Hem soddun content-ant vochat

Hem soddun table of contents-ant vochat

Bible-antlea Utrancho Xobdhkox

A B C D E F G H I J K L M N O P R S T U V X Z

A

  • Akaia.

    Bible-achea Grik Bhaxent Boroilʼlea Pustokamnim, dokxinn Grisacho Romi prant zachi Rajdhani Korinth asli. Akaiant Peloponese-acho akʼkho vattar ani Gris continentacho modlo bhag ieta.​—DI 18:12.

  • Alabaster.

    Ejipttant Alabastron nanvachea zagea lagim melltta to ek torecho fator. Tachea thaun cheracheo dhaktteo-dhaktteo battleo kortale. Tantuntlo moladik cher bhair poddcho nhoi mhunn, teo tondda koddem barik astaleo ani ghott bond korunk mellttaleo. Fuddem tea fatrakui Alabaster hench nanv poddlem.​—Mk 14:3.

  • Alfa ani Omega.

    Him Grik bhaxent poilim ani nimannim okxoram zaun asat. Prokasovnni pustokant him utram Devachi ek podvi koxi tin pavtti uzar keleant. Hea versamnim hea utrancho orth “poilo ani nimanno” ani “survat ani xevott” zaun asa.​—Pro 1:8, ftn.; 21:6; 22:13.

  • Amen.

    Mhunnche, “oxench zaum” vo “khorench.” Hem utor ʼa·manʹ hea Hebrev mull utra thaun ailam, zacho orth “visvas dovorpa sarkem, bhorvonso dovorpa sarkem” oso zata. Soputachea, magnneachea vo kitem-i sanglam tachea xevottak, tem manun ghetat mhunn dakhounk “Amen” mhunnttalim. Prokasovnni pustokant hem utor Jezu pasot podvi koxem uzar kelam.​—DS 27:26; 1It 16:36; Ro 1:25; Pro 3:​14.

  • Angonn.

    Tombuchea bhonvtonni ek angonn aslem zachea charui vatten voi asli. Uprant Devmondirachea khas bilddingachea charui vatten pasun ek angonn aslem. Tombuchea angnnant ani Devmondirachea bhitorlea angnnant hulpailʼlea bhettechi vedi dovorloli. Bible-ant ghoranchea ani Rajmahalanchea angnna vixim pasun sanglolem asa.​—Su 8:​13; 27:9; 1Ra 7:​12; Mt 26:3; Mk 15:16; Pro 11:2.

  • Angvonn korop.

    Ek munis Devak utor dita ki to umkench kam vo khas seva kortolo, taka bhett vo iodn bhettoitolo, vo oslea vostu thaun pois ravtolo jeo ghoddie kaidea pormonnem chukicheo nhoi, taka angvonn korop mhunnttat. Angvonn korop soput ghevpa itlench gombir asa.​—Mt 5:​33.

  • Apostl.

    Hea utracho mull orth “dhaddun dilʼlo.” Ho xobdh Jezu pasot ani dusrea thoddea lokam pasot uzar kela, zankam dusreanchi seva korunk dhaddlole. Jezun aple prothinidi mhunn jea 12 xisank vinchun kaddlole tanchea babtint hem utor chodd korun uzar kelam.​—Mk 3:​14; DI 14:14.

  • Aramaik.

    Hi bhas Hebrev bhaxek melltta-zulltta ani tanchim dogainchim okxoram ekuch asat. Survatek fokot Arami lok hi bhas uloitale. Punn uprant ti Asiria ani Babilon somrajachi ontoraxttria bhas zali, karonn lok ti veapar dhondeant ani ulounk uzar kortale. Toxench ti Persia Somrazachea dorbarant uzar zatali. (Ezr 4:7) Ezra, Jeremias, ani Daniel hea pustokache thodde bhag Aramaik bhaxent boroilʼle. Thoddim Aramaik utram Bible-achea Grik Bhaxent Boroilʼlea Pustokamnim vapurleant.​—Ezr 4:8–​6:​18; 7:​12-​26; Je 10:11; Da 2:4b–​7:​28; Mk 14:36; DI 9:36.

  • Areopagus.

    Athenant aslolo ek dongor zo Acropolisachea utʼtor-ostome vatten poddtta. Thoim ek neai-sobha asli, tika pasun Areopagus hem nanv poddlem. Ticheo mittingo thoim zataleo. Stoiki ani Epikuri totvgineani lokamnim Pauluk Areopagusant ubo kelo ani tachea patienne vixim somzaunk lailem.​—DI 17:19.

  • Armageddon.

    Hebrev utor Har Meghid·dohnʹ, mhunnche “Megiddocho Dongor.” Hem utor “Sorvxoktivont Devachea vhoddlea disachea zhuza” sombondit uzar kelam. Tea zhuzant ‘akʼkhe prithumeche raza’ ektthaim zaun Jehova add zhuz kortole. (Pro 16:​14, 16; 19:​11-​21)​—VHODDD SONKOXTT polloi.

  • Aselgeia.

  • Asia.

    Bible-achea Grik Bhaxent Boroilʼlea Pustokamnim, hem eka Romi prantachem nanv. Hea prantant aichea Turkey-cho ostome vatten asa to bhag ani doria dege voile zunve zoxem, Samos ani Patmos zunvo ietalo. Efez hi tachi rajdhani asli.​—DI 20:16; Pro 1:4.

B

  • Bal.

    Ho Kananitkarancho Dev. Taka mollbacho dhoni, paus ani utpon diupi dev oxem mantale. Veg-vegllea vattarantlea lhan-lhan devankui “Bal” mhunnttale. Hebrev bhaxen hea utracho orth “Dhoni.”​—1Ra 18:21; Ro 11:4.

  • Bautizm; Bautizm divop.

    Hea kriapodacho orth “buddovop” vo udkant buddoun kaddop. Aplo xis zaunk eklean bautizm ghevop gorjechem mhunn Jezun sanglem. Bible-ant zaitea torechea bautizma vixim sanglam, zoxem Juanvan dilʼlo bautizm, povitr xokten ani ujeant dilʼlo bautizm.​—Mt 3:​11, 16; 28:19; Ju 3:​23; 1Pe 3:​21.

  • Belzebul.

    Soitanak dilʼlem ek nanv zo noxttea dutancho raza vo odhikari zaun asa. Hem nanv ghoddie, Filistevkar Ekronant bhokti kortale tea Balzebub devachea nanvachem dusrem rup zaun asa.​—2Ra 1:3; Mt 12:24.

  • Bhasaunni.

    Deva thaun mellʼllolo sondex. Ho sondex tachi khuxi kitem asa tea vixim kolloita toslo asonk xokta vo porgottʼtta toslo asonk xokta. Bhasaunni Deva thaun gorjechem lisanv, tachi adnea, tache nirnnoi, vo fuddarak ghoddttolea ghoddnne vixim khobor poriant zaunk xokta.​—Mt 13:14; 2Pe 1:​20, 21.

  • Bhettounche undde.

    Bara undde je sov-sov korun ek ras koxi Devachea tombuchea ani Devmondirachea povitr zagear aslolea mezar dovorlole astale. Tankam ‘eka-mekacher dovorlole undde’ ani ‘dakhounk dovorlole undde’ pasun mhunnttlam. Dor Sabathachea disa Devak bhettoilʼle he undde kaddttale ani tachea zagear nove undde dovortale. Meza voile kaddlole undde fokot iadnikuch khaunk xoktale.​—2It 2:4; Su 25:30; Le 24:​5-9; Mt 12:4; Heb 9:2.

  • Bhettounnechi Porob.

    Antiokus Epifanes hannem Devmondir oxudʼdh kelea uprant tem xudʼdh kelʼlem mhunn ugddas korunk hi porob kortale. Hi porob Chislev mhoineache 25 tarker suru zatali ani 8 dis poriant choltali.​—Ju 10:22.

  • Bhov Povitr.

    Devachea tombuntlo ani Devmondirantlo bhitorlo rum jea zagear korarachi pett dovorloli asli. Moizesa bhair fokot mha-iadnikakuch Bhov Povitr zagear vochonk porvangi asli. To fokot vorsa ek pavtti, Farikponnachea Disa thoim vochonk xoktalo.​—Su 26:33; Le 16:​2, 17; 1Ra 6:​16; Heb 9:3.

  • Boddi.

    Hem utor oslea veg-vegllea zhaddank uzar kelam jim volea zagear zatat. Zaitea versamnim hem zhadd Arundo donax zaun asa.​—Mt 27:29; Pro 11:1.

  • Bori khobor.

    Bible-achea Grik Bhaxent Boroilʼlea Pustokamnim Devachea Rajea vixim ani Jezu Kristacher bhavarth dovorlolean melltta tea taronna vixim bori khobor sanglea.​—Lu 4:​18, 43; DI 5:​42; Pro 14:6.

C

  • Caesar.

    Ek Romi familichem nanv jem uprant Romi somrazachi podvi koxi uzar korunk lagle. Bible-ant tin Caesaranchim nanvam dileant, tim mhunnttlear Augustus, Tiberius ani Claudius. Nero-chem nanv Bible-ant na, punn taka pasun Caesar mhunnttlolo asa. Tea bhair, Bible-achea Grik Bhaxent Boroilʼlea Pustokamnim “Caesar” hacho orth sorkar pasun zaunk xokta.​—Mk 12:17, ftn.; DI 25:12, ftn.

  • Chabkancho mar.

    Bible-achea Grik Bhaxent Boroilʼlea Pustokamnim hem utor eka oslea chabkak uzar kelam zaka gantteo astaleo ani tachea pontar kantte astale.​—Ju 19:1.

  • Chamddeacho kovllo.

    Menddreachi, bokddeachi ani paddkuleachi chamddi uzar korun toiar kelʼli boroupachi vost. Chamddeache kovlle papyrusa poros chodd temp urtale dekhun Bible borounk vapurtale. Paulun Timotak je chamddeache kovlle haddunk sanglole, te ghoddie Bible-achea Hebrev Bhaxent Boroilʼlim thoddim pustokam asonk xoktat. Melolea doriant mellʼllolea kovllea modle thodde kovlle chamddeache asle.​—2Ti 4:​13.

  • Cor.

    Sukheo ani udka sarkeo vostu mezunk map. Hem map 220 liter itlem asta, jem bath mapa pormonnem meztale.​—1Ra 5:​11; Lu 16:​7, ftn.

  • Cubit.

    Lambai ani ontor mezpachem map. Ek cubit vo ek hat mhunnttlear hatichea kopra thaun modlea bottachea ponta meren ieta ti lambai. Izraelitkar chodd korun 44.5 cm (17.5 in) haka ek cubit vo ek hat oxem mantale. Punn te lamb hatachem map pasun vapurtale, jem anik char bottam lamb astalem, mhunnche, sumar 51.8 cm (20.4 in.).​—Ut 6:​15; Mt 6:27, ftn.; Lu 12:25, ftn.

D

  • Danteacho fator.

    Fatrar fator dovrun dollunk uzar korta taka dantem mhunnttat. Bible-achea kallar choddxea ghoramnim bailo dollunk hem uzar kortalim. Eka familik dor disa danteacheruch dollun unddo mellttalo dekhun, Moizesa udexim dilʼlea kaideant konnachem-i dantem vo tacho voilo fator tachea koddlean kaddun gheunk mellonaslo ani ghannak vo security mhunn dovrunk mellonaslo. Hatan dollttat tea dantea sarkim vhoddlim-vhoddlim dantim pasun astalim. Tankam ghuvddaunk zonvaram uzar kortalim.​—DS 24:6; Mk 9:​42.

  • Davidacho Put.

    Him utram chodd korun Jezuk lagu zatat. Jezu Davidachea ghoranneantlo, ani Devan Davida lagim kelʼlea Rajeachea koraracho Daiji mhunn dakhoun diunk him utram uzar keleant.​—Mt 12:23; 21:9.

  • Dekapoli.

    Grik xarancho ek zomo zo survatek 10 xaram mellon zalʼlo. (deʹka hea Grik utracho orth “dha,” ani poʹlis, hea utracho orth “xar”). Hachim choddxim xaram Galili doria ani Jordan nhoim-chea udente vatten aslim. Taka lagon, tea vattarachem nanv Dekapoli aslem. Him xaram Grik sonskruti ani veaparache mukhel zage asle. Jezu hea vattarantlean gelʼlo punn tantuntlea khoinchea-i xarant vochon tannem lokank bhett dili mhunn kainch rekordd na.​—Mt 4:​25; Mk 5:​20.

  • Dekhrekh korpi.

    Sobhecher dhean diupi ani gonvllea sarko sobhek samballpachi mukhel zobabdari aslolo bhav. Hea utrachem Grik utor e·piʹsko·pos hacho mukhel zaun, rakhonn korunk dhean divop, ho orth ieta. Kristi sobhent “dekhrekh korpi” ani “vhoddil” (pre·sbyʹte·ros) him utram ekach zobabdarek suchit kortat. “Vhoddil” hea utrantlean kollon ieta ki tea bhavak ghott bhavarth asa mhunn dakhoun dita tosle gunn asat. Ani “dekhrekh korpi” hea utra voilean taka khoincheo zobabdareo purnn korunk poddttat tem kollon ieta.​—DI 20:28; 1Ti 3:​2-7; 1Pe 5:2.

  • Devachem Raj.

    Him utram chodd korun Jezu Kristachea sorkara pasot uzar keleant, jem tacho Bap Jehovachea Raj korchea odhikarak suchit korta.​—Mt 12:28; Lu 4:​43; 1Ko 15:50.

  • Devachi bhokti.

    Jehova Devak purnn kallzan man divop, tachi bhokti korop ani seva korop. Toxench to akʼkhea sonvsaracho dhoni mhunn manun gheun taka visvaxi ravop.​—1Ti 4:8; 2Ti 3:​12.

  • Devdut.

