Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Ani Nyɔŋmɔ Kɛ Mihe Eshai Lɛ Baafa Mi?

Ani Nyɔŋmɔ Kɛ Mihe Eshai Lɛ Baafa Mi?

Hetoo ni Biblia lɛ kɛhãa

 Hɛɛ, kɛ́ otsu nibii ni ekpaa gbɛ yɛ odɛŋ lɛ ahe nii lɛ, Nyɔŋmɔ kɛ ohe eshai lɛ baafa bo. Biblia lɛ kɛɔ akɛ, Nyɔŋmɔ ‘efee klalo akɛ ekɛ eshai baafa’ ni ‘ekɛaafa tswaa.’ (Nehemia 9:17; Lala 86:5; Yesaia 55:7) Kɛ́ ekɛfa wɔ lɛ, ekɛfa kwraa. ‘Egbeɔ’ wɔhe eshai lɛ loo etsumɔɔ. (Bɔfoi 3:19) Kɛfata he lɛ Nyɔŋmɔ kɛ eshai faa ni ekaiii dɔŋŋ, ejaakɛ ekɛɛ akɛ: “Amɛhe eshai lɛ mikaiŋ dɔŋŋ!” (Yeremia 31:34) Kɛ́ ekɛ wɔhe eshai fa wɔ lɛ, etsɛɛɛ yisɛɛ dɔŋŋ koni ekɛkojo wɔ, loo ekɛgbala wɔtoi.

 Kɛ̃lɛ, jeee gbɔjɔmɔi loo henumɔ kɛkɛ ko ni eyɔɔ hewɔ ekɛ wɔhe eshai lɛ keɔ wɔ lɛ. Etsakeee ejalɛ tɛi lɛ kɔkɔɔkɔ. Enɛ hewɔ lɛ, ekpoɔ akɛ ekɛ eshai komɛi baake.—Yoshua 24:19, 20.

Nibii ni ehe baahia ni wɔfee koni Nyɔŋmɔ kɛ wɔhe eshai afa wɔ

  1.   Kpɛlɛmɔ akɛ esha ni ofee lɛ teɔ shi ewoɔ Nyɔŋmɔ shishitoo mlai lɛ. Eyɛ mli akɛ ekolɛ esha ni ofee lɛ eye mɛi krokomɛi awui moŋ, shi klɛŋklɛŋ lɛ esa akɛ oyɔse akɛ, esha ni ofee lɛ tsɔɔ akɛ otɔ̃ Nyɔŋmɔ nɔ.—Lala 51:1, 4, Ga Biblia hee; Bɔfoi 24:16.

  2.   Jajemɔ ohe eshai otsɔɔ Nyɔŋmɔ yɛ sɔlemɔ mli.—Lala 32:5; 1 Yohane 1:9.

  3.   Shwa ohe waa yɛ esha ni ofee lɛ hewɔ. “Awerɛhoyeli ni sa Nyɔŋmɔ hiɛ nɛɛ” tsɛɔ tsuitsakemɔ kɛbaa. (2 Korintobii 7:10) Nɔ ni fata he ji wɔhe ni wɔshwaa yɛ nɔ ni hã wɔfee esha lɛ hewɔ.—Mateo 5:27, 28.

  4.   Kwa gbɛ ni okɔ lɛ, no ji ‘kpalemɔ.’ (Bɔfoi 3:19) Enɛ tsɔɔ akɛ esa akɛ okwa tɔ̃mɔ loo nifeemɔ ko ni esaaa lɛ feemɔ, loo ní otsake bɔ ni osusuɔ nii ahe ohãa loo nibii ni ofeɔ.—Efesobii 4:23, 24.

  5.   Feemɔ nibii kɛjaje otɔ̃mɔ lɛ loo ni okɛsaa nibii ni ofite lɛ. (Mateo 5:23, 24; 2 Korintobii 7:11) Kpa mɛi ni onifeemɔ lɛ ye amɛ awui loo egba amɛnaa lɛ fai, koni obɔ mɔdɛŋ ofee nibii kɛjie nakai dɔlɛ lɛ kɛya.—Luka 19:7-10.

  6.   Sɔlemɔ kɛkpa Nyɔŋmɔ fai koni edamɔ Yesu kpɔmɔnɔ lɛ nɔ ekɛ ohe eshai lɛ afa bo. (Efesobii 1:7) Dani Nyɔŋmɔ baabo osɔlemɔ nɛɛ toi esa akɛ bo hu okɛ mɛi ni otɔ̃ onɔ lɛ ahe eshai afa amɛ.—Mateo 6:14, 15.

