Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Duzu Ati A Gyihova Alasevolɛ Ɛnli Ɛvoyia Bie Mɔ Ɛ?

Duzu Ati A Gyihova Alasevolɛ Ɛnli Ɛvoyia Bie Mɔ Ɛ?

 Duzu a maa Gyihova Alasevolɛ nwu ye kɛ ɛvoyialilɛ bie ɛnle kpalɛ ɛ?

 Kolaa na Gyihova Alasevolɛ ava bɛ nwo awula ɛvoyialilɛ bie anu la, bɛdimoa bɛnea mɔɔ Baebolo ne ka la. Ɛvoyialilɛ nee ɛnwomenlelielɛ kenle bie mɔ nee Baebolo ngyinlazo ɛnyia. Saa ɔbaye zɔhane a, Gyihova Alasevolɛ ɛnli bie. Mɔɔ fale ɛnwomenlelielɛ ngakyile nwo la, Dasevolɛ ko biala si ɔ ti anwo kpɔkɛ, mɔɔ bamaa yeanyia “adwenle mɔɔ anu te la wɔ Nyamenle nee menli nyunlu” la.​—Gyima ne 24:16.

 Kolaa na Gyihova Alasevolɛ ava bɛ nwo awula ɛvoyialilɛ bie anu la, kpuya mɔɔ bɛdimoa bɛbiza bɛ nwo la bie mɔ ɛne. a

  •   Asoo ɛvoyialilɛ ne gyi adalɛ ngilehilelɛ zo?

     Baebolo ngyinlazo: “‘Bɛvi bɛ avinli na bɛhwe bɛ nwo,’ kɛ Gyihova se la ɛne, ‘na bɛmmafa bɛ sa bɛka debie mɔɔ anwo ɛnde la.’”​—2 Kɔlentema 6:15-17.

     Amaa Gyihova Alasevolɛ ahwe bɛ nwo bɔkɔɔ avi ngilehilelɛ mɔɔ anwo ɛgua evinli wɔ sunsum nu anzɛɛ tia Baebolo ne la anwo la, bɛnva bɛ nwo bɛnwula ɛvoyialilɛ ɛhye mɔ anu.

     Ɛvoyialilɛ mɔɔ ɔ bo vi awozonle ɛzonlenlɛ nu. Gyisɛse hanle kɛ: “Gyihova wɔ Nyamenle ne angome a ɔwɔ kɛ ɛkoto ye a, na ɔ ngome ala a ɔwɔ kɛ ɛsonle ye a.” (Mateyu 4:​10) Ɔlua folɛdulɛ ɛhye ati, Gyihova Alasevolɛ ɛnli Bolonyia, Easter, anzɛɛ May Day, ɔluakɛ, ɛvoyialilɛ ɛhye mɔ abo vi awozonle ɛzonlenlɛ nu. Eza bɛnva bɛ nwo bɛnwula ɛnwomenlelielɛ ngakyile le kɛ ɛhye mɔ anu.

    •  Kwanzaa. Duma Kwanzaa “abo vi Swahili edwɛkɛ matunda ya kwanza, mɔɔ kile ‘ma mɔɔ limoa’ la anu, na bɛdi [ɛhye] bɛfa bɛkakye ma ɛdelɛ mɔɔ limoa ɛvoyia ne wɔ Africa tetedwɛkɛ nu la.” (Encyclopedia of Black Studies) Ɔwɔ nu kɛ bie mɔ bu Kwanzaa kɛ ɔnle ɛzonlenlɛ nu ɛvoyia, noko Encyclopedia of African Religion ne ka kɛ, ɔle kɛ Africama ɛvoyia bie mɔɔ bɛlɛdi a bɛfa bɛ ma mɔɔ limoa “bɛbɔ afɔle bɛmaa awozonle ne mɔ yɛɛ bɛ nenyia mɔ bɛfa bɛda bɛ ase la.” Ɔtoa zo kɛ: “adwenle ko ne ala a bɛlɛ wɔ mekɛ mɔɔ bɛlɛdi African American holiday, Kwanzaa ne a.”

      Kwanzaa

    •  Mid-Autumn Festival. Bɛdi “ɛvoyia ɛhye bɛdi siane nyamenle ne eni.” (Holidays, Festivals, and Celebrations of the World Dictionary) Wɔ ɛvoyialilɛ ɛhye anu, bɛmaa raalɛ ne mɔɔ wɔ sua nu ɛkɛ la bɔ ɔ ti aze maa bozonle raalɛ ne, wɔ China aneɛ nu, bɛfɛlɛ ye kowtow.”​—Religions of the World​—A Comprehensive Encyclopedia of Beliefs and Practices.