    Hachem Hebrev utor mal·ʼakhʹ ani Grik utor agʹge·los zaun asa. Hea donui xobdhancho utran-utor orth “dut” oso zata zalear pasun, sorgar thaun ailolea dutank “devdut” oxem mhunnttlam. (Ut 16:7; 32:3; Jak 2:​25; Pro 22:8) Devdut bollvont, disona tosle pranni zaun asat, zankam Devan munxak rochʼchea khub poilim rochlole. Tankam Bible-ant ‘lakʼkhamnim povitr devdut,’ “Devache put” ani ‘sokallchim noketram’ mhunnttlam. (DS 33:2; Job 1:6; 38:7; Jude 14) Tankam bhurgeank zolmak haddchi tank diun rochunk nasle, punn tanchea modlea dor ekleak Devan rochlolo. Tancho ankddo kottʼtteamnim asa. (Da 7:​10) Dor eka devdutak ek nanv asa ani tankam veg-veglle gunn asat mhunn Bible sangta. Tori astana, te khalte asat ani munxamnim tanchi bhokti korunk proitn kelo tednam tannim tankam toxem korunk diunk na. Tanchea modle zaite zann aplem nanv pasun sangonk fatti sorle. (Ut 32:29; Lu 1:​26; Pro 22:​8, 9) Tankam veg-veglleo podveo asat ani veg-vegllim kamam dilʼlim asat. Zoxem, Jehovachea xinvasona mukhar seva korop, tacho sondex pavovop, prithumer tachea sevokanchi modot korop, Devan dilʼleo khasti lagu korop ani bori khobor porgott korchea kamant modot korop. (2Ra 19:35; St 34:7; Mt 4:11; Lu 1:​30, 31; Pro 5:​11; 14:6) Fuddarak zaunchem asa tea Armageddonachea zhuzant te Jezu sangata mellon zhuz kortole.​—Pro 19:​14, 15.

  • Devmondir.

    Izraelitkar bhokti korunk ektthaim zatale ti Jeruzalemant asloli bildding. Hachea poilim te povitr tombu mukhar bhokti kortale. Taka eka zagea voilean dusrea zagear vhoronk xoktale. Poilem Devmondir Solomonan bandlolem punn Babilonachea lokamnim tem nas kelem. Izraelitkar Babilonache koidentlean porot aile tednam Jerubabelan dusrem Devmondir bandlem ani uprant tem Devmondir Mahan Herod Razan porot bandlem. Bible-ant Devmondirak thodde pavtti “ghor” oxem mhunnttlam.​—Mt 21:13; Lu 11:51; 2It 2:4; Mt 24:1.

  • Dhavo vantto.

    Ho vantto khas korun bhoktechea kamam pasot divop aslo. (Mal 3:​10; DS 26:12; Mt 23:23; Heb 7:5) Moizesa udexim dilʼlea Kaidea pormonnem dor vorsa zomnichea pikacho ani hinddam modem vaddavoll zalea tacho dhavo vantto Levitkarank adar korunk divop gorjechem aslem. Levitkar tankam mellʼllolea dhavea vatteantlo ek dhavo vantto Aronachea sonstintlea iadnik kullak adar korunk ditale. Tea bhair, Izraelitkarank dusrea vostuncho pasun dhavo vantto diuncho poddttalo. Aiz Kristanvamnim dhavo vantto diunchi goroz na.

  • Dhorm broxtt korpi.

    Hacho Grik xobd (a·po·sta·siʹa) “pois ubem ravop” oso utran-utor orth aslolea kriapoda thaun ieta. Hea utracho orth, “soddun divop, soddop, vo add vochop.” Bible-achea Grik Bhaxent Boroilʼlea Pustokamnim, “dhorm broxtt korpi” hem chodd korun khore bhokte thaun pois voitolea lokam vixim sangonk uzar kelam.​—Mh 11:9; DI 21:21; 2Te 2:3.

  • Dhovo dhump.

    Boswellia zatichea thoddea zhaddanchea ani zuddpancho sukoilʼlo ros zo zolloitat tednam boro vas ieta. Povitr tombunt ani Devmondirant zo dhump zolloitat to toiar kortana tantunt ho dhump pasun miks kortat. Danno bhettoitana ho dhump pasun ditat. Povitr zagear dovortat tea bhettoilʼlea unddeanchea dor eka rovant ho dhump dovorlolo asta.​—Su 30:​34-​36; Le 2:1; 24:7; Mt 2:​11.

  • Dhump.

    Dhump veg-vegllea zhaddancho ros miks korun kortat ani to zolltta tednam boro vas ieta. Char vostu ghalun kelʼlo ek khas torecho dhump zo Devachea tombunt ani Devmondirant uzar kortale. To sokallcho ani ratcho povitr zagear aslolea vedicher zolloitale ani Farikponnachea Disa to Bhov Povitr zagear zolloitale. Thodde pavtti Devachea visvaxi sevokanchim magnnim dhumpa sarkim zaun asat oxem mhunnttlam. Kristanvamnim dhump zollounk zai oso kaido na.​—Su 30:​34, 35; Le 16:13; Pro 5:8.

  • Dhumpannem.

    Dhump zollounk ani toxench bolidanachea vedi thaun kollso ani bhagarachea divea voileo zollon gelʼleo vati kaddunk tombunt ani Devmondirant uzar kortat tim bhangarachim, chandichim vo tambeachim aidonam. Taka ujeacheo kaili pasun mhunnttale.​—Su 37:23; 2It 26:19; Heb 9:4.

  • Dinar.

    Chandicho Romi xikʼko zachem vozon 3.85 g aslem. Hacher eke vatten Caesarachea tonddachem chitr kaddlolem aslem. Ek dinar, manaiacho ek disacho disvoddo aslo ani “tax” mhunnon Romi odhikari Judevam koddleam ek dinar ghetale.​—Mt 22:17; Lu 20:24.

  • Disachem noketr.

    Hacho ani “sokallchem noketr” hacho orth ekuch. Suria udeunchea poilim jem nimannem noketr chokchokta taka disachem noketr mhunnttlam. Tem polloun novo dis suru zauncho asa mhunn lokank kollttalem.​—Pro 22:16; 2Pe 1:​19.

  • Drakma.

    Bible-achea Grik Bhaxent Boroil’lea Pustokamnim, hem utor chandichea Grik xik’keak uzar kelam, zachem vozon 3.4 g aslem.​—Mt 17:24.

  • Drakxam maddoupacho zago.

    Hantunt chodd korun don ttankeo astaleo jeo nhoim-cher mellttat toslea vhoddlea khoddpam (limestone) thaun toiar kortale. Ek ttanki unch astali ani ek ttanki sokol astali. Tanchea dogaim modem ek kholli kortale. Voir asa tea ttankient drakxam maddoitale ani tancho ros vhanvon sokoilʼlea ttankient voitalo. Him utram Dev dita tea khastik suchit korunk pasun uzar keleant.​—Pro 19:15.

  • Dukh korop.

    Konnui morta tednam vo sonkoxtt ieta tednam dukh korop. Bible-achea kallar zaite dis meren dukh korpacho riti-rivaz aslo. Mottea-mottean roddchea bhair, dukh korpi vegllea toreche kopdde ghaltale, mathear gobor ghaltale, aple kopdde pinztale ani aplem hoddʼddem boddoitale. Thodde pavtti meloleank purta astana poixe diun dukh korpeank apoitale.​—Es 4:3; Mt 11:17; Mk 5:38; Ju 11:33; Pro 21:4.

E

  • Epikuri totv-gineani.

    Grik totv-gineani Epikurus hache xis (341-​270 K.X.A.). Mouza-mosti korop hoch munxachea jivitacho udʼdhex zaun asa oxem tanchem chintop aslem.​—DI 17:18.

  • Ethiopiacho.

    Ethiopiacho ek munis. Ethopia ho adlea kalla voilo des zo Ejipttachea dokxinnek aslo. Hantunt to vattar ietalo zo aiz Ejipttacho dokxinn bhag ani Sudan desacho ordo bhag zaun asa.​—DI 8:27.

  • Eufrates.

    Asiantle dokxinn-ostom vattarantli sogleant vhoddli ani mhotvachi nhoim. Hi nhoim Mesopotamiantlea don vhoddlea nhoim-e modli ek zaun asa. Hem nanv poile pavtt Utpoti 2:​14-ant ailam, zoim tika Edenantlea char nhoim-e modli ek mhunn sanglam. Tika choddxe pavtt “Nhoim” oxem mhunnttlam. (Ut 31:21) Hi Izraelak nemun dilʼlea vattarachi utʼtore vattechi xim asli.​—Ut 15:18; Pro 9:14; 16:12.

F

  • Faraoh.

    Ejipttachea razank diloli podvi. Bible-ant 5 Faraoh-nchim nanvam asat (Shishak, So, Tirhakah, Nechoh, ani Hophra). Punn dusrea Faraoh-nchim nanvam diunk nant. Zoxem, Abraham, Moizes ani Juze hanchea kallar zaito temp aslolea Faraoh-nchim nanvam Bible-ant na.​—Su 15:4; Ro 9:​17.

  • Farikponnacho Dis.

    Ho Izraelitkaram pasot sogleant mhotvacho ani povitr dis aslo. Haka Yom Kippur (hem Hebrev utor, yohm hak·kip·pu·rimʹ, thaun ailam, zacho orth “dhampacho dis”), pasun mhunnttat. Ho dis Ethanim mhoineachea 10 tarker poddttalo. Dor vorsa fokot hea disa mha-iadnik aplea, Levitanchea ani dusrea lokanchea patkam pasot dilolea bolidanachem rogot bhettounk tombuchea Bhov Povitr zagear bhitor sortalo. Him bolidanam Jezuchea bolidanak suchit kortalim ani tannem ekuch pavtti aplem bolidan diun sasnak munxakullachea patkam pasot farikponn dilem. Hea udexim, lokank Jehovacho favor porot melloun gheunk sondhi mellʼlli. Hea disa povitr sobha ani upas dovortale. Toxench, to sabathacho dis aslolean sodanchim kamam korinasle.​—Le 23:​27, 28; DI 27:9; Kol 1:20; Heb 9:12.

  • Farizev.

    Poilea xekddeantlo Judev dhormacho ek mukhel dhormik zomo. Hea zomeantle lok iadnikanchea sonstintle nasle. Tori astana, te Moizesak dilʼlea kaideant boroilʼli dor ek vost bariksannen pallttale ani tonddan sangtale tea ritink kaideam itlench mhotv ditale. (Mt 23:23) Grik sonskrutichea probhavacho te khub virodh kortale. Kaideanchem ani ritinchem tankam borench ginean aslem dekhun te lokancher odhikar choloitale. (Mt 23:​2-6) Tanchea modle thodde Judevanchea neai-sobhentle (Sanhedrin) vangddi pasun asle. Sabathacho dis ani riti-rivazo pallop ani toxench patki lokam sangata ani tax vosul korpeam sangata vell sarop hea vostunk lagon tannim zaite pavtti Jezucho virodh kelo. Tanchea modle zaite zann Kristanv zale. Tantuntlo eklo mhunnttlear, Tarsusant ravpi Saulu.​—Mt 9:​11; 12:14; Mk 7:5; Lu 6:2; DI 26:5.

  • Fathom.

    Udkachi kholai mezunk ek map. Tem 1.8 m (6 ft) itlem aslem.​—DI 27:28, ftn.

  • Favo nasloli doia.

    Hea utram pasot aslolea Grik utracho mullavo orth ek bori vo kalliz jikhun gheta tosli vost. Hem utor chodd korun khuxen vo mogan dilʼlea denneak uzar kortat. Devachea favo naslolea doie vixim hem utor Devan udar kallzan ani kitem-i porot farik kortolim mhunn axa dhorinastana dilolea denneak suchit korta. Taka lagon, favo nasloli doia hea utram voilean kollon ieta ki Dev munxank dita tednam khub dita ani tancho udar kallzan mog korta ani tankam doia dakhoita. Hea Grik utrachem bhaxantor “krupa,” ani “favor” oxem pasun kelam. Favo nasloli doia zoddunk mellona vo ti mhaka mellonk zai oxem konnuch mhunnonk xokona. Ti, favo nasloli doia korpeachea udar kallzak lagon eka munxak melltta.​—2Ko 6:1; Ef 1:7.

  • Fondd.

    F dhaktti asta tednam to eka melolea munxak purtat toslo zago zaun asa. Punn F vhoddli asta tednam to oslea zageak suchit korta zoim choddxe munis mornnachea nhident astat. Hea versamnim, Hebrev bhaxent “Sheol” ani Grik bhaxent “Hades” him utram uzar keleant. Bible-ant “Fondd” hem utor oslea eka poristhitik suchit korta zoim eka munxachean kainch korunk zaina ani taka kainch khoborui asona. (DI 2:​31) Grik utor mne·meiʹon, hachem bhaxantor pasun fondd mhunn kelam ani tem “ugddas korop” hea kriapoda thaun ieta. Hem Grik utor melole lok azunui ugddasant asat mhunn dakhoun dita.​—Ju 5:​28, 29.

  • Fuddar Parkhupi.

    Fuddarak kitem ghoddttolem tem sangonk suria, chondrim ani noketranchea hal-chali vixim obheas korpi munis.​—Mt 2:1.

  • Fuddar Sangpi.

    Oslo munis zo apunn fuddarak kitem ghoddttolem tem sangonk xokta oxem mhunntta. Bible-ant fuddar sangpi mhunnttlear, jadu korpi dhormik pujari, ghaddiponn korpi ani oslim kamam korpi dusre lok.​—Le 19:31; DS 18:11; DI 16:16.

G

  • Gehenʼna.

    Hinom vhallachem Grik nanv. Ho vhall adlea Jeruzalemachea dokxinne thaun dokxinn-ostome poriant aslo. (Jer 7:​31) Hanga meloleo kuddi uddoitole mhunn bhasaunneamnim sanglolem. (Jer 7:​32; 19:6) Zonvarank ani munxank jivinch zollounk vo tollmollaunk Gehenʼnant uddoitalim mhunn kainch puravo na. Tor, Gehenʼna munxank melea uprant sodam-sodankala pasot eka khorea ujeant tollmollaitat, toslea torecho pollounk na toslo zago zaunk xokona. Jezu ani tache xis Gehenʼna vixim uloil’le tednam tacho orth “dusrem moronn” mhunnche sasnacho nas oxem aslo.​—Pro 20:14; Mt 5:​22; 10:28.

  • Ghaddiponn.

    Lok ghaddiponn kortat karonn munis mela uprant tachea kuddintlean tacho otmo bhair soron voita mhunn te mantat. Toxench ho otmo jivea munxam lagim ulounk xokta ani to uloita mhunn pasun te mantat. To otmo chodd korun, meloleam lagim ulounk xokta mhunn sangta tosle munxam udexim uloita. “Ghaddiponn” hea utrak uzar kelʼlem Grik utor phar·ma·kiʹa, zacho utran-utor orth “drugs ghevop“ zaun asa. Hem Grik utor ghaddiponnak pasun uzar korunk lagle karonn adlea kallar ghaddiponn korunk drugs ghetale.​—Ga 5:​20; Pro 21:8.

