Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

YITSO ENUMƆ

“Yoo Kpakpa”

“Yoo Kpakpa”

1, 2. (a) Mɛɛ nitsumɔ nɛkɛ no mli lɛ Rut tsuɔ? (b) Mɛɛ nibii kpakpai ni kɔɔ Nyɔŋmɔ Mla lɛ kɛ ewebii lɛ ahe Rut ná le?

RUT kula shi yɛ akoko ni ebua naa yɛ gbi lɛ mli lɛ he. Hiɛ ebɔi bumɔ yɛ Betlehem ŋai lɛ anɔ, ni nitsulɔi babaoo miishi, amɛnyiɛ blɛoo kɛmiikwɔ kɛmiibɛŋkɛ maŋ bibioo lɛ agbó lɛ naa. Etɔ Rut bliboo akɛni etsu nii dɛŋdɛŋ kɛjɛ leebi tɔ̃ɔ lɛ hewɔ. Kɛlɛ, eetsu nii lolo, ehiɛ tso bibioo ko kɛmiigbee akoko shabii lɛ koni ejie akokoi lɛ. Eyɛ mli akɛ nitsumɔ lɛ wa moŋ nɛ, kɛlɛ egboko yaka deŋme—ehi kwraa fe bɔ ni ekpa gbɛ.

2 Ani nibii amli ebɔi kpɛmɔ kɛha oblayoo okulafo nɛɛ? Taakɛ wɔná yɛ yitso ni tsɔ hiɛ lɛ mli lɛ, Rut haaa kɔɔyɔɔ tete po atsɔ ekɛ eshaayoo Naomi teŋ, ekpɛ eyiŋ akɛ ebaakpɛtɛ ehe ni ekɛ Yehowa, Naomi Nyɔŋmɔ lɛ baafee e-Nyɔŋmɔ. Yei enyɔ ni agbo ashi amɛ nɛɛ ejɛ Moab kɛba Betlehem, ni etsɛɛɛ nɔŋŋ kɛkɛ ni Moabnyo Rut ná ele akɛ yɛ Yehowa Mla lɛ mli lɛ, ato gbɛjianɔ ko ni hi jogbaŋŋ kɛha ohiafoi ni yɔɔ Israel lɛ kɛ gbɔi fɛɛ. Ni amrɔ nɛɛ ena akɛ, Yehowa webii ni yɔɔ Mla nɛɛ shishi ní atsɔse amɛ yɛ naa lɛ ekomɛi kɛ amɛnifeemɔ kɛ amɛmlihilɛ tsɔɔ akɛ amɛsumɔɔ Yehowa Mla lɛ, ni enɛ bafee tsabaa kɛha Rut naagba lɛ.

3, 4. (a) Boaz wo Rut hewalɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ Rut nɔkwɛmɔnɔ lɛ baanyɛ aye abua wɔ kɛkpee shihilɛ ni mli ewa ŋmɛnɛ lɛ naa?

3 Boaz ji mɛi ni jie mlihilɛ kpo lɛ ateŋ mɔ kome, eji nuu onukpa niiatsɛ ni Rut yayeɔ kpɛkpɛo yɛ eŋmɔ mli lɛ. Ŋmɛnɛ lɛ, eŋɔ Rut efee ebiyoo. Beni Rut susu mlihilɛ wiemɔi ni Boaz kɛjie eyi yɛ Naomi ni ekwɛɔ, kɛ Yehowa, anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ fiji ashishi abo ni ebaba lɛ hewɔ lɛ he lɛ, eŋmɔ yɛ etsuiŋ.—Nyɛkanea Rut 2:11-14.

4 Fɛɛ sɛɛ lɛ, Rut baasusu ewɔsɛɛ he kɛ̃. Ákɛ gbɔ ni miiye ohia, ni bɛ wu loo bi lɛ, te ebaafee tɛŋŋ ekwɛ ekɛ Naomi fɛɛ tsiabo yɛ afii ni jwere amɛhiɛ lɛ amli lɛ? Ani kpɛkpɛoyeli lɛ kɛkɛ fa? Ni kɛ́ egbɔ hu, namɔ baakwɛ etsiabo? Shishinumɔ yɛ he akɛ nibii tamɔ nɛkɛ lɛ baawo lɛ jwɛŋmɔ. Mɛi babaoo feɔ yeyeeye nakai nɔŋŋ ŋmɛnɛ yɛ jeŋ ni nibii amli ewa nɛɛ mli. Kɛ́ wɔna bɔ ni Rut hemɔkɛyeli lɛ ye bua lɛ kɛkpee nakai naagbai lɛ anaa lɛ, wɔbaaná nibii babaoo wɔkase yɛ mli.