    •  Nauruz (Nowruz). “Ɛvoyia ne abo vi Zoroastria ɛzonlenlɛ nu, bɛdi bɛfa bɛkakye kenle mɔɔ bɛbu ye kɛ ɔle nwuanzanwuanza wɔ tete Zoroastriama calendar nu la. . . . Wɔ Nowruz kenle ne ewiazo titili, Zoroastriama di ɛvoyia zɔhane bɛfa bɛyɛ Ewia nyamenle ne mɔɔ eza bɛfɛlɛ ye [Rapithwin], mɔɔ bɛkile kɛ ɔbadi Ɛyɛlɛ nyamenle ne agyakɛ anu la akoaba.”​—United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization.

    •  Shab-e Yalda. Kɛ mɔɔ Sufism in the Secret History of Persia buluku ne ka la, bɛdi ɛvoyia ɛhye wɔ ɛvolɛ ne anu kenle mɔɔ ewia ne ɛnvi kpalɛ la “bɛfa bɛsonle Mithra,” wienyi nyamenle ne wɔ December. Bɛkile a, zɔhane ɛvoyialilɛ ne nee ɛvoyia bie mɔɔ Wulomuma nee Gilikima di fa sonle ewia nyamenle ne mɔ la le ko. b

    •  Thanksgiving. Ɛhye le kɛ Kwanzaa ɛvoyialilɛ ne la, ɔ bo vi tete ma ɛdelɛ ɛvoyia mɔ bɛdi bɛfa bɛda awozonle ne mɔ ase wɔ bɛ bɛyɔba nwo la. Nzinlii, “Kilisiene asɔne ne liele tete amaamuo ɛhye mɔ dole nu.”​—A Great and Godly Adventure​—The Pilgrims and the Myth of the First Thanksgiving.

     Ɛvoyialilɛ ngakyile mɔɔ gyi diedi mgbane anzɛɛ saleɛ zo. Baebolo ne ka kɛ bɛdabɛ mɔɔ “bɛsie ɛkponle bɛsonle Saleɛ” nyamenle ne la boka ‘bɛdabɛ mɔɔ bɛkpo Gyihova’ la anwo. (Ayezaya 65:11) Ɛhye ati, Gyihova Alasevolɛ ɛnli ɛvoyia ɛhye mɔ:

    •  Ivan Kupala. The A to Z of Belarus buluku ne ka kɛ: “Menli dɔɔnwo die di kɛ, saa bɛlɛdi [Ivan Kupala] ɛvoyia ne a, ninyɛne mɔɔ Nyamenle ɛbɔ la yɛ magic, na bɛkola bɛmaa ninyɛne kɔ boɛ maa menli mɔɔ lɛ akɛnrasesebɛ yɛɛ saleɛ ɛdo bɛ la.” Mɔlebɛbo ne, ɛnee ɔle awozonle ɛzonlenlɛma ɛvoyia mɔɔ bɛdi ye wɔ mekɛ mɔɔ alehyenlɛ ne wale la. Noko, Encyclopedia of Contemporary Russian Culture, ne ka kɛ: “Asɔne ne vale [anwodelɛnli Dwɔn Sɔnevolɛ kenle] ɛvoyia ne bɛfonlanle ɛvoyialilɛ ɛhye wɔ mekɛ mɔɔ bɛliele Kilisiene ɛzonlenlɛ bɛdole nu la.”

    •  Lunar New Year (Chinese New Year anzɛɛ Korean New Year). “Wɔ mekɛ ɛhye wɔ ɛvolɛ ne anu, agɔnwolɛma, mbusuafoɔ yɛɛ menli gyɛne sɛlɛ kɛ saleɛ ɛdo bɛ alɔvolɛ, bɛbɔ bɛ ti aze bɛmaa bɛ awozonle na bɛsɛlɛ kɛ ɛvolɛ kpalɛ ɛdo bɛ.” (Mooncakes and Hungry Ghosts​—Festivals of China) Zɔhane ala yɛɛ wɔ Korean New Year ne anu, “bɛsonle nenyia mɔ mɔɔ ɛwu la, bɛyɛ nyɛleɛ bie mɔ bɛfa bɛfoa sunsum ɛtane ne mɔ amaa ɛvolɛ kpalɛ ado bɛ, akee bɛye [ngonyia] bɛfa bɛnea mɔɔ bazi wɔ ɛvolɛ fofolɛ ne anu la.”​—Encyclopedia of New Year’s Holidays Worldwide.