  • Gondhros.

    Commiphora zatichea kantteanchea zhuddpa thaun vo lhan zhaddam thaun melltta to pormollit dikh. Ho dikh makhunk uzar kortat tem povitr tel toiar korunk vapurtale. Kopddeank vo hantrunnank pormollit korunk, malish korpachem tel korunk, ani sobitkai vaddounk vapurtat te lep toiar korunk pasun to dikh uzar kortale. Toxench ho dikh drakxanchea soreant ghalun oxi piepachi vost toiar korunk vapurtale ji pielea uprant ek munis sarko chintunk xokonaslo. Tea bhair, ho gondhros purpachea riti-rivazam poilim meloleachea kuddik pasun laitale.​—Su 30:23; Mh 7:​17; Mk 15:23; Ju 19:39.

  • Goribank dan.

    Oslem dan jem gorjevontank ditat. Bible-achea Hebrev Bhaxent Boroilʼlea Pustokamnim oslea torechea danam vixim spoxtt sanglolem na. Punn Izraelitkaramnim goribank koxe toren modot korunk zai tea vixim spoxtt margdorxon dilʼlem.​—Mt 6:​2, ftn.

  • Grik.

    Gris desantlea lokanchi bhas, toxench tea ganvchea lokanchi vo thoim zolmak ailolea lokanchi bhas. Bible-achea Grik Bhaxent Boroilʼlea Pustokamnim, Grik mhunnche Judev nhoi te sogle lok vo Grik bhaxecho ani sonskruticho probhav poddlole lok.​—Ju 12:20.

H

  • Hades.

    Ek Grik utor zachem Hebrev utor “Sheol.” Hachem bhaxantor “Fondd” (poilem okxor mottem asa), oxem kelʼlem asa, mhunnche khoro nhoi, punn ek dakhovpa purto zago zoim melolim asat.​—FONDD polloi.

  • Hajir asa.

    Bible-achea Grik Bhaxent Boroilʼlea Pustokamnim thodde koddem him utram Jezu Krist Raza mhunn hajir asa tem dakhoitat. Ho kall Jezuk sorgar Raza kelo tednam thaun suru zalo ani nimannea disanchea xevott poriant chalu astolo. Krist hajir asa hacho orth to ieta ani rokddoch voita oxem nhoi, punn ho ek lamb kall zaun asa.​—Mt 24:3.

  • Hat dovrop.

    Eka munxak khas kamak nemunk vo axirvad diunk, duens borem korunk vo povitr xoktechem dennem diunk konnakui vinchla mhunn dakhounk tacher hat dovortale.​—Lok 27:18; DI 19:6; 1Ti 5:​22.

  • Hebrev.

    Abram (Abraham), poilo munis aslo zaka Hebrev mhunnttlolo. Hachea voilean to tachea bhonvtonni ravtolea Amorit lokam thaun vegllo aslo mhunn kollttalem. Uprant, hem nanv Abrahamacho natu Jakobachea sonstik uzar kelem. Toxench tanche bhaxekui Hebrev mhunnttlolem asa. Jezuchea kallar hea bhaxent zaitim Aramaik bhaxechim utram ailim ani Jezu ani tache xis hi bhas uloitale.​—Ut 14:13; Su 5:3; DI 26:14.

  • Hermes.

    Ho Grik lokancho dev. To Zeusacho put aslo. Hermes, ho devancho ek sondexkar ani huxarkaien ulovpi dev mhunn mantale. Listrantle lok chukon Pauluk Hermes mhunn somzole.​—DI 14:12.

  • Herod.

    Rajki ghoranneachem nanv zaka Romi sorkaran Judev lokancher raz korunk nemlole. Hea ghoranneantlo poilo raza aslo Mahan Herod. Tannem Jeruzalemachem mondir porot bandlem ani toxench Jezuk marun uddounk lhan bhurgeank marun uddounk hukum dilo. (Mt 2:​16; Lu 1:5) Mahan Herodache dog put Herod Arkelaus ani Herod Antipas, hankam tanchea bapaichea rajeant veg-vegllea vattarant odhikar dilʼlo. (Mt 2:​22) Antipas jilʼleacho odhikari aslo punn taka choddxe pavtt “raza,” mhunnttla. Kristan apli tin vorsanchi seva suru keli tednam thaun Itihas odheai 12-ant boroilʼlea ghoddnneanchea kalla meren tannem raz choloilem. (Mk 6:​14-​17; Lu 3:​1, 19, 20; 13:​31, 32; 23:​6-​15; DI 4:​27; 13:1) Tachea uprant Mahan Herodacho natu, Herod Agripa I, raz cholounk laglo punn taka rokddoch devdutan marun uddoilo. (DI 12:​1-6, 18-​23) Tea uprant tacho put Herod Agripa II raza zalo ani Judev lok Romi sorkarachea add gele tea vella poriant tannem razvottki choloili.​—DI 23:35; 25:​13, 22-​27; 26:​1, 2, 19-​32.

  • Herodachea pokxache lok.

    Ho des-bhokti korpi lokancho ek zomo aslo zo Romi sorkarachea adhin aslolea veg-vegllea Herodank tanchea Rajkaronnachea dheiank tenko ditalo. Hea zomeant ghoddie thodde Saduki asle. Hea pokxantlea lokamnim Farizevam sangata mellon Jezucho virodh kelo.​—Mk 3:6.

  • Hizddo.

    Utran utor, kapanv korop. Oslea munxak choddxe pavtti ranniechi ani razachea dovorlolea bailanchi dekh-rekh korunk nemtale. Hem utor oslea munxak pasun uzar kortale zo khoroch ek hizddo naslo, punn ek odhikari aslo zo Rajmahalant kam kortalo. Hem utor dusrea orthan tea munxak uzar kelam zo Devachea sevent anik chodd vavr korunk svotacher tabo dovorta. Hea munxan ‘sorginchea Rajea khatir apleakuch hizddo korun ghetla’ oxem Bible-ant mhunntlam.​—Mt 19:12; Es 2:​15; DI 8:​27.

  • Hot’tearam.

    Aplea kuddichi rakhonn korunk soinikan ghatloleo veg-veglleo vostu, mhunnche, soinikachem helmet, to ghalta to kott, to bhenddak bandta to pottʼtto, paim-anchem kovor, ani ddhal.​—1Sa 31:9; Ef 6:​13-​17.

  • Hulpailʼleo bhetto.

    Eka zonvarachem bolidan jem akʼkhem Devak bhettoilam mhunn dakhounk vedir hulpaitat. Tea zonvaracho (boil, menddro, bokddo, vhoddlo parvo ani lhan parvo) khoinchoch bhag bhokti korpi apleak dovornaslo.​—Su 29:18; Le 6:9; Mk 12:33; Heb 10:6.

  • Hyssop.

    Barik khandeanchem ani pananchem dhakttem zhadd jem xudʼdhi korpachea vellar rogot ximpddaunk uzar kortale. Hem ghoddie Inglez bhaxent marjoram (Origanum maru; Origanum syriacum) mhunnttat tem zhadd zaunk xokta. Juanv 19:​29-ant sanglam tem marjoram zhadd boddiek lailʼlem asonk xokta vo tem durra hea nanvachem, mhunnche ek torechem sorghum (Sorghum vulgare) zhadd asonk xokta zaka lamb dentt astalo. Hea udexim tacher soreant buddoilʼlo sponge Jezuchea tondda lagim pavounk zalem astolem.​—Heb 9:19, ftn.

I

  • Iadnik.

    Ho munis lokam mukhar Devacho prothinidi aslo ani lokank Deva vixim ani tachea kaideam vixim xikoitalo. Toxench, to lokancho prothinidi koso Deva mukhar kam kortalo ani taka bolidanam bhettoitalo, ani lokanchim patkam bhogsunk Deva lagim vinoti kortalo. Moizesa udexim Devan Kaido diunchea adim dor ek familicho vhoddil aplea famili pasot iadnik koso seva kortalo. Moizesa udexim dilʼlea Kaidea khala Levi kullantlea Aronachea familintle dadle iadnik zatale ani urlole Levitkar tankam tenko diupachem kam kortale. Novo korar stapon kelo tednam Devachem Izrael iadnikanchem ek raxttr zalem zacho Jezu Krist mha-iadnik zaun asa.​—Su 28:41; Heb 9:​24; Pro 5:​10.

  • Ilirikum.

    Grisachea utʼtor-ostome vatten aslolo Romi prant. Paulu Devachi seva kortana hea vattara poriant pavlo punn tannem Ilirikumant porgottnni keli vo tachea ailean aslolea vattarant porgottlem tem sanglolem na.​—Ro 15:19.

  • Iodn; Bolidan.

    Devache upkar attounk, apli chuk manun gheunk ani tachea sangata porot natem zoddunk bhettoilʼli bhettounni. Abelachea kalla thaun lokamnim aple khuxen veg-veglle toreche iodn bhettoile, zantunt zonvaranche iodn mellon asle. Uprant, Moizesa udexim dilʼlea Kaideant iodn bhettounchi adnea dilʼli. Jezun aplem poripurnn jivit bolidan kelea uprant zonvaranche iodn bhettounchi goroz nasli. Tori astana, Kristanvam aiz pasun eke torecho iodn bhettoilʼlea sarkim kamam kortat, mhunnche oslim kamam kortat jea udexim Dev khuxal zata.​—Ut 4:4; Heb 13:​15, 16; 1Ju 4:​10.

  • Istoiki totv-gineani.

    Grik totv-gineani lokancho ek zomo. Khatreche purave uzar korun ani soimba pormonnem jivit jielo zalear, ek munis khuxal zaunk xokta oxem tem mantale. Khorea orthan zannvaien bhorlolea munxacher dukhacho vo sukhacho kainch porinnam zaina oxem tanchem mot aslem.​—DI 17:18.

  • Izrael.

    Devan Jakobak dilʼlem nanv. Uprant tachea soglea sonstik ek zomo koso Izrael mhunnttale. Jakobachea 12 putanchea sonstik Izraelachim bhurgim, Izraelacho ghorabo, Izraelacho lok vo Izraelitkar mhunnnttale. Dokxinnechea rajea thaun veglle zalolea utʼtorechea 10 kullanchea rajeak pasun Izrael mhunnttale. Uprant makhlolea Kristanvank “Devachem Izrael” oxem mhunnonk lagle.​—Ga 6:​16; Ut 32:28; DI 4:10; Ro 9:6.

J

  • Jadugar.

    Noxttea dutam koddlean mellʼlloli xokti uzar korta taka jadugar mhunnttat.​—DI 13:6.

  • Jakob.

    Izak ani Rebekacho put. Devan taka uprant Izrael hem nanv dilem. Ani to Izraelit lokanchea (tankam Izraelitkar ani uprant Judev mhunnonk lagle) kullacho bapui zalo. Tachea 12 putam thaun ani tanchea sonsti thaun Izrael raxttrachim 12 kullam zalim. Uprant pasun Izrael raxttrak vo tachea lokank Jakobachea nanvan vollkhotale.​—Ut 32:28; Mt 22:32.

  • Jehova.

    Novo Sonvsar Bhaxantor Bible-achea Grik Bhaxent Boroil’lea Pustokamnim “Jehova” hem nanv 237 pavtti asa. Sokol dilʼlea puraveank lagon hem nanv dovorcho nirnnoi kelo:

    1. Jezuchea ani tachea apostlanchea disamnim Bible-achea Hebrev Bhaxent Boroilʼlea Pustokanchea kopimnim jea zagear Devachea nanvachim 4 Hebrev okxoram יהוה asonk zai tea zagear tim aslim.

    2. Jezuchea ani tachea apostlanchea disamnim Bible-achea Hebrev Pustokanchea Grik bhaxantorant Devachea nanvachim 4 Hebrev okxoram יהוה aslim.

    3. Bible-achea Grik Bhaxent Boroilʼlea Pustokamnim Jezun zaite pavtti Devachea nanvacho ul’lekh kelo ani tem dusreankui kolloilem mhunn dakhoilam.​—Ju 17:​6, 11, 12, 26.

    4. Bible-achim Grik Bhaxent Boroilʼlim Pustokam pasun Devachea preronnan boroileam ani tim Bible-ant Hebrev Bhaxent Boroil’lim Pustokam zalea uprant rokddinch ietat. Taka lagon Devachem nanv okosmat tantuntlean na zavop hem sarkem koxem disona.

    5. Devachea nanvachem shortt form Bible-achea Grik Bhaxent Boroilʼlea Pustokamnim uzar kelam.​—Prokasovnni 19:​1, 3, 4, 6.

    6. Kristanv zalʼle Judev lok aplea pustokamnim Devachem nanv vapurtale mhunn Judevanchea survatechea pustokam thaun kollon ieta.

    7. Bible-achea Grik Bhaxent Boroilʼlea Pustokamnim jea zagear Hebrev Bhaxent Boroilʼlea Pustokanchea versancho ulʼlekh kela tea zageancher ghoddie Devachem nanv aslem mhunn Bible-ache thodde ponddit manun ghetat.

    8. 100-am poros chodd bhasamnim bhaxantor kelʼlea Bible-ant Devachem nanv Bible-achea Grik Bhaxent Boroilʼlea Pustokamnim melltta.

    Devachem nanv Jehova survatek Bible-achea Grik Bhaxent Boroilʼlea Pustokamnim jea-jea zagear boroilʼlem aslem mhunn purave asat tea-tea zagear porot borounk zai mhunn kainch dubhav na. Novo Sonvsar Bhaxantor Bible-achea bhaxantor korpeamnim toxench kelam. Tanchea kallzant Devachea nanvam pasot khub resped ani bhirant asa dekhun tannim mull bhaxent aslem tem kainch kaddunk na.​—Prokasovnni 22:​18, 19.

  • Jiv; Jivit.