Mɛni Feɔ Weku?

5, 6. (a) Gbi klɛŋklɛŋ kwraa ni Rut yaye kpɛkpɛo yɛ Boaz ŋmɔshi lɛ, te enaa yakpa tɛŋŋ? (b) Te Naomi fee enii eha tɛŋŋ beni ena Rut lɛ?

5 Beni Rut gbee akoko lɛ egbe naa ni ebua fɛɛ naa lɛ, ena akɛ ená akoko falɛ aaafee oloŋkai enumɔ. Etsiimɔ baashɛ kilo 14 sɔŋŋ! Ekolɛ efi ewo mama mli, ni ewo etere, kɛkɛ ni eyi duŋ lɛ mli kɛmiiya Betlehem.—Rut 2:17.

6 Beni Naomi na eshaayoo ni esumɔɔ esane waa lɛ, emii shɛ ehe naakpa, ni ekolɛ beni ena akɛ akoko ni Rut tere lɛ mli tsii lɛ, enaa kpɛ ehe waa. Rut kɛ niyenii ni Boaz kɛhaa enitsulɔi lɛ eko ba shĩa, ni ekɛ Naomi baye. Naomi bi Rut akɛ: “Nɛgbɛ otee oyaye kpɛkpɛo yɛ ŋmɛnɛ, ni nɛgbɛ oyatsu nii yɛ? Mɔ ni tse ehiɛ ehao lɛ, aaajɔɔ lɛ!” (Rut 2:19) Naomi kɔ sane sɛɛ; eyɔse akɛ bɔ ni Rut jatsu lɛ tsii lɛ tsɔɔ akɛ mɔ ko ená oblayoo okulafo nɛɛ he miishɛɛ, ni ekɛ lɛ eye yɛ mlihilɛ naa.

7, 8. (a) Namɔ Naomi susu akɛ lɛ eha Boaz jie mlihilɛ kpo lɛ, ni mɛni hewɔ? (b) Mɛɛ gbɛ kroko hu nɔ Rut tsɔ ejie suɔmɔ ni tsakeee kpo etsɔɔ eshaayoo lɛ?

7 Mɛi enyɔ lɛ bɔi sanegbaa, kɛkɛ ni Rut gba Naomi bɔ ni Boaz jie mlihilɛ kpo etsɔɔ lɛ lɛ. Bɔ ni sane lɛ ta Naomi tsuiŋ sɔŋŋ lɛ ha ewie akɛ: ‘Aaajɔɔ Yehowa, mɔ ni hako emɔbɔnalɛ sɛɛ afo yɛ hiɛkalɔi kɛ gbohii fɛɛ anɔ lɛ!’ (Rut 2:20) Ena akɛ Boaz mlihilɛ lɛ jɛ Yehowa, mɔ ni haa etsuji adɛŋ kpɔɔ lɛ ŋɔɔ, ni ewo shi akɛ ebaato ewebii ni jieɔ mlihilɛ kpo lɛ najiaŋ. *Nyɛkanea Abɛi 19:17.

8 Naomi kɛɛ Rut akpɛlɛ sane ni Boaz kɛfɔ̃ ehiɛ akɛ kɛ́ fee lɛ, ebaye kpɛkpɛo yɛ eŋmɔshi koni ekɛ eweyei lɛ abɔ bɔni afee ni nikpalɔi lɛ akagba enaa lɛ nɔ. Rut kpɛlɛ nakai ŋaawoo lɛ nɔ. Kɛfata he lɛ, ‘etee nɔ ekɛ eshaayoo lɛ hi shi.’ (Rut 2:22, 23) Shi kome ekoŋŋ lɛ, wɔnaa su ni nɔ bɛ ni kadiɔ lɛ lɛ—suɔmɔ ni tsakeee. Rut nɔkwɛmɔnɔ lɛ baanyɛ atsirɛ wɔ koni wɔpɛi wɔmli wɔkwɛ akɛ wɔjɛɔ anɔkwayeli mli wɔkwɛɔ wɔweku lɛ, ni wɔyeɔ wɔbuaa amɛ kɛ́ ehe bahia akɛ wɔfee nakai lo. Yehowa yɔseɔ suɔmɔ ni tsakeee nɛɛ be fɛɛ be.