      Chinese New Year

     Ɛvoyialilɛ mɔɔ gyi ɛkɛla mɔɔ ɛnwu ɛlɛ ngilehilelɛ ne azo la. Baebolo ne ka ye wienyi kɛ ɛkɛla ne kola wu. (Yizikeɛle 18:4) Ɛhye ati, Gyihova Alasevolɛ ɛnli ɛvoyia ɛhye mɔ mɔɔ si ɛkɛla mɔɔ ɛnwu ɛlɛ ngilehilelɛ ne azo adua la:

    •  All Souls’ Day (Day of the Dead). New Catholic Encyclopedia ne ka kɛ: “Bɛfa kenle ɛhye bɛkakye nɔhavoma mɔɔ ɛwu la kɔsɔɔti. Ɔvi kɛyɛ ɛvolɛ 500 Y.M. badwu 1500 Y.M., menli dɔɔnwo die di kɛ menli mɔɔ ɛwu la ɛkɛla ne fi avinli ɛleka ba kɛ nyɛne, nwomenle, ahɛlɛne nee mɔɔ bokɛboka nwo la wɔ kenle ɛhye, na bɛbagyegye menli mɔɔ nee bɛ anli ye boɛ la.”

    •  Qingming Festival (Ch’ing Ming) yɛɛ Hungry Ghost Festival. Bɛdi ɛvoyia nwiɔ ɛhye mɔ bɛfa bɛdi nenyia mɔ mɔɔ ɛwu la eni. Celebrating Life Customs Around the World​—From Baby Showers to Funerals buluku ne ka kɛ, saa bɛlɛdi Ch’ing Ming ɛvoyia ne a, “bɛyela aleɛ, nzule, nee ezukoa amaa ɛhɔne nee nzuhɔne angu menli mɔɔ ɛwu la, na eza bɛanyia ezukoa.” Buluku ne eza ka kɛ, wɔ “Hungry Ghost Siane ne anu, [menli mɔɔ di ɛvoyia] ne la die di kɛ wɔ nɔsolɛ mɔɔ siane ne bavi kpalɛ la, mowuamra nee anyewɔzo amra nyia ngitanwolilɛ mɔɔ anu yɛ se kpalɛ tɛla nɔsolɛ gyɛne biala, yemɔti ɔhyia kɛ bɛnea boɛ amaa bɛanga menli mɔɔ ɛwu la ɛya.”

    •  Chuseok. The Korean Tradition of Religion, Society, and Ethics buluku ne ka kɛ, eza bɛfa “aleɛ nee nza bɛmaa menli mɔɔ ɛwu la.” Bɛyɛ ɛhye ɔluakɛ “bɛdie bɛdi kɛ ahenle mɔɔ ɛwu la ɛkɛla ne ɛtɛwule.”

     Ɛvoyialilɛ mɔɔ sunsum ɛtane nyɛleɛ wɔ nu. Baebolo ne ka kɛ: “Bɛ nuhua biala mmayɛ sunsum nu debie biala mɔɔ kile kɛ ɔbiza awie anwo edwɛkɛ, anzɛɛ ɔbɔ awie munzule, anzɛɛ ɔye ngonyia . . . Awie biala mɔɔ yɛ ninyɛne ɛhye mɔ la bɔ munzule wɔ Gyihova anyunlu.” (Mɛla ne 18:10-​12) Amaa Gyihova Alasevolɛ ahwe bɛ nwo avi sunsum ɛtane nyɛleɛ biala mɔɔ nwɔlɔra nu mɔɔ bɛnea bɛka kenle bie edwɛkɛ boka nwo amuala anwo la, bɛnli Halloween ɛvoyia ne anzɛɛ ɛnwomenlelielɛ mɔɔ doɔdoa zo la bie:

    •  Sinhala yɛɛ Tamil New Year. “Ninyɛne mɔɔ bɛyɛ ye wɔ ɛvoyialilɛ ɛhye anu la bie a le nwɔlɔra nu mɔɔ bɛnea amaa bɛanwu kɛ debie biala bawie boɛ la.”​—Encyclopedia of Sri Lanka.

    •  Songkran. Bɛnyianle ɛvoyia ɛhye mɔɔ Asiama di la duma ne “bɛvile Sanskrit edwɛkɛkpɔkɛ . . . mɔɔ kile ‘tu ɛ bo’ anzɛɛ ‘kakyi’ la anu, na bɛdi [ɛvoyia ne] bɛfa bɛkile ɛleka mɔɔ siane ne bahɔdɔ la kɛ mɔɔ zodiac Aries ne kile la.”​—Food, Feasts, and Faith​—An Encyclopedia of Food Culture in World Religions.

