Daniel 2:1-49

  • Maŋtsɛ Nebukadnezar la lamɔ ko ni hã ehao (1-4)

  • Hiɛshikalɔ ko bɛ ni baanyɛ atsɔɔ lamɔ lɛ (5-13)

  • Daniel tee Nyɔŋmɔ ŋɔɔ kɛhã yelikɛbuamɔ (14-18)

  • Ejie Nyɔŋmɔ yi akɛni ejie teemɔŋ sane lɛ kpo lɛ hewɔ (19-23)

  • Daniel tsɔɔ maŋtsɛ lɛ lamɔ lɛ (24-35)

  • Lamɔ lɛ shishitsɔɔmɔ (36-45)

    • Tɛ ni ji maŋtsɛyeli lɛ baajwara amaga lɛ (44, 45)

  • Maŋtsɛ lɛ kɛ woo hã Daniel (46-49)

2  Yɛ Nebukadnezar nɔyeli afi ni ji enyɔ lɛ mli lɛ, ela lamɔi, ni ehao*+ aahu akɛ enyɛɛɛ ewɔ.  No hewɔ lɛ, maŋtsɛ lɛ fã koni atsɛ majikfeelɔi lɛ, kɛ okɔmfoi lɛ, kɛ ŋkunyaayelɔi lɛ, kɛ Kaldeabii* lɛ kɛba koni amɛbatsɔɔ maŋtsɛ lɛ elamɔi lɛ. No hewɔ lɛ, amɛba ni amɛbadamɔ maŋtsɛ lɛ hiɛ.+  Kɛkɛ ni maŋtsɛ lɛ kɛɛ amɛ akɛ: “Mila lamɔ ko, ni mihao* ejaakɛ miitao male lamɔ ni mila lɛ.”  Kaldeabii lɛ hã maŋtsɛ lɛ hetoo yɛ Aramaik wiemɔ mli akɛ:*+ “Maŋtsɛ, oyi aná wala kɛya naanɔ. Gbaa otsuji lamɔ lɛ, ni wɔbaatsɔɔ shishi.”  Maŋtsɛ lɛ kɛɛ Kaldeabii lɛ akɛ: “Minaagbee wiemɔ nɛ: Kɛ́ nyɛtsɔɔɔ mi lamɔ lɛ kɛ eshishi lɛ, abaafolɔ nyɛmli ni akɛ nyɛshĩai lɛ baafee he ko ni ayaa tiafi yɛ.*  Shi kɛ́ nyɛtsɔɔ mi lamɔ lɛ ni nyɛtsɔɔ mi eshishi lɛ, make nyɛ nii ni majwere nyɛ ni mawo nyɛhiɛ nyam waa.+ No hewɔ lɛ, nyɛtsɔa mi lamɔ lɛ ni nyɛtsɔa mi eshishi.”  Amɛjie lɛ naa nɔ ni ji shii enyɔ nɔ akɛ: “Maŋtsɛ agba etsuji lamɔ lɛ, ni wɔbaatsɔɔ shishi.”  Maŋtsɛ lɛ kɛɛ akɛ: “Mina akɛ nyɛmiitao be, ejaakɛ nyɛnu minaagbee wiemɔ lɛ.  Kɛ́ nyɛtsɔɔɔ mi lamɔ lɛ, toigbalamɔ kome pɛ kã shi kɛhã nyɛ fɛɛ. Shi nyɛto nyɛyiŋ akɛ nyɛbaamale ni nyɛlaka mi kɛyashi shihilɛ lɛ baatsake. No hewɔ lɛ, nyɛtsɔa mi lamɔ lɛ, ni maná male akɛ nyɛbaanyɛ nyɛtsɔɔ shishi.” 10  Kaldeabii lɛ kɛɛ maŋtsɛ lɛ akɛ: “Mɔ ko mɔ ko bɛ shikpɔŋ* nɛɛ nɔ ni baanyɛ afee nɔ ni maŋtsɛ biɔ lɛ, ejaakɛ maŋtsɛ kpele ko loo amralo ko bɛ ni ebi majikfeelɔ loo okɔmfo loo Kaldeanyo ko nɔ ko ni tamɔ nɛkɛ dã. 11  Nɔ ni maŋtsɛ biɔ lɛ naa wa, ni mɔ ko mɔ ko bɛ ni baanyɛ atsɔɔ maŋtsɛ lɛ enɛ, ja nyɔŋmɔi lɛ ni bɛ gbɔmɛi adesai ateŋ* lɛ pɛ baanyɛ atsɔɔ.” 12  Kɛkɛ ni maŋtsɛ lɛ mli fu waa, ni efã koni akpãtã Babilon hiɛshikalɔi lɛ fɛɛ ahiɛ.