Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

BIBLIA LƐ TSAKEƆ MƐI

Etɔ Mi Aahu Dani Minyɛ Miye Omanye

Etɔ Mi Aahu Dani Minyɛ Miye Omanye
  • BE NI AFƆ LƐ: 1953

  • MAŊ NƆ NI EJƐ: AUSTRALIA

  • MƆ NI EJI TSUTSU: PONOGRAFI KWƐMƆ KA EHE

MITSUTSU SHIHILƐ:

Mitsɛ fã kɛjɛ Germany kɛyahi Australia yɛ afi 1949. No mli lɛ eba ni ebatao nitsumɔ yɛ he ko ni atsaa jwetrii ni atsuɔ srawa hewalɛ he nitsumɔ hu yɛ jɛmɛ lɛ, ni eyahi Victoria akrowa ko mli. Jɛmɛ ekɛ mimami hi shi yɛ, ni afɔ mi yɛ afi 1953.

Afii fioo komɛi asɛɛ lɛ, mimami kɛ Yehowa Odasefoi lɛ bɔi Biblia lɛ kasemɔ, no hewɔ lɛ, kɛjɛ migbekɛbiiashi tɔɔ ni mibale Biblia mli tsɔɔmɔi lɛ. Shi mipapa sumɔɔɔ jamɔ ko kwraa. Ebafee mɔ ko ni yitsoŋ wa, ni hiɛ yɔɔ laŋlaŋ, ni mimami sheɔ lɛ gbeyei waa. Mimami tee nɔ ekase Biblia lɛ yɛ teemɔŋ, ni ebanya Biblia tsɔɔmɔi lɛ ahe waa. Kɛ́ mipapa je kpo lɛ, mimami tsɔɔ mi kɛ mi nyɛmiyoo fioo lɛ nɔ ni ekaseɔ lɛ. Egbaa wɔ bɔ ni shikpɔŋ lɛ baatsɔ paradeiso wɔsɛɛ, kɛ bɔ ni wɔbaafee wɔná miishɛɛ kɛ́ wɔkɛ Biblia mli shishitoo mlai tsu nii.​—Lala 37:10, 29; Yesaia 48:17.

Be ni miye afii 18 lɛ, mipapa yitsoŋwalɛ lɛ sɔŋŋ hã minu he akɛ mishi shĩa. Eyɛ mli akɛ mihe nɔ ni mimami tsɔɔ mi kɛjɛ Biblia lɛ mli lɛ miye moŋ, shi minaaa sɛɛnamɔ ni yɔɔ he. No hewɔ lɛ, mihiii shi yɛ naa. Mibɔi nitsumɔ akɛ ilɛtrishɛŋ yɛ he ni atsaa kootaa yɛ lɛ. Be ni miye afii 20 lɛ, mibote gbalashihilɛ mli. Afii etɛ sɛɛ lɛ, wɔfɔ wɔ-klɛŋklɛŋ biyoo lɛ, ni misusu nɔ ni esa akɛ mikɛye klɛŋklɛŋ gbɛhe yɛ mishihilɛ mli lɛ he ekoŋŋ. Mile akɛ Biblia lɛ baanyɛ aye abua wɔweku lɛ, no hewɔ lɛ, mihã Yehowa Odasefonyo ko kɛ mi bɔi Biblia lɛ kasemɔ. Shi miŋa sumɔɔɔ Odasefoi lɛ asane kwraa. Be ni mitee amɛkpeei lɛ eko lɛ, miŋa kɛɛ mi akɛ mikpa Biblia lɛ kasemɔ, kɛjeee nakai lɛ ebaashi mi. Akɛni minyɛɛɛ mafee nɔ ko yɛ he hewɔ lɛ, mibo lɛ toi, ni mikɛ Odasefoi lɛ kpá bɔɔ. Sɛɛ mli lɛ, mishwa mihe akɛ mifeee nɔ ni ja.