     Ɛvoyialilɛ mɔɔ bɛha nwolɛ edwɛkɛ wɔ Mosisi Mɛla ne anu, mɔɔ Gyisɛse afɔlebɔlɛ ne ɛmaa ɔ bo ɛpɛ la. Baebolo ne ka kɛ: “Kelaese a le Mɛla ne awieleɛ a.” (Wulomuma 10:4) Kilisienema kɔ zo fa ngyinlazo mɔɔ wɔ Mɛla mɔɔ bɛvale bɛmaanle tete Yizilayɛma anu la yɛ gyima. Noko bɛnli bɛ ɛvoyia ngakyile ne mɔ, titili ɛvoyialilɛ ngakyile mɔɔ twe adwenle kɔ Mɛzaya ne mɔɔ Kilisienema die di kɛ yera dɛbadɛba azo la. Baebolo ne ka kɛ, “ninyɛne zɔhane mɔ le ninyɛne mɔɔ bara la ɛlawolɛ, na bɛ kpalɛ kpalɛ ne le Kelaese ɛdeɛ” ne. (Kɔlɔsaema 2:17) Ɔlua ndelebɛbo ɛhye yɛɛ amaamuo bie mɔ mɔɔ ɛngyi ngɛlɛlera ne azo mɔɔ bɛva bɛfonla ɛvoyia bie mɔ la ati, Gyihova Alasevolɛ ɛnli ɛvoyia ɛhye mɔ mɔɔ doɔdoa zo la:

    •  Hanukkah. Bɛdi ɛvoyia ɛhye bɛfa bɛkakye Dwuuma ɛzonlenlɛ sua ne mɔɔ wɔ Gyɛlusalɛm mɔɔ bɛyilale zolɛ bieko la. Noko Baebolo ne ka kɛ, Gyisɛse rayɛle Ɛsɔfo Kpanyinli wɔ “ɛdanlɛsua [anzɛɛ ɛzonlenlɛ sua] kpole mɔɔ di munli tɛla biala mɔɔ tɛ sonla a zile la anu, kile kɛ, ɔmboka abɔdeɛ ɛhye anwo” la anu. (Hibuluma 9:​11) Wɔ Kilisienema afoa nu, sunsum nu ɛzonlenlɛ sua zɔhane ɛragyinla ɛzonlenlɛ sua ne mɔɔ wɔ Gyɛlusalɛm la agyakɛ anu.

    •  Rosh Hashanah. Ɛhye le kenle mɔɔ limoa wɔ Dwuuma ɛvolɛ ne anu la. Wɔ tete ne, ɛnee bɛbɔ afɔle titili bie mɔ bɛmaa Nyamenle wɔ ɛvoyia ɛhye mɔ abo. (Ɛdianlɛ 29:1-6) Noko, Gyisɛse Kelaese mɔɔ le Mɛzaya ne mɔɔ “ɔbamaa bɛagyakyi afɔlebɔlɛ nee ahyɛlɛdeɛ” la ɛra, yemɔti nwolɛ ɛngyia wɔ Nyamenle anye zo bieko.​—Daneɛle 9:26, 27.

  •   Asoo ɛvoyialilɛ ne kanvo diedi afonlafonla?

     Baebolo ngyinlazo: “Kyɛfoa boni a diedinli nee mɔɔ ɛnle diedinli la lɛ a? Na koyɛlɛ boni a wɔ Nyamenle ɛzonlenlɛ sua nee awozonle avinli a?”​—2 Kɔlentema 6:15-17.

     Gyihova Alasevolɛ bɔ mɔdenle kɛ bɛ nee awie mɔ bɛadɛnla anzodwolɛ nu na bɛabu nwolɛ adenle mɔɔ bɛlɛ la, noko bɛkpo ɛvoyialilɛ biala mɔɔ si diedi afonlafonla adua le kɛ ɛhye mɔ la.

     Ɛvoyialilɛ mɔɔ ɛzonlenlɛ ngakyile nu amra fa bɛ nwo wula nu kɛ bɛfa bɛahakye ɛzonlenlɛ nu sonla anzɛɛ edwɛkɛ bie la. Wɔ tete ne, mɔɔ Nyamenle ɛlɛdi ye menli ne anyunlu ahɔ azɛlɛ mɔɔ zolɛ menli lɛ ɛzonlenlɛ ngakyile azo la, ɔzele bɛ kɛ: “Bɛ nee bɛ anzɛɛ bɛ nyamenle ne mɔ mmayɛ ngyehyɛlɛ biala. . . . ɔluakɛ saa bɛsonle bɛ nyamenle ne mɔ a, ɔbayɛ ɛhane yeamaa bɛ.” (Adendulɛ 23:32, 33) Ɛhye ati, Gyihova Alasevolɛ ɛnva bɛ nwo ɛnwula ɛnwomenlelielɛ ɛhye mɔ anu.

    •  Loy Krathong. Saa bɛlɛdi Thailandma ɛvoyia ɛhye a, “menli fa felawɔse yɛ kyɛnze, bɛfa kyɛnɛlɛ nee ayilevuanlɛ baka bɛboka nwo na bɛava kyɛnze ne bɛazie azule nye. Bɛkile kɛ kyɛnze ne le meli na ɔlɛfa munzule yeahɔ. Nɔhalɛ nu, ɛvoyia ɛhye abo vi Buddha ɛzonlenlɛ nu.”​—Encyclopedia of Buddhism.

