Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

SANEYITSO LƐ MLITSƆƆMƆ | NYƆŊMƆ MAŊTSƐYELI LƐ NƆYELI NI JUU KƐ FƆ̃ BƐ MLI

Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli Lɛ—Nɔyeli ni Juu kɛ Fɔ̃ Bɛ Mli

Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli Lɛ—Nɔyeli ni Juu kɛ Fɔ̃ Bɛ Mli

Be ni Nicaragua adafitswaa nitsumɔhe woloŋmalɔ onukpa ko tsɔɔ nɔ hewɔ ni enu he akɛ anyɛŋ ajie juu kɛ fɔ̃ ni yaa nɔ yɛ nɔyelii amli lɛ, eŋma akɛ: “Kɛ́ wɔbaawie lɛ, maŋ onukpai lɛ ji maŋbii, ni wɔ fɛɛ wɔjɛ maŋ lɛ mli.”

Ani okpɛlɛɛɛ nɔ akɛ, kɛ́ adesai kɛ amɛhe woɔ juu kɛ fɔ̃ mli lɛ, be lɛ nɔyeli fɛɛ nɔyeli ni adesai baato shishi lɛ, juu kɛ fɔ̃ baahi mli? Kɛ́ nakai ji sane lɛ, no lɛ, kɛ́ abaaná nɔyeli ni juu kɛ fɔ̃ bɛ mli lɛ, esa akɛ efee nɔyeli ni jeee adesai to shishi. Biblia lɛ wieɔ nɔyeli ni tamɔ nakai lɛ he—Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli, ni ji nɔ ni Yesu tsɔɔ esɛɛnyiɛlɔi lɛ ni amɛsɔle yɛ he lɛ.Mateo 6:9, 10.

Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ ji nɔyeli ni yɔɔ diɛŋtsɛ ni yeɔ nɔ kɛjɛɔ ŋwɛi. Ebaaye adesai anɔyelii fɛɛ anajiaŋ. (Lala 2:8, 9; Kpojiemɔ 16:14; 19:19-21) Nɔ ni fata jɔɔmɔi ni Maŋtsɛyeli lɛ kɛbaaba lɛ he ji, ebaajie juu kɛ fɔ̃ ni yaa nɔ yɛ nɔyeli mli lɛ. Susumɔ nibii ekpaa ni kɔɔ Maŋtsɛyeli lɛ he ni maa enɛ nɔ mi lɛ he.

1. HEWALƐ

NAAGBA: Adesai anɔyelii náa amɛshika kɛjɛɔ maŋbii lɛ adɛŋ, ni bei pii lɛ amɛfeɔ enɛ kɛtsɔ too ni amɛhãa maŋbii lɛ woɔ lɛ nɔ. Shika nɛɛ ni baa maŋ lɛ fotro mli lɛ kaa maŋ onukpai lɛ ekomɛi ni amɛjuɔ, ni amɛteŋ mɛi komɛi hu heɔ nyɔɔŋ nii kɛjɛɔ mɛi ni miitao ni atse too loo shikai krokomɛi ni esa akɛ amɛwo amɛhã nɔyeli lɛ nɔ lɛ adɛŋ. Enɛ moŋ woɔ naagba lɛ mli wu—nɔyeli lɛ ŋmɛɔ too ni awoɔ lɛ nɔ koni enine ashɛ shika ni etaoɔ lɛ nɔ, ni no woɔ juu kɛ fɔ̃ lɛ mli wu. Yɛ shihilɛ ni tamɔ nɛkɛ mli lɛ, maŋbii ni kɛ anɔkwayeli woɔ too lɛ naa nɔ.

