Bai na kontenido

LOKE HÓBEN SA PUNTRA

Mi Ta Perseverá?

Mi Ta Perseverá?

 Abo ta perseverá? Bo a yega di . . .

  •   pèrdè un ser kerí den morto?

  •   haña un malesa grave?

  •   pasa den un desaster natural?

 Algun investigadó ta bisa ku no ta na momento di desafio grandi so bo mester tin perseveransia pa keda fuerte. Asta strès pa motibu di problema chikí por hasi bo malu. P’esei, sin importá kon grandi òf kon serio bo problemanan ta, ta importante pa bo kultivá perseveransia.

 Kiko ta perseveransia?

 Perseveransia ta e abilidat pa trata ku kambio i problema di bida ku éksito. Hende ku tin e abilidat ei tin problema meskos ku tur otro hende. Sinembargo, nan por resolvé nan problemanan ku éksito i, apesar di sikatris kisas asta ta bira mas fuerte.

Meskos ku algun palu ta dobla durante mal tempu, pero despues ta stret bèk, asina bo tambe por rekuperá despues di un prueba severo.

 Dikon bo tin mester di perseveransia?

  •   Pasobra nos tur tin problema. Beibel ta bisa: “E kareda no ta pa esun mas lihé, . . . ni sikiera hende ku tin konosementu tin e fabor; pasobra tempu i [“suseso imprevisto,” NW] ta alkansá nan tur.” (Eklesiástes 9:11) Kiko esei ta siña nos? Pues, ku asta bon hende ta sufri, i hopi biaha esei no ta pa motibu di nan mes fayonan.

  •   Pasobra perseveransia ta protehá bo. Un dekano di skol sekundario a skirbi: “Awe, mas ku nunka promé, vários studiante ta bini na mi ofisina ku reklamo pasobra nan a haña mal punto pa un prufwèrk òf pasobra nan ta papia malu di nan riba ret sosial.” E ta bisa ku asta den e kasonan chikitu akí, falta di perseveransia por pone ku un hende ta haña problema mental òf emoshonal.” a

  •   Pasobra perseveransia ta útil pa bo tantu awor komo den futuro. Tokante e desilushonnan di bida, Dr. Richard Lerner a skirbi: “Pa bo tin éksito komo adulto bo mester por solushoná problema, pone meta nobo òf buska otro manera pa hasi kos pa alkansá bo metanan.” b

 Kon bo por kultivá perseveransia?

  •   Analisá bo problemanan. Siña hasi distinshon entre problema grandi i problema chikitu. Beibel ta bisa: “Rabia di un bobo ta keda riparabel mesora, ma un hende prudente no ta hiba insulto na kuenta.” (Proverbionan 12:16) No keda demasiado preokupá ku kada problema.

     “E hóbennan na skol ta keha demasiado pa kualke kos chikitu. Anto ora nan haña komentario di nan amigunan riba ret sosial, esei ta hasi e asuntu pió. Esei ta pone ku nan no ta siña analisá nan problemanan.”—Joanne.

  •   Siña for di otro hende. Un proverbio bíbliko ta bisa: “Manera heru ta mula heru, asina un hende ta mula kara di su amigu.” (Proverbionan 27:17) Bo por siña algun lès importante for di hende ku ya kaba a perseverá durante un avalancha di problema.

     “Ora bo kòmbersá ku otro hóben, bo ta haña sa ku nan tambe a pasa den hopi problema, pero ku awor nan ta bon. Papia ku nan pa bo haña sa kiko nan a hasi òf a keda sin hasi pa trata ku nan situashon.”—Julia.

  •   Tene pasenshi. Beibel ta bisa: “Un hende hustu ta kai shete bes, i ta lanta atrobe.” (Proverbionan 24:16) Ta tuma bo tempu pa bo aseptá ku kos no ta bayendo manera bo a spera, pues no keda strañá si tin dia bo ta sinti bo tristu. E kos importante ta pa bo “lanta atrobe.”

     “Ora bo logra solushoná un problema, ta tuma bo tempu pa bo tin bo emoshonnan bou di kontrol atrobe. Esei ta un proseso. Mi a siña ku segun ku tempu ta pasa, bo ta kuminsá sinti bo kada bes mas mihó.”—Andrea.

  •   Kultivá gratitut. Beibel ta bisa: “Mustra ku boso ta gradisidu.” (Kolosensenan 3:15) Aunke kon grandi bo prueba por ta, semper tin kos ku bo por ta gradisidu p’e. Pensa riba tres motibu pakiko ta importante pa bo disfrutá di bida.

     “Ora bo ta enfrentá un problema, bo tin e tendensia di pensa, dikon ta nèt ku ami e kos aki mester pasa?’ Pero si bo tin perseveransia, esei ta nifiká ku bo no ta keda papia tokante un problema, mas bien, lo bo skohe pa keda positivo i gradisidu pa loke bo tin òf pa loke bo por hasi.”—Samantha.

  •   Keda satisfecho ku loke bo tin. Apòstel Pablo a bisa: “Mi a siña pa, den ki sirkunstansia ku mi ta, keda satisfecho ku loke mi tin.” (Filipensenan 4:11) Pablo no tabatin kontrol riba su problemanan. Loke e por a hasi ta kontrolá su manera di reakshoná. Pablo tabata determiná pa keda kontentu ku loke e tin.

     “Mi a siña ku e manera ku mi tabata reakshoná riba mi problemanan no tabata semper e mihó manera. Mi meta ta awor pa keda positivo den kualke sirkunstansia. Esei lo no benefisiá ami so, pero tambe tur hende rònt di mi.”—Matthew.

  •   Hasi orashon. Beibel ta bisa: “Tira bo karga riba SEÑOR, i e lo sostené bo; nunka e lo no permití pa e hustu wòrdu moví.” (Salmo 55:22) Orashon no ta algu ku bo ta hasi djis pa bo sinti bo bon. E ta (un) komunikashon real ku bo Kreador, kende ta ‘interesá den [bo].’—1 Pedro 5:7.

     “Mi no tin ku lucha mi so. Si mi hasi orashon sinsero i onesto tokante mi problemanan i gradisí Dios pa tur su bendishonnan, esei ta yuda mi pa no pensa negativo i enfoká riba e manera ku Yehova ta bendishoná mi. Orashon ta masha importante!”—Carlos.

a For di e buki Disconnected, di Thomas Kersting.

b For di e buki The Good Teen—Rescuing Adolescence From the Myths of the Storm and Stress Years.