    •  National Repentance Day. Arane kpanyinli bie hanle ye wɔ Papua New Guinea adwelie kɛlata bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye The National ne anu kɛ: “Menli mɔɔ bɛfɛlɛ bɛ nwo Kilisienema la a fa bɛ nwo wula ɛvoyia ɛhye anu a. Ɔhanle kɛ, zolɛ a maanle ne Kilisiene ɛzonlenlɛ ne gyi a.”

    •  Vesak. “Ɛnwomenlelielɛ kenle ɛhye le nwuanzanwuanza maa Buddhama tɛla mɔɔ ɛha la amuala, bɛfa bɛkakye kenle mɔɔ bɛwole Buddha, ye ewule anzɛɛ kɛzi ɔnyianle Nirvana la.”​—Holidays, Festivals, and Celebrations of the World Dictionary.

      Vesak

     Ɛvoyialilɛ ngakyile mɔɔ gyi ɛzonlenlɛ nu amaamuo ngakyile mɔɔ Baebolo ne ɛnlie ɛndo nu azo la. Gyisɛse zele ɛzonlenlɛ nu mgbanyima kɛ: “Bɛva bɛ amaamuo bɛzɛkye Nyamenle edwɛkɛ ne.” Eza ɔzele bɛ kɛ, bɛ ɛzonlenlɛ ne le mgbane “ɔluakɛ bɛkilehile mɔɔ menli ka la.” (Mateyu 15:​6, 9) Ɔluakɛ Gyihova Alasevolɛ fa kɔkɔbɔlɛ ɛhye yɛ gyima la ati, bɛnva bɛ nwo bɛnwula ɛzonlenlɛ nu amaamuo dɔɔnwo anu.

    •  Epiphany (Three Kings’ Day, Timkat, anzɛɛ Los Reyes Magos). Menli mɔɔ di la yɛ zɔ fa kakye nwɔlɔra kengavolɛma ne mɔɔ hɔkpɔlale Gyisɛse anzɛɛ Gyisɛse ɛzɔnenlɛ ne. Bɛva ɛvoyialilɛ ɛhye “bɛzie ɛvoyia mɔɔ ɛnee awozonle ɛzonlenlɛma di bɛfa bɛkanvo azudenle yɛɛ azule nyamenle ne mɔ la agyakɛ anu bɛyɛ ye Kilisienema ɛvoyia.” (The Christmas Encyclopedia) Timkat, mɔɔ zɔho ɛhye la noko “abo vi awozonle ɛzonlenlɛ nu.”​—Encyclopedia of Society and Culture in the Ancient World.

    •  Feast of the Assumption of the Virgin Mary. Bɛdi ɛvoyia ɛhye ɔlua diedi mɔɔ bɛlɛ kɛ Gyisɛse mame vale ɔ nwonane ne hɔle anwuma la ati. Religion and Society​—Encyclopedia of Fundamentalism buluku ne ka kɛ, “ɛnee alimoa Kilisienema ɛnlɛ diedi ɛhye yɛɛ Ngɛlɛlera ne noko ɛnga nwolɛ edwɛkɛ.”

    •  Feast of the Immaculate Conception. “Baebolo ne ɛnga Mɛle mɔɔ di munli wɔ awolɛ nu la anwo edwɛkɛ biala . . . Asɔne ne a kilehile [zɔ] a.”​—New Catholic Encyclopedia.

    •  Lent. New Catholic Encyclopedia ne ka kɛ, bɛvale bɛ nwo ɛnlunlɛ nee ɛhɔnehyelɛ mekɛ ɛhye bɛziele ɛkɛ wɔ “ɛvoya nna” ne anu, wɔ ɛvolɛ 200 anzi mɔɔ bɛhɛlɛle Baebolo ne amuala bɛwie la. Encyclopedia ne ka kɛ: “Wɔ kenle mɔɔ bɛdi Ash Wednesday la, ɛsɔfo ne fa nzonle yɛ asɔnema ne anwoma azo fa kakye bɛ kɛ bɛnlu bɛ nwo. Kateleke asɔne ne liele ɛhye dole nu ɔvi ɛvolɛ 1091.”

    •  Meskel (anzɛɛ, Maskal). Encyclopedia of Society and Culture in the Medieval World buluku ne ka kɛ, bɛdi Yiteyopeama ɛvoyia ɛhye bɛkakye “(meanubaka ne mɔɔ bɛhunle Kelaese wɔ zo la), ɔlua senle kpole mɔɔ bɛsɔ na bɛsi agole bɛbɛnga bɛyia ye la azo.” Ekuku ne anu edwɛkɛ le bɛ ɛdeɛ. Noko, Gyihova Alasevolɛ ɛnva meanubaka ne ɛnli gyima wɔ bɛ ɛzonlenlɛ nu.

