Kɔ no mu nsɛm no do

Ana Wɔasesa Bible No Anaa No Mu Nsɛm Ahorow No?

Ana Wɔasesa Bible No Anaa No Mu Nsɛm Ahorow No?

 Oho. Ɔwɔ mu dɛ tsetse no, nkorɔfo dze mfe beberee hwɛɛ Bible nkyerɛwee ahorow bi do kyerɛɛw no mu nsɛm no guu ndzɛmba afofor a ɔsɛɛ mu dze, naaso sɛ yɛdze tsetse nsaano nkyerɛwee ahorow bi toto nkyerɛwee afofor bi ho a, yehu dɛ nsesa biara nnyi Bible no mu.

Aso iyi kyerɛ dɛ aber a nkorɔfo rohwɛ Bible nkyerɛwee ahorow bi do dze akyerɛw no mu nsɛm no egu ndzɛmba afofor do no, woenndzi mfomdo biara?

 Woehu tsetse Bible nkyerɛwee pii. Sɛ edze nkyerɛwee bi toto afofor ho a, ibohu dɛ nsakyer ahorow bi wɔ mu. Iyi kyerɛ dɛ, aber a nna wɔrohwɛ Bible nkyerɛwee ahorow bi do akyerɛw no mu nsɛm no egu ndzɛmba afofor do no, wodzii mfomdo ahorow bi. Mfomdo ahorow a wodzii no mu piinara yɛ mfomdo nketsenketse a orunntum nnsesa nsɛm no ne nkyerɛasee. Naaso, woehu mfomdo akɛse ahorow bi so; ɔno dze, ɔnndɔɔ sõ. No mu bi wɔ hɔ a, wɔyɛe akyɛr paara, na ɔtse dɛ ma wɔhyɛɛ da na wɔyɛe mbrɛ ɔbɛyɛ a wɔbɛsesa nsɛm a ɔwɔ Bible mu no. Susu nhwɛdo ebien yi ho hwɛ:

  1.  1 John 5:7 no, nsɛm ahorow a odzidzi do yi wɔ Bible nkyerɛase ahorow bi a wɔakyɛr no mu: “wɔ sor, Egya no, Asɛm no, nye Sunsum Krɔnkrɔn no: na ebiasa yi yɛ adze kor.” Naaso, tsetse nsaano nkyerɛwee ahorow bi a yebotum dze hɛnho ato do no ma yehu dɛ, dɛm asɛm yi nnyi asɛm a ɔsomafo John kyerɛwee no mu. Ekyir yi na wɔdze hyehyɛɛ mu. a Ntsi, dɛm nsɛm yi nnyi Bible nkyerɛase ahorow a odzi mũ a wɔyɛɛ no wɔ hɛn aber yi do no mu.

  2.   Nyankopɔn ne dzin ankasa no pue mpɛn mpempem pii wɔ tsetse nsaano nkyerɛwee no mu, naaso Bible asekyerɛfo pii dze abɔdzin “Ewuradze” anaa “Nyankopɔn” ahyɛ ne dzin ankasa no ananmu wɔ hɔn Bible nkyerɛase ahorow mu.

Yebesi dɛn enya awerɛhyɛmu dɛ yɛrennsan nnhu mfomdo afofor pii wɔ Bible no mu ekyir yi?

 Ndɛ, woehu tsetse nsaano nkyerɛwee pii, ntsi wɔayɛ mberɛw koraa dɛ ndɛ wobohu mfomdo ahorow a ɔwɔ Bible nkyerɛase ahorow mu no sen mber biara a abɛsen kɔ. b Wɔdze tsetse nsaano nkyerɛwee yi atoto nkyerɛwee afofor ho. Ebɛn kwan do na iyi ama ada edzi dɛ Bible no yɛ nokwar ndɛ?