TSABAA: Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ náa ehewalɛ kɛjɛɔ Yehowa Nyɔŋmɔ ni ji ofe lɛ ŋɔɔ. * (Kpojiemɔ 11:15) Ehe ehiaaa ni ehe too yɛ mɛi adɛŋ koni ekɛtsu nii. Yɛ no najiaŋ lɛ, akɛni Nyɔŋmɔ yɛ ‘hewalɛ kpele’ ni efeɔ mɛi fɛɛ ejurɔ hewɔ lɛ, ebaakwɛ koni Maŋtsɛyeli lɛ ahã eshishibii lɛ fɛɛ aná nibii ni amɛtaoɔ.Yesaia 40:26; Lala 145:16.

2. NƆYELƆ

NAAGBA: Susan Rose-Ackerman ni awie ehe yɛ sane ni tsɔ hiɛ lɛ mli lɛ tsɔɔ mli akɛ, esa akɛ mɔdɛŋ ni abɔɔ ni ajie juu kɛ fɔ̃ lɛ “aje shishi kɛjɛ maŋ hiɛnyiɛlɔi lɛ anɔ.” Kɛ́ nɔyelii bɔ mɔdɛŋ akɛ amɛbaawu ashi juu kɛ fɔ̃ ni yaa nɔ yɛ polisifoi loo kɔstɔmbii ateŋ, shi amɛŋmɛɔ gbɛ ni eyaa nɔ yɛ maŋ onukpai lɛ ateŋ lɛ, ehãa hekɛnɔfɔɔ ni maŋbii lɛ yɔɔ yɛ nɔyeli lɛ mli lɛ tãa. Kɛfata he lɛ, nɔyelɔ ni yɔɔ jeŋba kpakpa lɛ po yeee emuu. Taakɛ Biblia lɛ tsɔɔ lɛ, “adesa ko bɛ shikpɔŋ nɛɛ nɔ ni ekpakpa sɔŋŋ efeɔ.”Jajelɔ 7:20, Ga Biblia hee.

Yesu kpoo nyɔɔŋ nii ni fe fɛɛ ni ahã pɛŋ lɛ

TSABAA: Akɛni Yesu Kristo, ni ji mɔ ni Nyɔŋmɔ ehala lɛ akɛ Maŋtsɛyeli lɛ nɔ Maŋtsɛ lɛ tamɔɔɔ adesai ni yeee emuu lɛ hewɔ lɛ, nɔ ko kwraa nyɛŋ aka lɛ ni efee efɔŋ. Yesu hã ana enɛ faŋŋ, ekpoo “jeŋ maŋtsɛyelihei fɛɛ kɛ amɛnunyam lɛ,” ni enɛ ji nyɔɔŋ nii ni fe fɛɛ ni ahã pɛŋ. Abonsam ni ji je nɛŋ nɔyelɔ lɛ wo Yesu shi akɛ, ekɛ enɛ fɛɛ baahã lɛ kɛ́ Yesu kɛ jamɔ ni esaaa lɛ lɛ hã lɛ. (Mateo 4:8-10; Yohane 14:30) Be ni apiŋɔ Yesu ni egbo po lɛ, etswa efai shi akɛ ebaaye anɔkwa aahu akɛ, ekpoo akɛ ebaanu tsofa ni akɛhã lɛ ni hãŋ enu piŋmɔ he waa, ni haŋ enyɛ ekudɔ ehenumɔi dɔŋŋ lɛ. (Mateo 27:34) Amrɔ nɛɛ ni Nyɔŋmɔ etee Yesu shi kɛtee ŋwɛi lɛ, Yesu kɛ enifeemɔ etsɔɔ akɛ eji mɔ ni sa akɛ eyeɔ maŋtsɛ yɛ Maŋtsɛyeli lɛ nɔ.Filipibii 2:8-11.