    Mull bhasamnim oxim zaitim utram asat zachem bhaxantor “jiv” mhunn kelam. Hantuntlim don utram mhunnttlear Hebrev utor ne’phesh ani Grik utor psy·khe’. Bible-achea hea bhaxantorant, hea utranchem bhaxantor “jivit” oxem kelam. Bible-ant, jea toren him utram uzar keleant tancho obheas kelear amkam kolltta ki tacho orth (1) lok, (2) zonvar vo pranni, ani (3) munxachem vo zonvarachem jivit. (Ut 1:20; 2:7; 1Pe 3:20) Hea bhaxantorant, hea utranchem bhaxantor dor ek pavtt voir-sokol kitem sanglam tacho orth monant dovrun kelam, zoxem, “jivit,” “pranni,” “jiv,” “munis,” vo fokot ek sorvonam (udharonnak, “Hanv”). Thoddea versamnim, ne’phesh ani psykhe’ hea utranchem bhaxantor “tujea soglea jivan” oxem kelam, zacho orth purnn kallzan ani monan kam korop. (DS 6:5; Mt 22:37) Thoddea versamnim, mull bhaxechim him utram munxachi itsa vo bhuk dakhounk pasun uzar keleant. Tea bhair, tancho orth meloli kudd pasun zaunk xokta.​—Lok 6:6; Mh 23:2; Iz 56:11; Hag 2:13.

  • Jivitachem zhadd.

    Eden bagent aslolem ek zhadd. Tea zhaddachea follak jivit diupachi xokti asli mhunn Bible dakhoun dina. Tachea bodlek, tem zhadd gerentti koxem zaun aslem ki Dev zankam tea zhaddachem foll khaunk ditolo tankam to sasnik jivit ditolo. Prokasovnni pustokant, tem zhadd munxank jivim dovrunk Dev dita tea soglea vostuchi ek khunna zaun asa.​—Ut 2:9; 3:22; Pro 2:7; 22:19.

  • Jivont korop; Jivontponn.

    Melolea poristhiti thaun porot jivont zavop. Hea utrak aslolem Grik utor a·naʹsta·sis hacho orth “utthop, ubem ravop.” Bible-ant sogleo mellon 9 jivont korpachea ghoddnnea vixim boroilʼlem asa. Tantunt Jehovan Jezuk jivont kelo hem-ui mellon asa. Elija, Elisha, Jezu, Pedru, ani Paulu hannim dusreank jivont kele. Tori astana, tem tannim Devachea xokten kelem mhunn Bible-ant spoxtt sangta. Devacho udʼdhex purnn zaunk prithumer “nitivont ani onitivont” lok jivont zavop gorjechem asa. (DI 24:15) Jezuche makhlole bhav sorgar jivont zatole mhunn Bible-ant sanglam. Haka “poilim jivont kortole” vo “poilem jivontponn” oxem mhunnttlam.​—Flp 3:​11; Pro 20:​5, 6; Ju 5:​28, 29; 11:25.

  • Juda.

    Jakobachi bail Leah thaun zalolo chovto put. Jakoban aplea mornnachea vellar oxi bhasaunni keli ki Judachea ghoranneantlean ek vorto raza ietolo ani sasnak raz choloitolo. Munis mhunn Jezucho zolm Juda sonstint zalo. Juda eka kullachem nanv pasun aslem. Uprant Juda ani Benjamin him donui kullam mellon zalʼlea rajeak Juda hem nanv poddlem.​—Ut 29:35; 49:10; Heb 7:​14.

  • Judev.

    Izraelachea 10 kullancho nas zalea uprant Juda kullachea lokank Judev mhunnttale. (2Ra 16:6) Punn uprant Babilonache koidentlean suttka zaun porot ailolea Izraelachea soglea kullank Judev mhunnonk lagle. (Ezr 4:​12) Tea uprant, Izraelit lokank videxi raxttram thaun veglle mhunn dakhounk hem nanv sonvsarbor uzar korunk lagle. (Es 3:6) Ek munis khoinchea raxttracho asa hem Kristi sobhent gorjechem na mhunn dakhounk apostl Paulun anik eka orthan hem nanv uzar kelem.​—Ro 2:​28, 29; Ga 3:​28.

  • Judev dhorm apnnailʼlo lok.

    Bible-ant sanglolem asa ki Judev dhorm apnnaitale tea dadleamim sunot korchi poddttali.​—Mt 23:15; DI 13:43.

K

  • Kaido.

    K vhoddli asta tednam thoddea zageancher hem utor Moizesan dilʼlea Kaideak vo Bible-antlea poilea panch pustokank suchit korta. Toxench, k dhaktti asta tednam tem Moizesan dilʼlea Kaideantlea eka kaideak vo kaideantlea eka totvak lagu zaunk xokta.​—Lok 15:16; DS 4:8; Mt 7:​12; Ga 3:​24.

  • Kaldeikar.

    Survatek Tigris ani Eufrates nhoimchea bhonvtonni aslolea vattarak kaldia mhunnttale ani thoim ravtolea lokank Kaldeikar mhunnttale. Adlea kallar Kaldeikaranchem sogleant mhotvachem xar Ur aslem ani thoim Abraham ravtalo.​—DI 7:4.

  • Kerub.

    Vhodd podvi aslole devdut zankam khas zobabdareo asleo. Kerub serafam thaun veglle asle.​—Ut 3:​24; Su 25:20; Iz 37:16; Heb 9:5.

  • Khambo.

    Ek ubo khambo zacher eka munxak umkallaitale. Thoddea raxttrant konnakui mornnachi xikxa ditale zalear taka khambear umkallaitale ani tachem moddem tacheruch soddttale vo zaka mornnachi xikxa favo zalea taka marun tachem modem khambear umkallaitale. Mela tea munxachem nanv piddʼddear zaunchem ani dusreank xittkaunni mellchi mhunn oxem kortale. Asiriache lok zhuzant khub krur toren vagtale. Te bondi kelʼlea lokanchea pottant ttonk aslolo khambo topun tanchea hoddʼddea meren pavoitale ani tanchim moddim tacheruch umkolltta toxim soddun ditale. Punn Judevanchea kaidea pormonnem zo Deva add uloitalo vo murte puje sarkem vhoddlem patok kortalo taka poilim fatramnim vo anik dusre toren marun uddoitale. Uprant tachem moddem khambear vo lakddar umkallaitale. Oxem kelʼlean dusreank xittkaunni mellttali. (DS 21:​22, 23; 2Sa 21:​6, 9) Romi lok kednam-kednam guneanvkarank khambear bandun dovortale ani to munis zaite dis meren dukhik lagon vollvollttalo. Ani xevottak bhuken, tanen ani gormek lagon mortalo. Punn choddxe pavtti te guneanvkarachea hatank ani paim-ak khille marun khambear umkallaitale, zoxem tannim Jezuk kelʼlem. (Lu 24:20; Ju 19:​14-​16; 20:25; DI 2:​23, 36)​—TRASANCHO KHAMBO polloi.

  • Khodde.

    Khast diunk uzar kortale ti vost. Khoddeant ghatlolea munxak halonk mellonaslem. Thoddea khoddeamnim fokot tanche paim-ech ghaltale punn dusrea torechea khoddeamnim paim-am sangata hat ani manui ghaltale. Taka lagon, akʼkhi kudd sarki kotthin porithitint astali.​—Je 20:2; DI 16:24.

  • Khomir.

    Pittak vo koslea-i patoll vostuk ambott korunk uzar kortali ti vost, chodd korun novea pittachea gulleak ambott korunk uzar kortale to poilinchea ambott pittacho thoddo bhag. Bible-ant chodd korun, patok ani broxttacharachi khunna mhunn khomir hem utor uzar kelam. Toxench, ukteponni disona punn mottea promannan vaddot voita taka suchit korunk pasun hem utor uzar kelam.​—Su 12:20; Mt 13:33; Ga 5:9.

  • Khomir Naslolea Unddeachi Porob.

    Izraelitkaranchea 3 mukhel porbam modli hi poili porob asli. Hi porob te dor vorsa monoitale. Pask zalea uprant fuddlea disa mhunnche Nisan 15 tarker ti suru zatali ani 7 dis poriant choltali. Hi porob, te Ejipttantlean suttka mellʼllea mhunn ugddas korun monoitale ani tea vellar fokot khomir naslolo unddo khatale.​—Su 23:15; Mk 14:1.

  • Khunna.

    Ek osli vost, kam, poristithi vo ek ojapachi ghoddnni, ji aiz vo fuddarak ghoddchi asa tea ghoddnnek suchit korta.​—Mt 24:3; Pro 1:1.

  • Kodd; Koddkar.

    Katichem ek gombir duens. Bible-ant, kodd mhunnchem aiz fokot munxank zata tem kodd (leprosy) duens nhoi, karonn Bible-ant jea kodda vixim sanglam tem kopddeank ani ghorankui zatalem. Koddan bhorlolea munxak koddkar mhunnttale.​—Le 14:​54, 55; Lu 5:​12.

  • Koddsann.

    Veg-vegllea torechim zhaddam jim ekdom koddu astat ani tancho khub pormoll ieta. Prokasovnni 8:​11-ant, uzar kelam tem utor “koddsann” hi ek koddu ani vikari vost zaka absinthe pasun mhunnttat.

  • Konnxeacho fator.

    Eka bilddingecheo don vontti mellon ietat tea konnxeak laitat to fator. Vonntteo zoddunk ani ghott korunk ho fator gorjecho asta. Buniadicher ghaltat to konnxeacho fator chodd mhotvacho astalo. Taka lagon, lokam pasot aslolea bilddingencho and xarachea vonttincho ho fator khub ghott astalo. Hem utor dusrea orthan pasun uzar kelam zoxem prithumechi buniad ghalunk. Kristachi sobha Devachea ghorak sor kelea ani Jezuk tachea “buniadicho konnxeacho fator” mhunnttla.​—Ef 2:​20; Job 38:6.

  • Korar.

    Deva modem ani munxam modem ani don lokam modem kitem tori korunk vo korina zaunk ek tharav. Thodde pavtti fokot ek vatten asloleank tharailam tem korunk poddtta (mhunnche ek vattecho korar, zantunt korar korpi apunnuch kitem tori utor dita). Punn, dusrea vellar donui vatten asloleank korarant tharailam tem korunk poddtta (mhunnchem don vattencho korar). Bible-ant fokot Devan munxam sangata kelʼle teach koraram vixim sangonk na. Tantunt munxam modem, kullam modem, raxttram modem ani zomeam modem kelʼlea koraram vixim pasun sanglolem asa. Thodde korar oxe asle zacho porinnam lamb kalla pasot urlo ani fuddem-i urtolo. Udharonnak, te korar je Devan Abraham, David, Izrael raxttr (mhunnche, Kaideacho korar) ani Devachem Izrael (mhunnche novo korar) hanchea sangata kelʼle.​—Ut 9:​11; 15:18; 21:27; Su 24:7; 2It 21:7; Lu 22:29; DI 3:25; 2Ko 3:6; Heb 8:6.

  • Korarachi pett.

    Hi pett akasia lakddachi kelʼli ani bhangran nettoiloli asli. Ti tombuchea bhov povitr zagear dovorloli asli ani uprant Solomonan bandlolea Devmondirachea Bhov Povitr zagear dovorloli asli. Tachem dhampnnem bhagrachem aslem, zacher don devdut kelʼle je eka-mekak tondd korun asle. Tantunt dovorloli mukhel vost mhunnttlear Dha Adnea boroilʼleo don pattio.​—DS 31:26; 1Ra 6:​19; Heb 9:4.

  • Kovllo.

    Chamddem vo papayrus uzar korun toiar kelʼlem lamb kagoth. Tacher eka vatten boroilʼlem astalem ani to eka boddiecher kovollttale. Bible borounk ani tacheo kopi korunk he kovlle uzar kortale, karonn adlea kallar pustok oxench astalem.​—Lu 4:​17-​20; 2Ti 4:​13.

  • Krist.

    Jezuchi ek podvi. Hem utor, Khri·stosʹ, hea Grik utra thaun ailam. Haka aslolea Hebrev utrachem bhaxantor “Mesias” vo “Makhlolo.”​—Mt 1:​16; Ju 1:​41.

  • Kristacho virodhi.

    Hachea Grik utrak don orth asat. Poilo mhunnttlear, zo Krista add asa vo tacho virodh korta. Dusro mhunnttlear, zo khotto Krist zaun asa mhunnche zo apunn Krist mhunn fott sangta. Apunn Kristache pattlavdar vo apunn Mesias mhunnttat tankam vo Kristacho ani tachea xisancho virodh kortat toslea soglea lokank, songottnnenk vo zomeank Kristache virodhi mhunnonk zata.​—1Ju 2:​22.

  • Kristanv.

    Jezu Kristachea xisank Deva thaun mellʼllolem nanv​—DI 11:26; 26:28.

  • Kumbhar.

    Kumbhar hea utrak Hebrev bhaxent jem utor uzar kelam tacho orth “akar diupi.” Matiek koslo-i akar diunk kumbharak odhikar asta. Takach lagon, Jehovak dor eka munxacher ani raxttracher sogleant chodd odhikar asa hem somzaunk zaite pavtti kumbharachem udharonn uzar kortat.​—Iz 64:7; Ro 9:​21.

L

  • Lepton.

    Bible-achea Grik bhaxent boroilʼlea pustokanchem borovop zalʼlem tea kallar, Lepton mhunnttlear Judevancho sogleant lhan nanno aslo. To tambeacho vo bronzacho aslo. Leptonachem bhov-vochon lepta.​—Mk 12:42, ftn.; Lu 21:2, ftn.

  • Levi; Levitkar.

    Jakobachi bail Leah-a thaun zolmolʼlo tisro put. Levichea sonstik Levi kull mhunn nanv poddlem. Fuddem Levichea tin putam thaun Levitkaranche tin mukhel zome zale. “Levitkar” hem utor thodde pavtti akʼkhea kullak lagu zata, punn tantunt Aron iadnikachi famil iena. Levi kullak Bhasailʼlea Desant zomin daiz mhunn mellonk na. Punn tankam dusrea kulllank dilʼlea zomnichea xime bhitor aslolim 48 xaram dilʼlim.​—DS 10:8; 1It 6:1; Heb 7:​11.

  • Loknnachi boddi.

    Ek lamb boddi zachem pont datuchem aslem. Hi boddi xetkamti zonvarak mukhar dhanvddaunk uzar kortale. Hi boddi eka zannvaiechea munxachea utrank sor kelea, jim aikotoleank zannvaien bhorlolea sol’leam pormonnem cholonk fuddem kaddtta. “Loknnachea boddiecher khontt marop” hi ek mhunn’nni zaun asa ji ek aikona toslea boilak porot-porot topun taka fuddem vochonk sanglearui to virodh korun ticher khontt marta ani apleakuch dukhoun gheta toslea poristhiti thaun ghetlea.​—DI 26:​14, ftn.; Fu 3:​31.

