Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Te Mafee Tɛŋŋ Mana Anɔkwa Jamɔ Lɛ?

Te Mafee Tɛŋŋ Mana Anɔkwa Jamɔ Lɛ?

Hetoo ni Biblia kɛhãa

 Be ni Biblia lɛ tsɔɔ bɔ ni abaafee ayɔse mɛi ni ji anɔkwa jálɔi kɛ amale jálɔi lɛ, ekɛɛ akɛ: “Amɛyibii lɛ nyɛkɛbaayoo amɛ. Atseee wain yibii yɛ ŋmei tsei anɔ, ni atseee agbamii yɛ jwɛi ni ŋmei yɔɔ he lɛ anɔ, aloo jeee nakai?” (Mateo 7:16) Bɔ ni ayoɔ waintso kɛ ŋmeitso kɛtsɔ amɛyibii anɔ lɛ, nakai nɔŋŋ obaanyɛ oyoo anɔkwa jamɔ kɛ amale jamɔ kɛtsɔ amɛyibii, loo amɛnifeemɔi anɔ.

  1.   Anɔkwa jamɔ tsɔɔ anɔkwalei ni damɔ Biblia lɛ nɔ, shi jeee gbɔmɛi anilee nɔ. (Yohane 4:24; 17:17) Tsɔɔmɔi nɛɛ ekomɛi ji anɔkwale ni kɔɔ susuma lɛ kɛ naanɔ wala hiɛnɔkamɔ yɛ paradeiso shikpɔŋ lɛ nɔ he lɛ. (Lala 37:29; Yesaia 35:5, 6; Ezekiel 18:4) Anɔkwa jamɔ shashaooo shi akɛ ebaakpa jamɔŋ amale tsɔɔmɔi ahe mama.​—Mateo 15:9; 23:27, 28.

  2.   Anɔkwa jamɔ yeɔ ebua gbɔmɛi koni amɛle Nyɔŋmɔ, ni etsɔɔ amɛ Nyɔŋmɔ gbɛ́i ni ji Yehowa lɛ. (Lala 83:18, Ga Biblia hee; Yesaia 42:8; Yohane 17:3, 6) Anɔkwa jamɔ etsɔɔɔ mɛi akɛ amɛnyɛŋ amɛnu Nyɔŋmɔ shishi kɔkɔɔkɔ loo enɔ kwɔ tsɔ kɛhã amɛ; moŋ lɛ, etsɔɔ mɛi akɛ Nyɔŋmɔ miisumɔ ni wɔná wɔkɛ lɛ abɔ naanyo.​—Yakobo 4:8.

  3.   Anɔkwa jamɔ tsɔɔ akɛ Yesu Kristo ji mɔ ni Nyɔŋmɔ tsɔɔ enɔ ehereɔ mɛi yiwala. (Bɔfoi 4:10, 12) Anɔkwa jamɔ mli bii boɔ Yesu fãmɔi atoi, ni amɛbɔɔ mɔdɛŋ akɛ amɛbaanyiɛ enɔkwɛmɔnɔ lɛ sɛɛ.​—Yohane 13:15; 15:14.

  4.   Anɔkwa jamɔ kɛ ejwɛŋmɔ maa Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ nɔ akɛ no ji adesai ahiɛnɔkamɔ kome pɛ. Emli bii lɛ kɛ ekãa gbaa mɛi krokomɛi Maŋtsɛyeli lɛ he sane.​—Mateo 10:7; 24:14.

  5.   Anɔkwa jamɔ woɔ mɛi hewalɛ koni amɛsumɔ mɛi krokomɛi ní amɛkakpa nɔ ko gbɛ yɛ nakai feemɔ mli. (Yohane 13:35) Etsɔɔ mɛi ni amɛná bulɛ amɛhã mɛi ni jɛ shihilɛi srɔtoi amli, ní amɛsumɔ mɛi ni esoro amɛhewolo nɔ su, kusumii, wiemɔi, kɛ he ni atsɔse amɛ yɛ. (Bɔfoi 10:34, 35) Akɛni amɛsumɔɔ mɛi hewɔ lɛ, amɛkɛ amɛhe wooo tawuu mli.​—Mika 4:3; 1 Yohane 3:11, 12.