+ 13  Be ni akɛ famɔ lɛ hã, ni aaba abagbe hiɛshikalɔi lɛ, amɛtao Daniel kɛ enanemɛi lɛ hu koni agbe amɛ. 14  Nakai beiaŋ lɛ, Daniel jɛ hiɛshikamɔ mli ni etsɔ ŋaa gbɛ nɔ ekɛ Ariok, maŋtsɛ bulɔi lɛ anɔkwɛlɔ lɛ wie, mɔ ni eje kpo eeya koni eyagbe Babilon hiɛshikalɔi lɛ. 15  Ebi Ariok, maŋtsɛ lɛ tsulɔ lɛ akɛ: “Mɛni hewɔ maŋtsɛ lɛ kɛ famɔ ni naa wa nɛkɛ hã?” Kɛkɛ ni Ariok bɔ Daniel sane lɛ.+ 16  No hewɔ lɛ, Daniel tee ni eyakpa maŋtsɛ lɛ fai koni ehã lɛ be koni etsɔɔ maŋtsɛ lɛ lamɔ lɛ shishi. 17  Kɛkɛ ni Daniel tee eshĩa, ni eyabɔ enanemɛi Hanania, kɛ Mishael, kɛ Azaria sane lɛ. 18  Ekɛɛ amɛ ni amɛsɔle amɛkpa Nyɔŋmɔ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ fai kɛhã mɔbɔnalɛ yɛ nɛkɛ teemɔŋ sane nɛɛ he, koni akakpãtã Daniel kɛ enanemɛi lɛ ahiɛ afata Babilon hiɛshikalɔi krokomɛi lɛ ahe. 19  Kɛkɛ ni ajie teemɔŋ sane lɛ kpo atsɔɔ Daniel yɛ ninaa mli nyɔɔŋ.+ No hewɔ lɛ, Daniel jie Nyɔŋmɔ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ yi. 20  Daniel jaje akɛ: “Ajie Nyɔŋmɔ gbɛ́i lɛ yi kɛya naanɔi anaanɔ,*Ejaakɛ lɛ pɛ enɔ ji hiɛshikamɔ kɛ hewalɛ lɛ.+ 21  Lɛ ji mɔ ni tsakeɔ bei kɛ yinɔi,+Lɛ ekpaa maŋtsɛmɛi ni ewóɔ maŋtsɛmɛi,+Lɛ ehãa hiɛshikalɔi náa hiɛshikamɔ, ni ehãa sanesɛɛkɔlɔi nilee.+ 22  Lɛ ejieɔ nibii ni mli kwɔlɔ kɛ nibii ni akɛtee lɛ akpo,+Ele nɔ ni yɔɔ duŋ mli,+Ni lɛ eŋɔɔ la yɔɔ.+ 23  Bo, mitsɛmɛi a-Nyɔŋmɔ, bo mikɛ shidaa kɛ yijiemɔ hãa,Ejaakɛ ohã mi hiɛshikamɔ kɛ hewalɛ. Ni amrɔ nɛɛ ohã mile nɔ ni wɔbi bo lɛ;Ohã wɔle maŋtsɛ lɛ sane lɛ.”+ 24  Kɛkɛ ni Daniel tee Ariok, mɔ ni maŋtsɛ lɛ efã koni ekpãtã Babilon hiɛshikalɔi lɛ ahiɛ lɛ ŋɔɔ,+ ni ekɛɛ lɛ akɛ: “Kaakpãtã Babilon hiɛshikalɔi lɛ ateŋ mɔ ko mɔ ko hiɛ. Okɛ mi aya maŋtsɛ lɛ hiɛ, ni matsɔɔ maŋtsɛ lɛ lamɔ lɛ shishi.” 25  Kɛkɛ ni Ariok he fee oya ni ekɛ Daniel tee maŋtsɛ lɛ hiɛ ni ekɛɛ lɛ akɛ: “Mina nuu ko yɛ Yudabii ni aŋɔ amɛ nom kɛba lɛ ateŋ+ ni baanyɛ atsɔɔ maŋtsɛ lɛ lamɔ lɛ shishi.” 26  Maŋtsɛ lɛ kɛɛ Daniel ni atsɛɔ lɛ Belteshazar+ lɛ akɛ: “Ani obaanyɛ ogba mi lamɔ ni mila lɛ ni otsɔɔ shishi lɛɛlɛŋ?”+ 27  Daniel hã maŋtsɛ lɛ hetoo akɛ: “Hiɛshikalɔi lɛ, kɛ okɔmfoi lɛ, kɛ majikfeelɔi lɛ kɛ ŋulamiiaŋkwɛlɔi lɛ ateŋ mɔ ko mɔ ko nyɛŋ atsɔɔ teemɔŋ sane ni maŋtsɛ biɔ lɛ.