  • Loz Naslolim Patki Kamam.

    Hi fokot bextti vo lhan chuk nhoi. Hachem Grik utor, a·selʹgei·a, zacho orth oslim kamam jim Devachea kaidea add asat ani oslo sobhav jea vorvim eka munxak matui loz na mhunn dison ieta. Oslim patki kamam korpi munis odhikarak, kaideank ani dorjeank kainch man dina ani te kainch faideache nhoi mhunn chintʼta.​—Ga 5:​19; 2Pe 2:7.

M

  • Makhop.

    Hea Hebrev utracho orth, “tel vo kosli-i patoll vost lavop.” Eka munxak vo vostuk eke khas seve pasot bhettoila mhunn dakhounk tel laitale. Bible-achea Grik Bhaxent Boroilʼlea Pustokamnim, sorgar vochpacho bhorvonso asa tea lokancher povitr xokti votoilʼli tea vellar hem utor uzar kelam.​—Su 28:41; 1Sa 16:13; Lu 4:18; DI 10:38; 2Ko 1:​21.

  • Manʼna.

    Izraelitkar 40 vorsam ranvott vattarant asle tednam hem tanchem sodanchem jevonn aslem, jem Jehova vizmita udexim tankam ditalo. Sonvar soddun dor sokallim hem manʼna zomnir poddttalem ani tacher dov poddlolo astalo. Izraelitkaramnim poile pavtt tem polloilem tednam tannim mhunnttlem “hem kitem?” vo Hebrev bhaxent, “man huʼ?” (Su 16:​13-​15, 35) Jezun manʼna hem utor anik eka orthan pasun uzar kelem.​—Ju 6:​49, 50.

  • Masedonia.

    Gris desachea utʼtore vatten aslolo vattar zo mahan Somratt Alexanderachea kallar famad zalo. Ho ek svotontr vattar aslo, punn uprant Romi lokamnim tacher aplo tabo kelo. Apostl Paulun Europant apli poili bhonvddi keli tednam ho vattar Romi sorkara khala aslolo ek prant aslo. Paulun hanga 3 pavtti bhett keli.​—DI 16:9.

  • Medi.

    Medi lok Jefthacho put Madai, hachea sonstintle asle. Te Iranachea dongri vattarant ravonk lagle. Ho zago mukhar Medi des zalo. 33 K.X.-ant Ponʼnasavea disa Jeruzalemant Medi lok pasun asle.​—DI 2:9.

  • Mesias.

    Hem utor “makhlolo” hea utrak aslolea Hebrev utra thaun ailam. Heach orthachem “Krist” hem utor Grik bhaxentlea utrantlean ailam.​—Da 9:​25; Ju 1:​41.

  • Mha-iadnik.

    Moizesak dilʼlea Kaidea khala ho sogleant mukhel iadnik aslo zo Deva mukhar lokancho ek prothinidi koso vavurtalo. Tachea khala dusre iadnik asle ani fokot takach Bhov Povitr zagear mhunnche Devachea tombuchea ani uprant Devmondirachea ekdom bhitorlea rumant vochonk mellttalem. Dor vorsa fokot Farikponnachea Disa to oxem kortalo. Jezu Kristakui “mha-iadnik” mhunnttla.​—Lev 16:​2, 17; 21:10; Mt 26:3; Heb 4:​14.

  • Mha-sobha.

    Jeruzalemant Judevancho sogleant vhoddlo kortt. Jezuchea disamnim hea mha-sobhent 71 sodoxeo astale. Tantunt mha-iadnik, adle mha-iadnik, mha-iadnikache ghorche lok, kullache ani familiche mukheli ani xastri asle.​—Mk 15:1; DI 5:​34; 23:​1, 6.

  • Mhunnʼnni.

    Zannvaiechim utram, vo lisanv xikonk melltta tosli ek lhan kanni, vo thoddeach utramnim sanglolem kholaiechem sot. Bible-ant uzar kel’leo mhunnʼnneo umannea sarkeo-i asonk xoktat. Mhunnʼnneant orth bhorit utram uzar korun ani don ek sarkeo vostu eka-mekak lagu korun, jivitantlim kholaiechim sotam sangtat. Osleo mhunnʼnneo asat jeo thoddea lokanchim fokannam korunk vo tankam kainch valor na mhunn dakhounk uzar kortat.​—Up 12:9; 2Pe 2:​22.

  • Mil.

    Hem utor Bible-ant Grik bhaxent sogleant poilim boroilʼlea pustokamnim fokot Matev 5:​41-ant melltta. Hanga chodd korun Romi mila vixim sanglam astolem jem 1,479.5 m (4,854 ft) itlem aslem.

  • Mina.

    Bible-ant Grik Bhaxent Boroilʼlea Pustokamnim ek mina mhunnchem 100 drakma. Tachem vozon 340 gram aslem. Ani 60 mina mhunnchem ek talent.​—Lu 19:13.

  • Modesti.

    Don pokxam modem xanti korta taka modesti mhunnttat. Bible-ant, Moizes Kaideachea koraracho ani Jezu novea koraracho modesti aslo.​—Ga 3:​19; 1Ti 2:5; Heb 12:24.

  • Moizesa udexim dilʼlo Kaido.

    Ho 1513 K.X.A-ant Sinai-achea oronnʼnneant Moizesa udexim Jehovan Izraelitkarank dilʼlo Kaido. Bible-antlea poilea panch pustokank choddxe pavtt Kaido mhunnttlam.​—Lu 24:44.

  • Mollop; Kholl.

    Mollop mhunnttlear ropeam ani tonnam thaun danno vegllo korop. Hem kam jea zagear kortale taka kholl mhunnttale. Mollop hatant ek danddo gheun kortale. Punn pik chodd asa zalear tem korunk khas vostu, zoxem zonvaram voddttalim toslem mollnnechem follem vo rodam uzar kortale. Hem follem vo rodam khollar patllailolea danneacher choloitale. Hem kholl gol astalem ani choddxem unch dongrar astalem zoim varem martalem.​—Le 26:5; Iz 41:15; Mt 3:12.

  • Molok.

    Amonitkarancho ek dev. Malkam, Milkom ani Molek him nanvam pasun ghoddie heach devak suchit kortat astolim.​—DI 7:​43.

  • Mukhel devdut.

    Mhunnche “dutancho mukheli.” Bible-ant ho xobd fokot ekvochonant uzar kela dekhun fokot ekuch mukhel devdut asa mhunn kollon ieta. Bible-ant hea mukhel devdutachem nanv Mikael mhunn dakhoilam.​—Da 12:1; Jud 9; Pro 12:7.

  • Mukhel Fuddari.

    Jezu Kristak dil’li ek podvi. Hea udexim tachem khas kam kollon ieta. Tem mhunnttlear, to visvaxi lokank patkachea bhirankull porinnama thaun suttka ditolo ani tankam sasnachea jivitachi vatt dakhoitolo.​—DI 3:​15; 5:​31; Heb 2:​10; 12:2.

  • Mukhel iadnik.

    Bible-achea Hebrev Bhaxent Boroilʼlea Pustokamnim “mha-iadnik” haka mukhel iadnikui mhunnttla. Bible-achea Grik Bhaxent Boroilʼlea Pustokamnim polloilem zalear, iadnik mhunn aslolea mukhel munxank “mukhel iadnik” mhunnttleat. Hanchem modem ghoddie, mha-iadnik mhunn kaddun uddoilʼle te asle ani iadnikanchea 24 bhaganche mukheli pasun asle.​—2It 26:20; Ezr 7:5; Mt 2:4; Mk 8:​31.

  • Munxacho Put.

    Him utram bori khobor sangpi char pustokamnim sumar 80 pavtti uzar keleant. Him utram Jezu Kristak uzar keleant ani hem dakhoun dita ki Jezu Krist prithumer ieunk munxachem rup ghetlolo ek devdut naslo, punn tannem munis mhunn zolm ghetlolo. Toxench, him utram Jezu Daniel 7:​13, 14-ant boroilʼli bhasaunni purnn korta mhunn dakhoun ditat. Bible-achea Hebrev Bhaxent Boroilʼlea Pustokamnim him utram Ezekiel ani Danielak pasun uzar keleant. Sondex sangpi munxam modem, ani sondex diupi Deva modem kitlo forok asa tem dakhounk tim uzar keleant.​—Ez 3:​17; Da 8:​17; Mt 19:28; 20:28.

  • Murti; Murti puza.

    Ek murti vo imaj kiteachi-i vo konnachi-i zaunk xokta. Lok koslea-i vostuchi murti korunk xoktat ani tachi bhokti korunk xokta, zaum ti vost khoreanich asom vo nasom. Murti puza, mhunnche, eka murtechi puza korop, mog korop vo bhokti korop.​—St 15:4; DI 17:16; 1Ko 10:14.

N

  • Nazaretkar.

    Jezu Nazaret hea ganvcho aslo dekhun tachea pasot uzar kelʼlem nanv. Hem utor ghoddie Izaias 11:​1-ant “kombri” hea utrak uzar kelʼlea Hebrev bhaxechea utrak zuddlolem asa. Uprant Jezuchea xisankui Nazaretkar mhunnttale.​—Mt 2:​23; DI 24:5.

  • Nimanne Dis.

    Bible-antlea bhasaunneamnim him utram ani hachea sarkim dusrim utram zoxem ‘xevottache dis’ uzar zaleant. Tancho orth, bhasaunneamnim sanglolea Devachea zhoddttechea vella poilincho kall ani tantunt ghoddcheo asat teo ghoddnneo. (Ez 38:16; Da 10:14; DI 2:​17) Bhasaunni jea ghoddnne vixim asa tea pormonnem ho kall fokot thoddeach vorsancho vo zaitea vorsancho pasun asonk xokta. Punn Bible-ant him utram chodd korun Jezu hajir asa tea vellar suru aslolea, atanchea sonvsarachea ‘nimannea disank’ suchit korunk uzar keleant.​—2Ti 3:1; Jak 5:3; 2Pe 3:3.

  • Nisan.

    Babilonachea koide thaun suttka zalea uprant Judevanchea povitr kelenddorantlea poilea mhoineak ani sogle lok uzar kortale tea kelenddorantlea satvea mhoineak Nisan mhunnttlam. Adim hea mhoineak Abib mhunnttale. Ho mhoino Mars mhoineachea modem suru zatalo ani Abril mhoineachea modem poriant astalo. (Ne 2:1) Judev lok Nisan 14 tarker Paskachi porob monoitale ani Jezu Kristan heach disa Somiachem Sanjechem Jevonn dovorlem. (Lu 22:​15, 19, 20) Ani heach disa taka khambear khillailʼlo.​—Lu 23:​44-46.

  • Nitivontponn.

    Devachea Utrant, Devan sarkem ani chuk hem tharaunk dorje boroun dovorleat. Tea pormonnem sarkem tench korop mhunnche nitivontponn.​—Ut 15:6; DS 6:​25; Zef 2:3; Mt 6:​33.

  • Nogor odhikari.

    Romi lokanchea xaramnim ani nogramnim je nogor odikari asle te Romi sorkarache karbhari asle. Porje modem xist samballop, sorkarachea poixancho khorch koso zata tem pollovop, kaido moddtta tanchi nit korop ani tankam khast lavunk hukum divop hem tanchem kam aslem.​—DI 16:20.

  • Novo Chondrimacho dis.

    Judev kelenddorachea dor eka mhoineacho poilo dis. Tea disa lok ektthaim ietale, khata-pietale ani khas bolidanam bhettoitale. Uprant ho dis raxttrachi ek khas porob mhunn monounk lagle ani lok hea disa kainch kam korinasle.​—Lok 10:10; 2It 8:​13; Kol 2:​16.

  • Noxtte dut.

    He dut dixtti poddonant ani tankam munxam poros chodd xokti asa. Utpoti 6:​2-ant hankam ‘khorea Devache put’ ani Judas 6-ant tankam ‘devdut’ mhunnttleat. Hachea voilean tankam noxtte rochunk nant mhunn kolltta. Punn Noah-chea disamnim hea devdutamnim Devachi adnea moddli ani Soitana sangata mellon Jehovachea add gele. Hea toren te Devache dusman zale.​—Lu 8:​30; DI 16:16; Jak 2:​19.

  • Noxtto.

    Devacho ani tachea nitichea dorjeancho virodh korpi Soitanak noxtto mhunnttla.​—Mt 6:​13; 1Ju 5:​19.

O

  • Onoitik kuddicho sombond.

    Hachem Grik utor por·neiʹa. Hem utor Devachea nodren chukichem asa toslea kuddichea sombondak lagu zata. Tantunt, pordvar, xindollki ani kazar zaunk na tanchea modem, dadle dadlea sangata ani zonvaram sangata kuddicho sombond dovrop mellon asa. Prokasovnni hea pustokant hem utor anik eka orthan uzar kelam. Tantunt, dhormachi sor eka xindoll baile-xim kelea ani hea xindoll bailek “Bollixtt Babilon” mhunnttlam. Ti podvi ani girestkai melloun gheunk sonvsarachea odhikaream lagim onoitik kuddicho sombodh dovorta oxem mhunnttlam. (Pro 14:8; 17:2; 18:3; Mt 5:​32; DI 15:29; Ga 5:​19)​—XINDOLL BAIL polloi.

  • Oxudʼdh; Mhelle.

    Hem utor kudd mhelli asop vo noitik dorje moddop haka suchit korta. Punn Bible-ant chodd korun hem utor Moizesak dilʼlea kaidea pormonnem xudʼdh na vo jem manun gheunk zaina taka suchit korta. (Le 5:2; 13:45; Mt 10:1; DI 10:14; Ef 5:5)​—XUDʼDH polloi.

P

  • Paradise.

    Ek sobit bag. Jehovan poilea zoddpeak toiar kelʼli sobit bag osoch ek sobit zago aslo. Khambear khillailʼlo astana Jezun aplea kuxin aslolea guneanvkaram modlea eklea lagim uloitana fuddarak hi prithum Paradise zatoli mhunn sanglem. Hem utor 2 Korintkarank 12:4 hea versant fuddarachea Paradise-ak ani Prokasovnni 2:7 hea versant sorga voilea Paradise-ak suchit korta.​—Git 4:​13; Lu 23:43.

  • Paskachi porob.

