Xeen tiʼ baʼax ku taasik

Xeen tu cuadroil baʼax ku taasik

1C

Bix kʼuchik le Biblia teʼ kʼiinoʼobaʼ

Le Máax beet u yantal le Bibliaoʼ letiʼ xan kanáant maʼ u saʼatal. Letiʼ beet u tsʼíibtaʼal lelaʼ:

«U tʼaan k-Dioseʼ ku pʼáatal utiaʼal mantatsʼ» (Isaías 40:8).

Le baʼax ku yaʼalik le tekstooʼ jach jaaj, kex u jaajileʼ teʼ kʼiinoʼobaʼ minaʼan mix junpʼéel tiʼ le Tsʼíiboʼob ich Hebreo yéetel Arameo a bey xan le Tsʼíiboʼob ich Griego yáax tsʼíibtaʼaboʼoboʼ. Le oʼolaleʼ, ¿bix k-ojéeltik wa le baʼax ku yaʼalik le Biblia teʼ kʼiinoʼobaʼ jach letiʼe baʼax ku yaʼalik le ka yáax tsʼíibtaʼaboʼ?

LE MÁAKOʼOB ÁANTAJNAJOʼOB UTIAʼAL MAʼ U SAʼATLOʼ

Tsʼíiboʼob ich Hebreo. Desde úuchjeakileʼ Dioseʼ tu yaʼalaj unaj u copiartaʼal b le baʼax yáax tsʼíibtaʼaboʼ. Jéeobaeʼ tu yaʼalaj tiʼ u reyiloʼob Israel ka u beetoʼob junpʼéel copia tiʼ le Ley utiaʼal u meyajtiʼoboʼ (Deuteronomio 17:18). Dios xaneʼ tu kʼubéentaj tiʼ le levitaʼob ka u kanáantoʼob le baʼax tsʼíibtaʼaboʼ yéetel ka u kaʼansoʼob tiʼ le kaajoʼ (Deuteronomio 31:26; Nehemías 8:7). Le ka tsʼoʼok xan u jóokʼol le judíoʼob tu kaajil Babiloniaoʼ yanchaj junjaats máakoʼob ku yaʼalaʼaltiʼob soferim wa escribaʼob copiartik le Leyoʼ (Esdras 7:6). Le ka máan kʼiineʼ le escribaʼoboʼ tu beetoʼob yaʼab u copiailoʼob le 39 libroʼob ku taasik le Tsʼíiboʼob ich Hebreooʼ.

Ichil yaʼab añoseʼ le escribaʼoboʼ jach tu kanáantoʼob bix u copiarkoʼob le libroʼoboʼ. Yanchaj junpʼéel tiempoeʼ (Edad Media) junjaats judíoʼob ku yaʼalaʼaltiʼob masoretaʼobeʼ letiʼob copiartik kaʼach le libroʼoboʼ. Junpʼéel tiʼ le copia tu beetoʼoboʼ ku kʼaabaʼtik Códice de Leningrado, lelaʼ beetaʼab teʼ año 1008 wa 1009 tsʼoʼokok u taal Jesúsoʼ, yéetel letiʼe copia maas úuchben yéetel chúukaʼan yanoʼ. Chéen baʼaleʼ kex tu jaʼabil 1950, kaxtaʼab le tsʼíiboʼob ku kʼaabaʼtik Rollos del Mar Muertooʼ, teʼeloʼ yaan kex 220 u xóoxotʼal u yúuchben tsʼíibiloʼob le Bibliaoʼ. Le tsʼíiboʼob jeʼeloʼ kex 1,000 años maas úuchbenoʼob ke le Códice de Leningradooʼ. Le kéen keʼetek le Rollos del Mar Muerto yéetel le Códice de Leningradooʼ, ku yeʼesik lelaʼ: kex yaan jujunpʼéel baʼaloʼob maʼ jach igual bix tsʼíibtaʼanileʼ láayliʼ letiʼe baʼax u kʼáat u yaʼaloʼoboʼ.