+ 28  Shi Nyɔŋmɔ ko yɛ ŋwɛi ni ji teemɔŋ saji a-Kpojielɔ,+ ni ehã Maŋtsɛ Nebukadnezar ele nɔ ni baaba yɛ gbii lɛ anaagbee lɛ mli. Lamɔ ni ola lɛ nɛ, ni oyitsoŋ ninai ni ona be ni okã osaa lɛ nɔ lɛ nɛ: 29  “Maŋtsɛ, be ni okã osaa lɛ nɔ lɛ, osusumɔi tee nɔ ni baaba wɔsɛɛ lɛ nɔ, ni teemɔŋ saji a-Kpojielɔ lɛ jie nɔ ni baaba lɛ kpo etsɔɔ bo. 30  Shi mi lɛ, jeee akɛ mihiɛ kã shi fe mɛi krokomɛi ni yɔɔ lɛ hewɔ ajie teemɔŋ sane nɛɛ kpo atsɔɔ mi lɛ; ajie kpo atsɔɔ mi koni mahã maŋtsɛ ale lamɔ lɛ shishi koni ole susumɔi ni yɔɔ otsui mli lɛ.+ 31  “Bo maŋtsɛ, no mli lɛ ookwɛ, ni ona amaga wulu ko. Nakai amaga ni da ni kpɛlɛɔ waa lɛ damɔ ohiɛ, ni ehe yɛ gbeyei waa. 32  Nakai amaga lɛ yitso lɛ, shika tsuru ni atsuu he ni,+ etsitsi kɛ eniji lɛ, jwiɛtɛi ni,+ emusu kɛ eshuɔji lɛ, akɔɔble ni,+ 33  enaji lɛ, dade ni,+ ni enanetokotai lɛ fã dade ni fã hu sũ.*+ 34  Ohiɛ kwɛmɔ aahu kɛyashi afo tɛ ko, shi jeee gbɔmɔ niji akɛfo, ni ebatswa amaga lɛ nanetokotai ni fã dade ni fã hu sũ lɛ, ni ejwara amɛ.+ 35  Nakai beiaŋ lɛ, dade lɛ, kɛ sũ lɛ, kɛ akɔɔble lɛ, kɛ jwiɛtɛi lɛ, kɛ shika tsuru lɛ fɛɛ jwara, ni amɛtsɔmɔ tamɔ ŋmaa he totoi yɛ latsa beiaŋ ŋmaagbeemɔhe, ni kɔɔyɔɔ loo amɛ kɛtee ni anaaa amɛhe nɔ ko nɔ ko dɔŋŋ. Shi tɛ ni batswa amaga lɛ tsɔ gɔŋ wulu, ni ekpele shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ nɔ. 36  “Lamɔ lɛ nɛ, ni agbɛnɛ, wɔbaatsɔɔ maŋtsɛ lamɔ lɛ shishi. 37  Bo maŋtsɛ, ni ji maŋtsɛmɛi amaŋtsɛ ni Nyɔŋmɔ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ eŋɔ maŋtsɛyeli lɛ,+ kɛ nyɛmɔ lɛ, kɛ hewalɛ lɛ, kɛ anunyam lɛ ehã bo, 38  ni ekɛ gbɔmɛi ni yɔɔ he fɛɛ he, kɛ ŋa mli kooloi kɛ ŋwɛi loofɔji ehã bo, ni ewó bo nɔyelɔ yɛ amɛ fɛɛ amɛnɔ lɛ,+ bo ji shika tsuru yitso lɛ.+ 39  “Shi osɛɛ lɛ, maŋtsɛyeli kroko baate shi,+ shi eshɛɛɛ onɔ lɛ; no sɛɛ lɛ, maŋtsɛyeli kroko ni ji etɛ nɔ, ni ji akɔɔble nɔ lɛ baaye shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ nɔ.+ 40  “Maŋtsɛyeli ni ji ejwɛ lɛ he baawa tamɔ dade.+ Bɔ ni dade jwaraa nii ni egbɛlɛɔ nɔ fɛɛ nɔ lɛ, lɛɛlɛŋ, tamɔ bɔ ni dade gbɛlɛɔ nii lɛ, nakai ebaajwara maŋtsɛyelii nɛɛ fɛɛ ni ebaagbɛlɛ amɛ.