Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

KAPÍTULO 15

Odefende Ñandejára puévlope

Odefende Ñandejára puévlope

1-3. a) ¿Mbaʼérepa oiméne ijetuʼu raʼe Estérpe oho hag̃ua iména rendápe? b) ¿Mbaʼe porandúpa oñembohováita ko kapítulope?

ESTER ipyʼapererepa anga oikévo rréi Asuero palásiope oĩva Súsape ha oñehaʼãmbaite ani hag̃ua ojepyʼapy, péro ijetuʼu chupe upéva. Pe palásionte voi ningo tuichaiterei ha omimbipa. Ipare oreko diferénte kolór ha heta taʼanga, por ehémplo: león, tóro ipepóva ha kuimbaʼe opoíva flécha. Umi pilár ojejapo umi ita ojeguapávagui ha oreko avei umi estátua tuichaicháva. Ko palásio iporãitereíva oĩ yvate, umi sérro Zagros ypýpe. Umi sérro ruʼãme oĩ niéve ha iguýpe katu hesakã asy osyry pe rrío hérava Coaspes. Upe lugár ohechauka voi enterovépe mbaʼeichaitépa omanda guasu pe rréi. Ha upe palásiope oike vaʼerã rréina Ester oñeʼẽ hag̃ua iména Asuero ndive. Ko rréi ningo oñemombaʼeguasueterei ha heʼi voi ijehe haʼeha “pe rréi tuichavéva”.

2 Ester ningo peteĩ hudía iñeʼẽrendúva Jehovápe ha oiméne ni nopensáiva omendataha koichagua kuimbaʼére. * Ko rréi ndojoguaiete umi kuimbaʼe hekoporãvape oñeñeʼẽha la Bíbliape. Por ehémplo Abrahán, haʼe ningo iñumílde vaʼekue, ha Jehová heʼírõ guare chupe ojapo hag̃ua hembireko Sara ojeruréva, haʼe ojapo upeichaite (Gén. 21:12). Rréi Asuero katu oiméne ndoikuaaiete voi Jehovápe ni umi Léi haʼe omoĩva ipuévlo Israélpe. Péro oikuaa porãiterei umi léi oĩva Pérsiape, umíva apytépe pe heʼíva ndovaleiha avave oho pe rréi rendápe haʼe ohenoiʼỹre chupe. ¿Mbaʼépa oikóta oĩramo ndojapóiva ko léi heʼíva? ¡Ojejuka vaʼerã chupe upepete! Ester oikuaáramo jepe upéva, oguata ohóvo rréi Asuero ohecha hag̃uáme chupe. Oiméne oikévo ohóvo heʼíma raʼe omanotaha katuete (elee Ester 4:11 ha 5:1).

3 ¿Mbaʼérepa peichaite peve ojapeligra Ester? ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende chugui? Jaikuaa hag̃ua upéva, jahechami raẽ mbaʼéicha rupípa ko kuñataĩ ojerovia mbaretetéva Jehováre omenda raʼe pe rréi Persiaguáre.

Ester rembiasakue

4. ¿Mbaʼépa jaikuaa Estérgui, ha mbaʼéicha rupípa iprímo omongakuaa chupe?

4 Ester ningo tyreʼỹmi vaʼekue. Ndajaikuaáiramo jepe heta mbaʼe ituvakuéragui, jaikuaa ohenói hague hikuái Estérpe Hadassá. Evréope oñehenói avei péicha pe mírtope, peteĩ plánta iporã ha ipoty morotĩ asýva. Omanórõ guare ituvakuéra, iprímo Mardoqueo ijedavémava chugui, oiporiahuvereko Estérpe ha ogueraha omongakuaa chupe ha oñangareko hese itajýra teéicha (Est. 2:5-7, 15).

Mardoqueo ovyʼa vaʼekue ipríma reheve

5, 6. a) ¿Mbaʼéichapa Mardoqueo ohekomboʼe Estérpe? b) ¿Mbaʼéichapa oiko rakaʼe Mardoqueo ha Ester?