¿Kux túun le 27 libroʼob yaan ichil le Tsʼíiboʼob ich Griegooʼ? Le libroʼob jeʼelaʼ tsʼíibtaʼaboʼob tumen jujuntúul tiʼ u apóstoloʼob Jesucristo yéetel tumen jujuntúul tiʼ u yáax discípuloʼob. Jeʼex u beetik kaʼach le escribaʼoboʼ, le yáax cristianoʼoboʼ tu beetoʼob xan copiaʼob tiʼ le libroʼobaʼ (Colosenses 4:16). Le gobernador romano Diocleciano bey xan uláakʼ máakoʼoboʼ tu yóotoʼob u xuʼulsoʼob tuláakal le baʼaxoʼob tsʼíibtaʼab tumen le cristianoʼoboʼ, kex beyoʼ yaʼab tiʼ le úuchben tsʼíiboʼoboʼ pʼaatloʼob tak bejlaʼeʼ.

Le baʼaxoʼob tu tsʼíibtaj le cristianoʼoboʼ traducirtaʼab ichil uláakʼ idiomaʼob. Le yáax bibliaʼob traducirtaʼaboʼ beetaʼab ich idiomaʼob jeʼex armenio, copto, etiópico, georgiano, latín yéetel siríaco.

LE TSʼÍIB MEYAJNAJ UTIAʼAL U TRADUCIRTAʼAL LE BIBLIAAʼ

Maʼ tuláakal le úuchben copiaʼob tiʼ le Biblia jach igual bix tsʼíibtaʼaniloʼ. ¿Bix túun jeʼel u páajtal k-ojéeltik jach baʼax ku yaʼalik le ka yáax tsʼíibtaʼaboʼ?

Utiaʼal k-naʼatikeʼ koʼox ketik beyaʼ: juntúul maestroeʼ ku yaʼalik tiʼ 100 u túulal j-xoknáaloʼob ka u copiartoʼob junxóotʼ tiʼ junpʼéel libro. Kex ka saʼatak le xóotʼ ku taasik le librooʼ, wa ka keʼetek le 100 copiaʼob beetaʼaboʼ jeʼel u yeʼesik jach baʼax ku yaʼalik kaʼacheʼ. Maʼ xaaneʼ le j-xoknáaloʼoboʼ jeʼel u púutsʼultiʼob wa baʼaxeʼ, chéen baʼaleʼ maʼ tiʼ tuláakloʼob kun púutsʼul junpʼéeliliʼ baʼaxiʼ. Le kéen keʼetek xan le yaʼabkach úuchben copiaʼob tiʼ le Bibliaoʼ, jeʼel u páajtal u yilaʼal baʼax púutsʼ tiʼ le máax copiartoʼ yéetel jeʼel u yilaʼal jach baʼax ku yaʼalik kaʼach le ka yáax tsʼíibtaʼab le Bibliaoʼ.

«Jeʼel u páajtal k-aʼalikeʼ minaʼan uláakʼ tsʼíib jach chúukaʼan baʼax ku yaʼalik jeʼex le ka tsʼíibtaʼab úuchjeakiloʼ»

¿Baʼaxten jeʼel u páajtal k-creerkeʼ le baʼax ku yaʼalik le Biblia bejlaʼoʼ láayliʼ letiʼe baʼax ku yaʼalik le ka yáax tsʼíibtaʼaboʼ? Le ka tʼaanaj yoʼolal le Tsʼíiboʼob ich Hebreooʼ William H. Greeneʼ tu yaʼalaj: «Jeʼel u páajtal k-aʼalikeʼ minaʼan uláakʼ tsʼíib jach chúukaʼan baʼax ku yaʼalik jeʼex le ka tsʼíibtaʼab úuchjeakiloʼ». Tu yoʼolal le Tsʼíiboʼob ich Griego wa le Nuevo Testamentooʼ, F. F. Bruceeʼ ku yaʼalik: «Maas yaʼab baʼaxoʼob eʼesik de ke jach jaaj tuláakal baʼax tsʼíibtaʼan teʼ Nuevo Testamentooʼ ke le baʼaxoʼob tsʼíibtaʼaboʼob úuchjeakil tumen le máakoʼob jach kʼaj óolaʼanoʼoboʼ, le baʼaloʼobaʼ mix máak ku táabal u yaʼal wa maʼ jaaj baʼax ku yaʼalikoʼobiʼ». Letiʼeʼ tu yaʼalaj xan: «Wa le Nuevo Testamento bey jeʼex u maasil libroʼob minaʼan baʼax u yil yéetel religióneʼ, bejlaʼa mix máak jeʼel u yaʼalik wa maʼ jaaj baʼax ku yaʼalikeʼ».

