Kɔ no mu nsɛm no do

Kɔ no mu nsɛm a wɔahyehyɛ no do

Sɛ Wo Kun Anaa Wo Yer Hwɛ Ponografi A, Ebɛnadze Na Ibotum Ayɛ?

Sɛ Wo Kun Anaa Wo Yer Hwɛ Ponografi A, Ebɛnadze Na Ibotum Ayɛ?
  • “Metsee nka dɛ mo kun afa m’ekyir mpɛn pii.”

  • “Metsee nka dɛ m’enyim egu ase, moho nnyɛ akɔndɔ na mfaso biara so nnyi mo do.”

  • “Menntum annka ho asɛm annkyerɛ obiara. Ntsi mennya obiara so ma ɔannkyekye mo werɛ.”

  • “Metsee nka dɛ gyama Jehovah nndwen moho mpo.”

Nsɛm a ɔwɔ sor hɔ no ma yehu dɛ, sɛ banyin bi hwɛ ponografi a, ɔhaw ne yer paa. Na sɛ ɔkɛba no dɛ okosuma na ɔhwɛ, na sɛ ɔahwɛ no abosoom anaa mfe pii mpo dze a, nna ɔno annhwɛ a ne yer no bɛtse nka dɛ orunntum nngye no nndzi bio. Ɔyer bi kaa dɛ, “Nna ɔyɛ a mibisa moho dɛ: ‘Mo kun koraa ɔyɛ ebɛn nyimpa? Ndzɛmba afofor bi so wɔ hɔ a ɔdze risie me anaa?’”

Wɔahyɛ da ara akyerɛw asɛm yi ama yernom a hɔn kunnom hwɛ ponografi no. a Asɛm yi bɛma woehu Bible mu afotusɛm ahorow bi a ɔbɛkyekye hɔn werɛ, na ɔbɛma woenya awerɛhyɛmu dɛ Jehovah bɔboa hɔn. Afei so, ɔbɔboa hɔn ma hɔn asomu adwe hɔn na wɔaakɔ do nye Jehovah enya ebusuabɔ a no mu yɛ dzen. b

EBƐNADZE NA ƆYER A NOHO NNYI ASƐM NO BOTUM AYƐ?

Ɔwɔ mu dɛ irunntum nnkyerɛ wo kun dza ɔnnyɛ dze, naaso ibotum ayɛ ndzɛmba ahorow bi dze atsew w’adwendwen do na w’asomu so adwe wo. Susu nsɛm a odzidzi do yi ho.

Mma nnya adwen dɛ ɔwo na ama wɔaba no dɛm. Ɔyer bi botum atse nka dɛ gyama ɔno na ɔama no kun hwɛ ponografi. Nna akyerɛbaa bi a wɔfrɛ Alice c tse nka dɛ gyama noho nnyɛ no kun akɔndɔ. Ntsi obisaa noho dɛ, ‘Ebɛnadze ntsi na mo kun nnhwɛ moho, na mbom ɔhwɛ mbaa afofor hɔnho?’ Yernom binom wɔ hɔ a, wɔbɔ hɔnho sombo dɛ hɔn ndzeyɛɛ bi ntsi na hɔn kunnom hwɛ ponografi. Danielle yɛ akyerɛbaa bi a nna no kun hwɛ ponografi, na iyi maa no bo fuwii. Ɔkaa dɛ, “Nna ɔyɛ me dɛ mo bo a ofuw mo kun no mpo ka ho bi na hɛn awar no resɛɛ no.”

Sɛ dɛmara na woara so tse nka a, hyɛ no nsew dɛ Jehovah dze, ɔremmfa dza wo kun reyɛ no ho sombo mmbɔ wo. James 1:14 ka dɛ: ‘Obiara a wɔsɔ no hwɛ no, nankasa n’akɔndɔ na ɔdaadaa no na ɔtwe no kɔ nsɔhwɛ mu.’ (Rom. 14:12; Phil. 2:12) Jehovah rennka dɛ ɔwo na ama wo kun reyɛ dɛm, mbom n’enyi sɔ nokwar a idzi ma no no.​—2 Mber. 16:9.

Bio so, ɔnnsɛ dɛ ɔyer bi nya adwen dɛ noho nnyɛ akɔndɔ ntsi na no kun hwɛ ponografi no. Hɔn a woesua ponografi ho adze akɔ ekyir no ka dɛ, sɛ obi hwɛ ponografi a, ɔma onya akɔndɔ a n’ano yɛ dzen a basia biara runntum nndwedwe ano.

