Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

 BIBLIA LƐ TSAKEƆ MƐI

Amɛjɛ Biblia lɛ mli Amɛhã Misanebimɔi lɛ Fɛɛ Ahetoo!

Amɛjɛ Biblia lɛ mli Amɛhã Misanebimɔi lɛ Fɛɛ Ahetoo!
  • BE NI AFƆ LƐ: 1950

  • MAŊ NƆ NI EJƐ: SPAIN

  • MƆ NI EJI TSUTSU: ETUU EHE KWRAA EHÃ KATOLIK JAMƆ LƐ

MITSUTSU SHIHILƐ:

Be ni afɔ mi lɛ, no mli lɛ mifɔlɔi yɛ ŋmɔ bibioo ko yɛ akrowa ko ni yɔɔ Galicia yɛ Spain kooyi-anaigbɛ. Afɔ wɔyi kpaanyɔ, ni miji ejwɛ nɔ. Miishɛɛ yɛ wɔweku lɛ mli. Yɛ nakai beaŋ lɛ, efɔɔ kaa akɛ wekui ni yɔɔ Spain lɛ baahã, kɛ́ hooo kwraa lɛ, amɛbii lɛ ateŋ mɔ kome aya osɔfoi askul loo eyahi he ni mɛi ni etuu amɛhe amɛhã Katolik jamɔ lɛ hiɔ lɛ. Mi kɛ minyɛmimɛi enyɔ kɔ shidaamɔ ni tamɔ nakai.

Be ni miye afii 13 lɛ, miyafata minyɛmiyoo nukpa lɛ he yɛ he ni mɛi ni etuu amɛhe amɛhã Katolik jamɔ lɛ hiɔ lɛ, yɛ Madrid. Jɛmɛ shihilɛ eŋɔɔɔ kwraa. Abɔɔɔ naanyo yɛ jɛmɛ. Wɔnáaa wɔhewɔŋ miishɛɛ kwraa, nɔ pɛ ni wɔfeɔ ji, wɔyeɔ mlai anɔ, ni wɔsɔleɔ. Daa leebi lɛ, wɔyabuaa wɔhe naa yɛ sɔlemɔtsu lɛ mli koni wɔjwɛŋ saji anɔ, shi bei pii lɛ nɔ ko kwraa bɛ miyitsoŋ ni majwɛŋ nɔ. Sɛɛ mli lɛ, wɔlaa ni wɔyeɔ Nuŋtsɔ lɛ Niyenii lɛ, ni wɔfeɔ fɛɛ yɛ Latin wiemɔ lɛ mli. Minuuu nɔ ni afeɔ lɛ fɛɛ shishi, ni minu he tamɔ nɔ ni mikɛ Nyɔŋmɔ teŋ jekɛ. Mihi shi oookɛɛ mi kome miyɔɔ jɛmɛ. Kɛ́ mikɛ minyɛmi lɛ kpe po lɛ, ekolɛ nɔ pɛ ni wɔbaakɛɛ wɔhe ji, “Jiemɔ Maria krɔŋkrɔŋ lɛ yi.” Yei ni kwɛɔ jɛmɛ lɛ hãa wɔkɛ minitii 30 pɛ gbaa sane be ni wɔye nii wɔgbe naa. Kwɛ bɔ ni esoro wɔshĩa shihilɛ ni yɔɔ miishɛɛ lɛ kwraa yɛ biɛ shihilɛ lɛ he! Mihe fee shoo, ni bei pii lɛ mifoɔ.

Eyɛ mli akɛ milé Nyɔŋmɔ he nɔ ko tsɔ moŋ, shi be ni miye afii 17 lɛ, mibatsɔ yei ni etuu amɛhe amɛhã Katolik jamɔ lɛ ateŋ mɔ kome. Yɛ anɔkwale mli lɛ, mitsuɔ nɔ fɛɛ nɔ ni akpaa gbɛ akɛ matsu lɛ kɛkɛ, shi etsɛɛɛ ni miyiŋ bɔi mi kɔshikɔshifeemɔ kɛji Nyɔŋmɔ ji mɔ ni hala mi kɛhã nitsumɔ nɛɛ. Akɛɛ wɔ akɛ mɛi ni hiɛ susumɔi ni tamɔ nɛkɛ lɛ baaya abonsam la lɛ mli! Shi loloolo lɛ, miyiŋ etɛ̃ɛɛ mi. Mile akɛ Yesu Kristo tseee ehe yɛ mɛi ahe; moŋ lɛ, ekɛ ebe fɛɛ tsɔɔ mɛi anii ni eye ebua amɛ. (Mateo 4:23-25) Be ni miye afii 20 lɛ, jɛmɛ shihilɛ je mitsine. Naakpɛɛ sane ji akɛ, wɔ onukpa fe fɛɛ lɛ kɛɛ mi akɛ, kɛ́ minane ma gbɛ nɔ lɛ, no lɛ miya mɔ. Efeɔ mi akɛ, eyasusu akɛ maná mɛi krokomɛi lɛ anɔ hewalɛ. No hewɔ lɛ, mitee shĩa.

 Be ni miba shĩa lɛ, mifɔlɔi lɛ amli fũuu mi. Shi akɛni nitsumɔ bɛ wɔkrowa lɛ hewɔ lɛ, mifã ni miyahi minyɛmimɛi hii lɛ ateŋ mɔ kome ŋɔɔ yɛ Germany. No mli lɛ, ekɛ ehe eyadɔmɔ Komunist kuu ko ni Spainbii ni eyabɔ mɔfro yɛ jɛmɛ lɛ etse lɛ he. Kuu nɛɛ fãa hegbɛi ni nitsulɔi yɔɔ lɛ ahe ni amɛkwɛɔ ni ajie bulɛ kpo atsɔɔ yei. Enɛ hã mibaná amɛhe miishɛɛ waa. No hewɔ lɛ, mibatsɔ Komunistnyo, ni sɛɛ mli lɛ mikɛ kuu lɛ mli nyo ko bote gbalashihilɛ mli. Mija Komunist woji mihã mɛi, ni mifata he ni ate shi awo nibii komɛi ni afeɔ yɛ maŋ lɛ mli ni wɔsusu akɛ ejaaa lɛ; misusu akɛ nɔ ko kpakpa mifeɔ lɛ.