5 Mardoqueo ha Estérpe ojegueraha vaʼekue Súsape, peteĩ siuda oĩva Pérsiape. Oime vaʼerã umi hénte upepegua oapoʼi raʼe chupekuéra osegi haguére pe rrelihión ha pe Léi oguerekóva umi hudío. Katuete Ester omombaʼe ha oagradese iprímo Mardoquéope omboʼe haguére chupe mbaʼéichapa Jehová heta vésema oguenohẽ ipuévlope jejopy vaígui ha katuete oipytyvõtaha avei chupekuéra (Lev. 26:44, 45). Ndareíri ningo mokõivéva oñoamigoite vaʼekue ha ipyʼaite guive oservi oñondive Ñandejára Jehovápe.

6 Amalisia Mardoqueo ombaʼapo vaʼekue funsionárioramo pe palásio oĩvape Súsape, ha oguapy jepi pe palásio rokẽme umi ombaʼapóvandi avei rréi Asuérope g̃uarã (Est. 2:19, 21; 3:3). Ndaipóri ningo informasión omombeʼúva mbaʼépa ojapo vaʼekue Ester ikuñataĩme, péro katuete oiméne oñangareko raʼe iprímo Mardoquéore ha oñatende chupe hógare, opytáva peteĩ várrio imboriahúvape, pe rrío mboypýri. Oiméne Ester oho jepi avei oguata merkádore oĩva Súsape, upépe ningo oñevende óro, pláta ha hetave mbaʼe porã. ¡Máva piko oimoʼãta amo gotyove Ester orekopataha koʼã mbaʼe ipoguýpe! Upérõ haʼe ni noñeimahinái umi mbaʼe ohaʼarõva chupe.

Peteĩ “kuñataĩ neporãva”

7. ¿Mbaʼérepa ojepeʼa Vástipe ipuéstogui, ha mbaʼépa oiko upe rire?

7 Peteĩ jey, opárupi oñemombeʼu peteĩ mbaʼe oikóva pe palásiope: ¡tuichaiterei oñemotĩ rréi Asuero! ¿Mbaʼéicha rupípa? Peteĩ fiestahápe, pe rréi ha iñinvitadokuéra hoʼujoa jave víno ha umi tembiʼu hepa jepéva, pe rréi ohenoika hembireko Vástipe, oĩva avei ótra fiestahápe iñamigakuéra ndive. Péro ko rréina oñemborretováda iménagui ha ndohói. Rréi Asuero ipochyeterei hembireko omotĩ haguére chupe upéicha ha oporandu ikonseherokuérape mbaʼépa ikatu ojapo okastiga hag̃ua Vástipe upévare. Upéi odesidi oipeʼa chupe ipuéstogui, ha heʼi oiporavotaha ótra rréina omoĩ hag̃ua hendaguépe. Upéicha rupi, rréi Asuero rembiguaikuéra osẽ oheka umi kuñataĩ vírhen iporãvéva oĩva upe rréino poguýpe, ikatu hag̃uáicha pe rréi oiporavo umíva apytégui hembirekorã (Est. 1:1–2:4).

8. a) ¿Mbaʼérepa oiméne ojepyʼapy raʼe Mardoqueo iprímare? b) ¿Mbaʼéichapa la Biblia ikatu ñanepytyvõ ani hag̃ua ñañemombaʼeguasu ñaneporã haguére? (Ehecha avei Proverbios 31:30.)

8 Ñandejára Ñeʼẽ heʼi Ester haʼeha peteĩ “kuñataĩ neporãva” (Est. 2:7). Katuete Mardoqueo ovyʼa ohechávo mbaʼeichaitépa ipríma iporã ha ikuñataĩmaha ohóvo, péro oiméne ojepyʼapy avei hese. ¿Mbaʼérepa? Heta hénte ningo ojechaukase ha oñemombaʼeguasu iporã haguére. Ha Mardoqueo ndoipotái oiko upéva ipríma rehe. Ha ani hag̃ua Ester ojogua umívape, tekotevẽ vaʼekue iñarandu ha iñumílde (elee Proverbios 11:22). Péro, ¿mbaʼépa ojapo Ester? ¿Oñepyrũpa avei ijejapo ha oñemombaʼeguasu? Jahechamína mbaʼépa oiko raʼe.

9. a) ¿Mbaʼépa ojapo pe rréi rembiguaikuéra ohechávo Estérpe, ha mbaʼérepa Mardoqueo ombyasy upéva? b) ¿Mbaʼérepa Mardoqueo oheja Estérpe omenda peteĩ ndohayhúivare Jehovápe? (Ehecha pe rrekuádro.)