Rollos del Mar Muerto, Isaías capítulo 40 (maʼ xaaneʼ tsʼíibtaʼab ichil le año 125 tak 100 táanil tiʼ u taal Jesúsoʼ)

Le ka keʼet yéetel uláakʼ tsʼíiboʼob ich hebreo 1,000 años u maas túumbeniloʼobeʼ ilaʼabeʼ chéen jujunpʼéel baʼaloʼob mejentak kʼexpajaʼan, maases chéen tiʼ bix tsʼíibtaʼaniloʼob

Códice de Alepo, Isaías capítulo 40; junpʼéel úuchben tsʼíib beetaʼan tumen le masoretaʼob kex tu añoil 930 tsʼoʼokok u taal Jesúsoʼ

Tsʼíiboʼob ich hebreo. Le Biblia U Tʼaan Dios utiaʼal u Kajnáaliloʼob le Túumben Luʼum ich Hebreo beetaʼab ich inglésoʼ (1953-1960) jóoʼsaʼab tiʼ le Biblia Hebraica beetaʼab tumen Rudolf Kitteloʼ. Chéen baʼaleʼ le tsʼíiboʼob ich hebreooʼ tsʼoʼok u jel xakʼaltaʼal. Le Biblia Hebraica Stuttgartensia yéetel le Biblia Hebraica Quintaoʼ tsʼoʼok u chʼaʼikoʼob en cuentail le baʼax yaan teʼ Rollos del Mar Muerto bey xan le baʼax yaan tiʼ uláakʼ úuchben tsʼíiboʼoboʼ. Le bibliaʼobaʼ tu copiartoʼob le Códice de Leningradooʼ, chéen baʼaleʼ tu tsʼáajoʼob tiʼ notas le baʼax ku yaʼalik uláakʼ úuchben tsʼíiboʼob jeʼex Pentateuco Samaritano, Rollos del Mar Muerto, Septuaginta griega, tárgumes arameos, Vulgata latina yéetel Peshitta siríaca. Le baʼax ku yaʼalik le Biblia Hebraica Stuttgartensia yéetel le Biblia Hebraica Quintaoʼ chʼaʼab en cuentail le ka jel xakʼaltaʼab le Biblia Túumben Luʼum ich inglésoʼ.

Tsʼíiboʼob ich griego. Ichil u añoil 1853 tak 1881, B. F. Westcott yéetel F.J.A. Hort, máakoʼob jach kaʼanchajaʼan u xookoʼobeʼ, tu ketoʼob le u úuchben tsʼíibiloʼob le Biblia yanoʼob teʼ kʼiinoʼob jeʼeloʼ. Bey túunoʼ tu beetoʼob le tsʼíiboʼob ich griego tu yiloʼob maas jach ku náatsʼal tiʼ le baʼax ku yaʼalik le Biblia le ka yáax tsʼíibtaʼaboʼ. Le tsʼíiboʼob tu beetoʼoboʼ letiʼe meyajnaj tiʼ le Máaxoʼob Beet le Biblia Túumben Luʼum kex tu añoil 1950. Yaan xan uláakʼ úuchben tsʼíiboʼob tu chʼaʼajoʼob en cuentail. Leloʼobaʼ beetaʼaboʼob kex kaʼapʼéel wa óoxpʼéel siglo tsʼoʼokok u taal Jesús. Chéen baʼaleʼ yaan xan uláakʼ úuchben tsʼíiboʼob tsʼoʼok u kaxtaʼaloʼob. Tsʼoʼoleʼ uláakʼ tsʼíiboʼob jeʼex le beetaʼan tumen Nestle yéetel Aland bey xan le Sociedades Bíblicas Unidasoʼ ku chʼaʼikoʼob en cuentail le baʼaloʼob túumben xakʼaltaʼanil tumen le máaxoʼob kaʼanchajaʼan u xookoʼoboʼ. Jujunpʼéel tiʼ le baʼaloʼob túumbentakaʼ tsʼaʼaboʼob teʼ Biblia jeʼelaʼ.