Rut kɛ Naomi nɔkwɛmɔnii lɛ haa wɔnaa akɛ esa akɛ wɔhiɛ asɔ weku ni wɔyɔɔ

9. Mɛni wɔbaanyɛ wɔkase kɛjɛ Rut kɛ Naomi dɛŋ yɛ weku he?

9 Ani abaanyɛ atsɛ Rut kɛ Naomi pɛ akɛ weku diɛŋtsɛ? Mɛi komɛi susuɔ akɛ ja aná mɛi etsu sɔ̃i nɛɛ eko fɛɛ eko he nii—wu, ŋa, binuu, biyoo, naa kɛ nii, kɛ ekrokomɛi—dani ebafeɔ weku “diɛŋtsɛ.” Shi, Rut kɛ Naomi nɔkwɛmɔnii lɛ haa wɔnaa akɛ, Yehowa sɔɔlɔi baanyɛ amɛjɛ amɛtsuiiaŋ amɛha miishɛɛ, mlihilɛ, kɛ suɔmɔ ahi wekui ni daraaa kwraa lɛ po amli. Ani ohiɛ sɔɔ weku ni oyɔɔ lɛ? Yesu kai esɛɛnyiɛlɔi lɛ akɛ, Kristofoi asafo lɛ baanyɛ atsɔ tamɔ weku aha wɔ mɛi ni wɔbɛ weku lɛ.—Mar. 10:29, 30.

Rut kɛ Naomi ye amɛbua amɛhe, ni amɛwowoo amɛhe hewalɛ

“Wɔweku lɛ Mli Niyelɔ lɛ Eko Ji Lɛ”

10. Mɛɛ gbɛ nɔ Naomi tao akɛ eye ebua Rut?

10 Rut tee nɔ eye kpɛkpɛo yɛ Boaz ŋmɔshi kɛjɛ akokokpamɔ be lɛ yɛ Abɛibe (April) kɛyashi ŋmaakpamɔ be lɛ yɛ Otukwajaŋ (June) mli. Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, beni otsii lɛ anaagbei lɛ hoɔ lɛ, Naomi shwie eyiŋ yɛ nɔ ni ebaafee kɛye ebua eshaayoo ni esumɔɔ esane waa lɛ he. Beni amɛyɔɔ Moab lɛ, Naomi nu he akɛ enyɛŋ eye ebua Rut koni ená wu kɔkɔɔkɔ. (Rut 1:11-13) Shi amrɔ nɛɛ, etamɔ nɔ ni ebɔi ejwɛŋmɔ tsakemɔ. Etsi ebɛŋkɛ Rut, ni ekɛɛ lɛ akɛ: “Mibi, jeee ja mitao he ko [loo hejɔɔmɔhe] miha o ota?” (Rut 3:1, Ga Biblia hee) No beaŋ lɛ, fɔlɔi titri ji mɛi ni taoɔ gbalashihilɛ mli hefatalɔi amɛhaa amɛbii, ni Rut ebatsɔ tamɔ Naomi diɛŋtsɛ musuŋbi. Ekɔ efɔ̃ enɔ akɛ ebaatao ‘hejɔɔmɔhe’ eha Rut—eetsɔɔ shweshweeshwe kɛ hebuu ni mɔ ko baanyɛ aná kɛ́ ená wu lɛ. Shi mɛni Naomi baanyɛ afee?

11, 12. (a) Beni Naomi tsɛ Boaz akɛ ‘wɔweku lɛ mli niyelɔ lɛ,’ te Nyɔŋmɔ Mla ni suɔmɔ yɔɔ mli lɛ ateŋ nɔ ni etsɔɔ lɛ? (b) Te Rut fee enii eha tɛŋŋ yɛ ŋaa ni eshaayoo lɛ wo lɛ lɛ he?

11 Be klɛŋklɛŋ kwraa ni Rut tsĩ Boaz tã lɛ, Naomi kɛɛ: ‘Nuu lɛ wɔwekunyo ni. Wɔweku lɛ mli niyelɔi lɛ eko ji lɛ.’ (Rut 2:20) Mɛni no tsɔɔ? Ato gbɛjianɔ ko yɛ Nyɔŋmɔ Mla ni ekɛha Israel lɛ mli ni tsɔɔ akɛ asusuɔ wekui ni yɛ ohia loo gbele hewɔ lɛ, amɛyajeɔ shihilɛi ni mli wawai amli lɛ ahe waa. Kɛ́ yoo ko fɔko ni ewu gbo lɛ, ehaoɔ waa ejaakɛ ewu gbɛ́i, ni ji eseshi lɛ baalaaje kwraa, akaiŋ dɔŋŋ yɛ yinɔi fɛɛ mli. Kɛlɛ, Nyɔŋmɔ Mla lɛ ŋmɛ gbɛ koni nuu ni gbo lɛ nyɛmi nuu kɛ okulafo lɛ abote gbalashihilɛ mli bɔni afee ni ewo shwiei ni baaye mɔ ni egbo lɛ najiaŋ koni egbɛ́i akalaaje, koni ekwɛ weku lɛ nibii anɔ hu. *5 Mose 25:5-7.