9 Rréi Asuero rembiguaikuéra ohechávo Ester iporãitereiha, ogueraha avei chupe pe palásio oĩva Súsape (Est. 2:8). ¡Mbaʼeichaitépa oiméne Mardoqueo ombyasy raʼe upéva! Haʼe ningo itajýra teéicha ohayhu Estérpe ha ndoipotái omenda peteĩ nomombaʼeguasúivare Ñandejára Jehovápe, tahaʼe jepe raʼe peteĩ rréi. Péro ndaikatúi ojoko upéva. * Ojegueraha mboyve Estérpe, Mardoqueo oñemoñeʼẽ chupe, ha haʼe ohendu porãne raʼe iprímope. Ohokuévo pe rréi palásiope, oime vaʼerã Ester oñeporandu raʼe mbaʼépa oikóta chugui ha mbaʼépa ohaʼarõ chupe.

“Ohecháva guive Estérpe, oguerohory chupe”

10, 11. a) ¿Mbaʼépa ikatu kuri opensa Ester ijehe ojetrata porãite haguére chupe? b) ¿Mbaʼéichapa jaikuaa Mardoqueo ojepyʼapy hague iprímare?

10 Peteĩ díapente Ester oĩma peteĩ lugár idiferénte ha ndoikuaaietehápe. Upépe oĩ avei enterove umi kuñataĩ ojegueru vaʼekue ikatu hag̃uáicha pe rréi oiporavo umíva apytégui hembirekorã. Umi kuñataĩ káda uno idiferénte ojuehegui, tahaʼe ilája, iñidióma térã ikostúmbre. Peteĩ ofisiál hérava Hegai oñangareko hesekuéra, ha un áño aja oñenkarga ojejapo hag̃ua koʼã kuñataĩme peteĩ tratamiénto iporãve hag̃ua hikuái ha ojejapo chupekuéra masáhe aséite hyakuã asývape (Est. 2:8, 12). ¿Mbaʼéichapa oñeñandu koʼã kuñataĩ upe haguére? Heta oĩ oñepyrũva ijejapo, ojechaukase ha ndoipotái voi ótra iporãve chugui. ¿Oikópa Ester rehe avei upéva?

11 Iprímo Mardoqueo siémpre ojepyʼapy Ester rehe. Ñandejára Ñeʼẽ omombeʼu, káda día voi oho hague umi kuñataĩ oikoha gotyo oikuaa hag̃ua mbaʼéichapa oĩ hína ipríma ohayhuetéva (Est. 2:11). Haʼe oiméne oporandu jepi hese umi tembiguáipe, ha ombovyʼaiterei chupe umi mbaʼe oikuaáva Estérgui. ¿Mbaʼérepa?

12, 13. a) ¿Mbaʼépa opensa Ester rehe umi ohecháva chupe? b) ¿Mbaʼérepa oiméne ovyʼaite raʼe Mardoqueo Ester nomombeʼúi haguére hudiaha?

12 Hegai, upe oñangarekóva koʼã kuñataĩre oguerohory ha ohecharamoiterei Estérpe, upévare ombojeroviave chupe. ¿Mbaʼépa ojapo hesehápe? Omeʼẽ chupe siete sirviénta ha pe lugár iñimportantevéva upe óga umi kuñataĩ oikohápe. La Biblia heʼi voi: “Opaite ohecháva guive Estérpe, oguerohory chupe” (Est. 2:9, 15). ¿Mbaʼére piko Ester hoʼa porãiterei rakaʼe enterovépe? ¿Iporã haguérentepa? Nahániri, haʼe ndahaʼéi iporãnteva, síno iñakãguapy, iñarandu ha iñumílde avei.

Ester iporãramo jepe oikuaa iñimportanteveha iñumílde ha iñarandu

13 Ñandejára Ñeʼẽ heʼi: ‘Ester nomombeʼúi avavépe mbaʼe tetãyguápa haʼe ni mávapa ihentekuéra, Mardoqueo heʼígui chupe ani hag̃ua omombeʼu avavépe’ (Est. 2:10). Jahechaháicha, iprímo ojerure Estérpe ani hag̃ua omombeʼu haʼe hudiaha, oikuaa rupi pe palásiope ojeapoʼiha umi ambue tetãyguápe. Ha Mardoqueo ndaipóriramo jepe hendive, Ester iñeʼẽrendu chupe ha upéicha ohechauka iñaranduha. ¡Oiménepa ovyʼaite raʼe Mardoqueo oikuaávo upéva!