Leloʼ ku yeʼesikeʼ jujunpʼéel versículoʼob tiʼ le Tsʼíiboʼob ich Griegooʼ chéen tsʼaʼaboʼob tumen le máaxoʼob copiart le Biblia úuchjeakiloʼ, minaʼanoʼob ichil le Biblia le ka yáax tsʼíibtaʼaboʼ. Lelaʼ bey beetaʼabik teʼ úuchben bibliaʼob jeʼex le King James Versionoʼ (Versión del Rey Jacobo). Kex tu añoil 1550, tsʼokaʼaniliʼ u kʼaʼamal bix u jaʼatsal u versículoiloʼob le Bibliaoʼ. Le oʼolaleʼ ichil u maas yaʼabil le bibliaʼoboʼ le kéen luʼsaʼak baʼax ku yaʼalik jujunpʼéel versículoʼobeʼ ku pʼáatal jóojochil. Le versículoʼob ku luʼsaʼal baʼax ku yaʼalikoʼoboʼ letiʼe jeʼeloʼobaʼ: Mateo 17:21; 18:11; 23:14; Marcos 7:​16; 9:​44, 46; 11:26; 15:28; Lucas 17:36; 23:17; Juan 5:4; Hechos 8:​37; 15:34; 24:7; 28:29; yéetel Romanos 16:24. Teʼ Biblia jeʼelaʼ tsʼaʼan junpʼéel nota teʼ tuʼux yaan le versículoʼobaʼ.

Le chowak tsʼoʼokbal ku taasik Marcos 16:9-20, le kóom tsʼoʼokbal ku taasik Marcos capítulo 16, yéetel le jaats ku taasik Juan 7:53 tak 8:11, yaʼab baʼax eʼesikeʼ minaʼanoʼob ichil le Biblia le ka yáax tsʼíibtaʼaboʼ. Le oʼolal maʼ tsʼaʼaboʼob teʼ Biblia jeʼelaʼ.

Yaan xan uláakʼ jaatsoʼob tiʼ le Biblia péeksaʼab utiaʼal u tsʼaʼabal le baʼaxoʼob ku yaʼalik le máaxoʼob kaʼanchajaʼan u xookoʼoboʼ, letiʼobeʼ ku yaʼalikoʼobeʼ le baʼaloʼobaʼ jach letiʼe baʼax ku yaʼalik le Biblia le ka yáax tsʼíibtaʼaboʼ. Jeʼex tiʼ Mateo 7:13, jujunpʼéel úuchben tsʼíiboʼobeʼ ku yaʼalikoʼob: «Ookeneʼex tiʼ le nuʼunutʼ joonajoʼ, tumen kóoch u bejil le xuʼulsajiloʼ yéetel nojoch u joonajil». Ichil le Biblia Túumben Luʼum ich inglésoʼ maʼatech u taasik kaʼach le jaats ku yaʼalik «u joonajil». Chéen baʼaleʼ úuchik u maas xakʼaltaʼal le úuchben tsʼíiboʼoboʼ chíikpajeʼ le jaats «u joonajil» tiaʼan ichil le Biblia le ka yáax tsʼíibtaʼaboʼ, le oʼolal tsʼaʼab ichil le Biblia jeʼelaʼ. Yaan xan uláakʼ túumben baʼaloʼob ilaʼabi, pero mejentakoʼob yéetel maʼatech u kʼexkoʼob le baʼax ku yaʼalik u Tʼaan Diosoʼ.

Junpʼéel u úuchben tsʼíibil 2 Corintios 4:13 tak 5:4, maʼ xaaneʼ tsʼíibtaʼab 200 años tsʼoʼokok u taal Jesús

a Desde teʼelaʼ chéen yaan k-aʼalik Tsʼíiboʼob ich Hebreo.

b Junpʼéel baʼax oʼolal unaj u copiartaʼaleʼ tumen ku kʼastal le material tuʼux tsʼíibtaʼaboʼoboʼ.