3. BEI ABƆ NI EBAAHI SHI

NAAGBA: Maji babaoo fɔ̃ɔ oshiki yɛ be kɛ beaŋ, ni enɛ hãa anáa hegbɛ kɛjieɔ maŋ onukpai ni kɛ amɛhe woɔ juu kɛ fɔ̃ nifeemɔi amli lɛ kɛjɛɔ amɛgbɛhei lɛ. Shi anɔkwa sane ji akɛ, yɛ maji ni akɛɛ amɛtee hiɛ lɛ po amli lɛ, juu kɛ fɔ̃ yaa nɔ yɛ oshikifɔ̃ɔ kɛ ehe gbɛjianɔtoo fɛɛ mli. Akɛni niiatsɛmɛi kɛ amɛshika fiɔ maŋkwramɔŋ kui asɛɛ hewɔ lɛ, amɛbaanyɛ amɛná mɛi ni yɔɔ hegbɛ yɛ nɔyeli lɛ mli kɛ mɛi ni kpaako amɛbaaná hegbɛi lɛ anɔ hewalɛ yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ.

John Paul Stevens, ni eji Kojolɔ yɛ U.S. Kojomɔhe Wulu Fe Fɛɛ lɛ ŋma yɛ hewalɛ ni tamɔ nɛkɛ lɛ he akɛ, “jeee akɛ ehaŋ aná Nɔyeli ni sa yɛ mla naa pɛ kɛkɛ, shi ehaŋ maŋbii lɛ aná hiɛkɛnɔfɔɔ hu yɛ mli.” Ebɛ naakpɛɛ mɔ akɛ mɛi babaoo ni yɔɔ je lɛŋ lɛ ená susumɔ lɛ akɛ, juu kɛ fɔ̃ yaa nɔ waa yɛ maŋkwramɔŋ kui amli fe gbɛjianɔtoi fɛɛ amli.

TSABAA: Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ baajie juu kɛ fɔ̃ ni yaa nɔ yɛ gbɛjianɔtoo kɛhã oshikifɔ̃ɔ kɛ ju ni ajuɔ yɛ oshikifɔ̃ɔ mli lɛ kɛya, ejaakɛ eji Maŋtsɛyeli ni baahi shi daa, ni ehe ebahiaŋ ni afɔ̃ oshiki kɛhala ekroko. (Daniel 7:13, 14) Akɛni jeee adesai ni fɔ̃ oshiki kɛhala Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ nɔ Maŋtsɛ lɛ, shi Nyɔŋmɔ ji mɔ ni hala lɛ hewɔ lɛ, adesai nyɛŋ ajie nɔyeli nɛɛ kɛya. Akɛni nɔyeli nɛɛ baahi shi daa hewɔ lɛ, ehãa wɔnáa nɔmimaa akɛ nibii fɛɛ ni ebaafee lɛ ahe baaba sɛɛnamɔ kɛhã eshishi bii lɛ daa.

4. MLAI

Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ ji nɔyeli ni yɔɔ diɛŋtsɛ ni yeɔ nɔ kɛjɛɔ ŋwɛi

NAAGBA: Klɛŋklɛŋ lɛ, ekolɛ obaasusu akɛ mlai hei ni abaawo lɛ baahã nibii ahi. Kɛ̃lɛ mɛi ni le mla he saji babaoo lɛ eyɔse akɛ, yɛ shihilɛi pii amli lɛ, mlai hei ni akɛfataa nɔ ni yɔɔ lɛ he lɛ woɔ juu kɛ fɔ̃ mli wu moŋ. Kɛfata he lɛ, bei pii lɛ afiteɔ shika babaoo yɛ mɔdɛŋ ni abɔɔ akɛ abaafo juu kɛ fɔ̃ sɛɛ lɛ he, kɛ̃lɛ omanye bibioo ko pɛ anyɛɔ ayeɔ yɛ mli.

