Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Asoo Gyisɛse Gyale? Ɛnee Gyisɛse Lɛ Ɔ Mediema Ɔ?

Asoo Gyisɛse Gyale? Ɛnee Gyisɛse Lɛ Ɔ Mediema Ɔ?

Baebolo ne bua kɛ

 Ɔwɔ nuhua kɛ Baebolo ne ɛnga Gyisɛse agyalɛ nwo edwɛkɛ ɛdeɛ noko ɔmaa ɔda ali wienyi kɛ yeangya. * Suzu ɛhye mɔ anwo.

  1.   Baebolo ne ta ka Gyisɛse abusua ne nee mraalɛ mɔɔ ɔ nee bɛ yɛle ye ɛzonlenlɛ gyima ne yɛɛ mraalɛ mɔɔ ɛnee gyigyi ɛkɛ wɔ mekɛ mɔɔ bɛku ye la anwo edwɛkɛ noko ɔnga kɛ ɛnee ɔlɛ ɔ ye. (Mateyu 12:46, 47; Maake 3:31, 32; 15:40; Luku 8:2, 3, 19, 20; Dwɔn 19:25) Debie titili mɔɔ ɔti Baebolo ne ɛnga nwolɛ edwɛkɛ la a le kɛ yeangya raalɛ.

  2.   Mekɛ mɔɔ Gyisɛse ka menli mɔɔ bɛngulo kɛ bɛgya amaa bɛahola bɛayɛ dɔɔnwo wɔ Nyamenle ɛzonlenlɛ nu la anwo edwɛkɛ la, ɔhanle ɔhilele ye ɛdoavolɛma ne kɛ: “Bɛmaa mɔɔ kɛlie kɛdo nu [kɛ ɔnrɛgya] la ɛyɛ ye zɔ.” (Mateyu 19:10-12) Ɔyɛle neazo ɔmaanle bɛdabɛ mɔɔ bɛzi kpɔkɛ kɛ bɛnrɛgya amaa bɛadu bɛ nwo bɛamaa Nyamenle bɔkɔɔ la.​—Dwɔn 13:15; 1 Kɔlentema 7:32-38.

  3.   Ɔka ekyii na Gyisɛse awu la, ɔyɛle ngyehyɛleɛ mɔɔ bamaa awie anlea ye mame la. (Dwɔn 19:25-27) Saa Gyisɛse gyale anzɛɛ ɔwole ngakula a, anrɛɛ ɔbayɛ ngyehyɛleɛ yeamaa awie anlea ye abusua zɔhane noko.

  4.   Baebolo ne ka kɛ Gyisɛse yɛle neazo maanle kunlima, noko ɔnga kɛzi ɔ nee ɔ ye lile la anwo edwɛkɛ. Emomu ɔka kɛ: “Kunlima, bɛhɔ zo bɛhulo bɛ ye mɔ, kɛ mɔɔ Kelaese hulole asafo ne na ɔwule ɔmaanle ye la.” (Ɛfɛsɛsema 5:25) Mekɛ mɔɔ Gyisɛse wɔ azɛlɛ ye azo la, saa ɔgyale a asoo anrɛɛ bɛnrɛhɛlɛ ye neazo kpalɛ mɔɔ ɔyɛle kɛ kunli la anwo edwɛkɛ wɔ zɔhane ngyɛnu ne anu ɔ?

Ɛnee Gyisɛse Lɛ Ɔ Mediema Ɔ?

 Ɛhɛe, yeanyɛ boɛ fee la ɛnee Gyisɛse lɛ ɔ mediema nsia. Bɛmɛ a le Gyemise, Dwosefi, Saemɔn, Dwudase, yɛɛ bie a mraalɛ nwiɔ. (Mateyu 13:54-56; Maake 6:3) Dwosefi nee ɔ ye Mɛle a wole ɔ mediema ne mɔ a. (Mateyu 1:25) Baebolo ne ka kɛ Gyisɛse le Mɛle “belamunli ralɛ,” ɛhye kile kɛ ɛnee ɔlɛ mralɛ gyɛne.​—Luku 2:7.

Gyisɛse amediema ne mɔ anwo adalɛ edwɛkɛ

 Bie mɔ ɛhile edwɛkɛkpɔkɛ “mediema” abo wɔ adenle ngakyile zo amaa bɛava bɛahile kɛ Mɛle yɛle belamunli wɔ ye ngoane mekɛ kɔsɔɔti anu. Kɛ neazo la, bie mɔ te nganeɛ kɛ Gyisɛse amediema ne mɔ le Dwosefi amra mɔɔ ɔwole bɛ kolaa na yeagya Mɛle. Noko akee, Baebolo ne ka kɛ Gyisɛse a nyianle nwolɛ adenle lile belemgbunli mɔɔ bɛvale bɛbɔle Devidi ɛwɔkɛ la a. (2 Samoɛle 7:12, 13; Luku 1:32) Saa ɛnee Dwosefi lɛ mralɛ mɔɔ bɛtɛla Gyisɛse a, anrɛɛ bɛ nuhua kpanyinli ne a bali belemgbunli wɔ mɛla adenle zo a.

 Asoo edwɛkɛkpɔkɛ ne fale Gyisɛse ɛdoavolɛma anzɛɛ ye sunsum nu mediema ne mɔ anwo? Adwenle ɛhye nee Ngɛlɛlera ne ɛnyia ɔluakɛ Baebolo ne hanle kɛ “nɔhalɛ nu, ɛnee ɔ mediema ne mɔ ɛnlie ye ɛnli.” (Dwɔn 7:5) Baebolo ne maa ngakyile mɔɔ wɔ Gyisɛse amediema ne mɔ nee ye ɛdoavolɛma ne avinli la da ali.​—Dwɔn 2:12.

 Bie mɔ noko ka kɛ Gyisɛse amediema ne mɔ le ye mbusuafoɔ. Noko, Giliki Ngɛlɛlera ne fa edwɛkɛ ngakyile maa “mediema,” “mbusuafoɔ,” yɛɛ “busuanli.” (Luku 21:16; Kɔlɔsaema 4:10) Baebolo nwo mbɔlɔba dɔɔnwo die to nu kɛ Gyisɛse amediema mrenyia nee mraalɛ ne mɔ le ɔ mediema amgba. Kɛ neazo la, The Expositor’s Bible Commentary ne ka kɛ: “Mɔɔ baboa yɛ amaa yɛade edwɛkɛ ‘mediema’ abo kpalɛ la . . . a le kɛ edwɛkɛ ne kile Mɛle nee Dwosefi amra ɔti bɛle Gyisɛse ɛ mame amra.” *

^ Ɔle nɔhalɛ kɛ Baebolo ne ka kɛ Gyisɛse le atɔfolɛ nrenyia ɛdeɛ, noko mɔɔ ɛnee bɛlɛka nwolɛ edwɛkɛ la maa yɛnwu kɛ ɔle sɛkɛlɛneɛ adenle zo debie.​—Dwɔn 3:28, 29; 2 Kɔlentema 11:2.

^ Eza nea The Gospel According to St. Mark, Second Edition, mɔɔ Vincent Taylor hɛlɛle la, mukelɛ 249, nee A Marginal Jew​—Rethinking the Historical Jesus, mɔɔ John P. Meier hɛlɛle la, Volume 1, mukɛlɛ 331-​332.