Mma nndwendwen pii nnhaw woho. Akyerɛbaa bi a wɔfrɛ no Catherine kaa dɛ, ɔsoɛr a ponografi a no kun hwɛ no araa na ɔdwen ho. Frances so kaa dɛ: “Sɛ ɔyɛ na minnyim beebi a mo kun wɔ a, nna m’adwen etu afora. Ɔba no no dɛm a, meyɛ basaa da mu no nyinara.” Yernom binom so wɔ hɔ a, sɛ wɔnye enuanom a wonyim hɔn kun ne tsebea no wɔ hɔ a, nna hɔn enyi ato dɛmara. Binom so dze, wosusu dɛ obiara nnyim dza wɔrefa mu ntsi, ɔma wɔtse nka dɛ wɔayɛ ankonam.

Sɛ etse nka dɛm a, ɔnnyɛ bɔn. Naaso, sɛ edze w’adwen si do dodoodow a, ɔbɛma ayɛ basaa koraa. Mbom bɔ mbɔdzen fa w’adwen si enye Jehovah ntamu ebusuabɔ no do. Sɛ eyɛ dɛm a, ɔbɔboa wo ma eetum egyina dza erefa mu no ano.​—Ndw. 62:2; Eph. 6:10.

Bible no ka mbaa bi a wohyiaa ɔhaw naaso wɔdaan hɔn adzesoa too Jehovah do wɔ mpaabɔ mu na wonyaa awerɛkyekyer no ho asɛm. Sɛ ekenkan hɔnho asɛm na edwendwen ho a, ɔbɔboa wo paa. Ɔwɔ mu dɛ nnyɛ aber nyinara na Jehovah yii hɔn haw no fii hɔ dze, naaso ɔmaa hɔn asomu dwee hɔn. Sɛ yɛfa Hannah dɛ nhwɛdo a, dza nna ɔrefa mu no maa no “werɛ howee” paa. Naaso, aber a ɔbɔɔ Jehovah mpaa kyɛree no, n’akoma tɔɔ ne yamu, ɔmmfa ho mpo dɛ nna onnyim dza ekyir yi obesi no.​—1 Sam. 1:10, 12, 18; 2 Cor. 1:3, 4.

Bi a no ho behia dɛ kun na yer nyina hwehwɛ mboa fi asafo mu mpanyimfo hɔ

Ɔyɛ a hwehwɛ mboa fi asafo mu mpanyimfo no so hɔ. Wobotum ayɛ dɛ “huntsabea wɔ mframa ano, na guandɔbea wɔ ehum ano” ama wo. (Isa. 32:2) Wobotum mpo akyerɛ wo akyerɛbaa bi a ibotum aka w’akoma mu nsɛm akyerɛ no na ɔaakyekye wo werɛ.​—Mbɛ. 17:17.

IBOTUM ABOA WO KUN ANAA?

Ibotum aboa wo kun ma oegyaa ponografi hwɛ anaa? Bi a. Bible ka dɛ “beenu ye sen ɔbaakofo.” Iyi ma yehu dɛ ɔbɛyɛ mberɛw ama nyimpa beenu dɛ wobedzi ɔhaw bi ho dwuma, anaa wobedzi ɔtamfo bi a noho yɛ dzen do konyim kyɛn ɔbaakofo. (Ɔsɛnk. 4:9-12) Nhwehwɛmu ama wɔabɛda edzi dɛ, wɔ awar mu no, sɛ ponografi hwɛ aka okun anaa ɔyer bi hɔ, na sɛ hɔn beenu nyina bɔ mu yɛ ho edwuma a, ɔboa paa. Nnyɛ ɔno nko, ɔboa so ma obi a noho nnyi asɛm no san gye no hokafo no dzi.

Naaso, sɛ nyia ponografi hwɛ aka no hɔ no botum egyaa hwɛ a, ne kɛse no ara begyina nankasa no do. Aso ɔpɛ paa dɛ ogyaa, na ɔreyɛ dza obotum biara ama oegyaa? Ɔabɔ Jehovah mpaa dɛ ɔmma no ahoɔdzen ma ɔmfa nko ntsia dɛm suban no, na ɔahwehwɛ mboa efi asafo mu mpanyimfo so hɔ anaa? (2 Cor. 4:7; Jas. 5:14, 15) Ɔayɛ ntotoe bi a ɔbɔboa no amma ɔannyɛ biribi a ɔbɛma ɔahwɛ ponografi anaa? Dɛ nhwɛdo no, ana ɔayɛ nhyehyɛɛ bi a ɔremma ɔmmfa ne elɛktrɔnek mfir nndzi dwuma wɔ kwan bi do a ɔbɔtwetwe no ma ɔahwɛ ponografi? Anaa ɔafa plan bi a ɔbɛma ɔatwe noho efi tsebea fofor biara a ɔbɛgyegye no ma ɔaakɔhwɛ ponografi no ho? (Mbɛ. 27:12) Ɔayɛ krado dɛ mboa biara a edze bɛma no no ɔbɛgye ato mu, na ɔremmfa biribiara nnsie wo anaa? Sɛ dɛm a, nna ɔno bi a ibotum aboa no.

