛne sosɔ nu wɔ nla adenle zo la. Awie mɔɔ fa ɔ nwo wula adwɔmane ɛbɛla nu la bahola ayia ngyegyelɛ mgbole, mɔɔ tɛla biala la ɔbazɛkye agɔnwolɛvalɛ mɔɔ ɔ nee Nyamenle lɛ la.​​—1 Pita 3:12.

Baebolo ne ka kɛ: “Awie biala mɔɔ kɛbɔ adwɔmane ɛbɛla la yɛ ɛtane tia ɔdaye ye sonlabaka ne.”​—1 Kɔlentema 6:18.

Awie awodeɛ nwo ɛtafelɛ bahola amaa wɔanyia nwonane afoa nu nee sunsum nu ngyegyelɛ. Eza ɔbahola yeamaa wɔanyia nganeɛdelɛ nu ngyegyelɛ. Talking Sex With Your Kids buluku ne ka kɛ, “Tɛ nrenyia nee raalɛ nla angomekye a kola maa awie te nganeɛ kɛ ɔ nwo ɛnlɛ nvasoɛ bieko anzɛɛ maa awie nu ɔ nwo na ɔdi nyane a. Saa awie fa ɔ nwo wula nla nu ɛbɛlatane nu a ɔbanyia nganeɛdelɛ nu ngyegyelɛ ko ne ala mɔɔ awie mɔɔ fa ɔ nwo wula nla gyɛne biala anu la nyia la bie. Nla biala le nla.”

Baebolo ne ka kɛ: ‘Medame a mele Gyihova bɛ Nyamenle ne, mɔɔ kilehile bɛ maa bɛyɛ kpalɛ la.’​—Ayezaya 48:17.

Ɛdie ɛdi kɛ Nyamenle mɛla mɔɔ fale nla nwo la baboa wɔ ɔ? Anzɛɛ ɛsuzu kɛ ɔle kyengye somaa? Mɔɔ baboa wɔ yeamaa wɔabua kpuya ɛhye mɔ la, dwenle adenle mɔɔ kale dɔɔnwo lua zo na kale adenle zo mɛla, traffic light, nee sɛkɛlɛneɛ mɔɔ maa kale gyinla wɔ zo la anwo. Ɛbu sɛkɛlɛneɛ ɛhye mɔ kɛ adenzilɛ anzɛɛ anwobanebɔlɛ debie? Saa ɛ nee delava bie mɔ anva sɛkɛlɛneɛ ɛhye mɔ anyɛ gyima a duzu a bazi a?

Kale ɛhanlɛ nwo mɛla fa ɛweɛne to fanwodi mɔɔ ɛlɛ la azo, noko bɛbɔ ɛ nwo bane. Zɔhane ala a, Nyamenle mɛla maa wɔ ɛweɛne a, noko bɛbɔ ɛ nwo bane a

Zɔhane ala a Nyamenle ngyinlazo ne mɔ de a. Nɔhalɛ nu, saa wɔanva wɔanyɛ gyima a, ɛbabu mɔɔ ɛbalua la. (Galeehyeama 6:7) Buluku bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye Sex Smart la ka kɛ, “Saa ɛbu ɛ nye ɛgua wɔ diedi nee ngyinlazo zo na ɛfa ɛ nwo ɛwula nyɛleɛ mɔɔ ɛze ye kɛ ɔnle kpalɛ la anu a, ɔmmaa ɛmbu ɛ nwo.” Mɔɔ nee ɛhye ɛnle ko la, saa ɛfa Nyamenle ngyinlazo ɛyɛ gyima a, ɔbahile kɛ ɛlɛda subane kpalɛ ali. Mɔɔ tɛla biala la, ɛbanyia adwenle mɔɔ anu te.​—1 Pita 3:16.