12 Naomi gba Rut nɔ ni ebaafee. Kwɛ bɔ ni Rut hiɛ baafee lɛ yaa beni eshaayoo lɛ kɛ lɛ wieɔ lɛ. No mli lɛ, Rut leko Israelbii lɛ a-Mla lɛ mli jogbaŋŋ lolo, ni emli kusumii lɛ babaoo yɛ srɔto kwraa kɛha lɛ. Kɛlɛ, ebuɔ Naomi waa, no hewɔ lɛ ebo nɔ fɛɛ nɔ ni Naomi kɛɛ lɛ lɛ toi jogbaŋŋ. Ekolɛ, nɔ ni Naomi kɛɛ lɛ akɛ efee lɛ baafee lɛ hiɛgbele—ehiɛ baanyɛ ashwie shi po—kɛlɛ, Rut kpɛlɛ nɔ. Ekɛ heshibaa kɛɛ akɛ: “Nɔ ni okɛɔ mi lɛ fɛɛ lɛ mafee!”—Rut 3:5.

13. Mɛni wɔbaanyɛ wɔkase yɛ Rut dɛŋ yɛ mɛi ni edara lɛ aŋaawoo ni akɛtsuɔ nii lɛ mli? (Kwɛmɔ Hiob 12:12 lɛ hu.)

13 Bei komɛi lɛ, ewaa kɛhaa oblahii kɛ oblayei akɛ amɛkɛ ŋaa ni mɛi ni edara, ni yɔɔ niiashikpamɔ kwraa fe amɛ lɛ kɛhaa amɛ lɛ baatsu nii. Ewaaa kwraa akɛ abaamu sane naa akɛ mɛi ni edara lɛ leee shihilɛi ni mli wawai kɛ naagbai ni oblahii kɛ oblayei kɛkpeɔ lɛ jogbaŋŋ. Rut nɔkwɛmɔnɔ ni sa kadimɔ jogbaŋŋ nɛɛ haa wɔnaa akɛ kɛ́ wɔbo onukpai ni sumɔɔ wɔsane, ni wɔhilɛkɛhamɔ kã amɛtsui nɔ lɛ aŋaawoi ni nilee yɔɔ mli lɛ atoi lɛ, wɔbaanyɛ wɔná hesɛɛ jogbaŋŋ. (Nyɛkanea Lala 71:17, 18.) Shi mɛɛ ŋaa Naomi wo Rut, ni beni Rut kɛtsu nii lɛ mɛni tuuntu jɛ mli kɛba?

Rut yɛ Shaahe Loo Ŋmaagbeemɔhe Lɛ

14. Mɛni atsɛ lɛ shaahe loo ŋmaagbeemɔhe lɛ, ni te akɛtsu nii aha tɛŋŋ?

14 Nakai gbɛkɛ lɛ, Rut tee ŋmaagbeemɔhe lɛ—he ko ni wa ni yɔɔ kpetee ni okwaafoi komɛi yagbeɔ akoko kɛ ŋmaa, ni amɛshaa mli hu yɛ lɛ. Bei pii lɛ, eji he ko ni yɔɔ gɔŋ ko masɛi loo gɔŋ ko nɔ, ni kɔɔyɔɔ tswaa yɛ jɛi, titri lɛ kɛjɛ gbɛkɛnaashi kɛyaa. Bɔni afee ni anyɛ ajie akoko lɛ kɛjɛ ehe totoi lɛ amli lɛ, nitsulɔi lɛ kɛ faka loo sofi wulu ko kaa akoko loo ŋmaa ni agbee lɛ, amɛfɔ̃ɔ amɛwoɔ kɔɔyɔɔ lɛ mli, ni kɔɔyɔɔ lɛ tswaa ehe totoi ni etsiii lɛ kɛyaa, ni ŋmaa loo akoko lɛ shwieɔ shi ekoŋŋ.