Ebɛyɛ no dɛn? Nhwɛdo bi nye yi; ɔfa akyerɛbaa bi a wɔfrɛ no Felicia nye no kun Ethan ho. Ofitsi Ethan no mbofraber mu na ɔhyɛɛ ase dɛ ɔrohwɛ ponografi, na iyi bɛkaa no hɔ. Naaso Felicia ma ɔyɛ mberɛw ma no dɛ sɛ no kɔn dɔ dɛ ɔnsan nkɔhwɛ ponografi a ɔbɛka ho asɛm akyerɛ no. Ethan ka dɛ: “Meka m’akoma mu asɛm kyerɛ me yer na memmfa hwee nnsie no. Ofi ɔdɔ mu boa me ma motwe moho fi biribiara a ɔbɔtwetwe me ma maakɔhwɛ ponografi no ho, na ɔtaa bisa me mbrɛ ndzɛmba rotow kɔ. Nnyɛ ɔno nko, ɔboa me so ma metsew mpɛn dodow a medze kɔ intanɛt do no do, na ɔmma manko menntsew moho aber a medze intanɛt ridzi dwuma no.” Ɔwɔ mu dɛ ɔyɛ Felicia yaw dɛ no kun n’enyi gye ponografi ho dze, naaso ɔka dɛ: “Sɛ mema mo bo fuw na midzi ho yaw a, ɔno mmboa no ma onngyaa dɛm suban bɔn no. Aber a yeesusu ne tsebea no ho ewie no, osi no bo dɛ ɔbɛyɛ ho biribi amma mannkɔ do enndzi yaw.”

Nkɔmbɔ a ɔtse dɛm no tum boa okun no ma ogyaa ponografi hwɛ. Nnyɛ ɔno nko, ɔboa ɔyer no so ma ɔgye no kun no dzi bio. Yɛreka yi ara, sɛ okun bi ammfa hwee ennsie ne yer na mbom ɔka mbrɛ ɔtse nka, dza ɔyɛ wɔ da mu no mu, nye beebiara a ɔkɔ no ho asɛm kyerɛ ne yer a, ɔma ɔgye no dzi.

Ana egye dzi dɛ wo so botum aboa wo kun dɛmara? Sɛ dɛm a, nna ɔno enye no mbɔ mu nkenkan dɛm asɛm yi na hom nsusu ho. Sɛ hom yɛ dɛm a, obotum aboa no ma ɔdze esi n’enyi do dɛ obegyaa ponografi hwɛ, na ɔaayɛ ndzɛmba a ɔbɛma agye no edzi. Ɔnnsɛ dɛ no bo fuw dɛ epɛ dɛ enye no ka ne haw no ho asɛm, mbom ɔsɛ dɛ ɔtse ase dɛ dza ɔreyɛ no haw wo paa. Ɔsɛ dɛ edze si w’enyi do dɛ ebɔboa no ma ɔaayer noho egyaa ponografi hwɛ, na oenya hokwan ayɛ ndzɛmba a ɔbɛma agye no edzi bio. Dza ɔma obi hwɛ ponografi, nye dza wotum yɛ dze dzi ɔhaw no do no, ɔsɛ dɛ hom beenu no nyina sua ho adze. d

Sɛ isuro dɛ annhwɛ a hom robɔ ɔhaw no ho nkɔmbɔ a ɔbɛdan ɔham a, hom botum afrɛ asafo mu panyin bi a ɔyɛ hom nyɛnko ma ɔaabɛka homho aber a hom rususu asɛm no ho no. Hyɛ no nsew dɛ, sɛ wo hokafo no tum gyaa ponografi hwɛ mpo a, ɔbɛgye mber kakra ansaana agye no edzi bio. Naaso mma mmpa abaw. Fa w’adwen si nkɔenyim nkakrankakra a hom rinya wɔ hom awar mu no do. Na nya awerɛhyɛmu dɛ ber rokɔ do no, sɛ hom beenu nyina nya abotar ma homho a, awar no bɛsan asɔ.​—Ɔsɛnk. 7:8; 1 Cor. 13:4.