Gbi ko lɛ, mɛi ni mikɛtsuɔ nii lɛ eko jie ponografi etsɔɔ mi. Miná he miishɛɛ, shi ehã mihao, ni ehã mihenilee gba minaa waa. Be ni mikai nɔ ni mikase yɛ Biblia lɛ mli lɛ, mina akɛ Yehowa baagbala mitoi. Shi be ni mitee nɔ mikwɛ mfonirii ni esaaa lɛ, mibanya ponografi kwɛmɔ he. Be ni be shwie mli lɛ, ekwɛmɔ ka mihe kwraa.

Afii 20 ho ní mikpalaŋ kwraa kɛje Biblia mli shishitoo mlai ni mimami tsɔɔ mi lɛ he. Nibii ni mikwɛɔ lɛ ná bɔ ni mihiɔ shi mihãa lɛ nɔ hewalɛ. Mikɛ wiemɔ sha bɔi nitsumɔ, ni mikɛ yakayaka wiemɔi woɔ mɛi anaa ŋmɔlɔ. Mibaná susumɔ ni ejaaa yɛ bɔlɛnamɔ he. Eyɛ mli akɛ mikɛ miŋa yɛ lolo moŋ, shi mikɛ yei krokomɛi hɔlɔɔ shi. Gbi ko lɛ mikwɛ ashwishwɛ ko mli ni mikɛɛ mihe akɛ, ‘Misumɔɔɔ bɔ ni miyɔɔ lɛ.’ Bulɛ ni yɔɔ mihe lɛ fɛɛ tã.

Migbala lɛ fite, ni mishihilɛ bafee basaa. Kɛkɛ ni mijɛ mitsui mli fɛɛ misɔle mihã Yehowa. Mibɔi Biblia lɛ kasemɔ ekoŋŋ, eyɛ mli akɛ afii 20 eho moŋ. Nakai beiaŋ lɛ, mipapa egbo ni abaptisi mimami akɛ Yehowa Odasefonyo.

BƆ NI BIBLIA LƐ TSAKE MISHIHILƐ:

Mina akɛ, gbɛ agbo kã bɔ ni mihiɔ shi mihãa lɛ kɛ Biblia mli shishitoo mlai ni nɔ kwɔlɔ lɛ teŋ. Shi amrɔ nɛɛ, mitswa mifai shi akɛ mamia mihiɛ ni maná toiŋjɔlɛ ni Biblia lɛ ewo he shi lɛ eko. Mikpa yakayaka wiemɔ, ni miye mitsui ni shaa mi lɛ nɔ. Agbɛnɛ hu, mitsi mihe kɛje jeŋba sha, asɔshwɛmɔ, kɛ dãanumɔ babaoo he, ni mikpa minitsumɔtsɛ lɛ juu.

Mɛi ni mikɛtsuɔ nii lɛ nuuu nɔ hewɔ ni miitao matsake mishihilɛ kwraa lɛ shishi. Afii etɛ ho, ní amɛmiiye mihe fɛo koni matsake kɛya mitsutsu shihilɛ lɛ mli ekoŋŋ. Kɛ́ mihiɛ je mihe nɔ fioo, tamɔ ekolɛ mibo miwo mɔ ko loo miwie yakayaka wiemɔ ko lɛ, amɛkɛ miishɛɛ boɔ waa akɛ: “Ahãa! Joe etee eyɛlɛ ŋmɔ lɛ mli ekoŋŋ.” Wiemɔi nɛɛ dɔɔ mi waa! Bei babaoo lɛ, minuɔ he akɛ minine enyɛ shi.

Ponografi ebu yɛ he ni mitsuɔ nii yɛ lɛ fɛɛ​—nɔ ni yɔɔ kɔmpiuta nɔ kɛ nɔ ni yɔɔ wolo mli. Mɛi ni mikɛtsuɔ nii lɛ kɛ mfonirii ni esaaa majeɔ amɛhe kɛtsɔɔ amɛkɔmpiutai lɛ anɔ taakɛ mifeɔ tsutsu lɛ. Miibɔ mɔdɛŋ akɛ maye su gbonyo ni eka mihe nɛɛ nɔ, shi etamɔ nɔ ni amɛtswa amɛfai shi akɛ amɛhaŋ maye omanye. Mitee mɔ ni kɛ mi kaseɔ Biblia lɛ ŋɔɔ koni eye ebua mi ni ewo mi hewalɛ. Eto etsui shi kɛbo mitoi be ni mifɔseɔ mitsuiŋ mishwieɔ ehiɛ lɛ. Ekɛ Ŋmalɛi pɔtɛi komɛi tsu nii kɛye ebua mi koni mana bɔ ni mafee makpee su ni eka mihe nɛɛ naa, ni ewo mihewalɛ ni miya nɔ ni misɔle koni Yehowa aye abua mi.​—Lala 119:37.