    Dor vorsa Abib mhoineachea (uprant hea mhoineak Nisan mhunnonk lagle) 14-vea disa hi porob monoitale. Izraelitkaranchi Ejiptta thaun suttka zali tacho ugddas mhunn hi porob monoitale. Hea porbek ek menddro (vo bokddi) katrun ti baztale ani tachem mas koddu bhajeo ani khomir naslolea uddea sangata khatale.​—Su 12:27; Ju 6:4; 1Ko 5:7.

  • Patall.

    Hem utor aʹbys·sos hea Grik utrantlean ailam, zacho orth “khub khol” vo “kholaiecho thav lavunk zaina toslem, mezunk zaina toslem.” Bible-achea Grik Bhaxent Boroilʼlea Pustokamnim, hem utor bondkhonnint aslolea poristhitik vo konnakui koidi korun dovorta toslea zagea vixim sangonk uzar kelam. Hem utor fonddak pasun suchit kortat punn tacho orth titloch nhoi.​—Lu 8:​31; Ro 10:7; Pro 20:3.

  • Patka pasot kelʼleo bhetto.

    Oporipurnn aslolean, ek munis kortalo tea patkak lagon poschatap korunk bhettoitat tem bolidan. Poschatap korpi aple podve pormonnem ani poristhiti pormonnem veg-vegllea zonvaranchem bolidan diunk xoktalo. To boila thaun parvea meren khoinchem-i zonvar vo suknnem bhettounk xoktalo.​—Le 4:​27, 29; Heb 10:8.

  • Patok.

    Zaitea lokank dista ki patok mhunnttlear ek kaido moddop vo oprad korop. Punn hachea Grik utracho orth “chukop,” mhunnche, kitem-i korpachem chukop. Jednam lok Devachea dorjeam pormonnem jieunk chuktat te “patok” kortat. Ami zolma thaun patki asat oxem Bible amkam xikoita karonn amkam patok Adanv ani Eve thaun daiz koxem mellʼllam.​—St 51:3; Ju 8:34; Ro 5:​14.

  • Pidda.

    Khoinchem-i duens jem eka-meka thaun zata ani rokddench veg-vegllea vattaramnim posorta. Tem duens zalʼlean khub lok moronk pasun xoktat.​—Lu 21:11.

  • Poddʼddo.

    Sobit toren vinnlolo kopddo zacher embroiddri korun kerub kaddlole. Ho podd’ddo tombunt ani Devmondirantui aslo. Ho poddʼddo povitr bhag bhov povitr bhaga thaun vegllo korunk lailʼlo.​—Su 26:31; 2It 3:​14; Mt 27:51; Heb 9:3.

  • Poilim follam.

    Lunvnnechea vellar kaddlolim sogleant poilim follam. Munxachem vo zonvarachem poilem por vo bhurgem. Izraelitkaraminim tanchem poilem foll apleak dilolem Jehovak zai aslem. Ek raxttr koxem Izraelitkar Khomir Naslolea Uddeachea Porbe vellar ani Ponʼnasavea Disa aplem poilem foll Devak bhettoitale. Kristak ani makhloleank anik eka orthan “poilim follam” oxem mhunnttlam.​—1Ko 15:23; Lok 15:21; Mh 3:9; Pro 14:4.

  • Poilo zolmolʼlo.

    Bapaicho sogleant vho­ddlo put. Bible-achea kallar poilea putak familint khub man ditale. Ani bapui melea uprant taka familicho mukheli kortale. Jezu Jehovacho poilo put aslo, toxench, to akʼkhe rochne modlo poilo, ani meloleam modlo jivont zaunk pasun poilo aslo.​—Ut 25:33; Su 11:5; Kol 1:​15; Pro 1:5.

  • Ponʼnasavo dis.

    Soglea Judev dadleamnim tin porbank Jeruzalemant vochop gorjechem aslem tantuntli hi dusri porob. Bible-achea Hebrev bhaxent boroil’lea pustokamnim jea porbek lunvnn­echi porob vo sumanachi porob mhu­nnttat, taka Bible-achea Grik bhaxent boroil’lea pustokamnim ‘Ponʼnasavo (Dis)’ mhunnttat. Nisan 16 hea tarker thaun mezun suru korun 50-vea disa hi porob monoitale.​—Su 23:16; 34:22; DI 2:1.

  • Pordvar.

    Aplo ghov vo bail soddun dusrea konnam lagim onoitik kuddicho sombond dovrop.​—Su 20:14; Mt 5:​27; 19:9.

  • Porneia.

  • Poschatap.

    Bible-ant poschatap hem utor eka munxachea chintpant purnn toren bodol zala hem dakhounk uzar kelam. Apunn poilim aplem jivit koxem jietalo tea vixim, aplea chukichea kamam vixim vo jem korunk zai aslem tem korunk na dekhun kallzant thaun dukh zata mhunn ho bodol zata. Khoro poschatap kamantlean dison ieta mhunnche khoro poschatap korta to aplea vagnnukent bodol korta.​—Mt 3:8; DI 3:​19; 2Pe 3:9.

  • Poschatapachem dhampnnem.

    Korarachea pettichem dhampnnem zachea mukhar mha-iadnik Farikponnachea Disa patkachea bolidanachem rogot ximpddaitalo. Hachem Hebrev utor jea mull kriapodantlean ghetlam tacho orth “(patok) dhampop” vo ghoddie “(patok) pusun kaddop” oso zata. Hem dhampnnem bhangrachem kelʼlem aslem ani tachea donui vatten ek-ek kerub aslo. Thodde pavtt taka fokot “dhampnnem” mhunnttlam.​—Su 25:​17-​22; Heb 9:5.

  • Povitr gutt.

    Devachea udʼdhexacho ek bhag. Hem to tharailo vell ieum poriant gupit dovorta. Uprant ho gutt jea lokank taka sangonk zai tankanch to kolloita.​—Mk 4:​11; Kol 1:​26.

  • Povitr Seva.

    Osli seva vo oslem kam jem povitr asa, mhunnche, tem Devache bhokte sombondit asa.​—Ro 12:1; Pro 7:​15.

  • Povitr xokti.

    Devachi disona tosli zobordost xokti, ji to apli khuxi purnn korunk uzar korta. Tika povitr mhunnttlea karonn ti ekdom xudʼdh ani nitivont aslolea Jehova thaun ieta, ani to hi xokti apli povitr khuxi purnn korunk uzar korta.​—Lu 1:​35; DI 1:8.

  • Povitr zago.

    Devachea tombucho vo Devmondiracho poilo ani vhoddlo rum. To bhitorlea ruma thaun mhunnche, Bhov Povitr mhunnttla tea ruma thaun vegllo aslo. Devachea tombuchea hea rumant, bhangracho divo, dhup zollounk bhangrachi vedi, bhettoilʼle undde dovrunk bhangrachem mez ani bhangrachim aidonam aslim. Devmondirachea hea rumant, bhangrachi vedi, bhangrache dha dive ani bhettoilʼle undde dovrunk dha mezam aslim.​—Su 26:33; Heb 9:2.

  • Povitr; Povitrtai.

    Jehovak povitr mhunnttlolo asa karonn to sobhavan ani dor ek ritin xudʼdh ani povitr asa. (1Sa 2:2; Ju 17:11) Hem utor munxank (Mk 6:20; DI 3:21), vostunk (Ro 7:12; 11:16; 2Ti 3:15), zageank (Mt 4:5; DI 7:33; Heb 9:1), ani kamank (Su 36:4), uzar kelam tednam mull Hebrev ani Grik bhaxent aslolea utracho orth, povitr Deva pasot kuxin kaddlolem vo khas kama pasot vegllem kelʼlem, Jehovachea seve pasot bhettoilʼlem oso zata. Bible-achea Grik Bhaxent Boroilʼlea Pustokamnim “povitr” ani “povitrtai” him utram ek munis tachea vagnnukent xudʼdh asa mhunn dakhounk uzar keleant.​—2Ko 7:1; 1Pe 1:​15, 16.

  • Provadeanchi Pustokam.

    Judevamnim Hebrev Bhaxent Boroilʼlea Pustokanche tin bhag keleat: “Moizesa udexim dilʼlo Kaido,”‏ “Provadeanchim Pustokam”‏ ani “Stotram.”‏ “Provadeanchim Pustokam”‏ mhunnttlear Provadeamnim Hebrev Bhaxent Boroilʼlim Pustokam, zanchea modem Adle Provadi mhunnttleat te pasun asat. (Joshua thaun Dusro Raza meren Bible-achim pustokam.) (Lu 24:44; Ju 6:45; DI 26:27) Punn “Kaido ani Provadeanchim Pustokam”‏ hantunt ak’khim Hebrev Bhaxent Boroilʼlim pustokam mellon asat.​—Mt 7:12; 22:40.

R

  • Rakhonndar.

    Romi soinikancho ek pongodd zaka Romi razachi rakhonn korunk nemlolo. Uprant ho zomo rajkaronnant khub ghott zalo ani eka razak tenko diunk vo taka xinvasona voilo denvounk xoktalo.​—Flp 1:​13.

  • Rakhonn Korpi.

    Rakhonn korpi ratchea vellar lokank vo tanchea bhatta-besak koslea-i torechem luksonn zaunchem nhoi mhunn rakhonn kortalo. Koslo-i dhoko asa mhunn rakhonn korpeank kollʼllem zalear to lokank kolloitalo. Chodd korun, rakhonn korpi xarachea vonnttincher ani gopuracher astale, ani xara koddem ietoleancher nodor dovortale. Foujentlea rakhonn korpeank soinik mhunnttale.​—Mt 27:65; 28:4.

  • Razpal.

    Romi sorkarachea vortea sobhechea odhikara khala aslolea eka vattaracho mukhel odhikari. Taka nit korunk odhikar aslo ani tachea hata khala soin asli. Tannem kelʼlea nirnnoia vixim vorte sobhek taka vicharunk hokʼk aslo. Tori astana akʼkhea vattarant tachea poros vhodd odhikar aslolo konnuch naslo.​—DI 13:7; 18:12.

  • Roth.

    Ghodde voddun vhortat tosli don rodanchi gaddi. Bible-achea kallar ho roth provas korunk ani zhuzant uzar kortale.​—Su 14:23; Fu 4:​13; DI 8:​28; Pro 9:9.

  • Ruʹach; Pneuʹma.

    Hebrev utor ruʹach ani Grik utor pneuʹma, hachem bhaxantor thoddea konkani Bible-ant “otmo” oxem kelʼlem asa. Punn hem bhaxantor sarkem na, karonn oxem kelʼlean morona toslo otmo asa hi khotti xikounn posorta. (St 146:4) Ruʹach ani pneuʹma hancho khoro sarko orth mhunnttlear “svas.” Tea bhair, hea utranche he-ui orth asat, zoxem (1) varem, (2) munxanchi ani zonvaranchi jivitachi xokti, (3) eka munxak umkeach toren ulounk ani vagonk uksaita ti munxachea monachi preronna, (4) Deva thaun vo noxttea dutam thaun melltta to sondex, (5) devdut, ani (6) Devachi zobordost xokti mhunnche, povitr xokti. (Su 35:21; St 104:29; Mt 12:43; Lu 11:13) Tea pasot, hea bhaxantorant hea donui utrancho orth monant dovrun tankam sarkim utram uzar keleant.

S

  • Sabath.

    Hem utor eka Hebrev utra thaun ailam zacho orth “visov ghevop; ravop.” Ho Judev sumanacho satvo dis (mhunnche, Sukrara suria buddlea uprant tem Sonvara suria buddom meren.) Vorsantlea porbechea thoddea disank, toxench 7-vea ani 50-vea vorsakui sabath mhunnttale. Sabathachea disa Devmondirantlea iadnikanchea seve bhair dusrem koslench kam korunk porvangi nasli. Sabathachea vorsa xet roi nasle. Toxench, hea kallant Judev lok aplea bhavank rinn farik korunk zobordosti korinasle. Moizesa udexim dilʼlea Kaideant Sabatha vixim kaide pallop kotthin naslem. Punn dhormik fuddareamnim hollu-hollu tantunt anik kaide ghatle. Ani Jezuchea kallar lokank te kaide pallop khub kotthin zatalem.​—Su 20:8; Le 25:4; Lu 13:​14-​16; Kol 2:​16.

  • Saduki.

    Judev dhormantlo ek mukhel zomo. Hea zomeant girest ani unch zatiche iadnik asle. Devmondirant zatat tea kamancher tancho tabo astalo. Saduki lok Farizev pallttat teo tonddan sangloleo riti ani tancheo patienni mani nasle. Melole porot jivont zatole ani devdut asat hacherui tancho visvas naslo. Te Jezucho virodh kortale.​—Mt 16:1; DI 23:8.

  • Sak.

    Ek khorkhorit kopddo. Tandlachi poti vo sak korunk ho kopddo vapurtat. Chodd korun ho kopddo bokddeche kens uzar korun vinnttale ani dukh kortat tednam ghaltale.​—Ut 37:34; Lu 10:13.

  • Samaria.

    Hem xar sumar 200 vorsam meren Izraelachea dokxinnek aslolea 10 kullanchea rajeachi rajdhani aslem. Toxench, tea rajeachea akʼkhea vattarak Samaria mhunnttale. Hem xar Samaria nanvachea dongrar aslem. Jezuchea kallar ut’torechea Galili ani dokxinnechea Judeia, hanchem modem aslolea jilʼleachem nanv Samaria aslem. Jezun hea vattarant porgottnni korunk na. Punn thodde pavtti thoim thaun voitana to thoinchea lokam koddem uloilo. Uprant Samaritkarank povitr xokti mellʼlli tednam Pedrun eka orthan dusri chavi uzar keli oxem zalem.​—1Ra 16:24; Ju 4:7; DI 8:​14.

  • Samariekar.

    Survatek Izraelachea dokxinnek aslolea 10 kullanchea rajeant ravtolea lokank Samariekar mhunnttale. Punn 740 K.X.A.-ant Asiriekaramnim Samariek aplea tabeant kelem ani thoim videxi lokank ravonk dhaddle, ani hankam-i Samariekar mhunnttlam. Jezuchea disamnim je Samarikar asle te ekach zatiche vo raxttrache lok nasle, punn te eka dhormik zomeache lok asle je adlem Shekem ani Samariechea bhonvtonni ravtale. Hea dhormik zomeant aslolea lokancheo thoddeo xikounneo Judev dhorma thaun samkeo veglleo asleo.​—Ju 8:​48.