Mardoqueo ndaipóriramo jepe hendive, Ester iñeʼẽrendu chupe ha upéicha ohechauka iñaranduha

14. ¿Mbaʼéichapa umi mitãrusu ikatu osegi Ester ehémplo?

14 Koʼág̃arupi avei oĩ heta mitãrusu ha mitãkuña ombovyʼáva ituvakuérape térã umi omongakuaávape chupekuéra. Ha sapyʼánte oĩramo umi hénte ijejapo, hekovai térã ivioléntova apytépe, ndohejái koʼã mbaʼe ogueraha vai chupekuéra, síno akóinte ojeporta porã ndaipóriramo jepe okontroláva chupekuéra. Umi mitãrusu ha mitãkuña ojapóva upéicha, ombovyʼaiterei avei Itúva yvagapeguápe, Ester ojapo haguéicha (elee Proverbios 27:11).

15, 16. a) ¿Mbaʼérepa pe rréi oguerohory Estérpe? b) ¿Mbaʼérepa oiméne ijetuʼu raʼe Estérpe okambiávo isituasión?

15 Ñañeʼẽmi jeýna Ester rehe. Og̃uahẽrõ guare itúrno oñepresenta hag̃ua pe rréi renondépe, haʼe ikatu kuri oiporavo umi ao ha aláha iporã porãvéva, péro haʼe iñumílde ha oiporúnte umi omeʼẽva chupe Hegai (Est. 2:15). Oiméne Ester opensa raʼe iñimportanteveha iñakãguapy ha iñumílde, ndahaʼéi iporãnte vaʼerãha pe rréi oguerohory hag̃ua chupe. Upe palásiope ningo ndaiporiguasúi peichagua tapicha. ¿Odesidi porãpa raʼe Ester?

16 Ñandejára Ñeʼẽ omombeʼu ñandéve mbaʼépa oiko raʼe upe rire: “Pe rréi ohayhuve Estérpe umi ótro kuñataĩgui. Oguerohory chupe ha imbaʼeporãve voi hendive. Haʼe omoĩ Ester akãre pe koróna, ha oiporavo chupe rreinarã, Vasti rekovia” (Est. 2:17, NM). Péicha ko kuñataĩ iñumildetéva omenda pe mburuvicha guasu ipoderosoitévare ha oiko chugui rréina. ¡Ajépa tuichaite okambia Ester situasión! Péro, ¿mbaʼépa ojapóta Ester? ¿Oñemombaʼeguasútapa koʼág̃a? ¡Nahániri!

17. a) ¿Mbaʼéichapa Ester osegi iñeʼẽrendu iprímope? b) ¿Mbaʼérepa iñimportánte jasegi Ester ehémplo?

17 Ester osegi iñeʼẽrendu iprímo Mardoquéope ha nomombeʼúi avavépe haʼe hudiaha. Avei Mardoqueo oikuaárõ guare oĩha ojukaséva pe rréipe, ojerure Estérpe oavisa hag̃ua rréi Asuérope, ha haʼe ojapo rupi upéicha, ndojejukái vaʼekue pe rréipe (Est. 2:20-23). Péicha Ester ohechauka jey iñumílde, iñeʼẽrendu ha ojerovia mbareteha Ñandejárare. Koʼág̃arupi ningo saʼieterei oĩ iñeʼẽrendúva, upéva rangue umi hénte opuʼãmba ojuehe. Upévare ñañehaʼã vaʼerã jasegi Ester ehémplo ha jajerovia mbarete, upéicha ñaneñeʼẽrendúta avei haʼe ojapo haguéicha.

Ombohovái peteĩ mbaʼe ijetuʼúva

18. a) ¿Mbaʼérepa Mardoqueo noñakãitýi Hamán renondépe? (Ehecha avei pe nóta.) b) ¿Mbaʼéichapa heta ermáno ha ermána ohechauka iñeʼẽrenduha Mardoqueo ojapo haguéicha?

