Tɛla kɔ ndwokɔ mɔɔ ɩwɔ zʋ

Kɛ Ɩkɛyɛ Na Mɩanwʋ Nɔhʋanlɛ Ɔzʋ̃mɩnlɛ a?

Kɛ Ɩkɛyɛ Na Mɩanwʋ Nɔhʋanlɛ Ɔzʋ̃mɩnlɛ a?

Mɔɔ Bayɩbʋlʋ yɩ kã

 Mmɩlɩ mɔ Bayɩbʋlʋ yɩ ɩkãã mɔɔ ɩkɛma yɛkɔnwʋ nɔhʋanlɛ ɔzʋ̃mɩnlɛ nɩɩ awohwizʋ̃mɩnlɛ nwʋ odwokɔ nɩ, ɩhanlɩ kɛɛ: “Na bɛzabɛ bɛ nyɛlɩyɛ nɩ, yɛ mʋnlʋmmɔ bɛkɛva bɔkɔnwʋ bɛ a. Owudo baaba iso mma baaba, yɛɛ owudo tanɩ sʋ̃ iso mma tanɩ.” (Matiyu 7:16a, 17) Kɛmɔ owudo be yɩ mma yɛ ɛkɛva kɔnwʋ kɛɛ ɩdɩ owudo baaba anzɛnyɩɩ tanɩ nɩ, ɔzɔ la yɛ mɔɔ ɔzʋ̃mɩnlɛ be kɛyɛ nɩ yɛ ɩkɛma ɔkɔnwʋ kɛɛ ɩdɩ nɔhʋanlɛ ɔzʋ̃mɩnlɛ anzɛnyɩɩ awohwi ɔzʋ̃mɩnlɛ a. Mɔɔ ilili zʋlɔ yɩ sʋ̃ kɛma ɔkɔnwʋ mɔɔ nɔhʋanlɛ ɔzʋ̃mɩnlɛ nu maa bɛyɛ nɩ be.

  1.   Nɔhʋanlɛ ɔzʋ̃mɩnlɛmaa bɛáva be ehilehilelɛ bekyina enii yɩ nɣɛlɛbɛ zʋ mfomi igyĩ Bayɩbʋlʋ yɩ zʋ. (Dwɔɔnʋ 4:24; 17:17) Eyimmɔ be yɛ lɛ nɔhʋanlɛ odwokɔ mɔɔ ɩfalɩ ɛkɛla nɩɩ paladayɩsɩ azɩlɛ nwʋ anyɩnlɩlazʋ yɩ nɩ nwʋ. (Ndwomi 37:29; Ayɩzaya 35:5, 6; Izikɩyɛlɩ 18:4) Akʋ̃ sʋ̃, nɔhʋanlɛ ɔzʋ̃mɩnlɛmaa bɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ bɛkɛma ehilehilelɛ be mɔɔ ɩáyɛ nɔhʋanlɛ kɛla ali.—Matiyu 15:9; 23:27, 28.

  2.   Nɔhʋanlɛ ɔzʋ̃mɩnlɛmaa bʋwa be mmenii ma bɔnwʋ Nyamɩnlɩ na bekilehile bɛ ma bɔnwʋ yi dima Gyehova nɩ. (Ndwomi 83:18; Ayɩzaya 42:8; Dwɔɔnʋ 17:3, 6) Bekilehile kɛɛ sa yɛkʋla yebike Nyamɩnlɩ na yɩzayɩ po ɩpɛ kɛɛ yɛ nɩɩ yɩ nyia abusunwawɔlɛ.—Gyemisi 4:8.

  3.   Nɔhʋanlɛ ɔzʋ̃mɩnlɛmaa ma yɛnwʋ kɛɛ Gyisɛsɩ Kɩlayɩsɩ yɛ Nyamɩnlɩ koluwa yɩ zʋ ma yekenyia nnwʋanlɩ a. (Egyima 4:10, 12) Bedidili Gyisɛsɩ yɩ ahyɛdɩ zʋ na bɔbɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ bokozumazuma yɩ.—Dwɔɔnʋ 13:15; 15:14.

  4.   Nɔhʋanlɛ ɔzʋ̃mɩnlɛmaa nwʋ Nyamɩnlɩ yɩ Bulombunlililɛ yɩ kɛɛ mɛyɩ la yɛ ɩdɩ adasamaa bɛ anyɩnlɩlazʋ a. Na numɔ maa kã ɔzɔ Bulombunlililɛ yɩ nwʋ odwokɔ kile mmenii mvʋlɔ.—Matiyu 10:7; 24:14.