TSABAA: Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ mlai lɛ anɔkwɔlɔ kwraa fe adesai amaŋtsɛyelii anɔ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, yɛ nɔ najiaŋ ni Yesu baawo mlai tsaralaa yɛ nɔ ni esa akɛ afee kɛ nɔ ni esaaa akɛ afeɔ lɛ he lɛ, etsɔɔ bɔ ni esa akɛ wɔkɛ mɛi aye ahã. Ekɛɛ akɛ: “Nɔ fɛɛ nɔ ni nyɛtaoɔ akɛ mɛi aŋɔfee nyɛ lɛ, nyɛ hu nyɛfea amɛ nakai nɔŋŋ.” (Mateo 7:12) Nɔ ni sa kadimɔ waa ji akɛ, Maŋtsɛyeli lɛ mlai lɛ kɔɔ susumɔi kɛ nifeemɔi fɛɛ ahe. Yesu kɛɛ akɛ: “Suɔmɔ onaanyo tamɔ bɔ ni osumɔɔ bo diɛŋtsɛ ohe.” (Mateo 22:39) Eji anɔkwale akɛ, Nyɔŋmɔ ni baanyɛ ana tsui lɛ mli lɛ, baanyɛ ehã aye mlai nɛɛ anɔ.1 Samuel 16:7.

5. SUSUMƆI

NAAGBA: Nɔ ni hãa mɛi kɛ amɛhe woɔ juu kɛ fɔ̃ mli ji hiɛjoomɔ kɛ ŋkomeŋfa. Bei pii lɛ maŋ onukpai kɛ maŋbii lɛ fɛɛ jieɔ sui gbohii nɛɛ akpo. Yɛ tsu wulu ni shwapoi srɔtoi yɔɔ mli ni kumɔ yɛ Seoul, ni atsi tã yɛ sane ni tsɔ hiɛ lɛ mli lɛ, maŋ onukpai lɛ he nyɔɔŋ nii yɛ tsumalɔi ni le akɛ shika ni amɛbaafite kɛ́ amɛhã nyɔɔŋ nii lɛ faaa tamɔ nɔ ni amɛbaafite kɛ́ amɛkɛ nibii kpakpai baama tsu lɛ bɔ ni mla biɔ.

Dani juu kɛ fɔ̃ baaje adesai asa teŋ lɛ, esa akɛ atsɔɔ amɛ bɔ ni amɛaafee amɛye sui ni eka amɛhe waa tamɔ hiɛjoomɔ kɛ ŋkomeŋfa nɔ. Kɛ̃lɛ, adesai anɔyelii bɛ shwelɛ kɛ nyɛmɔ bɔ ni amɛbaanyɛ amɛkɛ tsɔsemɔ ni tamɔ nɛkɛ ahã.

TSABAA: Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ jieɔ juu kɛ fɔ̃ kɛyaa kwraa kɛtsɔ tsɔɔmɔ ni etsɔɔ mɛi bɔ ni amɛaafee amɛye susumɔi gbohii ni ehã juu kɛ fɔ̃ ehe shi lɛ nɔ. * Tsɔsemɔ nɛɛ yeɔ ebuaa amɛ ni ‘amɛtsɔmɔɔ mɛi hei yɛ amɛjwɛŋmɔ mumɔ lɛ mli.’ (Efesobii 4:23) Amɛkaseɔ bɔ ni mɔ mii shɛɔ enii ahe kɛ bɔ ni afoɔ mɛi krokomɛi anɔ mli, ni no hewɔ lɛ amɛkpoɔ hiɛjoomɔ kɛ ŋkomeŋfa sui.Filipibii 2:4; 1 Timoteo 6:6.

6. SHISHIBII

NAAGBA: Ekɔɔɔ he eko bɔ ni ato shihilɛ he gbɛjianɔ jogbaŋŋ kɛ bɔ ni atsɔseɔ mɛi ni amɛba amɛjeŋ jogbaŋŋ amɛhã lɛ, mɛi komɛi yeŋ anɔkwa, ni amɛkɛ amɛhe baawo juu kɛ fɔ̃ mli. Nilelɔi ekpɛlɛ nɔ akɛ, no hewɔ ni adesai anɔyelii nyɛɛɛ afã juu kɛ fɔ̃ shishi lɛ. Nɔ pɛ ni abaanyɛ afee ji ni agbɔ juu kɛ fɔ̃ kɛ nibii ni jɛɔ mli kɛbaa lɛ nɔ.

