Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Kɛ́ Akɛɛ ‘Suɔmɔ Ohenyɛlɔi’ Lɛ, Mɛni No Tsɔɔ?

Kɛ́ Akɛɛ ‘Suɔmɔ Ohenyɛlɔi’ Lɛ, Mɛni No Tsɔɔ?

Hetoo ni Biblia lɛ kɛhãa

 Yesu wie yɛ e-Gɔŋ Nɔ Shiɛmɔ ni ehe gbɛ́i waa lɛ mli akɛ: “Nyɛsumɔa nyɛhenyɛlɔi.” (Mateo 5:44; Luka 6:27, 35) Ewiemɔi nɛɛ tsɔɔ akɛ, esa akɛ wɔkɛ wɔhenyɛlɔi loo mɛi ni kɛ wɔ yeee jogbaŋŋ lɛ aye yɛ suɔmɔ mli.

 Yesu kɛ ehenyɛlɔi ni fee lɛ niseniianii lɛ ahe eshai ke amɛ kɛtsɔɔ akɛ esumɔɔ amɛ. (Luka 23:33, 34) Etsɔɔmɔi akɛ wɔsumɔ wɔhenyɛlɔi lɛ, kɛ nɔ ni awie yɛ Hebri Ŋmalɛ ni afɔɔ lɛ tsɛmɔ akɛ Kpaŋmɔ Momo lɛ mli lɛ, kpãa gbee.​—2 Mose 23:4, 5; Abɛi 24:17; 25:21.

 “Nyɛyaa nɔ nyɛsumɔa nyɛhenyɛlɔi ni nyɛsɔlea nyɛhãa mɛi ni waa nyɛ yi lɛ.”​—Mateo 5:43, 44.

Nɔ ni wɔbaasusu he yɛ sane nɛɛ mli

 Mɛni hewɔ esa akɛ osumɔ ohenyɛlɔi?

  •   Nyɔŋmɔ feɔ enɛ he nɔkwɛmɔnɔ. “[Nyɔŋmɔ mli] hi yɛ mɛi ni leee shidaa kɛ mɛi fɔji fɛɛ anɔ.” (Luka 6:35) “Ehãa ehulu teɔ shi yɛ mɛi fɔji . . . anɔ.”​—Mateo 5:45.

  •   Kɛ́ ojie suɔmɔ kpo otsɔɔ ohenyɛlɔ lɛ ebaanyɛ etsake. Biblia lɛ jieɔ yi akɛ wɔjie mlihilɛ kpo wɔtsɔɔ wɔhenyɛlɔi, ni ekɛɛ kɛ́ ofee nakai lɛ belɛ “ŋai kɛ la naa obuaa oshwieɔ eyiteŋ lɛ.” (Abɛi 25:22) Mfonirifeemɔ wiemɔ nɛɛ tsɔɔ gbɛ ni atsɔɔ nɔ akɛ tɛi loo sũ mli nibii komɛi woɔ la mli ni edɔɔ waa koni aná ojarawatɛi kɛjɛ mli lɛ. Nakai nɔŋŋ kɛ́ wɔjie mlihilɛ kpo wɔtsɔɔ mɔ ko ni nyɛɔ wɔ lɛ, ebaanyɛ ehã mɔ lɛ ajie wɔhe mlifu ni yɔɔ emli lɛ, ni ekɛ wɔ aye yɛ mlihilɛ mli.[

 Mɛɛ nibii komɛi obaanyɛ ofee kɛtsɔɔ akɛ osumɔɔ ohenyɛlɔi?

  •   “Nyɛfea mɛi ni nyɛɔ nyɛ lɛ ekpakpa.” (Luka 6:27) “Kɛ́ hɔmɔ miiye mɔ ni nyɛɔ bo lɛ, hã lɛ nɔ ko eye; kɛ́ kumai miiye lɛ lɛ, hã lɛ nɔ ko enu.” (Romabii 12:20) Wɔbaanyɛ wɔkɛ Yesu wiemɔ ni ehe gbɛ́i waa nɛɛ atsu nii, ni wɔtao gbɛi krokomɛi anɔ ni wɔbaatsɔ wɔjie suɔmɔ kpo wɔtsɔɔ wɔhenyɛlɔi, ewie akɛ: “Bɔ pɛ ni nyɛtaoɔ akɛ mɛi afee ahã nyɛ lɛ, nyɛfea nakai nɔŋŋ nyɛhãa amɛ.”​—Luka 6:31.