  •   Ɛvoyialilɛ ne maa bɛfa nganvolɛ bɛmaa dasanli, ahyehyɛdeɛ, anzɛɛ maanle sɛkɛlɛneɛ bie ɔ?

     Baebolo ngyinlazo: “[Gyihova] se: ‘Munzule ɛha sonla ne mɔɔ fa ɔ rɛle wula sonla nu, ɔkpo me na ɔfa ɔ rɛle ɔwula sonla anwosesebɛ nu la.’”​—Gyɛlɛmaya 17:5.

     Gyihova Alasevolɛ bu menli gyɛne yɛɛ bɛyɛ asɔne bɔbɔ bɛmaa bɛ ɛdeɛ, noko bɛnli ɛvoyia ɛhye mɔ bie.

     Ɛvoyialilɛ mɔɔ maa bɛfa enililɛ bɛmaa belemgbunli anzɛɛ maanle kpanyinli bie la. Baebolo ne ka kɛ, “Bɛhwe bɛ nwo bɛvi sonla mɔɔ ɛnwomenle ala a ɔdie la anwo. Duzu nvasoɛ a wɔ sonla nwo zo a?” (Ayezaya 2:22) Ɛhye ati, kɛ neazo la, Gyihova Alasevolɛ ɛnli maanle kpanyinli bie awolɛ kenle.

     Maanle fɛlɛnra ahyebizalɛ ɛvoyialilɛ. Gyihova Alasevolɛ ɛnli Flag Day ɛvoyia ne bie. Duzu ati ɔ? Ɔluakɛ Baebolo ne ka kɛ: “Bɛnlea bɛ nwo boɛ wɔ awozonle ɛzonlenlɛ nwo.” (1 Dwɔn 5:21) Ɛnɛ, menli dɔɔnwo ɛmbu fɛlɛnra ne kɛ ɔle bozonle anzɛɛ ɛzonlenlɛ nu debie​—noko, tetedwɛkɛ kɛlɛvo Carlton J. H. Hayes hɛlɛle kɛ: “Maanle nwo ɛhulolɛ nwo sɛkɛlɛneɛ mɔɔ bɛgyinla zo bɛsonle la a le fɛlɛnra ne.”

     Ɛvoyialilɛ anzɛɛ ɛnwomenlelielɛ mɔɔ bɛfa bɛdi anwodelɛma eni. Mɔɔ nrenyia bie mɔɔ sulo Nyamenle hotole ɛzoanvolɛ Pita la, duzu ɔhanle a? Baebolo ne ka kɛ: “Pita maanle ye zo na ɔhanle kɛ: “Dwazo; medame noko mele sonla.” (Gyima ne 10:25, 26) Kɛmɔ Pita anzɛɛ ɛzoanvolɛ mɔɔ bɛha biala anlie enililɛ titili anzɛɛ nganvolɛ ando nu la ati, Gyihova Alasevolɛ ɛnli ɛvoyia mɔɔ bɛfa bɛdi bɛdabɛ mɔɔ bɛbu bɛ kɛ bɛle anwodelɛma eni la, le kɛ mɔɔ doɔdoa zo la:

    •  All Saints’ Day. “Ɔle ɛvoyia mɔɔ bɛdi bɛfa bɛdi anwodelɛma kɔsɔɔti eni . . . Bɛnze ɛleka fɔɔnwo mɔɔ ɛvoyia ɛhyia abo vi a.”​—New Catholic Encyclopedia.

    •  Fiesta of Our Lady of Guadalupe. Ɛvoyialilɛ ɛhye di “Mexico anwodelɛnli ne,” mɔɔ bie mɔ die di kɛ yemɔ a le Mɛle mɔɔ wole Gyisɛse la eni. Bɛkile kɛ ɔyele ɔ nwo ɔhilele ɛyazonlɛnli ehyianli bie wɔ 1531.​—The Greenwood Encyclopedia of Latino Literature.

      Fiesta of Our Lady of Guadalupe

    •  Name Day.Celebrating Life Customs Around the World​—From Baby Showers to Funerals buluku ne ka kɛ: Bɛdi aleɛ titili ɛhye wɔ kenle mɔɔ bɛfa anwondelɛnli bie duma bɛado kakula anzɛɛ bɛsɔne ye wɔ asɔne ne anu la.” Ɔtoa zo kɛ, “bɛyɛ ɛzonlenlɛ nu ninyɛne dɔɔnwo wɔ kenle ɛhye.”