  • Sion; Sion Dongor.

    Jebus lokanchem xar zoim tancho kilʼlo aslo. Hem xar Jeruzalemachea dokxinn-udente vatten aslolea dongrar aslem. Tem xar aplea tabeant kelea uprant Davidan tacher aplo razvaddo bandlo ani taka “Davidachem Xar” mhunn nanv poddlem. (2Sa 5:​7, 9) Davidan korarachi ark pett hea xarant dovorlea uprant hem xar Devachea nodren povitr zalem. Fuddem Moria dongor zoim Devmondir aslem taka-i Sion mhunn nanv poddlem. Thodde pavtti akʼkhea Jeruzalem xarakui Sion mhunnttlam. Bible-achea Grik Bhaxent Boroilʼlea Pustokamnim zaite pavtti Sion hem utor kitem tori suchit korta tea bhaxen uzar kelam.​—St 2:6; 1Pe 2:6; Pro 14:1.

  • Siria; Siriacho lok.

    Bible-achea Grik Bhaxent Boroilʼlea Pustokamnim Siria ho Romi prant aslo ani Antiok hi tachi rajdhani asli. Hebrev bhaxent hea vattarak Aram mhunnttale. Siriachea Razpalak akʼkhea Palestin vattaracher odhikar astalo.​—Lu 2:2; DI 18:18; Ga 1:21.

  • Sirtis.

    Ut’tor Afrikentlea Lidiachea doria deger asloleo don vhoddleo ani khol khaddi. Poilinchea kallar tarvotteank hea vattarantlean tarum vhoronk bhirant distali, karonn bhortek ani suktek lagon renv sodanch voir-sokol zatali dekhun ticho odmas kaddunk kotthin zatalem.​—DI 27:17.

  • Sobha.

    Lokancho zomo zo eka khas udʼdhexa pasot vo kamam pasot ektthaim zata. Bible-achea Hebrev Bhaxent Boroilʼlea Pustokamnim Izrael raxttrak sobha mhunnttlam. Bible-achea Grik Bhaxent Boroilʼlea Pustokamnim hem utor veg-vegllea sobhank uzar kelam punn choddxea versamnim Kristanvanchea soglea sobhank uzar kelam.​—1Ra 8:​22; DI 9:​31; Ro 16:5.

  • Sobha-ghor.

    Hea utracho orth “ektthaim korop; zomat” oso zata. Punn choddxea versamnim hem utor oslea bilddingek vo zageak suchit korta jea zagear Judev lok Devachem utor vachunk, suchounneo diunk, porgott korunk ani magnnem korunk ektthaim zatale. Jezuchea kallar dor eka ganvant ek sobha-ghor astalem ani vhoddlea xaramnim eka poros chodd sobha-ghoram astalim.​—Lu 4:​16; DI 13:​14, 15.

  • Sobheche sevok.

    Hachem Grik utor di·aʹko·nos, hachem bhaxantor “sevok” oxem kortat. Sobhent vhoddilank modot korunk zo vavurta taka “Sobhecho sevok” oxem mhunnttat. Hea zobabdare pasot purto zaunk tannem Bible-ant dilʼlea dorjea pormonnem aplem jivit jievop gorjechem zaun asa.​—1Ti 3:​8-​10, 12.

  • Soddvonn.

    Bondkhonni thaun, khasti thaun, trasa thaun, patka thaun vo koslea-i zobabdare thaun suttka mellonk ditat tem mol. Dor ek pavtti he mol poixe diunuch farik kortat oxem na. (Iz 43:3) Veg-vegllea poristhitimnim soddvonn diunchi poddttali. Udharonnak, Izraelant dor eka familint zolmolʼlo poilo put vo zonvarak zolmolʼlem dadlea zatichem poilem por Jehovache seva pasot astalem. Punn tea seve thaun suttka melloun gheunk zai zalear, soddvonn vo soddvonnechem mol diunchem poddttalem. (Lok 3:​45, 46; 18:​15, 16) Toxench, marunk ieta toslea boilak bandun dovrunk na ani tannem eka munxacho jiv ghetlo zalear tea boilachea dhoniak mornnachi khast diunchi oso kaido aslo. Hea khasti thaun suttka mellonk tea dhoniak soddvonn diunchi poddttali. (Su 21:​29, 30) Punn zannam zaun khun korta taka suttka diunk soddvonn aso nasli. (Lok 35:31) Bible sangta ki sogleant vhoddli soddvonn Kristan dili. Tannem adnea mantat tea lokank patkantlean ani mornnantlean suttka diunk aplea jivachem bolidan kelem.​—St 49:​7, 8; Mt 20:28; Ef 1:7.

  • Soitan.

    Hachea Hebrev utracho orth “virodh korpi.” Bible-ant choddxe pavtt hem utor Devachea vhoddlea dusmanak uzar kelam, zannem Devachem nanv pidd’ddear kelam. (Job 1:6; Mt 4:10) Bible-achea Grik Bhaxent Boroilʼlea Pustokamnim, Soitan hem utor asa thoim thodde koddem Grik bhaxent di·aʹbo·los hem utor uzar kelam, zacho orth “fott marun nanv piddʼddear korpi.” Jehovachea, tachea bhorvonso dovorpa sarkea utrachea ani tachea povitr nanvachea add uloupeam modem Soitan sogleant fuddem asa dekhun taka “fott marun nanv piddʼddear korpi” mhunnttla.​—Mt 4:​1, ftn.; Ju 8:​44, ftn.; Pro 12:9.

  • Sokallchem noketr.

    DISACHEM NOKETR polloi.

  • Solomonachi Vatt.

    Jezuchea kallar Devmondirachea bhailea angnnant udente vatten voilean bond aslolo voranddo aslo. Ho Solomonachea Devmondiracho urlolo bhag oxem mantale. Hangach Jezu ‘thonddechea disamnim’ pasoieo martalo ani adle Kristanv hanga bhokte pasot ektthaim zatale.​—Ju 10:​22, 23; DI 5:​12.

  • Somiachem Sanjechem Jevonn.

    Somiachea mornnacho ugddas korunk ek jevonn, zatunt khomir naslolo unddo khatat ani drakxancho soro pietat. Ho unddo ani soro Jezuchea kuddik ani rogtak suchit korta. Hi porob dor vorsa Kristanvamnim korunk zai dekhun taka “Ugddas Dis” mhunnttlam.​—1Ko 11:​20, 23-​26.

  • Somiachi Vatt.

    Bible-ant ‘vatt’ hea utracho orth oslem kam vo vagnnuk ji Jehovachea nodren sarki vo chukichi asa. Je lok Jezu Kristache xis zale tankam ‘Somiachea vatten’ cholpi mhunnttlam, mhunnche te Jezuchea dekhin cholʼle ani tannim aplea jivitachea chalin apunn Jezucher bhavarth dovorta mhunn dakhoilem.​—DI 19:9.

  • Sonvsar.

    Hea utrak aslolem Grik utor ai·onʹ zaun asa. Hacho orth khoinchea-i kallachi poristhiti vo thoddeo khas vostu jeo tea kallak vo sonvsarak dusrea kalla thaun vo sonvsara thaun veglleo asat mhunn dakhoita. Bible ‘atanchea sonvsara’ vixim pasun sangta zacho orth atanchi poristhiti ani lokanchi jiepachi chal. (2Ti 4:​10) Jehovan Kaideachea korara udexim oxi manddavoll suru keli zaka Izraelitkarancho vo Judevancho kall pasun mhunnonk xoktat. Punn uprant tannem Jezu Kristachea soddvonnechea bolidana udexim ek dusri manddavoll suru keli ji khas korun makhlolea Kristanvam pasot asa. Hea udexim ek novo kall suru zalo, zantunt kaideachea korarant dakhoilʼleo vostu purnn zaunk lagleo. Hem utor bhov-vochonant asta tednam zaun gel’lea vo fuddarak ieuncheo asat tea veg-vegllea manddavolleank vo poristhitink suchit korta.​—Mt 24:3; Mk 4:​19; Ro 12:2; 1Ko 10:11.

  • Sonvsaracho xevottacho vell.

    Soitanachea tabeant aslolea sonvsaracho xevott zaunchea poilincho kall. Ho kall ani Krist hajir asa heo donui ghoddnneo ekach vellar ghoddttat. Jezuchea margdorxona khala devdut “noxttea lokank nitivont lokam thaun kuxin kaddttole” ani tancho nas kortole. (Mt 13:​40-​42, 49) ‘Xevottacho vell’ kednam ietolo tem Jezuche xis zannam zaunk sodhtale. (Mt 24:3) Sorgar voichea poilim Jezun aplea xisank utor dilʼlem ki to xevottachea vella poriant tanchea sangata astolo.​—Mt 28:20.

  • Soput.

    Khoinchi-i gozal khori asa mhunn sangonk vo koslem-i kam kortolo vo korchona mhunn utor diunk soput ghetat. Choddxe pavtt hem utor konnakui vhoddlea munxak vo khas korun Devak ditat. Jehovan Abrahama sangata korar kelo ani uprant soput gheun to korar purnn kortoloch mhunn khatri dili.​—Ut 14:22; Heb 6:​16, 17.

  • Soreachi bhett.

    Drakxanchea soreachi bhettounni ji vedicher votoitale ani choddxe dusrea bhettounneam sangata ditale. Apunn apnnakuch Kristi bhav-bhoinnam pasot purnn toren bhettounk toiar asa mhunn dakhounk Paulun hem utor uzar kelem.​—Lok 15:​5, 7; Flp 2:​17.

  • Soreachi poti.

    Drakxancho soro ghalunk heo potio zonvaranchea, mhunnche, bokddeanchea vo menddreanchea chamddea thaun kortale. Soro oslea novea potiamnim ghalun dovortale karonn zoso to ambott zata toso tachea bhitor carbon dioxide gas toiar zatali ani noveo potio fultaleo. Punn, oslea poristithint porneo potio ghott zalʼleo dekhun fulonasleo. Teo futtʼttaleo ani soro piddʼddear zatalo.​—Jos 9:4; Mt 9:​17.   

  • Sorti.

    Sullsullit fator vo lakddache kuddke vaprun tharav ghevop. He fator vo lakddache kuddke kopddeant vo eka iadonant ghalun haloitale ani jea konnacho fator bhair poddttalo vo kaddttale taka vinchtale. Oxem kortana choddxe pavtt magnnem kortale.​—Mt 27:35; DI 1:26.

  • Stotr.

    Devachi vakhannʼnni korunk gaitat tim gitam. Stotrank songit toiar kortale ani Jehova Devachi bhokti korpi lok him stotram gaitale. Jeruzalemantlea Devmondirant Devachi bhokti korunk sogle lok ektthaim zatale tednam him stotram gaitale.​—Lu 20:42; DI 13:33; Jak 5:​13.

  • Sunot.

    Cheddeanchea ani dadleanchea lingachi voili kat katrop. Abraham ani tache sonsten sunot korunkuch zai asli, punn kristanvamnim hem korunkuch zai oxem na. Zaitea versamnim sunot hem utor dusrea orthanui uzar kelam.​—Ut 17:10; 1Ko 7:​19; Flp 3:3.

  • Svotontr munis; Svotontr chakor.

    Romi razvottkechea vellar, zo munis zolma thaun gulam naslo ani zachea lagim Romi nagrik mhunn sogle odhikar asle, to “svotontr munis” zaun aslo. Punn, gulamponnam thaun suttka mellʼla to “svotontr chakor” zaun aslo. Hea chakrak kaidea promonnem svotontr kela zalear taka Romi nagrikponn mellonk xoktalem punn to rajkaronnant bhitor soronk xokonaslo. Punn taka bexttoch svotontr kela zalear svotontr zalea uprant pasun taka ek nagrik mhunn sogle odhikar mellonasle.​—1Ko 7:​22.

T

  • Talent.

    Hebrev lok mezunk vapurtale tea vozna modlem sogleant vhoddlem vozon. Ek talentachem vozon 34.2 kilo aslem. Grik talent tachea poros lhan aslem. Grik talentachem vozon sumar 20.4 kilo astalem.​—1It 22:14; Mt 18:24.

  • Tartarus.

    Bible-achea Grik Bhaxent Boroilʼlea Pustokamnim hem utor Noah-chea kallar Devachi adnea moddlolea dutanchi bondkhonnint ghatlea uprant ji poristhitint asli tea poristhitik suchit korta. 2 Pedru 2:​4-ant tar·ta·roʹo (mhunnche, “Tartarusant uddovop”) hem kriapod vapurlam. Hacho orth “jea devdutamnim patok kelʼlem” tankam khottea dhormantlea kannientlea Tartarusant (mhunnche, zomni ponda asloli bondkhonn ani kallokh aslolo zago jea zagear lhan devank koidi korun dovortale) uddoileat oxem nhoi. Punn, tacho orth oso ki Devan hea dutank tanchea sorgar aslolea zagea voile kaddun uddoileat, tankam dilʼleo zobabdareo kaddun ghetleat, ani tankam oslea kallkhachea poristhitint uddoileat jea udexim te Devacho mhoimebhorit udʼdhex somzonk xokonant. Toxench, tancho fuddar pasun kallkhant asa. Tancho raza, Soitana sangata tancho sasnak nas zatolo mhunn Bible sangta. Takach lagon, Tartarus Deva add gelʼlea tea dutanchi sogleant vaitt poristhiti suchit korta. Hem Prokasovnni 20:​1-3-ant sanglolem “patall” nhoi.

  • Toiarecho dis.

    Sabath disachea adlea disak toiarecho dis mhunnttale. Hea disa Judev lok gorjechi toiari kortale. Aiz ami zaka sukrar mhunnttat tea disa suria buddlea uprant to dis kabar zatalo ani Sabath dis suru zatalo. Judevancho dis suria buddtta tednam suru zatalo ani dusrea disa sanje meren astalo.​—Mk 15:42; Lu 23:54.

  • Toll.

    Ek toreche toll je bhirem koxe eka vattara thaun dusrea vattarant voitat. Moizesa udexim dilʼlea kaidea pormonnem he toll jevnnak vaprunk xudʼdh asle. Hea tollachem bhirem aplea vatter asa tem soglem khaun uddoitalem ani khub nas kortalem. Hea pasot hea tollank lok pidda koxi lekhtale.​—Su 10:14; Mt 3:4.

  • Tombunchi Porob.