  •   “Nyɛjɔa mɛi ni lomɔɔ nyɛ lɛ.” (Luka 6:28) Kɛ́ wɔhenyɛlɔi lɛ jɛ wɔ loo amɛkɛ wɔ wie bɔ ni esaaa po, shi wɔkɛ amɛ ye yɛ mlihilɛ mli, ni wɔjie mɔhesusumɔ kpo wɔtsɔɔ amɛ lɛ, wɔkɛ no tsɔɔ akɛ wɔmiijɔɔ amɛ. Biblia lɛ kɛɛ: ‘Nyɛkɛ jɛmɔ akatoa jɛmɔ najiaŋ. Shi moŋ, nyɛjɔa kɛtoa najiaŋ.’ (1 Petro 3:9) Kɛ́ wɔkɛ ŋaawoo nɛɛ tsu nii lɛ ehãaa wɔfee mɔ ko nɔ ko kɛto efɔŋ ni efee wɔ lɛ najiaŋ.

  •   “Nyɛsɔlea nyɛhãa mɛi ni jɛɔ nyɛ lɛ.” (Luka 6:28) Kɛ́ mɔ ko jɛ bo lɛ, kaajɛ lɛ eko, no ji ‘okɛ efɔŋ akato efɔŋ najiaŋ.’ (Romabii 12:17) Yɛ no najiaŋ lɛ, sɔlemɔ ohã Nyɔŋmɔ ni ekɛ mɔ lɛ he eshai ake lɛ. (Luka 23:34; Bɔfoi 7:59, 60) Nɔ najiaŋ ni obaatɔ owele lɛ, shi sane lɛ ohã Nyɔŋmɔ koni ekɛ mɔ lɛ aye yɛ ejalɛ shishitoo mlai lɛ anaa.​—3 Mose 19:18; Romabii 12:19.

 “Nyɛyaa nɔ nyɛsumɔa nyɛhenyɛlɔi, nyɛfea mɛi ni nyɛɔ nyɛ lɛ ekpakpa, nyɛjɔa mɛi ni lomɔɔ nyɛ lɛ, nyɛsɔlea nyɛhãa mɛi ni jɛɔ nyɛ lɛ.”​—Luka 6:27, 28.

  •   ‘Too otsui shi ni omli ahi.’ (1 Korintobii 13:4) Yɛ Kristofonyo bɔfo Paulo wiemɔ ni kɔɔ suɔmɔ he ni ehe gbɛ́i waa lɛ mli lɛ, ekɛ Greek wiemɔ (a·gaʹpe) ni akɛtsu nii yɛ Mateo 5:44 kɛ Luka 6:27, 35 lɛ nɔŋŋ tsu nii. Wɔjieɔ Kristofoi asuɔmɔ ni tamɔ nɛkɛ kpo wɔtsɔɔ wɔhenyɛlɔi po kɛtsɔ wɔtsui shi ni wɔtoɔ wɔhãa amɛ kɛ bɔ ni wɔkɛ amɛ yeɔ yɛ mlihilɛ mli lɛ nɔ. Agbɛnɛ hu, wɔyeee amɛhe awuŋa, wɔwooo wɔhe nɔ yɛ amɛnɔ, ni wɔkɛ amɛ yeee bɔ ni esaaa.

 Suɔmɔ toɔ etsui shi ni emli hi. Suɔmɔ yeee awuŋa. Eshwãaa, enaaa ehe tsɔ, efeee nii ni bulɛ bɛ he, epeleee ehãaa lɛ pɛ ehe, emli wooo la. Ekɛ efɔŋ etooo emli. Enáaa miishɛɛ yɛ nii ni ejaaa he, shi moŋ enáa miishɛɛ yɛ anɔkwale he. Edamɔɔ nibii fɛɛ naa, eheɔ nibii fɛɛ eyeɔ, ehiɛ kãa nibii fɛɛ nɔ, efiɔ shi yɛ nibii fɛɛ mli. Suɔmɔ sɛɛ efooo kɔkɔɔkɔ.”​—1 Korintobii 13:4-8.