  7.   Kɛ́ esha ni ofee lɛ yɛ hiɛdɔɔ lɛ, okɛ mɔ ko ni kɛ Nyɔŋmɔ teŋ yɔɔ jogbaŋŋ ni baanyɛ aye abua bo ni ekɛ bo asɔle hu lɛ agba he sane.—Yakobo 5:14-16.

Susumɔ ni ejaaa ni anáa yɛ Nyɔŋmɔ eshai faa lɛ he

 “Esha ni mifee lɛ fa tsɔ aahu akɛ Nyɔŋmɔ kɛfaŋ mi.”

David fite gbala ni ebɔ ajwamaŋ shi Nyɔŋmɔ kɛfa lɛ

 Shii abɔ ni wɔyaa nɔ wɔkɛ nibii ni Nyɔŋmɔ etsɔɔ yɛ Biblia lɛ mli akɛ wɔfee koni ekɛ wɔhe eshai lɛ afa wɔ lɛ tsuɔ nii lɛ, ekɛ wɔhe baafa wɔ tsɔ, ejaakɛ enyɛmɔ ni eyɔɔ akɛ ekɛ eshai afa lɛ da kwraa fe wɔhe eshai lɛ. Ebaanyɛ ekɛ eshai ni yɔɔ hiɛdɔɔ waa kɛ eshai ni afee lɛ shii abɔ lɛ ake kwraa.—Abɛi 24:16; Yesaia 1:18.

 Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Maŋtsɛ David ni ye Israel nɔ lɛ fite gbala ni ebɔ ajwamaŋ shi Nyɔŋmɔ kɛ ehe fa lɛ. (2 Samuel 12:7-13) Akɛ bɔfo Paulo, mɔ ni nu he akɛ je lɛŋ fɛɛ lɛ, mɔ ko bɛ ni efee esha fe lɛ po he eshai fa lɛ. (1 Timoteo 1:15, 16) Nyɔŋmɔ kɛɛ klɛŋklɛŋ afi oha lɛ mli Yudafoi ni ebu amɛ fɔ yɛ Yesu, ni ji Mesia lɛ gbele hewɔ lɛ akɛ, kɛ́ amɛtsake amɛtsui lɛ akɛ amɛhe eshai baake amɛ.—Bɔfoi 3:15, 19.

 Kɛ́ mijaje mihe eshai lɛ mitsɔɔ osɔfo ko lɛ, no tsɔɔ akɛ ákɛ mihe eshai lɛ efa mi.”

 Amrɔ nɛɛ Nyɔŋmɔ kɛ hegbɛ hako gbɔmɔ ko akɛ ekɛ eshai ni afee ashi lɛ Nyɔŋmɔ ake. Eyɛ mli akɛ, kɛ́ mɔ ko fee esha ni ejaje esha ni efee lɛ etsɔɔ mɔ ko lɛ, ehe jɔɔ lɛ moŋ, shi Nyɔŋmɔ pɛ ji mɔ ni baanyɛ ekɛ eshai afa.—Efesobii 4:32; 1 Yohane 1:7, 9.

 Kɛ́ nakai ji sane lɛ, be ni Yesu kɛɛ akɛ: “Kɛ́ nyɛkɛ mɛi ahe eshai fa amɛ lɛ, akɛfa amɛ; kɛ́ nyɛkɛ mɛi anɔ efaaa amɛ lɛ, akɛfako amɛ” lɛ, no mli lɛ mɛni etsɔɔ lɛ? (Yohane 20:23) No mli lɛ, eetsɔɔ hegbɛ srɔto ko ni ekɛbaahã bɔfoi lɛ, kɛ́ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ba amɛ nɔ.—Yohane 20:22.

 Taakɛ ewo shi lɛ, yɛ afii 33 Ŋ.B. be ni efɔse mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ eshwie amɛ nɔ lɛ, amɛnine shɛ nikeenii nɛɛ nɔ. (Bɔfoi 2:1-4) Bɔfo Petro kɛ hegbɛ nɛɛ tsu nii be ni ekojoɔ Anania kɛ Safira lɛ. Nyɔŋmɔ hã Petro yɔse akɛ Anania kɛ Safira miimale, ní bɔ ni Petro bua sane lɛ tsɔɔ akɛ, akɛ amɛhe eshai lɛ efaŋ amɛ.—Bɔfoi 5:1-11.

 Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ hã amɛná nikeenii nɛɛ kɛ ekrokomɛi, tamɔ helai ni amɛtsa, kɛ wiemɔi srɔtoi ni amɛwie lɛ, shi fɛɛ sɛɛ fo yɛ bɔfoi lɛ agbele sɛɛ. (1 Korintobii 13:8-10) No hewɔ lɛ, ŋmɛnɛ lɛ, adesa ko bɛ ni baanyɛ ekɛ esha ni mɔ ko efee eshi Nyɔŋmɔ lɛ afa lɛ.