    Taka Mattvanchi Porob vo Pik Ektthaim Korchi Porob pasun mhunnttat. Hi porob Hebrev kalenddara pormonnem Ethanim mhoineachea 15-​21 tarker zatali. Izraelant xetkamachea vorsachea xevottak jem pik lunvpachem kam zatalem tea vellar hi porob monoitale. Hea vellar, Jehovan tanchea pikacher besanv ghatlam mhunn te lok khuxal zatale ani tache upkar attoitale. Hea disamnim lok mattvamnim vo asro melltta toslea zagear ravtale. Hea vorvim tankam Ejipttantlea suttka mellʼlloli to vell ugddas ietalo. Hi porob, tea 3 porba modli ek asli jea porbe vellar Izraelachea dadleank Jeruzalemant vochonk poddttalem.​—Le 23:34; Ezr 3:4; Ju 7:2.

  • Trasancho Khambo.

    Hem Grik utor stau·rosʹ, hea utrachem bhaxantor zaun asa. Hacho orth ek ubo khambo. Jezuk osleach khambear khillaun marun uddoilʼlo. Hea Grik utracho orth khuris mhunnonk kainch puravo na. Khorem mhunnttlear, Jezu ieunchea xekddeamnim vorsam poilim khottea dhormache lok khuris ek dhormik khunna mhunn bhoktent vapurtale. “Trasancho khambo” him utram mull utracho purnn orth ditat. Karonn stau·rosʹ hem utor Jezuche xis zalolean je tras, koxtt, dhumalle ani loz bhogchi poddtta tem dakhoun diunk pasun Jezun uzar kelem. (Mt 16:24; Heb 12:2)​—KHAMBO polloi.

  • Turturi.

    Datuchem ek vazontor zantunt funk marun vazoitat. Turturi kitem tori kollounk vo ek songit vazoitana pasun uzar kortat. Turturecho avaz anik eke toren pasun zaite pavtti uzar kela. Zoxem, Jehovachea zhoddttecho sondex sangta tednam vo tache koddlean dusreo mhotvacheo ghoddnneo ghoddttat tednam turtureo vazoitat tacho avaz ieta mhunn sangla.​—1Ko 15:52; Pro 8:7–​11:15.

U

  • Ujeachem tollem.

    Ek oso zago jea zagear ‘uzo ani solfor zollot’ urta. Taka “dusrem moronn” pasun mhunnttlam. Thoim patkam thaun poschatap korinant tea lokank ani Soitanak ghaltole. Toxench, tantunt mornnak ani fonddak pasun ghaltole. Ek disona toslea pranneacher, mornnacher ani fonddacher ujeacho kainch porinnam zaina, tori astana, tankam ujeachea tolleant ghaltole oxem mhunnttlam. Hacho orth, ujeachem tollem sasnak tomollaita toslo zago nhoi punn sasnachea nasak suchit korta.​—Pro 19:20; 20:​14, 15; 21:8.

  • Upas.

    Umkoch vell poriant kainch khainastana ani kainch pienastana ravop. Izraelitkar Farikponnachea Disa, kotthin vellar ani margdorxon zai tednam upas kortale. Adim tankam vaitt ghoddlolem tem ugddas korunk lagon Judevamnim vorsak char pavtti upas korcho kaido kelʼlo. Kristanvamnim upas korunk zai oxem na.​—Ezr 8:​21; Iz 58:6; Mt 4:2; 9:14; Lu 18:12; DI 13:​2, 3; 27:9.

V

  • Vedi.

    Mati, khoddop, chire vo dhatu lailʼlea lakddan toiar kelʼlo zago. Bhokti korunk tacher bolidanam bhettoitale vo dhump zolloitale. Povitr tombunt ani Devmondirachea poilea rumant dhump zollounk ek lhan “bhangrachi vedi” asli. Ti lakddachi asli ani ticher bhangar lailʼlem. Devmondirachea angnnant hulpailʼleo bhetto bhettounk ek vhoddli ‘tambeachi vedi’ asli. Khotte bhoktent pasun vedi uzar kortale.​—Su 39:​38, 39; 1Ra 6:​20; Mt 5:​23, 24; Lu 1:​11; DI 17:23.

  • Vedichim xingam.

    Thoddea vedinchea unchlea bhagar charui konnxak xingam koxim kelʼlim astat.​—Le 8:​15; 1Ra 2:​28; Pro 9:13.

  • Vhodd sonkoxtt.

    “Sonkoxtt” haka aslolea Grik utracho orth poristhitichea dobhavan utpon zavpi ekdom vhodd dukh. Adim kednanch ieunk na toslem “vhodd sonkoxtt” Jeruzalemacher ietolem mhunn Jezun sanglolem. Ani fuddarak to ‘vhodd mhoimen ietolo’ tednam oslench ek vhoddlem sonkoxtt munxakullacher ietolem mhunn pasun tannem sanglam. (Mt 24:​21, 29-​31) Hea sonkoxtta vixim sangtana Paulun mhunnttlem ki ‘je Devak vollkhonant ani Jezu Krista vixim asloli bori khobor manun ghenant’ osleancher hem sonkoxtt haddun Dev aplea nitivontponnacho puravo ditolo. Prokasovnni pustokachea 19 odheai-ant ‘ranvotti zonvar, prithume voile raza ani tanchea fouje’ add zhuz korunk Jezu aplea sorginchea fouje sangata ieta. (2Te 1:​6-8; Pro 19:​11-​21) Hea sonkoxtta thaun “ek vhoddlo zomo” salvar zatolo. (Pro 7:​9, 14)​—ARMAGEDDON polloi.

  • Vhoddil; Zanntto.

    Piraien vhodd aslole munis. Bible-ant hem utor somazant vo raxttrant zaka podvi ani zobabdari asa taka uzar kelam. Prokasovnni hea pustokant sorgar asloleank pasun hem utor uzar kelam. Ani jea versamnim sobhent fuddakar gheupi bhavam vixim sanglam thoim Grik utor pre·sbyʹte·ros hachem bhaxantor “vhoddil” mhunn kelʼlem asa.​—Su 4:​29; Mho 31:23; 1Ti 5:​17; Pro 4:4.

  • Vizmitam; Xoktivont kamam.

    Munxan aplea xokten korunk zaina toslim kamam vo ghoddnneo. Hachea fattlean ek ojapachi xokti asa mhunn mantat. Bible-ant “khunna” ani “ojapachim kamam” him ekach orthachim utram thoddea zagear uzar keleant.​—Mt 11:20; DI 4:​22; Heb 2:4.

X

  • Xastri.

    Bible-achim Hebrev Bhaxent Boroilʼlim Pustokam kopi korpi. Jezu prithumer ailo tednam mhunnttlear, hem utor Moizesa udexim dilʼlea Kaideachem borem ginean aslolea munxank uzar korunk lagle. He xastri Jezucho virodh kortale.​—Ezr 7:​6; Mk 12:​38, 39; 14:1.

  • Xikʼko.

    Osli vost ji uzar korun chhap martat. (Ho chhap choddso chikott mati vo mennacher laitat.) Khoinchea-i vostucher marlolo xikʼko tea vostucho dhoni konn, ti vost khori zaun asa, vo don pokxam modem kelʼlo korar dakhoun ditalo. Adlea kalla voile xikʼke ghott vostu (zoxem fator, hotʼtiache dant vo lakudd) uzar korun toiar kortale. Tacher okxoram vo chitram portim kantoitale. Xikʼko anik eka orthan pasun uzar kela, tem mhunnttlear ek vost khori asa vo ek gutt mhunn dakhounk ani konnacher konnacho odhikar asa tem dakhounk pasun uzar kela.​—Mt 27:66; Ju 6:27; Ef 1:13; Pro 5:1; 9:4.

  • Xindoll bail.

    “Xindoll bail” hea utrank uzar kelʼlem Grik utor porʹne, zacho orth “vikop.” Ek bail ji poixeank lagon kazara sombonda bhair dadlea lagim onoitik kuddicho sombond dovorta tika xindoll bail mhunnttlam. Xindoll bail hem utor eka bailek suchit korta hem khorem, tori Bible amkam dakhoita ki thodde dadle pasun oslem kam kortale. Te dusrea dadleam sangata kuddicho sombond dovortale. Izrael lokamnim oslem kam korop patok zaun aslem ani xindollki korun mellʼllole poixe Jehovachea tombu khatir dan korche nhoi mhunn Moizesa udexim dilʼlea kaideant sanglolem. Punn khottea devanchi bhokti kortolea lokanchea mondirant xindollki choltali ani mondirak poixe mellttale. (DS 23:​17, 18; 1Ra 14:24) Bible-ant hem utor anik ek bhaxen pasun uzar kelam. Zoxem, je lok, raxttram vo songottonn Devachi bhokti korta mhunn davo kortat ani teach borabor murteanchi puza kortat, tannim xindollki kelea oxem mhunnttlam. Udharonnak, “Bollixtt Babilon” mhunnttlolea dhormik songottnnek Prokasovnni pustokant xindoll bail mhunnttlam karonn tinnem podvi ani girestkai melloun gheunk sonvsarantlea razam koddem sombond dovorla.​—Pro 17:​1-5; 18:3; 1It 5:​25.

  • Xing.

    Zonvaranchim xingam. Him xingam udok piepachim aidonam, telachim aidonam, inkachim dovorpachi ani makeup-achim dovorpachi aidonam koxim uzar kortalim. Toxench xingam vazontoram koxim ani ixaro diunkui uzar kortalim. (1Sa 16:​1, 13; 1Ra 1:​39; Ez 9:2) “Xing” choddxe pavtti anik eka orthan boll, zhuz ani zoit hanchea babtint pasun uzar kortale.​—DS 33:17; Mik 4:​13; Lu 1:69.

  • Xudʼdh.

    Bible-ant hem utor fokot kuddichea nitollsannek nhoi, punn noitik ani bhoktechea babtint khot nastana vo dhag nastana ravop vo ti poristhiti porot melloun gheunchea babtint uzar kelam. Toxench, xudʼdh zavop mhunnchem, oslea dor eka vostu thaun pois ravop ji noitik ritin ani Devachea nodren ekleak oxudʼdh, mhello vo broxtt korunk xokta. Moizesak dilʼlea kaidea khala, “xudʼdh” zavop mhunnche tea kaidea pormonnem eklean apleakuch xud’dh korop.​—Le 10:10; St 51:7; Mt 8:2; 1Ko 6:​11.

Z

  • Zeus.

    Grik lokanchea veg-vegllea devam modlo sogleant vhoddlo dev. Listrachea lokamnim chukon Barnabas Zeus dev mhunn chintlem. Listra xara lagim mellʼllolea kantoun kelʼlea adlea boroupant “Zeusacho iadnik” ani “suria dev Zeus” oxim utram mellttat. Malta zunvea thaun jea tarvacher Paulun provas kelo tea tarvachea fuddlea vatten “Zeusachea Putanchim,” mhunnchem Castor and Pollux hea don zunvllea bhavanchim tonddam korun lailʼlim.​—DI 14:12; 28:11.

  • Zhoddttecho Dis.

    Oso ek khas dis vo vell jednam Dev khoinchea-i zomea koddlean, raxttra koddlean vo akʼkhea munxakulla koddlean hixob ghetolo. Ghoddie heach vellar zhoddtti kelea uprant moronn favo asloleank mornnachi khast ditole ani thoddeank salvar zaunk sondhi mellttoli ani tankam sasnachem jivit mellttolem. Jezu Kristan ani tachea apostlamnim oslea eka fuddarachea ‘Zhoddttechea Disa’ vixim sanglolem jednam fokot jivim asat tanchich nhoi punn poilim moron gel’le tea lokanchi pasun zhoddtti zatoli.​—Mt 12:36.

  • Zhoddtti korpacho zago.

    Chodd korun uktea zagear asloli unch manchi. Tacher choddon vochonk panvdde astale. Zhoddtti korpachea zagear boson odhikari zomlolea lokam lagim uloitale ani aplo nirnnoi sangtale. ‘Devachem neai korpachem xinvason’ ani ‘Kristachem neai korpachem xinvason’ him utram Devan munxanchi zhoddtti korunk ji manddavoll kelea taka suchit korta.​—Ro 14:10; 2Ko 5:​10; Ju 19:13.

  • Zomo.

    Khas torecheo xikounneo mantat vo eka fuddarea fattlean voitat ani tancheo apleoch patienneo astat toslea lokancho zomo. Judev dhormachea don mukhel xakhenk, mhunnche, Farizevank ani Sadukiank zomo mhunnttale. Kristanv nasle te lok Kristavank “zomo” vo ‘Nazaretkarancho dhormik zomo’ oxem mhunnttale. Ghoddie he lok Judev dhorma thaun bhair sorlole dekhun te oxem mhunnttale astole. Thoddea vella uprant Kristi sobhent dekhun zaite zome zaunk lagle. Prokasovnni pustokant chodd korun “Nikolavachea zomea” vixim sanglam.​—DI 5:​17; 15:5; 24:5; 28:22; Pro 2:6; 2Pe 2:1.

  • Zottamanxechem pormollit tel.

    Matxe tambddea rongachem pormollit tel jem khub mharog aslem. Hem zottamanxechea (Nardostachys jatamansi ) zhadda thaun kaddttale. Hem tel khub mharog aslem dekhun tantunt choddxe pavtti sovai tel miks kortale ani thodde pavtti khottem tel pasun zottamanxechem tel mhunn viktale. Ani dhean diupa sarki vost mhunnttlear, Jezuk “xudʼdh zottamanxechem” tel vapurlem mhunn Markun ani Juanvan dogaimnim boroilem.​—Mk 14:3; Ju 12:3.

  • Zum.

    Ek danddo zo munxachea khandar dovortale ani tachea donui vatten vojem bandun vhortale. Vo don zonvarancher, zoxem, don boilanchea maner dovorlolem ek lakudd, jem zotak vo eka gaddiek bandtale. Tachea adaran zot vo gaddi voddun vhoronk zatali. Khub voznacheo vostu ubarun vhoronk chodd korun gulam vo chakor zum uzar kortale. Taka lagon, dusrea munxache odhikara khala asop vo adhin ravop, ani toxench, zulum ani tras, haka suchit korunk zum-achem udharonn uzar kortale. Zum kaddop vo tem moddun uddovop, eklo gulamponnam thaun, zuluma thaun, otʼteachara thaun svotontr zala mhunn dakhoun ditalem.​—Le 26:13; Mt 11:​29, 30.