15, 16. (a) Tsɔɔmɔ nɔ ni tee nɔ yɛ shaahe lɛ beni Boaz gbe enitsumɔ naa gbɛkɛ lɛ. (b) Te fee tɛŋŋ Boaz na akɛ Rut ble enajiashi lɛ?

15 Rut kɛ hiɛshikamɔ kwɛ beni nitsulɔi lɛ gbeɔ amɛnitsumɔ lɛ naa gbɛkɛ lɛ. Boaz kwɛ ni asha ekoko lɛ mli, ni ena bɔ ni ebua shi tamɔ gɔŋ lɛ. Beni eye nii jogbaŋŋ egbe naa lɛ, eho eyakã shi yɛ akoko kuu lɛ eko masɛi. Ekã shi faŋŋ akɛ, enɛ ji nɔ ko ni afɔɔ feemɔ kɛbuɔ niyenii ni akpa lɛ he kɛjɛɔ julɔi, kooloi loo awuiyelɔi ahe. Rut na akɛ Boaz eyakã shi ewɔ. Be eshɛ agbɛnɛ ni ekɛ ŋaa ni Naomi wo lɛ lɛ baatsu nii.

16 Rut tsi ebɛŋkɛ lɛ nigii, belɛ nɛkɛ etsui tswaa yɛ emli. Ena akɛ nuu lɛ ewɔ vii diɛŋtsɛ. No hewɔ lɛ, taakɛ Naomi ekɛɛ lɛ eto lɛ, Rut dɛke shi kɛtee Boaz masɛi, ni eyakpa enane he mama lɛ, ni eho ekã enajiashi. Kɛkɛ ni emɛ. Bei shwie mli saŋŋ. Rut gbɛfaŋ lɛ, ekolɛ ebi ehe akɛ, ‘Ani nii nɛɛ baaba naagbee kɛ̃?’ Ni ebalɛ akɛ, nyɔɔŋteŋ lɛ Boaz bɔi ehe tsɔmɔmɔ. Bɔ ni fɛi yeɔ lɛ sɔŋŋ hewɔ lɛ ekpã emli, ekolɛ koni eha enaji ahe mama ekoŋŋ. Shi eyɔse akɛ mɔ ko ble enajiashi. Taakɛ amaniɛbɔɔ lɛ tsɔɔ lɛ, “Naa, yoo ko kã enajiashi.”—Rut 3:8.

17. Mɛi ni muɔ sane naa akɛ Rut jeŋba efite lɛ kuɔ amɛhiɛ amɛshwieɔ mɛɛ anɔkwalei krɛdɛi enyɔ komɛi anɔ?

17 Boaz bi akɛ, “Bo namɔŋ?” Rut to he eha lɛ, ekolɛ kɛ gbee kpokpomɔ akɛ: “Mi oweyoo Rut ni; lɛɛmɔ ofiji amli oha oweyoo nɔ; ejaakɛ weku lɛ mli niyelɔ jio.” (Rut 3:9) Shishitsɔɔlɔi komɛi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ susuɔ akɛ Rut nifeemɔi kɛ ewiemɔi lɛ tsɔɔ akɛ eji yoo gbãalɔ, kɛlɛ amɛkuɔ amɛhiɛ amɛshwieɔ anɔkwalei krɛdɛi enyɔ komɛi anɔ. Klɛŋklɛŋ lɛ, Rut fee enii yɛ kusumii ni yɔɔ nakai beaŋ lɛ naa, kusumii ni ŋmɛnɛ lɛ mɛi babaoo leee loo ewa akɛ abaanu shishi. No hewɔ lɛ, ebafeŋ nɔ ni ja ákɛ akɛ enifeemɔi lɛ baato ŋmɛnɛ beaŋ gbɔmɛi ajeŋba ni ekpɔtɔ lɛ ahe. Nɔ ni ji enyɔ lɛ, bɔ ni Boaz fee enii eha lɛ tsɔɔ akɛ ena Rut akɛ mɔ ko ni yɔɔ jeŋba kpakpa, ni ejie eyi waa.