18 Tiémpo rire, peteĩ karai hérava Hamán oñepyrũ omanda guasu pe palásiope. Asuero onombra voi chupe primer minístro, oiporavo chupe ikonseherorã ha omanda opavavépe oñakãity hag̃ua henondépe (Est. 3:1-4). Mardoqueo ojapóramo jepe opa mbaʼe ojeruréva pe rréi, oikuaa oñakãitýramo Hamán renondépe oñemoĩtaha Ñandejára Jehováre. Haʼe oikuaa avei Hamán haʼeha peteĩ agagíta ha oimeneha ou Agag familiarégui, pe rréi amalekíta ojuka vaʼekue proféta Samuel (1 Sam. 15:33). Jehová okastiga vaʼekue umi amalekítape ipyʼahatã ha iñañaiterei haguére hendive ha ipuévlondi (Deut. 25:19). * ¿Oñakãitýnepa peteĩ amalekíta renondépe peteĩ hudío iñeʼẽrenduetéva? ¡Ni mbaʼevéicharõ! Mardoqueo ojapo vaʼekue ñanemomanduʼa umi ermáno ha ermána iñeʼẽrendúvare Ñandejárape ipyʼaite guive. Oñamenasáramo jepe chupekuéra ojejukataha, ndokyhyjéi heʼi hag̃ua hikuái: “Oreñeʼẽrendu vaʼerã Ñandejárape ore ruvicháramo, yvyporakuérape rangue” (Hech. 5:29).

19. ¿Mbaʼépa ojapose raʼe Hamán, ha mbaʼépa ojapo okonsegi hag̃ua upéva?

19 Hamán katu ipochyeterei Mardoqueo noñakãitýi haguére henondépe, upévare ohecha mbaʼéichapa ikatu ojuka chupe ha hetãyguakuérape. Ñepyrũrã, oho rréi Asuero rendápe ha oñeʼẽ vai umi hudío rehe, péro ndeʼíri herakuéra. Heʼi hesekuéra haʼeha peteĩ puévlo ndovaléiva mbaʼeverã ha isarambíva opa tetãrupi, avei irrevélde ha ipeligrosoha hikuái ndojapói rupi umi léi heʼíva. Upéi heʼi haʼe voi opagataha hetaiterei pláta oñehundipa hag̃ua umi hudíope. * ¿Mbaʼépa heʼi chupe rréi Asuero? Haʼe omeʼẽ Hamánpe permíso oguenohẽ hag̃ua upe léi ha omeʼẽ avei chupe ikuãirũ osella hag̃ua upéva ha ótra léi oikotevẽtava (Est. 3:5-10).

20, 21. a) ¿Mbaʼéichapa oñeñandu Mardoqueo ha umi ótro hudío oikuaávo Hamán ojaposéva? b) ¿Mbaʼépa Mardoqueo ojerure Estérpe ojapo hag̃ua?

20 Hamán oguenohẽ riremi pe léi, umi mensahéro pyaʼe porã oho oavisa umi tetã oĩvape guive Persia poguýpe ojejukapataha umi hudíope. ¡Mbaʼeichaitépa oiméne upe notísia omoñeñandu vai raʼe umi hénte oikóvape Jerusalénpe! Haʼekuéra ningo osẽ ramoite Babilonia poguýgui ha oñehaʼãmbaite hína omopuʼã jey isiuda. Upérõ ni murálla ndoguerekói gueteri hikuái ojeprotehe hag̃ua. Mardoqueo ojepyʼapýne raʼe hesekuéra, ha avei umi iñamígo ha ihentekuéra oĩvare Súsape. Ha ohechauka hag̃ua ombyasyetereiha upe oikóva, Mardoqueo omondoro ijao, omonde peteĩ ao chalái, omoĩ iñakãre tanimbu ha osẽ osapukái pe siudáre. Hamán katu oguapy omokõ pe rréi ndive, ha ni michĩmi nombyasýi upe ojapóva umi hudío rehe (elee Ester 3:12–4:1).

21 Mardoqueo oikuaa porã ndaikatuiha oheja oiko koʼã mbaʼe, péro ndoikuaái avei mbaʼépa ojapóta. Upévare Ester omokyreʼỹ hag̃ua iprímope, oguerahauka chupe ijaorã, péro haʼe ndoipotái. Upéi Mardoqueo ontende sapyʼa mbaʼérepa Jehová oheja ojegueraha Estérpe pe palásiope ha omenda peteĩ rréi ndoservírivare Chupe. Upévare pyaʼe porã heʼika Estérpe ohomi hag̃ua rréi Asuero rendápe ha tojerure chupe ani hag̃ua ojejapo mbaʼeve hetãyguakuérare (Est. 4:4-8).