TSABAA: Awie yɛ kpee ko ni United Nations lɛ fee lɛ he amaniɛbɔɔ ko ni atsɛ lɛ United Nations Convention Against Corruption lɛ mli akɛ, dani nɔyelii lɛ baanyɛ awu ashi juu kɛ fɔ̃ lɛ, esa akɛ amɛwo mɛi hewalɛ ni “amɛba amɛjeŋ jogbaŋŋ, amɛye anɔkwa, ni amɛtsu nitsumɔi ni akɛwo amɛdɛŋ lɛ jogbaŋŋ.” Eyɛ mli akɛ susumɔ nɛɛ hi moŋ, shi Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ feɔ babaoo kwraa fe hewalɛ ni ebaawo akɛ ajie sui nɛɛ akpo kɛkɛ—eji taomɔnii ni esa akɛ eshishibii lɛ ashɛ he. Biblia lɛ kɛɔ akɛ “hiɛjoolɔi” kɛ “amalelɔi” anine shɛŋ Maŋtsɛyeli lɛ nɔ.1 Korintobii 6:9-11; Kpojiemɔ 21:8.

Mɛi baanyɛ akase bɔ ni ahiɔ shi yɛ jeŋba he mlai ni nɔ kwɔlɔ nɛɛ anaa taakɛ mra be mli Kristofoi lɛ fee lɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ni kaselɔ ko ni atsɛɔ lɛ Simon lɛ bɔ mɔdɛŋ akɛ ebaahã bɔfoi lɛ nyɔɔŋ nii koni amɛhã ená mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ eko lɛ, amɛkpoo shika lɛ, ni amɛkɛɛ lɛ akɛ: “Shwa ohe yɛ onɔsha nɛɛ hewɔ.” Be ni Simon na oshãra ni yɔɔ shwelɛ ni ejaaa ni ená lɛ he lɛ, ebi ni bɔfoi lɛ asɔle ahã lɛ koni enyɛ eye su gbonyo nɛɛ nɔ.Bɔfoi lɛ Asaji 8:18-24.

BƆ NI OOOFEE OTSƆ MAŊTSƐYELI LƐ SHISHINYO

Ekɔɔɔ he eko maŋ nɔ ni ojɛ lɛ, obaanyɛ otsɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ shishinyo. (Bɔfoi lɛ Asaji 10:34, 35) Tsɔsemɔ ni Maŋtsɛyeli kɛhãa—ni amrɔ nɛɛ lɛ eeya nɔ yɛ je lɛŋ fɛɛ—lɛ baahã ole nɔ ni esa akɛ ofee. Yehowa Odasefoi yɛ he miishɛɛ akɛ amɛbaatsɔɔ bo bɔ ni amɛkɛ mɛi kaseɔ Biblia lɛ yɛ amɛshĩai ni amɛheee nɔ ko lɛ, ni ebaanyɛ ehé minitii nyɔŋma pɛ daa otsi. Kɛfata nibii ni obaakase lɛ ahe lɛ, obaanyɛ okase saji babaoo ni kɔɔ ‘Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sane kpakpa lɛ,’ kɛ bɔ ni ebaafee ejie juu kɛ fɔ̃ ni yaa nɔ yɛ nɔyelii amli kɛya lɛ he. (Luka 4:43) Wɔmiiwo bo hewalɛ ni ona Odasefoi ni yɔɔ okutso lɛ mli lɛ loo oya wɔ-Wɛb saiti ni ji jw.org/gaa lɛ nɔ.

Ani obaasumɔ ni akɛ bo akase Biblia lɛ ni owooo nyɔmɔ ko?

^ kk. 8 Yehowa ji Nyɔŋmɔ gbɛ́i taakɛ ejeɔ kpo yɛ Biblia lɛ mli lɛ.

^ kk. 22 Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kwɛmɔ sane ni ji “Is It Possible to Be Honest in a Corrupt World?” ni je kpo yɛ October 1, 2012, Blɔfo Buu-Mɔɔ lɛ mli lɛ.