     Ɛvoyialilɛ mɔɔ bɛdi bɛfa bɛkakye maanyɛlɛ eku bie anzɛɛ eku gyɛne bie la. Baebolo ne ka kɛ, “Ɔle kpalɛ kɛ sonla kɛvea [Gyihova] akɛnra anu, tɛla kɛ ɔkɛva ɔ rɛle ɔkɛwula dasanli nu.” (Edwɛndolɛ 118:​8, 9) Amaa Gyihova Alasevolɛ anva bɛ nyɛleɛ angile kɛ bɛdie bɛdi kɛ sonla bahola ali ewiade ngyegyelɛ nwo gyima la, bɛkpo kɛ bɛbava bɛ nwo bɛawula Youth Day anzɛɛ Women’s Day mɔɔ si maanyɛlɛsɛm adua la anu. Eza bɛnva bɛ nwo bɛnwula Emancipation Day ɛvoyialilɛ nu. Emomu, bɛ nye la kɛ Nyamenle Belemgbunlililɛ ne bali alesama ngyegyelɛ yɛɛ nzisi nwo gyima.​—Wulomuma 2:​11; 8:​21.

  •   Asoo ɛnwomenlelielɛ ne kanvo maanle anzɛɛ ekpunli bie kɛ bɛ nwo hyia tɛla bie?

     Baebolo ngyinlazo: “Nyamenle bu menli kɔsɔɔti kɛ bɛsɛ. Awie biala mɔɔ sulo ye na ɔdi boɛ la ɔdie ye ɔto nu, yɛɛ ɔnnea ɛleka mɔɔ ɔvi nee maanle holɛ ko mɔɔ ɔvi nu la.”​—Gyima ne 10:34, 35.

     Gyihova Alasevolɛ dɔɔnwo anye die maanle mɔɔ bɛvi nu la anwo, noko bɛkpo kɛ bɛbava bɛ nwo bɛawula ɛvoyialilɛ ɛhye mɔ mɔɔ kile kɛ menli bie mɔ le kpalɛ tɛla bie la anu.

     Gyimalilɛ mɔɔ bɛfa bɛdi sogyama eni la. Kɛ anrɛɛ Gyisɛse bazi konle nwo adua la, ɔzele ye ɛdoavolɛma kɛ: “Bɛhɔ zo bɛhulo bɛ kpɔvolɛma na bɛzɛlɛ bɛmaa menli mɔɔ yɛ bɛ kpɔdekpɔde la.” (Mateyu 5:​44) Ɛhye ati, Gyihova Alasevolɛ ɛnli ɛvoyia ɛhye mɔ mɔɔ bɛfa bɛkanvo sogyama la.

    •  Anzac Day. “Anzac gyi ɛkɛ ne maa Australia yɛɛ New Zealand Sogyama Ekpunli,” na “Kɛkala Anzac Day ɛrayɛ kenle mɔɔ bɛfa bɛkakye menli mɔɔ bɛhu bɛ wɔ konle nu la.”​—Historical Dictionary of Australia.

    •  Veterans Day (Remembrance Day, Remembrance Sunday, anzɛɛ Memorial Day). Ɛvoyialilɛ ɛhye mɔ di “sogyama mɔɔ ɛhɔ pɛnhyɛne yɛɛ nuhua ne mɔɔ bɛhunle bɛ wɔ konle nu la eni.”​—Encyclopædia Britannica.

     Maanle ne tetedwɛkɛ anzɛɛ fanwodi nwo ɛvoyialilɛ. Gyisɛse hanle ye wɔ ye ɛdoavolɛma anwo kɛ: “Bɛnle ewiade ne afoa kɛ mɔɔ menle ewiade ne afoa la.” (Dwɔn 17:16) Gyihova Alasevolɛ anye die kɛ bɛbazukoa maanle ne tetedwɛkɛ, noko bɛtwe bɛ nwo bɛfi ɛvoyialilɛ ɛhye mɔ anwo.

    •  Australia Day. Worldmark Encyclopedia of Cultures and Daily Life buluku ne ka kɛ, bɛfa ɛnwomenlelielɛ ɛhye bɛkakye “mekɛ mɔɔ Australia sogyama maanle fɛlɛnra zo wɔ 1788 kɛ bɛnyia fanwodi la.”

    •  Guy Fawkes Day. “Maanle ne di ɛvoyia ɛhye bɛfa bɛkakye mekɛ mɔɔ Guy Fawkes nee Katelekema bie bɔle mɔdenle kɛ bɛsɛkye King James I yɛɛ [London] Maanle mɛlalilɛ ayia ne la wɔ ɛvolɛ 1605 la.”​—A Dictionary of English Folklore.

    •  Independence Day. Wɔ maanle dɔɔnwo azo, “bɛfa kenle ɛhye bɛsie ɛkɛ bɛfa bɛkakye kenle mɔɔ maanle ne nyianle fanwodi la.”​—Merriam-Webster’s Unabridged Dictionary.