22. ¿Mbaʼérepa Ester okyhyje vaʼekue oho hag̃ua pe rréi rendápe? (Ehecha avei pe nóta.)

22 Ester okyhyje ha ikorasõ pererepa oikuaávo Mardoqueo ojeruréva chupe. Tekotevẽ ojerovia mbarete ojapo hag̃ua upéva. ¡Ester ningo arakaʼeve ndohasáiva gueteri koʼãichagua situasión! Upévare heʼika Mardoquéope okyhyjetereiha. ¿Mbaʼérepa okyhyjete Ester ojapo hag̃ua upéva? Pe léi pérsa ningo heʼi ojejuka vaʼerãha peteĩ oñembojávape pe rréi rendápe haʼe ohenoiʼỹre chupe. Ha oĩramo ndojapóiva ko léi heʼíva, ikatu ojesalva pe rréi ohupíramo añoite ivastón de óro henondépe. Ñanemanduʼa vaʼerã rréi Asuero ndoiporiahurekoiete hague rréina Vástipe ndohói haguére hendápe ohenoikárõ guare chupe. ¿Mbaʼére piko upéicharõ koʼág̃a otrata porãvéta Estérpe? Hiʼarive upérõ ojapóma treinta día pe rréi nohenoikavéi hague Estérpe, upéva ikatu voi ohechauka ndohayhuveimaha chupe (Est. 4:9-11). *

23. a) ¿Mbaʼépa heʼi raʼe Mardoqueo omombarete hag̃ua Estérpe? b) ¿Mbaʼérepa Mardoqueo peteĩ ehémplo porã ñandéve g̃uarã?

23 Mardoqueo heʼi iprímape ani hag̃ua okyhyje. Haʼe oipota ojerovia mbarete Jehová katuete osalvataha umi hudíope. Upévare heʼi chupe Ñandejára ikatuha hína ojevale hese odefende hag̃ua ipuévlope, péro ndojaposéiramo, Jehová oimeháicha rei osalvataha hembiguaikuérape. Upéi heʼi avei Estérpe noñeʼẽiramo rréi Asuero ndive, ni haʼe ndojesalvamoʼãiha ojepersegi mbareteve vove umi hudíope. Péicha Mardoqueo ohechauka ojeroviaha ipyʼaite guive Jehová okumplitaha ipromésa ha ndohejamoʼãiha ipuévlo oñehundiete (Jos. 23:14). Upéi heʼive Estérpe: “¡Moõiko jaikuaapa ndoikóipa rakaʼe ndehegui rréina reipytyvõ hag̃ua voi nde puévlope ko situasiónpe!” (Est. 4:12-14, NM). ¡Ajépa ojeroviaite Mardoqueo Jehováre! Ha ñande, ¿jahechaukápa avei jajeroviaha upéicha Jehováre? (Prov. 3:5, 6.)

Ester ojerovia mbarete rupi ndokyhyjéi omanórõ g̃uarã

24. ¿Mbaʼéichapa Ester ohechauka ojerovia ha ipyʼaguasuha?

24 Ester ohechakuaa og̃uahẽmaha pe tiémpo oñeʼẽ hag̃ua rréi Asuero ndive. Heʼi Mardoquéope ojerure hag̃ua umi hudíope toajuna tres día ha haʼe ojapotaha avei upéicha. Ester ohechauka ojerovia ha ipyʼaguasuha heʼívo: ‘Amanótaramo ajapo haguére péicha, tove tamano’ (Est. 4:15-17). Umi tres día pukukue, katuete oñemboʼéne raʼe ikorasõ mbytete guive Jehovápe. Ha og̃uahẽvo pe óra, Ester omonde umi ao iporãvéva, oguerohory hag̃uáicha chupe pe rréi, ha oho hendápe.