Jeee jwɛŋmɔ gbonyo kɛ pɛsɛmkunya hewɔ Rut tao akɛ Boaz kɛ lɛ ahi shi lɛ

18. Mɛni Boaz wie kɛshɛje Rut mii, ni mɛɛ shihilɛi enyɔ amli Boaz tsɔɔ akɛ Rut jie suɔmɔ ni tsakeee kpo lɛ?

18 Boaz wie, ni eyɛ faŋŋ akɛ egbee kɛ gbɛ ni etsɔ nɔ ewie lɛ shɛje Rut mii waa. Ekɛɛ: “Yehowa ajɔɔo, mibi! Ejurɔ ni ofee sɛɛkpee nɛɛ fe tsutsu nɔ lɛ tete, akɛ onyiɛɛɛ oblahii asɛɛ, ohiafoi jio, niiatsɛmɛi jio.” (Rut 3:10) “Tsutsu nɔ̃ lɛ” kɔɔ suɔmɔ ni tsakeee ni Rut jie kpo etsɔɔ Naomi, ni no ha ekɛ Naomi ku sɛɛ kɛba Israel kɛ etsiabo ni ekwɛɔ lɛ he. ‘Sɛɛkpee nɔ̃ lɛ’ kɔɔ nɔ ni Rut fee amrɔ nɛɛ he. Boaz kadi akɛ, kulɛ ewaaa kwraa akɛ oblayoo tamɔ Rut baaya eyatao oblanyo, kɛ́ eji niiatsɛ loo ohiafo koni ekɛ lɛ abote gbalashihilɛ mli. Moŋ lɛ, esumɔ akɛ efee Naomi kɛ Naomi wu ni gbo lɛ fɛɛ ejurɔ, koni mɔ ni egbo lɛ gbɛ́i akalaaje yɛ ejakumaŋ. Ewaaa kwraa akɛ obaana nɔ hewɔ ni Boaz hiɛ sɔ oblayoo nɛɛ hekɛafɔleshãa lɛ.

19, 20. (a) Mɛni hewɔ Boaz kɛ Rut boteee gbalashihilɛ mli amrɔ nɔŋŋ lɛ? (b) Mɛɛ gbɛi anɔ Boaz jie mlihilɛ kpo etsɔɔ Rut, ni etsɔɔ hu akɛ esumɔɔɔ ni afite Rut gbɛ́i?

19 Boaz tee nɔ ekɛɛ: “Ni agbɛnɛ, mibi, kaashe gbeyei! Nɔ fɛɛ nɔ ni okɛɔ lɛ mafee mahao; ejaakɛ mimaŋbii lɛ fɛɛ le akɛ yoo kpakpa jio.” (Rut 3:11) Eŋɔɔ enaa akɛ ebaaná hegbɛ ekɛ Rut ahi shi; ekolɛ, efeee lɛ naakpɛɛ tsɔ akɛ Rut bi lɛ koni efee niyelɔ loo etsɔ ewu. Kɛlɛ, Boaz ji nuu ni feɔ jalɛ nii, ni esumɔɔɔ ni ete shi efee nɔ fɛɛ nɔ kɛkɛ ni esumɔɔ. Ekɛɛ Rut akɛ, niyelɔ kroko yɛ ni bɛŋkɛ Naomi wu ni gbo lɛ weku lɛ kpaakpa fe lɛ Boaz. Boaz baaya eyana nakai nuu lɛ, ekɛ hegbɛ lɛ baaha lɛ tsutsu koni eŋɔ Rut akɛ eŋa.

Akɛni Rut kɛ mɛi ye yɛ mlihilɛ naa kɛ bulɛ mli hewɔ lɛ, ebaná gbɛ́i kpakpa

20 Boaz kɛɛ Rut akã shi koni ejɔɔ ehe kɛyashi je baabɔi tsɛremɔ; no sɛɛ lɛ, ebaanyɛ eshi eya koni akana lɛ. Esumɔɔɔ akɛ afite ekɛ Rut gbɛ́i, ejaakɛ mɛi baanyɛ amɛmu sane naa yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ akɛ amɛkɛ amɛhe ewo jeŋba sha mli. Rut ho eble Boaz najiashi ekoŋŋ, ekolɛ amrɔ nɛɛ ni abo enibimɔ lɛ toi lɛ, etsui enyɔ emli fioo fe tsutsu lɛ. Kɛkɛ ni hiɛ futɛfutɛ mli lɛ, Rut te shi. Boaz ka akoko saŋŋ ewo Rut mama lɛŋ, ni Rut ku sɛɛ etee Betlehem.—Nyɛkanea Rut 3:13-15.