  5.   Nɔhʋanlɛ ɔzʋ̃mɩnlɛmaa dʋdɔ bɔ nwʋ. (Dwɔɔnʋ 13:35) Bɛfa annidi bɛma abiyela na bede abiyela betiã nu ɩávalɩ nwʋmɔ dɩka mɔɔ bɔzʋ̃, bɛ amamɩlɛ, ndɛnɩ mɔɔ bɛkã nɩɩ kezimɔ bɔ nnwʋnlamɩ anyɩ kɔla dɩ. (Egyima 10:34, 35) Akʋ̃ sʋ̃, iluwakɛɛ bɔdʋdɔ mmenii mvʋlɔ ti, bɛáhɔ kʋnɛ.—Mika 4:3; 1 Dwɔɔnʋ 3:11, 12.

  6.   Nɔhʋanlɛ ɔzʋ̃mɩnlɛmaa béni azɔfʋ mɔɔ botuwa kakɛ bɛ, na bɛáva anlima nɣezile nɣezile bɔfʋlɔ be mbanimbani mɔɔ beli bɛ anyunu nɩ.—Matiyu 23:8-12; 1 Pita 5:2, 3.

  7.   Nɔhʋanlɛ ɔzʋ̃mɩnlɛmaa bɛágyina ɔfʋã bela wɔ manlɩwulɛ ndwokɔ nu. (Dwɔɔnʋ 17:16; 18:36) Naasʋ̃ bɛfa annidi bɛma aɣanɩ yɩ ɩávalɩ nwʋmɔ dɩka bela mɔɔ bɔwɔ nɩ na bɛfa Bayɩbʋlʋ yɩ ahyɛdɩ mɔɔ ise: “Mɔɔ ɩdɩ Siiza dɩyɛ nɩ, boduwá bɛma Siiza [mɔɔ igyĩ kɛnɩ ɩma amanlɩ mbanimbani], na mɔɔ ɩdɩ Nyamɩnlɩ sʋ̃ dɩyɛ nɩ boduwá bɛma Nyamɩnlɩ” nɩ bɛyɛ egyima.—Maakɩ 12:17; Wulomimaa 13:1, 2.

  8.   Nɔhʋanlɛ ɔzʋ̃mɩnlɛmaa bɛáva bo munwa bɛkã kɛɛ bɛdɩ Kilisinyiamaa la, mfomi bɛfa mɔɔ bekilehile nɩ bɔbɔ bɛ ɛbɩla. Bɛfa Bayɩbʋlʋ yɩ mmɛla mɔɔ ɩfalɩ ɛbɩlawɔlɛ nwʋ nɩ munwala bedi egyima. (Ɛfɩsɛsɩmaa 5:3-5; 1 Dwɔɔnʋ 3:18) Naasʋ̃ eyi iáhile kɛɛ bɛyɛ kyɩngyɩ̃ɩ̃ mfomi bɛ anyɩ de kɛɛ bɔsʋ̃mɩɩ “anyɩnlɩlelɛ Nyamɩnlɩ” nɩ.—1 Timoti 1:11, New World Translation.

  9.   Nɔhʋanlɛ ɔzʋ̃mɩnlɛmaa bɔ nwʋ ɩázʋnɩ. (Matiyu 7:13, 14) Mbɔmɩ sʋ̃maa nɩ, bɛáwu mmenii mɔɔ bɔwɔ nɔhʋanlɛ ɔzʋ̃mɩnlɛ nu nɩ, ɩyɛ po a, bɛsɩlɩ bɛ, na botwodwu betiyia bɛ kɛɛ bɛyɛɛ Nyamɩnlɩ yɩ apɛdɩ.—Matiyu 5:10-12.

Ɔlɔ́kʋla kegyina ‘wʋ nɣanlɩdɩlɛ zʋ’ kɔnwʋ nɔhʋanlɛ ɔzʋ̃mɩnlɛ

 Ɩdɩ asianɩ kezile paa kɛɛ yɛkɛva yɛ nwʋ yɛkɔwɔ ɔzʋ̃mɩnlɛ be iluwa kezimɔ ɩma yɛtɩ nɣanlɩ nɩ ti. Mmenii be wɔ kɛ a, Bayɩbʋlʋ yɩ hyɛlɩ bɔ nwʋ nkɔmɩ kɛɛ mmɩlɩ be kɛɣa mɔɔ “odwokɔ mɔɔ bɛzabɛ bɛpɛ kɛɛ betiye nɩ, bɛkɛbɛ nwʋmɔ ahilehilevʋlɔ sʋ̃maa ma bɛkɛhã bekehile bɛ.” (2 Timoti 4:3) Naasʋ̃ Bayɩbʋlʋ yɩ hyɛ yɛ ɛzɩzɩbɛ kɛɛ yɛva yɛ nwʋ yɛwɔ ɔzʋ̃mɩnlɛ mɔɔ “evinli bela íni nwʋmɔ wɔ Nyamɩnlɩ Ɛzɩlɛ nɩ anyunu,” sɛ mmenii sʋ̃maa bɛ anyɩ iáleli nwʋmɔ po a.—Gyemisi 1:27; Dwɔɔnʋ 15:18, 19.