Ester oĩ vaʼekue omeʼẽ hag̃uáicha hekove jepe Ñandejára puévlo rehehápe

25. Emombeʼu mbaʼépa oiko Ester ohórõ guare pe rréi rendápe.

25 Jahecháma haguéicha ko kapítulo oñepyrũvo, Ester ipyʼapererepa oikévo pe palásiope ha oñemboʼe jey jey Jehovápe ipyʼaite guive. Upéi, oikéma katu pe pátiope ha upe guive ohecháma rréi Asuérope oguapyha hína itrónope. Iñakãrague apopẽ asy ha ivárva kuadradoite. Ester omaña pe rréi rehe ohecha hag̃ua ipireporãpa hína térãpa nahániri. Ndajaikuaái ningo ensegídapa pe rréi ohecha raʼe chupe, péro Estérpe g̃uarã haʼete nog̃uahẽmoʼãiva voi pe rréi rendápe. ¿Ha mbaʼépa ojapo pe rréi ohechávo chupe? Haʼe omaña porã hese ha ni ndogueroviaséi ohoha hendápe, upéi ohupi ivastón de óro henondépe ohechauka hag̃ua operdonaha chupe oho haguére hendápe ohenoiʼỹre chupe (Est. 5:1, 2).

26. ¿Mbaʼérepa kristianokuéra tekotevẽ ñandepyʼaguasu Ester ojapo haguéicha, ha mbaʼépa jahecháta pe kapítulo oúvape?

26 Ester okonsegi ohendu chupe pe rréi. Ester siémpre iñeʼẽrendu Jehovápe, ha hekove jepe oapeligra odefende hag̃ua Chupe ha ipuévlope. ¡Ajépa iporãite iñehémplo enterovépe g̃uarã! Katuete opavave kristiáno ñamombaʼe koʼãichagua istória. Jesús heʼi vaʼekue jajoayhúramo, enterove ohechakuaataha ñande idisipuloha (elee Juan 13:34, 35). Japorohayhu añetéramo, ñandepyʼaguasúta avei Ester ojapo haguéicha upe situasión ijetuʼuetévape. Péro koʼápe ndopái hína Ester istória. ¿Mbaʼépa ojapóta haʼe omombeʼu hag̃ua rréi Asuérope pe ikonsehéro ojeroviaveha, Hamán, otraisiona hague chupe? ¿Ikatúnepa Ester osalva umi hudíope? Pe kapítulo oúvape jahecháta upéva.

^ párr. 2 Ojeʼe Asuero haʼeha pe rréi Jerjes I, mburuvicha guasu Persiapegua ogoverna vaʼekue oñepyrũmívo síglo 5, Jesús ou mboyve.

^ párr. 9 Ehecha pe rrekuádro heʼíva “Informasión oñeʼẽvéva Ester rehe”, oĩva kapítulo 16-pe.

^ párr. 18 Rréi Ezequías tiémpope haimete oñehundipa umi amalekítape, ha amalisia Hamán oĩ vaʼekue umi último amalekíta hembýva apytépe (1 Crón. 4:43).

^ párr. 19 Hamán oikuaveʼẽ kuri 10.000 talénto de pláta, koʼág̃a ojapóva hetaiterei millones de dólares. Oimérire Asuero haʼe raʼe rréi Jerjes I, katuete ogustáne chupe upéva operde rupi hetaiterei pláta oñorairõrõ guare umi griégo kóntrape.

^ párr. 22 Opavave oikuaa vaʼekue Jerjes I iviolénto ha ikaprichóso hague. Pe istoriadór griégo Heródoto omombeʼu mbaʼeichaitépa ijarhél ko rréi ha mbaʼépa ojapo vaʼekue oñorairõrõ guare Grecia kóntrape. Por ehémplo, peteĩ jey ojapouka peteĩ puénte heta várko ári, okrusáva pe Helesponto. Péro ou peteĩ torménta vai ha ombyaipa upe puénte, upévare ipochyeterei ha omanda oñeñakãʼo hag̃ua umi inheniérope. Ha orrenegágui, omaldesi ha oinupã harreadórpe pe y. Upéi, peteĩ karai ojerurérõ guare chupe ani hag̃ua peteĩ itaʼýra oservi ehérsitope, pe rréi ojerure oñembojaʼo hag̃ua mbytépe upe mitãrusúpe. Ha upéi heʼi ojehechauka hag̃ua heʼongue enterovépe, oikuaa hag̃ua mbaʼépa ikatu oiko hesekuéra nohendúiramo chupe.