21. Mɛɛ nibii ha abale Rut akɛ “yoo kpakpa lɛ,” ni te wɔbaafee tɛŋŋ wɔkase enɔkwɛmɔnɔ lɛ?

21 Kwɛ bɔ ni Rut tsui baanyɔ emli aha beni esusuɔ sane ni Boaz kɛɛ lɛ akɛ maŋ muu lɛ fɛɛ le lɛ akɛ eji “yoo kpakpa” lɛ he lɛ! Ŋwanejee ko kwraa bɛ he akɛ bɔ ni eshwe akɛ ele Yehowa koni ejá lɛ lɛ hu fata he ni awie ehe akɛ eji yoo kpakpa lɛ. Kɛfata he lɛ, ejie mlihilɛ kɛ mɔhesusumɔ kple kpo etsɔɔ Naomi kɛ ewebii lɛ kɛtsɔ esuɔmɔ mli ni ejɛ ekase amɛshihilɛ kɛ amɛkusumii ni yɔɔ srɔto kwraa kɛha lɛ lɛ nɔ. Kɛ́ wɔkase Rut hemɔkɛyeli lɛ, wɔbaasumɔ ni wɔkɛ mɛi ahi shi bɔ ni tsɔɔ akɛ wɔyɛ bulɛ diɛŋtsɛ kɛha amɛ, amɛshihilɛ kɛ amɛkusumii. Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, wɔ hu wɔbaaná gbɛ́i kpakpa.

Rut Ná Shitamɔhe

22, 23. (a) Mɛɛ shishinumɔ ekolɛ nikeenii ni Boaz kɛha Rut lɛ hiɛ? (Kwɛmɔ shishigbɛ niŋmaa lɛ hu.) (b) Mɛni Naomi kɛɛ Rut afee?

22 Beni Rut shɛ shĩa lɛ, Naomi bi akɛ “Te emli tamɔ tɛŋŋ, mibi?” No mli lɛ, Naomi miitao ni ele akɛ Rut kã he eji okulafo ni awoko lɛ shi, aloo mɔ ko ni awo lɛ shi ákɛ akɛ lɛ baabote gbalashihilɛ mli. Oya nɔŋŋ ni Rut gba eshaayoo lɛ nɔ fɛɛ nɔ ni tee nɔ yɛ ekɛ Boaz teŋ. Ekɛ akoko babaoo ni Boaz kɛtsu lɛ ni ekɛbaha Naomi lɛ hu ha lɛ. *Rut 3:16, 17.

23 Naomi jɛ nilee mli ekɛɛ Rut akɛ nɔ najiaŋ ni ebaaya ŋmɔji lɛ amli eyaye kpɛkpɛo lɛ, eta shĩa diŋŋ nakai gbi lɛ. Ema nɔ mi eha Rut akɛ: “Nuu lɛ ejɔŋ ehe, ja egbe sane lɛ naa ŋmɛnɛ.”—Rut 3:18.

24, 25. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ Boaz tsɔɔ akɛ eji jalɔ kɛ nuu ni fooo ekome enɔ̃ mli? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ ajɔɔ Rut?

24 Oookɛɛ Naomi le nɔ ni Boaz baafee. Boaz tee maŋ lɛ agbo lɛ naa, he ni maŋ lɛŋ onukpai fɔɔ shitaramɔ yɛ lɛ, kɛkɛ ni eyamɛ kɛyashi wekunyo ni bɛŋkɛ kpaakpa, ni ji niyelɔ lɛ baho. Boaz tsɛ niyelɔ lɛ yɛ odasefoi ahiɛ ni ekɛ hegbɛ lɛ ha lɛ koni ekɛ Rut abote gbalashihilɛ mli. Shi, nuu lɛ kpoo kɛ naajiemɔ akɛ, no feemɔ baafite lɛ diɛŋtsɛ egboshinii. Kɛkɛ ni Boaz kɛɛ odasefoi ni tara maŋ lɛ agbó lɛ naa lɛ akɛ, ebaatsɔ gboshiniyelɔ lɛ, ni tsɔɔ akɛ ebahe nɔ fɛɛ nɔ ni ji Naomi wu Elimelek ni gbo lɛ nɔ lɛ, ni ekɛ Rut ni ji Elimelek bi Malon ni gbo lɛ ŋa lɛ hu baahi shi. Boaz tsɔɔ akɛ eheɔ eyeɔ akɛ nakai feemɔ ‘baatee mɔ ni egbo lɛ gbɛ́i shi yɛ egboshi shikpɔŋ lɛ nɔ.’ (Rut 4:1-10) Eji anɔkwale akɛ Boaz hi shi akɛ jalɔ kɛ nuu ni fooo ekome enɔ̃ mli.

