Xeen tiʼ baʼax ku taasik

¿Baʼaxten u kuxtal Jesús tu kʼuboʼ «bey junpʼéel boʼol utiaʼal u salvartaʼal máakoʼobeʼ»?

¿Baʼaxten u kuxtal Jesús tu kʼuboʼ «bey junpʼéel boʼol utiaʼal u salvartaʼal máakoʼobeʼ»?

Baʼax ku yaʼalik le Bibliaoʼ

 Le u kuxtal Jesús tu kʼuboʼ letiʼe baʼax meyajnaj tiʼ Jéeoba utiaʼal u salvartik wíinik tiʼ le kʼeban yéetel tiʼ le kíimiloʼ. Le Bibliaoʼ ku yaʼalikeʼ u kʼiʼikʼel Jesús tu kʼuboʼ letiʼe boʼol tsʼaʼab utiaʼal k-salvartaʼaloʼ (Efesios 1:7; 1 Pedro 1:18, 19). Le oʼolal Jesúseʼ tu yaʼaleʼ taal «utiaʼal u tsʼáaik u kuxtal bey junpʼéel boʼol utiaʼal u salvart[ik] yaʼab máakoʼobeʼ» (Mateo 20:28).

¿Baʼaxten kʼaʼabéetchaj u tsʼaʼabal junpʼéel boʼol?

 Adán, le yáax wíinik beetaʼab tumen Diosoʼ, perfecto úuchik u beetaʼal. Letiʼ kaʼacheʼ jeʼel u páajtal u kuxtal utiaʼal minaʼan u xuuleʼ. Chéen baʼaleʼ úuchik maʼ u yuʼubik u tʼaan Dioseʼ maʼ béeychajiʼ (Génesis 3:17-19). Adáneʼ tu máansaj le kʼeban tiʼ u paalaloʼ (Romanos 5:12). Le oʼolal le Bibliaoʼ ku yaʼalikeʼ Adán yéetel u paalaleʼ pʼáatoʼob bey esclavoʼob tiʼ le kʼeban yéetel le kíimiloʼ (Romanos 7:14). Mix máak jeʼel u páajtal u boʼotik le baʼax tu perdertoʼ tumen tuláakloʼon kʼebanoʼon (Salmo 49:7, 8).

 Dioseʼ tu chʼaʼaj óotsilil tiʼ u paalal Adán úuchik u esclavizartaʼaloʼob tumen le kʼebanoʼ (Juan 3:16). Jéeobaeʼ tuláakal baʼax ku beetik tubeel, le oʼolal maʼ tu pʼataj chéen bey le baʼax úuchoʼ (Salmo 89:14; Romanos 3:23-26). Letiʼeʼ jach u yaabiltmaj wíinik, le oʼolal tu tsʼáaj le boʼol kʼaʼabéet utiaʼal k-salvartaʼal yéetel utiaʼal u xuʼulsaʼal le kʼebanoʼ (Romanos 5:6-8).

¿Bix le boʼol tsʼaʼaboʼ?

 Le tʼaan «boʼol» yaan ichil le Bibliaoʼ óoxpʼéel baʼal u kʼáat u yaʼale:

  1.   Utiaʼal u boʼotaʼal u tojol wa baʼax (Números 3:46, 47).

  2.   Ku meyaj utiaʼal u salvartaʼal máak wa utiaʼal u suʼutul wa baʼax (Éxodo 21:30).

  3.   Igual u tojol yéetel le baʼax ku maʼanloʼ. a

 Koʼox ilik baʼax yaan yil le óoxpʼéel baʼaloʼob yéetel le u kuxtal Jesús tu kʼuboʼ.

  1.   Utiaʼal u boʼotaʼal u tojol. Le Bibliaoʼ ku yaʼalikeʼ le máaxoʼob meyajtik Diosoʼ ‹koʼoj úuchik u maʼanloʼob› (1 Corintios 6:20; 7:23). Yéetel u kʼiʼikʼel Jesús tuʼ kʼuboʼ tu «manaj máakoʼob tiʼ tuláakal tribu, kaajil, idioma yéetel luʼumil, utiaʼal [u] kʼubkoʼob tiʼ Dios» (Apocalipsis 5:8, 9).

  2.   Utiaʼal u salvartaʼal máak. U kʼiʼikʼel Jesús tu kʼuboʼ «ku jáalkʼabtikoʼon» wa ku salvarkoʼon tiʼ le kʼebanoʼ (1 Corintios 1:30; Colosenses 1:14; Hebreos 9:15).

  3.   Igual u tojol. Le u kuxtal Jesús tu kʼuboʼ igual u tojol yéetel le kuxtal tu perdertaj Adánoʼ (1 Corintios 15:21, 22, 45, 46). Le Bibliaoʼ ku yaʼalik: «Jeʼex yaʼab máakoʼob aʼalaʼab yaan u kʼebanoʼob tumen maʼ tu yuʼubaj tʼaan juntúul máakeʼ, yaʼab máakoʼob xan kun aʼalbil toj u kuxtaloʼob úuchik u yuʼubik tʼaan le juntúuliliʼ máakoʼ» (Romanos 5:19). Le tekstoaʼ ku yeʼesik baʼaxten u kuxtal juntúuliliʼ máakeʼ ku meyaj utiaʼal u boʼotaʼal u kʼeban yaʼab máakoʼob. Tsʼoʼoleʼ le u kuxtal Jesús tu kʼuboʼ meyajnaj utiaʼal u boʼotaʼal «jach le bukaʼaj kʼaʼabéet utiaʼal u jáalkʼabtaʼal tuláakal máakoʼ» (1 Timoteo 2:5, 6).

a Le ka traducirtaʼab le Bibliaoʼ meyajnaj jejeláas tʼaanoʼob utiaʼal u yaʼalaʼal «boʼol». Le tʼaanoʼobaʼ u kʼáat u yaʼal «u tojol utiaʼal u boʼotaʼal wa baʼax». Por ejemplo le tʼaan kafár ich hebreooʼ maases u kʼáat u yaʼal «u piʼixil» wa baʼax (Génesis 6:14). U suukileʼ ku meyaj utiaʼal u tsʼaʼabal naʼatbil u perdonartaʼal le kʼebanoʼ (Salmo 65:3). Le tʼaan kófer xanoʼ ku tsʼáaik naʼatbil u boʼotaʼal wa u suʼutul wa baʼax (Éxodo 21:30). Le tʼaan lýtron ich griegooʼ u suukileʼ ku traducirtaʼal utiaʼal u tsʼaʼabal naʼatbil «boʼol», chéen baʼaleʼ ku páajtal xan u traducirtaʼal utiaʼal u tsʼaʼabal naʼatbil «u tojol u salvartaʼal wa máax» (Mateo 20:28). Le tʼaan meyajnaj ich griegooʼ láayliʼ ku meyaj kaʼach utiaʼal u yúuchul tʼaan tiʼ le boʼol ku tsʼaʼabal utiaʼal u jáalkʼabtaʼal juntúul máak bisaʼan guerra wa utiaʼal u jáalkʼabtaʼal juntúul esclavo.