Kɛ̃lɛ, be ni be shwie mli lɛ, minijiaŋ je wui ekoŋŋ. Minu he akɛ Komunistbii lɛ ehiii shi yɛ amɛwiemɔ naa. Yɛ afi 1971 mli lɛ, oblahii kɛ oblayei komɛi ni yɔɔ wɔkuu lɛ mli lɛ yashã Spain Maŋnajiaŋdamɔlɔ ni yɔɔ Germany lɛ nitsumɔhe ni yɔɔ Frankfurt lɛ, ni enɛ hã mina akɛ misusumɔ lɛ ja. Amɛfee nakai koni amɛkɛtsɔɔ akɛ amɛnáaa jalɛsane ni ayeee ni miiya nɔ yɛ Spain lɛ he miishɛɛ kwraa. Shi minu he akɛ gbɛ ni amɛtsɔ nɔ amɛtsu sane nɛɛ he nii lɛ ejaaa.

Be ni mifɔ mikromɔbi lɛ, mikɛɛ miwu akɛ makpa Komunist kpeei lɛ yaa. Mihe fee shoo ejaakɛ mɛi ni mikɛbɔ yɛ kuu lɛ mli lɛ ateŋ mɔ ko mɔ ko ebasaraaa mi ní amɛbi gbekɛ lɛ shi. Mibi mihe nɔ hewɔ ni adesai yɔɔ shihilɛ mli. Ani nilee yɛ mli akɛ mabɔ mɔdɛŋ mahã mɛi ashihilɛ ahi?

BƆ NI BIBLIA LƐ TSAKE MISHIHILƐ:

Yɛ afi 1976 mli lɛ, Odasefoi enyɔ ni ji Spainbii ba wɔshĩa lɛ ni amɛbahã mi Biblia kasemɔ woji. Be ni amɛku amɛsɛɛ amɛba lɛ, mibi amɛ saji babaoo ni kɔɔ amanehulu, hiɛiaŋkwɛmɔ, kɛ jalɛsane ni ayeee lɛ he. Bɔ ni amɛjɛ Biblia lɛ mli amɛhã misanebimɔi lɛ fɛɛ ahetoo lɛ hã minaa kpɛ mihe! Amrɔ nɔŋŋ lɛ, mikpɛlɛ akɛ amɛkɛ mi akase Biblia lɛ.

Shishijee lɛ, nɔ pɛ hewɔ ni mikase Biblia lɛ ji koni male mli waa. Shi be ni mi kɛ miwu fɛɛ bɔi kpeei yaa yɛ Yehowa Odasefoi lɛ a-Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ lɛ, mijwɛŋmɔ tsake. No mli lɛ, wɔhiɛ bii enyɔ. Odasefoi lɛ bawoɔ wɔ kɛyaa kpeei lɛ, ni amɛwaa wɔ kɛkwɛɔ wɔbii lɛ yɛ kpeei lɛ ashishi. Mibasumɔ Odasefoi lɛ asane waa.

Shi no po diɛŋtsɛ lɛ, miyiŋ etɛ̃ɛɛ mi lolo yɛ jamɔi ahe. Mikpɛ miyiŋ akɛ mayasara miweku lɛ yɛ Spain. Mitsɛkwɛ̃ ko ni ji osɔfo lɛ bɔ mɔdɛŋ ni ehã makpa Biblia lɛ kasemɔ. Shi Odasefoi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ ye amɛbua mi waa. Amɛjɛ Biblia lɛ mli amɛhã misanebimɔi lɛ ahetoo, tamɔ bɔ ni Odasefoi ni yɔɔ Germany lɛ fee lɛ pɛpɛɛpɛ. Mitswa mifai shi akɛ, kɛ́ miku misɛɛ mitee Germany lɛ, matsa minikasemɔ lɛ nɔ. Eyɛ mli akɛ miwu kpa Biblia lɛ kasemɔ moŋ, shi mitee nɔ mikase, taakɛ mitswa mifai shi lɛ. Yɛ afi 1978 mli lɛ, abaptisi mi akɛ Yehowa Odasefonyo.

BƆ NI MINÁ HE SƐƐ:

Anɔkwa nilee ni jɛ Biblia lɛ mli ni mibaná lɛ ehã mina nɔ ni esa akɛ mikɛ miwala atsu kɛ bɔ ni esa akɛ mahi shi mahã. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, 1 Petro 3:1-4 lɛ, woɔ ŋamɛi hewalɛ ni ‘amɛshe’ amɛwumɛi, ‘amɛba amɛhe shi’ amɛhã amɛ, ni amɛjie ‘mumɔ ni yɔɔ kpoo ni jara wa yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ’ lɛ kpo. Shishitoo mlai tamɔ enɛ eye ebua mi ni minyɛ mitsu misɔ̃ akɛ ŋa kɛ fɔlɔ lɛ he nii.

Afii 35 nɛ ni mibatsɔ Odasefonyo. Eŋɔɔ minaa waa akɛ mifata minyɛmimɛi hii kɛ yei ni yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ ahe kɛmiisɔmɔ Nyɔŋmɔ, ni mimii shɛɔ mihe waa akɛ mibii enumɔ lɛ ateŋ mɛi ejwɛ hu miifee nakai.