+ 41  “Ni bɔ ni ona nanetokotai lɛ kɛ waobii ni fã gbɛshɔ̃lɔ sũ ni fã hu dade lɛ, maŋtsɛyeli lɛ mli baagba, shi bɔ ni dade wa hã lɛ, nakai hewalɛ lɛ eko baahi mli tamɔ bɔ ni ona ni akɛ dade efutu sũ ni akpɔtɔ lɛ. 42  Ni bɔ ni nane waobii lɛ fã dade ni fã hu sũ lɛ, nakai nɔŋŋ maŋtsɛyeli lɛ fã baawa, ni fã hu lɛ ewaŋ akɛ ebaajwa. 43  Ni bɔ ni ona akɛ dade efutu sũ ni akpɔtɔ lɛ, gbɔmɛi* baafutu amɛ; shi amɛteŋ eko eko kpɛtɛŋ ekroko lɛ, tamɔ bɔ ni dade kpɛtɛɛɛ sũ lɛ. 44  “Yɛ nakai maŋtsɛmɛi lɛ agbii lɛ amli lɛ, Nyɔŋmɔ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ baato maŋtsɛyeli+ ko ni anyɛŋ hiɛ akpãtã lɛ shishi.+ Ni ashiŋ maŋtsɛyeli nɛɛ ahãŋ maŋ ko maŋ ko.+ Ebaajwara maŋtsɛyelii nɛɛ fɛɛ ni ebaakpãtã amɛhiɛ,+ ni lɛ pɛ ebaadamɔ shi kɛya naanɔ,+ 45  tamɔ bɔ ni ona akɛ afo tɛ ko kɛje gɔŋ lɛ he shi jeee gbɔmɔ niji akɛfo, ni ebajwara dade lɛ, kɛ akɔɔble lɛ, kɛ sũ lɛ, kɛ jwiɛtɛi lɛ, kɛ shika tsuru lɛ.+ Nyɔŋmɔ Kpele lɛ ehã maŋtsɛ ele nɔ ni baaba wɔsɛɛ.+ Lamɔ lɛ, anɔkwale ni, ni eshishitsɔɔmɔ lɛ hu, anɔkwale ni.” 46  Kɛkɛ ni Maŋtsɛ Nebukadnezar kɛ ehiɛ bu shi yɛ Daniel hiɛ, ni ekɛ woo hã lɛ. Ni efã akɛ ake lɛ nii ni ashã tsofa-kɛ-ŋma ahã lɛ. 47  Maŋtsɛ lɛ kɛɛ Daniel akɛ: “O-Nyɔŋmɔ lɛ ji nyɔŋmɔi a-Nyɔŋmɔ, kɛ maŋtsɛmɛi a-Nuŋtsɔ, kɛ teemɔŋ saji a-Kpojielɔ lɛɛlɛŋ, ejaakɛ onyɛ ojie teemɔŋ sane nɛɛ kpo.”+ 48  Kɛkɛ ni maŋtsɛ lɛ hã Daniel gbɛhe ni nɔ kwɔ, ni eke lɛ nibii kpakpai babaoo, ni ewó lɛ Babilon kpokpaa lɛ fɛɛ nɔ nɔyelɔ,+ ni efee lɛ Babilon hiɛshikalɔi lɛ fɛɛ ahiɛnyiɛlɔ-nukpa. 49  Ni Daniel kpa maŋtsɛ lɛ fai, ni maŋtsɛ lɛ wó Shadrak, kɛ Meshak, kɛ Abednego+ Babilon kpokpaa lɛ nɔ onukpai, shi Daniel sɔmɔ yɛ maŋtsɛ shĩa lɛ.

Shishigbɛ Niŋmaa

Hebri sht. ŋm., “emumɔ hao.”
Ni ji, mɛi komɛi ni he esa kɛ klamɔ kɛ ŋulamiiaŋkwɛmɔ.
Hebri sht. ŋm., “mimumɔ ehao.”
Aŋma Daniel 2:4b kɛyashi 7:28 lɛ yɛ Aramaik mli klɛŋklɛŋ.
Shishitsɔɔmɔi komɛi kɛɔ akɛ, “ni akɛ nyɛshĩai lɛ baafee tumo; bɔɔla.”
Loo “shikpɔŋ gbiŋ.”
Aramaik sht. ŋm., “ni kɛ heloo ehiii shi.”
Loo “kɛjɛ naanɔ kɛyashi naanɔ.”
Loo “sũ ni ashã (ashɔ̃).”
Loo “gbɔmɛi adesai aseshibii,” ni ji, gbɔmɛi foji.