 Ani esa akɛ owuu ta oshi ohenyɛlɔi?

 Dabi, Yesu tsɔɔ esɛɛnyiɛlɔi lɛ akɛ amɛkɛ amɛhenyɛlɔi lɛ akawu ta. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ni ebɔ amɛ kɔkɔ akɛ abaatutua Yerusalem lɛ, ekɛɛɛ amɛ akɛ amɛhi maŋ lɛ mli ni amɛfã amɛhe, moŋ lɛ, ekɛɛ amɛ akɛ amɛjo foi. (Luka 21:20, 21) Yesu kɛɛ bɔfo Petro hu akɛ: “Okɛ oklante lɛ awo etoohe, ejaakɛ mɛi fɛɛ ni gbalaa klante lɛ, klante naa amɛbaagbo yɛ.” (Mateo 26:52) Biblia lɛ kɛ yinɔsaji hãa anaa akɛ Yesu sɛɛnyiɛlɔi ni hi shi yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli lɛ kɛ amɛhenyɛlɔi lɛ wuuu ta. a​—2 Timoteo 2:24.

 Susumɔi ni ejaaa ni kɔɔ ohenyɛlɔi ni obaasumɔ lɛ he

 Susumɔ ni ejaaa: Nyɔŋmɔ Mla lɛ fã akɛ Israelbii lɛ anyɛ amɛhenyɛlɔi.

 Anɔkwa sane: Fãmɔ tamɔ nakai bɛ Mla lɛ mli. Moŋ lɛ, Mla lɛ fã ni Israelbii lɛ asumɔ amɛnyɛmi gbɔmɔ. (3 Mose 19:18) Wiemɔ ni ji “onyɛmi gbɔmɔ” lɛ damɔ shi kɛhã adesai krokomɛi, shi Yudafoi lɛ mu sane naa akɛ ekɔɔ Yudafoi pɛ ahe, ni no hã amɛsusu akɛ mɔ fɛɛ mɔ ni jeee Yudafonyo lɛ, amɛhenyɛlɔ ji lɛ, no hewɔ lɛ esa akɛ amɛnyɛ lɛ. (Mateo 5:43, 44) Yesu gba abɛbua ni kɔɔ Samarianyo naanyo kpakpa lɛ he lɛ kɛjaje amɛsusumɔ ni ejaaa lɛ.​—Luka 10:29-37.

 Susumɔ ni ejaaa: Kɛ́ osumɔɔ ohenyɛlɔi lɛ, etsɔɔ akɛ onyaa amɛsui gbohii lɛ ahe.

 Anɔkwa sane: Biblia lɛ hãa wɔnaa akɛ, obaanyɛ osumɔ mɔ ko ni nakai beiaŋ nɔŋŋ lɛ, onyaaa esui gbohii lɛ ahe. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Yesu wie eshi yiwalɛ nifeemɔ, shi esɔle ehã mɛi ni gbe lɛ lɛ. (Luka 23:34) Agbɛnɛ hu, enyɛɔ mlakwamɔ loo esha, shi ekɛ ewala shã afɔle ehã eshafeelɔi.​—Yohane 3:16; Romabii 6:23.

a E. W. Barnes ŋma yɛ wolo ni ji The Rise of Christianity lɛ mli akɛ: “Kɛ́ akwɛ amaniɛbɔi fɛɛ ni yɔɔ lɛ amli jogbaŋŋ lɛ, anaa akɛ kɛyashi be ni Marcus Aurelius [Roman nɔyelɔ kɛjɛ 161 kɛyashi 180 Ŋ.B.] bɔi nɔyeli lɛ, Kristofonyo ko ebatsɔɔɔ asraafonyo, ni asraafonyo ko bɛ ni batsɔ Kristofonyo ni tee nɔ esɔmɔ yɛ asraafoi lɛ anitsumɔ lɛ mli.”