Gbi ko lɛ, mitsɛ mɛi ni mikɛtsuɔ nii lɛ kpee. Be ni amɛ fɛɛ amɛbabua amɛhe naa lɛ, mikɛɛ amɛ ni amɛhã amɛteŋ mɛi enyɔ komɛi ni tɔɔ dãa waa lɛ beer ni amɛnu. Amɛ fɛɛ amɛbolɔ waa akɛ: “Mɛni hewɔ! Bɛ ole akɛ amɛmiibɔ mɔdɛŋ ni amɛkpa dãa tɔɔ?” Kɛkɛ ni mikɛɛ amɛ akɛ: “Hɛɛ, mi hu nakai nɔŋŋ.” Kɛjɛ nakai gbi lɛ nɔ kɛyaa lɛ, amɛyɔse akɛ mi hu miibɔ mɔdɛŋ matsi mihe kɛje ponografi kwɛmɔ ni eka mihe lɛ he, ni amɛkpa minɔnyɛɛ koni maya mitsutsu shihilɛ lɛ mli ekoŋŋ lɛ.

Yɛ Yehowa yelikɛbuamɔ naa lɛ, be ni be shwie mli lɛ, minyɛ miye ponografi kwɛmɔ ni eka mihe lɛ nɔ. Yɛ afi 1999 lɛ, abaptisi mi akɛ Yehowa Odasefonyo, ni eŋɔɔ minaa akɛ miná hegbɛ akɛ mahã mishihilɛ he tse ni maná miishɛɛ ekoŋŋ.

Kpaako minu nɔ hewɔ ni Yehowa nyɛɔ nibii ni miná suɔmɔ mihã bei kpalaŋŋ lɛ shishi. Akɛ Tsɛ ni yɔɔ suɔmɔ lɛ, eesumɔ ni ebu mihe kɛjɛ bɔ ni ponografi fiteɔ mɔ lɛ he. Kwɛ bɔ ni wiemɔi ni yɔɔ Abɛi 3:5, 6 lɛ ji anɔkwale hã! Jɛmɛ kɛɔ akɛ: “Okɛ ohiɛ afɔ̃ Yehowa nɔ kɛ otsui fɛɛ, ni okɛ ohe akakpasa bo diɛŋtsɛ ojwɛŋmɔ; kaimɔ lɛ yɛ ogbɛ́i fɛɛ mli, ni lɛ eeejaje otempɔŋi lɛ.” Biblia mli shishitoo mlai lɛ ebu mihe, ni ehã minyɛ miye misu gbonyo lɛ hu nɔ.​—Lala 1:1-3.

BƆ NI MINÁ HE SƐƐ:

Be ko ni eho lɛ, misumɔɔɔ bɔ ni miyɔɔ lɛ, shi amrɔ nɛɛ bulɛ eba mihe, ni miná miishɛɛ hu. Amrɔ nɛɛ mishihilɛ he etse, ni minuɔ he akɛ Yehowa kɛ mihe eshai lɛ eke mi, ni eeeye eebua mi. Yɛ afi 2000 lɛ, mikɛ Kristofonyo ko ni atsɛɔ lɛ Karolin, ni he yɔɔ fɛo, ní mi kɛ lɛ fɛɛ sumɔɔ Yehowa lɛ bote gbalashihilɛ mli. Wɔyɛ toiŋjɔlɛ waa. Eŋɔɔ wɔnaa waa akɛ wɔfata Kristofoi ni he tse, ni sumɔɔ amɛhe yɛ je lɛŋ fɛɛ lɛ he.