  6.   Anɔkwa jamɔ bɛ osɔfoi ni amɛwoɔ amɛ nyɔmɔ, ni ekɛ jamɔŋ gbɛnaa gbɛ́i tsɛɛɛ emli bii lɛ ateŋ mɔ ko koni enɔ akwɔ fe mɛi krokomɛi.​—Mateo 23:8-12; 1 Petro 5:2, 3

  7.   Anɔkwa jamɔ fĩii afã ko sɛɛ yɛ maŋkwramɔŋ saji amli. (Yohane 17:16; 18:36) Kɛ̃lɛ, emli bii lɛ buɔ nɔyelii ni yɔɔ hei ni amɛyɔɔ lɛ, amɛboɔ amɛ toi; enɛ kɛ nɔ ni Biblia lɛ wie lɛ kpãa gbee akɛ: “Nyɛŋɔa Kaisare nibii nyɛhãa Kaisare [ni damɔ shi kɛhã hegbɛ ni yeɔ nɔ yɛ maŋ mli lɛ], shi nyɛkɛ Nyɔŋmɔ nibii ahãa Nyɔŋmɔ.”​—Marko 12:17; Romabii 13:1, 2.

  8.   Anɔkwa jamɔ lɛ, anaa yɛ jeŋba kɛ nifeemɔi amli, ejeee kusum ko kɛkɛ ni anyiɛ sɛɛ. Emli bii lɛ hiɔ shi yɛ Biblia shishitoo mlai fɛɛ ni kɔɔ jeŋba he lɛ anaa yɛ amɛshihilɛ mli fɛɛ. (Efesobii 5:3-5; 1 Yohane 3:18) Nɔ najiaŋ ni amɛbaahao yɛ shihilɛ mli lɛ, amɛmii shɛɔ amɛhe yɛ “miishɛjemɔ Nyɔŋmɔ lɛ” ni amɛjá lɛ lɛ hewɔ.​—1 Timoteo 1:11.

  9.   Mɛi ni hiɔ shi yɛ anɔkwa jamɔ nifeemɔi anaa lɛ ebafaŋ tsɔ. (Mateo 7:13, 14) Bei pii lɛ, abuuu anɔkwale jamɔ mli bii, ayeɔ amɛhe fɛo, ni awaa amɛyi hu yɛ Nyɔŋmɔ suɔmɔnaanii ni amɛfeɔ hewɔ.​—Mateo 5:10-12.

Mɔ ko nyɛŋ edamɔ bɔ ni enuɔ jamɔ ko he ehãa lɛ nɔ ena akɛ ‘jamɔ lɛ ja loo ejaa.’

 Eyɛ oshãra akɛ obaadamɔ bɔ ni onuɔ he ohãa yɛ jamɔ ko he lɛ nɔ ni okɛ ohe adɔmɔ nakai jamɔ lɛ. Biblia lɛ gba fɔ̃ shi akɛ, be ko baashɛ ni mɛi ‘baabua [jamɔŋ] tsɔɔlɔi anaa amɛhã amɛhe yɛ amɛkɔnɔi lɛ anaa koni ata amɛtoiiaŋ ahã amɛ.’ (2 Timoteo 4:3) Nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, Biblia lɛ woɔ wɔ hewalɛ ni wɔnyiɛ “jamɔ ni he tse ní abuleko yɛ wɔ-Nyɔŋmɔ kɛ wɔ-Tsɛ lɛ hiɛ” lɛ sɛɛ, kɛ́ nakai jamɔ lɛ heko gbɛ́i po.​—Yakobo 1:27; Yohane 15:18, 19.