Kɔ no mu nsɛm no do

Ebɛnadze Ntsi Na Wokunkum Jewfo Mpempem Pii? Ebɛnadze Ntsi Na Nyankopɔn Ennsiw Kwan?

Ebɛnadze Ntsi Na Wokunkum Jewfo Mpempem Pii? Ebɛnadze Ntsi Na Nyankopɔn Ennsiw Kwan?

 Nyimpa pii a wobisabisa nsɛm a ɔtsetse dɛm no hweer adze kɛse dɛm aber no. Nnyɛ atsɛntsenenee nkotsee na wɔrohwehwɛ na mbom wɔpɛ awerɛkyekyer so. Binom hu Jewfo mpempem pii a wokunkum hɔn no dɛ ɔyɛ bɔn a n’enyi yɛ nyan paa a nyimpa ayɛ, na wɔama abɛyɛ dzen dɛ wɔbɛgye Nyankopɔn edzi.

Adwen a ɔnntsen a binom wɔ wɔ Nyankopɔn na Jewfo mpempem pii a wokunkum hɔn no ho

 Akɔhwisɛm: Ɔnnyɛ papa dɛ ibebisa siantsir a Nyankopɔn maa kwan ma Jewfo mpempem pii a wokunkum hɔn no kɔr do.

 Nokwasɛm: Nyimpa a nna wɔwɔ gyedzi kɛse no ebisa siantsir a Nyankopɔn ma ndzebɔn ho kwan. Dɛ nhwɛdo no, nkɔnhyɛnyi Habakkuk bisaa Nyankopɔn dɛ: “Ɔyɛ dɛn ntsi na ekyerɛ me emumuyɛ, na ehwɛ ɔbrakyew yi? Na ɔsɛɛ na emimdzi wɔ m’enyim: na aperper wɔ hɔ, na mansotwe soɛr.” (Habakkuk 1:3) Dɛ nkyɛ Nyankopɔn bɛka Habakkuk n‘enyim wɔ nsɛm a obisaa no ho no, ɔannyɛ dɛm, na mbom ɔmaa ɔkyerɛɛw ne nsɛm no wɔ Bible no mu ama obiara etum akenkan bi.

 Akɔhwisɛm: Ɔmmfa Nyankopɔn ho dɛ nyimpa ruhu amandze.

 Nokwasɛm: Nyankopɔn kyir ndzebɔnyɛ nye ɔhaw ahorow a ɔdze ba no nyina. (Mbɛbusɛm 6:16-19) Aber a nna ndzebɔnyɛ rokɔ wɔ asaase no do wɔ Noah n’aber do no, ‘ɔyɛɛ Nyankopɔn yaw wɔ n’akoma mu.’ (Genesis 6:5, 6) Ekyingye biara nnyi ho dɛ Nyankopɔn dzii yaw aber a wokunkum Jewfo mpempem pii no.​—Malachi 3:6.

 Akɔhwisɛm: Jewfo mpempem pii a wokunkum hɔn no yɛ asotwe a ofi Nyankopɔn hɔ.

 Nokwasɛm: Nyankopɔn maa kwan ma Romefo no sɛɛ Jerusalem wɔ afeha a odzi kan no mu. (Matthew 23:37–24:2) Naaso ofitsi dɛm aber no reba no, Nyankopɔn nnyii ebusuakuw bi dɛ wɔfata dɛ wonya n’enyim adom anaa asotwe. Nyankopɔn n’enyi do no “sorbi biara nnyi Jewnyi anaa Greeknyi ntamu.”​—Romefo 10:12.

 Akɔhwisɛm: Sɛ Nyankopɔn a ɔwɔ dɔ nye tum nyina wura no wɔ hɔ a, nkyɛ ɔnnsɛ dɛ ɔma kwan ma wokunkum Jewfo mpempem pii dɛm.

 Nokwasɛm: Ɔwɔ mu dɛ nnyɛ Nyankopɔn na ɔma yehu amandze dze, naaso ɔtɔfabi a ɔma ho kwan ber tsiabaa bi.​—James 1:13; 5:11.

Ebɛnadze ntsi na Nyankopɔn maa kwan ma wokunkum Jewfo mpempem pii dɛm?

 Dɛ mbrɛ Nyankopɔn ama kwan ma nyimpa ruhu amandze no, dɛmara so na ɔmaa kwan ma wokunkum Jewfo mpempem pii: mbrɛ ɔbɛyɛ a Nyankopɔn besiesie asɛm a Satan ama asoɛr ber tsentsen no. Bible no ma ɔda edzi kofee dɛ Abɔnsam na odzi wiadze yi do tum na nnyɛ Nyankopɔn bi a. (Luke 4:1, 2, 6; John 12:31) Nokwasɛm ebien bi wɔ Bible no mu a ɔboa hɛn ma yɛtse siantsir a Nyankopɔn maa kwan ma wokunkum Jewfo mpempem pii no ase.

  1.   Nyankopɔn bɔɔ nyimpa no, ɔmaa hɛn kwan dɛ yensi dza yɛpɛ ho gyinae. Nyankopɔn maa nyimpa beenu a wodzi kan, Adam na Eve hun dza ɔhwehwɛ fi hɔn hɔ, naaso ɔannhyɛ hɔn dɛ wontsie no. Hɔnara paaw dɛ wobesisi dza ɔyɛ papa na bɔn ho gyinae, na gyinae bɔn a wosii nye gyinae bɔn a nyimpa esisi wɔ abakɔsɛm mu no akɛfa nsunsuando bɔn abrɛ hɛn. (Genesis 2:17; 3:6; Romefo 5:12) Buukuu bi ka dɛ, “Amandzehu a ebu do wɔ wiadze yi mu no, ne fa kɛsenara fi hokwan a wɔdze ama hɛn a yetum paw dza yɛpɛ a yɛmmfa nndzi dwuma yie no ntsi.” (Statement of Principles of Conservative Judaism) Nyankopɔn nngyee hokwan a yɛwɔ a ɔma yetum paw dza yɛpɛ no mmfii hɛn nsamu, na mbom ɔama nyimpa kwan dɛ hɔnankasa ndzi hɔn amansin a no mboa nnka ho.

  2.   Nyankopɔn besiesie ɔhaw a osian Jewfo mpempem pii a wokunkum hɔn no ntsi wɔaba no nyina. Nyankopɔn abɔ anohoba dɛ obenyan nyimpa ɔpepepem pii asan aba nkwa mu bio, na Jewfo mpempem pii a wokunkum hɔn no so ka ho. Hɔn a wɔdze hɔn enyi hun dɛm nyimpakum kɛse yi, sɛ wɔkaa dza ɔkɔr do no a ɔma wodzi yaw, naaso dɛm yawdzi no so Nyankopɔn beyi efi hɔ. (Isaiah 65:17; Asomafo Ndwuma 24:15) Osian ɔdɔ a Nyankopɔn wɔ ma adasamba ntsi, ɔbɛyɛ dza ɔabɔ ho anohoba biara no.​—John 3:16.

 Hɔn a wonyaa hɔn tsir dzidzii mu aber a wokunkum Jewfo mpempem pii no tumii gyinaa hɔn emudzi mu. Hɔn asetsena bɛyɛɛ dza mfaso wɔ do osiandɛ wɔbɛtsee siantsir a Nyankopɔn ma bɔn ho kwan nye dza ɔbɛyɛ dze esiesie dza bɔn dze aba no ase.