Tɛla kɔ ndwokɔ mɔɔ ɩwɔ zʋ

Mɩnla Yɛ Ɩdʋlɩ Gyehova Dasɩvʋlɔmaa Wɔ Oyuwadɩ Kʋnɛ II Yi Nu a?

Mɩnla Yɛ Ɩdʋlɩ Gyehova Dasɩvʋlɔmaa Wɔ Oyuwadɩ Kʋnɛ II Yi Nu a?

 Gyehova Dasɩvʋlɔmaa kɛyɛ 35,000 yɛ nɩ bɔwɔ Germany nɩɩ amanlɩ mɔɔ nɩ Nazi aɣanɩ yɩ di zʋlɔ nɩ nu a. Na wɔ oyuwadɩ kʋnɛ mɔɔ ɩtɔ zʋlɔ anwɩ̃ yi nu nɩ, Gyehova Dasɩvʋlɔmaa kɛyɛ 1,500 yɛ bowuwuli a. Sianti mɔɔ bowuwuli mɛyɩ, yɛlɔ́kʋla yɛkɔnwʋ yi munwala. Naasʋ̃ kɛmɔ bogua zʋlɔ bɛyɛɛ ɛbɩbɛlɛnu nɩ, aɣinzi yi yɛkɔnwʋ nwʋmɔ ndwokɔ sʋ̃maa.

 Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ bowuwuli a?

  • Mahyini mɔɔ nɩ Nazimaa fa tua mmenii ti

      Bohunhunli bɛ: Bohunhunli Gyehova Dasɩvʋlɔmaa kɛyɛ 400 wɔ Germany nɩɩ amanlɩ mɔɔ Nazi aɣanɩ yɩ di bɔ zʋ nɩ nu. Bɛvalɩ bo nu be bɔhɔlɩ kɔɔtʋ, bohunhunli mbiyemmɔ na bodudualɩ mbiyemmɔ be ti. Na mbiyemmɔ mɛyɩ, bɛvalɩ tui bohunhunli bɛ mɔɔ bɛádi bɔ odwokɔ po.

  •   Dɩka mɔɔ nɩ bo nu be gua nɩ, nɩ ɩyɛ alɔbɔ: Dasɩvʋlɔmaa mɔɔ bɔbʋ 1,000 wuwuli wɔ Nazi fiyiadɩ kɛ. Iluwa ayɛkwa, kɔmɩ, ɛyɛbɛ sʋ̃maa mɔɔ ɩwɔlɔlɩ bɛ, adimakɛlɛ azʋlɔtʋ nɩɩ pɔkɔdɩlɛba mɔɔ bɛányia nɩ ti, bowuwuli. Ayɛkwa mɔɔ bɛva bɛyɛlɩ bɛ nɩ ti, bo nu be wuli wɔ oyuwadɩ kʋnɛ II yɩ mɛda.

  •   Nninyeni mvʋlɔ mɔɔ ihunhunli bɛ: Bɛvalɩ Dasɩvʋlɔmaa be bogualɩ nniyia be nu na bɛvalɩ gas bogualɩ zʋ bohunhunli bɛ, alɔkɩtamaa valɩ bo nu be yɛlɩ ɛbɩbɛlɛnu ma ɩhɔ iwieli owulo nu, na bɔwɔlɩ dʋdʋba tanɩ wɔ mbiyemmɔ sʋ̃.

 Mɩnla ti mɔɔ bodwodwuli bediyialɩ bɛ a?

 Bodwodwuli bediyialɩ Gyehova Dasɩvʋlɔmaa iluwakɛɛ nɩ bɛfa mɔɔ Bayɩbʋlʋ kã nɩ bedi egyima. Sɛ nɩ Nazi aɣanɩ yɩ kã kɛɛ Dasɩvʋlɔmaa nɩ bɛyɛ debe mɔɔ Bayɩbʋlʋ yɩ tɩndɛ tiyia a, nɩ bɛáyɛ. Bezili pɔkɔ kɛɛ ‘bekediye Nyamɩnlɩ kɛɛ tumivʋlɔ na kɛ enii yɩ a.’ (Egyima 5:29) Kila nninyeni anwɩ̃ mɔɔ boluwalɩ zʋlɔ bɛyɛlɩ zɔ.

  1.   Bɛákyina ɔfʋã bela wɔ manlɩwulɛndwokɔ nu. Kɛmɔ Gyehova Dasɩvʋlɔmaa mɔɔ bɔwɔ oyuwadɩ yɩ nu dɩka bela bɛágyina ɔfʋã bela wɔ manlɩwulɛndwokɔ nu nɩ, ɔzɔ la yɛ Dasɩvʋlɔmaa mɔɔ nɩ bɔwɔ Nazi aɣanɩ yɩ tumililɛ tʋ nɩ bɛyɛlɩ a. (Dwɔɔnʋ 18:36) Meti bezili pɔkɔ kɛɛ

    •   Bɔlɔ́kɔ sogyialilɛ anzɛnyɩɩ bɛlɛ́yɛ egyima bela mɔɔ ɩhyɛ kʋnɛlilɛ nwʋ ɛzɩzɩbɛ.​—Ayɩzaya 2:4; Matiyu 26:52.

    •   Bɔlɔ́tʋ mma anzɛnyɩɩ bɛlɛ́fa bɔ nwʋ bokowula Nazi aɣanɩ yɩ ahyɩhyɛdɩ bela nu.​—Dwɔɔnʋ 17:16.

    •   Belésema bɛ fɩlagɩ yɩ anzɛnyɩɩ bɛlɛ́kã kɛɛ “Animinyiamɩ hã Hitler!”​—Matiyu 23:10; 1 Kɔlɛntɩmaa 10:14.