  •   Asoo bɛbɔ ɛbɛlatane wɔ ɛvoyialilɛ ne anu?

     Baebolo ngyinlazo: “Dɛba ne bɛvale mekɛ dɔɔnwo bɛyɛle mɔɔ maanle maanle ne kulo la, bɛvale bɛ nwo bɛwulale anyiemgba ɛbɛla, atiakunluwɔzo ɛtane, nza dɔɔnwo ɛnlonlɛ, anyelielɛ mgbane mgbane, nzama agɔnwolɛvalɛ, nee awozonle ɛzonlenlɛ mɔɔ le kyibadeɛ la anu.”​—1 Pita 4:3.

     Ɔlua ngyinlazo ɛhye ati, Gyihova Alasevolɛ ɛnva bɛ nwo ɛnwula ɛvoyialilɛ biala mɔɔ bɛno nza dɔɔnwo na bɛto ɛkponle mgbole wɔ nu la anu. Gyihova Alasevolɛ nee bɛ gɔnwo mɔ bɔ nu dielie bɛ nye, na bɛno nza ekyi mɔɔ fɛta la, saa ɔbahyia a. Bɛbɔ mɔdenle kɛ bɛbava Baebolo nu folɛdulɛ ɛhye bɛayɛ gyima: “Saa bɛlɛdi o, bɛlɛno o, anzɛɛ bɛlɛyɛ debie gyɛne biala o, bɛyɛ ɔ muala bɛwula Nyamenle anyunlunyia.”​—1 Kɔlentema 10:31.

     Ɛhye ati, Gyihova Alasevolɛ ɛnva bɛ nwo ɛnwula ɛvoyialilɛ biala mɔɔ si ɛbɛlabɔlɛ ɛtane mɔɔ Baebolo ne tua adua la anu. Kɛ neazo la, Dwuuma ɛvoyia mɔɔ bɛfɛlɛ ye Purim la. Essential Judaism buluku ne ka kɛ: “Ɔwɔ nu kɛ ɛnee Dwuuma di Purim ɛvoyia ne bɛfa bɛkakye mekɛ mɔɔ bɛliele bɛ bɛvile akɛlɛzonlenlɛ nu wɔ ɛvoya nnu K.Y.M. la, “noko kɛkala ngyikyi ngyikyi yerayɛ Dwuuma Mardi Gras anzɛɛ Carnival. Saa bɛlɛdi ɛvoyia ɛhye a, “mrenyia dɔɔnwo wula mraalɛ tɛladeɛ, bɛyɛ basabasa, bɛno nza dɔɔnwo na bɛyɛ dede.”

 Gyihova Alasevolɛ mɔɔ bɛnli ɛvoyia bie mɔ la kulo bɛ mbusua ɔ?

 Ɛhɛe. Baebolo ne kilehile kɛ yɛhulo yɛ mbusuafoɔ na yɛbu bɛ ɔnva nwo kɛ bɛlɛ diedi ngakyile la. (1 Pita 3:​1, 2, 7) Nɔhalɛ nu, saa Gyihova Dasevolɛ bie kpo kɛ ɔbava ɔ nwo yeawula ɛvoyialilɛ bie anu a, bie a ye mbusuafoɔ bava ɛya, ɔbayɛ bɛ nyane na bɛade nganeɛ kɛ yekpo bɛ. Yemɔti Gyihova Alasevolɛ dɔɔnwo dimoa nee bɛ mbusuafoɔ tendɛ na bɛmaa bɛnwu kɛ bɛkulo bɛ, akee bɛfi ɛbulɛ nu bɛka bɛ kpɔkɛzilɛ ne anwo edwɛkɛ bɛkile bɛ, na bɛkpɔla bɛ wɔ mekɛ fofolɛ nu.

 Gyihova Alasevolɛ ka kile menli gyɛne kɛ bɛmmadi ɛvoyia bie mɔ ɔ?

 Kyɛkyɛ. Bɛdie bɛdi kɛ ɔwɔ kɛ awie biala si ɔ ti anwo kpɔkɛ. (Dwɔhyua 24:15) Gyihova Alasevolɛ di “menli kɔsɔɔti eni” ɔnva nwo ɛzonlenlɛ mɔɔ bɛwɔ nu la.​—1 Pita 2:​17.

a Edwɛkɛ ɛhye ɛngile ɛvoyialilɛ ngakyile mɔɔ Gyihova Alasevolɛ kpo la amuala yɛɛ ɔnga Baebolo ngyinlazo mɔɔ bɛfa bɛsi nwolɛ kpɔkɛ la amuala anwo edwɛkɛ.

b Mithra, Mithraism, Christmas Day & Yalda, mɔɔ K. E. Eduljee, hɛlɛle la, mukelɛ 31-33.