NA SƐ ƆNNYƐƐ N’ADWEN DƐ OBEGYAA HWƐ SO Ɛ?

Sɛ wo kun gyaa ponografi hwɛ na mber bi ekyir no ɔsan kɔhwɛ a, aso iyi kyerɛ dɛ onnuu noho anaa orunntum nngyaa dɛm suban yi da? Ɔnntse dɛm ankasa. Sɛ ɔkɛba no dɛ ɔyɛ biribi a ɔaka no hɔ a, obotum ayɛ ɔhaw bi a ɔbɔko no no nkwa nda nyinara. Sɛ ogyaa mpo a, mfe bi ekyir no, obotum aba dɛ ɔbɛsan akɔhwɛ. Naaso sɛ ɔtse dɛ mbrɛ oetum edzi ɔhaw no do mpo a, ɔsɛ dɛ ɔkɔ do dzi nhyehyɛɛ a ɔyɛe a ɔboaa no ma otumii gyaa ponografi hwɛ no do, amma ɔkyena bi ɔannsan annkɔhwɛ bio. (Mbɛ. 28:14; Matt. 5:29; 1 Cor. 10:12) No ho behia dɛ ‘ɔyɛ n’adwen fofor’ na ‘okyir bɔn.’ Bɔn a ɔsɛ dɛ okyir no bi nye ponografi hwɛ nye ndzeyɛɛ biara a no ho nntsew tse dɛ ahobɔ (masturbation). (Eph. 4:23; Ndw. 97:10; Rom. 12:9) Aso ɔayɛ krado dɛ ɔbɛyer noho ayɛ dɛm nsesa yi? Sɛ dɛm a nna ɔno enyidado wɔ hɔ dɛ obotum egyaa ponografi hwɛ koraa. e

Fa w’adwen si enye Jehovah ntamu ebusuabɔ no do

Naaso sɛ ɔkɛba no dɛ wo hokafo no nnyɛɛ n’adwen dɛ obegyaa ponografi hwɛ so ɛ? Sɛ ɔba no dɛm a, wo bo botum efuw, bi a ebɛtse nka dɛ ɔama wo nsa esi famu anaa woeyi wo ama. Sɛ etse nka dɛm a, ntseasee wɔ mu. Ɔyɛ a ka wo haw no ho asɛm kyerɛ Jehovah. Eyɛ dɛm a ɔbɛma w’asomu adwe wo. (1 Pet. 5:7) Kɔ do ara bɔ mpaa, sua adze na dwendwen ho, na iyi bɛma abɛn Jehovah paa. Nya awerɛhyɛmu dɛ, sɛ ebɛn Jehovah a, ɔno so bɛbɛn wo. Dɛ mbrɛ Isaiah 57:15 ka no, hɔn a hɔn “sunsum abobɔ na abrɛ adze” no, Jehovah nye hɔn tse, na ɔpɛ paa dɛ ɔboa hɔn ma hɔn enyiwa gye bio. Yɛ dza ibotum biara dɛ ebɔsom Jehovah nokwar mu. Ma asafo mu mpanyimfo mboa wo. Na nya awerɛhyɛmu dɛ daakye daakye, wo kun no botum asesa.​—Rom. 2:4; 2 Pet. 3:9.

a Asɛm yi mu no, yɛbɛfa no dɛ okun no na ɔhwɛ ponografi. Naaso afotusɛm ahorow a ɔwɔ mu no bɔboa okun a no so ne yer hwɛ ponografi no.

b Kyerɛwnsɛm no nnka dɛ sɛ obi hwɛ ponografi a, no kun anaa ne yer botum egyina do egyaa awar.​—Matt. 19:9.

c Wɔasesa edzin no.

d Sɛ hom hwɛ jw.org nye hɛn nwoma ahorow mu a, hom benya nsɛm pii a ɔbɔboa hom. Bi nye asɛm a wɔato dzin “Ponografi Botum Asɛɛ W’awar,” ɔwɔ jw.org; “Mma Nnsuro​—Ibotum Edzi Nsɔhwɛ Do!,” ɔwɔ April 1, 2014 Ɔweɔn-Aban no mu, nkr. 10-12; nye “Ponografi​​—Aso Asɛm Biara Nnyi Ho Anaa Ɔyɛ Hu?,” ɔwɔ August 1, 2013 Ɔweɔn-Aban no mu.

e Osiandɛ ponografi hwɛ tum ka obi hɔ ntsi, awarfo binom esi gyinae dɛ, mboa a asafo mu mpanyimfo dze ma hɔn no da nkyɛn a, wɔbɔhwehwɛ mboa efi adɔktafo so hɔ.