  2.   Bɔhɔlɩ zʋlɔ bɔzʋ̃mɩnlɩ. Ɩávalɩ nwʋ kɛɛ bɛvalɩ salɛ bedianlɩ Gyehova Dasɩvʋlɔmaa bɔ ɔzʋ̃mɩnlɛ zʋ nɩ, bɔhɔlɩ zʋlɔ

 Nnimidivʋlɔ Robert Gerwarth hanlɩ kɛɛ Gyehova Dasɩvʋlɔmaa “la yɛ bɛdɩ okuwu mɔɔ be dedi ti bodwodwuli bediyialɩ bɛ wɔ Nazi yi tumililɛ nɩ tʋ a.” a Bɛzabɛ mɔɔ nɩ bɛ nɩɩ bɛ wɔ fiyiadɩ kɛnɩ nɩ, bɛ anyɩ leli Dasɩvʋlɔmaa bɔ nwʋ iluwakɛɛ begyinanlɩ be dedi mɛda pindinyii. Benyia be mɔɔ ɩzʋ̃ Austria mɔɔ nɩ yɩzayɩ sʋ̃ ɩla fiyiadɩ kɛnɩ nɩ hanlɩ kɛɛ: “Bɛáhɔ kʋnɛ. Bɛkɛbɛ yɩ kɛɛ bokohũ bɔnlʋmmɔ tɛla kɛɛ bɔnlʋmmɔ mfomi bokohũ abiye.”

 Ɛhɩnla dɩka yɛ bowuwuli a?

  •   Nazi azʋkɔlɩyɛ azʋlɔtʋ: Gyehova Dasɩvʋlɔmaa sʋ̃maa wuwuli wɔ Nazi azʋkɔlɩyɛ azʋlɔtʋ nu. Bɛhyɩlɩ bɛ bogualɩ bɛ azʋkɔlɩyɛ be dɩkɛɛ Auschwitz, Buchenwald, Dachau, Flossenbürg, Mauthausen, Neuengamme, Niederhagen, Ravensbrück, nɩɩ Sachsenhausen. Na bɛma ɩla ali kɛɛ, wɔ Sachsenhausen yɩzayɩ nkʋ̃tɩnyɩɩ nɩ, Gyehova Dasɩvʋlɔmaa kɛyɛ 200 yɛ bowuwuli wɔ kɛ a.

  •   Fiyiadɩlalɛ: Bɛyɛlɩ Dasɩvʋlɔmaa be ayɛkwa nkʋ̃ʋ̃ kɔbʋmɩ kɛɛ bowuli wɔ fiyiadɩ kɛnɩ. Mbiyemmɔ sʋ̃ wuwuli iluwakɛɛ bebilabilalɩ bɛ mmɩlɩ mɔ bebiziabizia ndwokɔ bɛ nɩ.

  •   Nnɩka mɔɔ nɩ bokũhũ mmenii: Bohunhunli Gyehova Dasɩvʋlɔmaa sʋ̃maa nɩ la wɔ Berlin-Plötzensee, Brandenburg, nɩɩ Halle/Saale fiyiadɩ. Akʋ̃ sʋ̃, bɔnwʋ nnɩka kɛyɛ 70 sʋ̃ mɔɔ nɩ bokũhũ Dasɩvʋlɔmaa wɔ kɛ.

 Mmenii mɔɔ bohunhunli bɛ nɩ be

  •  Dima: Helene Gotthold

     Dɩka mɔɔ bohunli yi: Plötzensee (Berlin)

     Bɛhyɩlɩ Helene mɔɔ nɩ ɩwɔ nnwuakula anwɩ̃ nɩ mbɔmɩ sʋ̃maa. Wɔ 1937 nɩ, bɛyɛlɩ yɩ ayɛkwa mmɩlɩ mɔ bebiziabizia ndwokɔ yɩ nkʋ̃ʋ̃ ma yɩ ɣa bɔnɩnlɩ. Wɔ December 8, 1944 sʋ̃ nɩ, bɛvalɩ mahyini be bodualɩ yi ti wɔ Plötzensee mɔɔ ɩwɔ Berlin fiyiadɩ.

  •  Dima: Gerhard Liebold

     Dɩka mɔɔ bohunli yi: Brandenburg

     Bodualɩ Gerhard mɔɔ inyia alʋbɔ 20 nɩ yi ti wɔ May 6, 1943. Bodualɩ yɩ papa yi ti yi, yɩ alʋbɔ anwɩ̃ la yɛ bodualɩ mɛyɩ sʋ̃ yi ti wɔ fiyiadɩ ɔkʋ̃ yɩ la a. Ɩhɛlɛlɩ wɔ kɛlɛta mɔɔ ɩva ɩmanlɩ yɩ abusunwa nɩɩ baalɛ mɔɔ nɩ ibagyia yɩ nu kɛɛ: “Sɛ kɛ Niibenyia yi tumi a, ankɩ mʋlɔ́kʋla mɩkɛyɛ eyi.

  •  Dima: Rudolf Auschner

     Dɩka mɔɔ bohunli yi: Halle/Saale

     Bodualɩ Rudolf yi ti wɔ September 22, 1944, nɩ inyia alʋbɔ 17. Wɔ yɩ kɛlɛta mɔɔ ɩhɛlɛlɩ ɩmanlɩ yɩ maamɩ yi nu nɩ, ɩhanlɩ kɛɛ: “Mmeliyema sʋ̃maa lili nɔhʋanlɛ na mɩzamɩ sʋ̃ mʋkɔhʋla mikegyina nu.”

a Hitler’s Hangman: The Life of Heydrich, owukolɛ 105.