25 Boaz kɛ Rut bote gbalashihilɛ mli. No sɛɛ lɛ, wɔkaneɔ akɛ: “Yehowa ha ená musu ni efɔ binuu.” Yei ni yɔɔ Betlehem lɛ jɔɔ Naomi, ni amɛjie Rut yi akɛ ekɛ Naomi eye jogbaŋŋ fe bɔ ni kulɛ bihii kpawo tete baafee. Aha wɔle akɛ sɛɛ mli lɛ, Rut binuu lɛ batsɔ David, ni ji maŋtsɛ kple lɛ blematsɛ. (Rut 4:11-22) David hu batsɔ Yesu Kristo blematsɛ.—Mat. 1:1. *

Yehowa jɔɔ Rut, ni ená hegbɛ akɛ ebatsɔ Mesia lɛ blemanyɛ

26. Mɛni Rut kɛ Naomi nɔkwɛmɔnii lɛ haa wɔkaiɔ?

26 Anɔkwa, ajɔɔ Rut taakɛ ajɔɔ Naomi, mɔ ni ye ebua kɛkwɛ gbekɛ lɛ oookɛɛ lɛ diɛŋtsɛ emusuŋ bi lɛ. Bɔ ni yei enyɔ nɛɛ hi shi amɛha lɛ haa wɔkaiɔ akɛ Yehowa Nyɔŋmɔ naa mɛi fɛɛ ni gboɔ deŋme waa kɛkwɛɔ amɛhe, ni amɛkɛ ewebii ni ehala lɛ feɔ ekome kɛsɔmɔɔ lɛ yɛ anɔkwayeli mli lɛ. Yehowa jɔɔ anɔkwafoi ni tamɔ Boaz, Naomi kɛ Rut lɛ.

^ kk. 7 Taakɛ Naomi yɔse lɛ, jeee hiɛkalɔi pɛ náa Yehowa mlihilɛ lɛ he sɛɛ; gbohii tete baanyɛ aná he sɛɛ. Gbele etswa Naomi ojo; ewu kɛ ebihii enyɔ lɛ fɛɛ egboi. Rut hu wu egbo. Ekã shi faŋŋ akɛ, Rut kɛ Naomi dɔɔ mɛi etɛ ni gboi lɛ ahe waa. Mlihilɛ fɛɛ ni abaajie kpo atsɔɔ Naomi kɛ Rut lɛ, bafeɔ tamɔ aajie aatsɔɔ hii nɛɛ ni kulɛ amɛbaasumɔ ni amɛkwɛ yei ni no mli lɛ amɛsumɔɔ waa lɛ nɔŋŋ.

^ kk. 11 Ekã shi faŋŋ akɛ, mɔ ni egbo lɛ nyɛmimɛi hii ji mɛi ni aŋɔɔ hegbɛ lɛ ahaa klɛŋklɛŋ akɛ amɛkɛ okulafo lɛ abote gbalashihilɛ mli, kɛ́ anáaa mɔ ko lɛ, no sɛɛ dani aŋɔɔ hegbɛ lɛ ahaa weku lɛ mli hii krokomɛi lɛ taakɛ eji yɛ gboshiniyeli gbɛfaŋ lɛ.—4 Mose 27:5-11.

^ kk. 22 Boaz ha Rut akoko tsenei ekpaa ni aleee etsiimɔ—ekolɛ ekɛtsɔɔ akɛ taakɛ kɛ́ atsu nii gbii ekpaa lɛ, Hejɔɔmɔ gbi nyiɛɔ sɛɛ hewɔ lɛ, ekolɛ etsɛŋ ni Rut tɔlɛ kɛ deŋmegbomɔ lɛ sɛɛ baafo, ni kɛ́ ená wu kɛ shĩa ni yɔɔ shweshweeshwe lɛ ehe baanyɛ ajɔ lɛ, ni tsɔɔ akɛ ebaaná ‘he ko eta.’ Eeenyɛ efee hu akɛ, akoko tsenei ekpaa—ekolɛ sofi kome—lɛ nɔŋŋ ji nɔ ni Rut baanyɛ atere.

^ kk. 25 Rut ji yei enumɔ ni Biblia lɛ tsĩ amɛ tã yɛ Yesu wekutɔkpãa lɛ mli lɛ ateŋ mɔ kome. Yoo kroko hu ni atsĩ etã ji Rahab, ni ji Boaz mami lɛ. (Mat. 1:3, 5, 6, 16) Rahab hu jeee Israelnyo tamɔ Rut nɔŋŋ.