  •   Ɔbemfo William H. Green kãa Hebrew Kyerɛwnsɛm (nkorɔfo taa frɛ no “Ahyɛmu Dadaw”) no ho asɛm dɛ: “Yebotum dze ahotodo akã dɛ, mbrɛ woesi akora no mu nsɛm no do pɛpɛɛpɛ ma hɛn nsa aka yi, tsetse ndzɛmba biara nnyi hɔ a wɔakora do pɛpɛɛpɛ dɛm da.”

  •   Ɔdze fa Christian Greek Kyerɛwnsɛm, anaa “Ahyɛmu Fofor” no ho no, Bible ho ɔbemfo F. F. Bruce kyerɛɛw dɛ: “Nwoma ahorow pii wɔ hɔ a, osian adanse ahorow a ɔwɔ ho ntsi, afofor gye to mu dɛ ɔyɛ nokwar, na obiara nnsoo ho daa mpo dɛ ɔbɛgye no mu nsɛm no ho kyim. Naaso adanse a ɔwɔ Ahyɛmu Fofor no ho dze, ɔkyɛn dɛm mpo.”

  •   Wonyim Sir Frederic Kenyon yie dɛ ɔyɛ Bible nsaano nkyerɛwee ho ɔbemfo. Ɔkãa dɛ obi “botum afa Bible no ekitsa ne nsamu na ɔdze ne nsa esi no bo akã dɛ, okitsa Nyankopɔn n’Asɛm a ɔyɛ nokwar no, na ofi tsetseetse dze besi ndɛ no, mbasantsen ahorow pii dze edzi dwuma, naaso no mu nsɛm no nnhyɛɛ da nnsesae.”

Ebɛn adanse afofor na yɛwɔ a ɔma yehu dɛ wɔakyerɛ Bible no ase pɛpɛɛpɛr a no mu nsɛm no nnsesae?

  •   Nsɛm a ɔwɔ Bible mu no, ibi fa mfomdo akɛse a Nyankopɔn no nkorɔfo dzii no ho, naaso Jewfo nye Christianfo a wɔhwɛɛ tsetse nsaano nkyerɛwee do kyerɛɛw bi no, hɔn mu biara ennyi dɛm nsɛm no emmfi mu. c (Nkanee 20:12; 2 Samuel 11:2-4; Galatiafo 2:11-14) Afei so, wɔkoraa nsɛm ahorow a ɔma yehu dɛ Jewfo no yɛɛ asoɔdzen na wodzii nyimpa atsetsesɛm ahorow ekyir no do. (Hosea 4:2; Malachi 2:​8, 9; Matthew 23:​8, 9; 1 John 5:​21) Hɔn a wɔhwɛɛ tsetse nsaano nkyerɛwee do kyerɛɛw bi no kyerɛɛw nsɛm no pɛpɛɛpɛr. Iyi ma yenya hɔn mu ahotodo na yehu obu kɛse a nna wɔwɔ ma Nyankopɔn N’asɛm a ɔyɛ krɔnkrɔn no.

  •   Sɛ Nyankopɔn dze no sunsum aka nyimpa bi ma wɔakyerɛw Bible no a, enngye nndzi dɛ ɔkwan biara do no ɔbɔhwɛ akora no mu nsɛm no do mbrɛ ɔbɛyɛ a ɔrennsesa? d (Isaiah 40:8; 1 Peter 1:​24, 25) Adze yi, dza ɔpɛ ara nye dɛ, nyimpa a wɔtsenaa ase tsetse nye hɔn a wɔwɔ hɔ ndɛ no benya Bible no do mfaso. (1 Corinthfo 10:11) Nokwasɛm nye dɛ, “biribiara a wɔkyerɛɛw no nkan no, wɔkyerɛwee maa hɛn nkyerɛkyerɛ, ama ɔnam abotar na kyerɛwnsɛm no n’awerɛkyekyer do yeenya enyidado.”​—Romefo 15:4.

  •   Hebrew Kyerɛwnsɛm a wɔhwɛɛ tsetse nsaano nkyerɛwee do kyerɛɛw bi no, Jesus nye n’ekyirdzifo no faa no mu nsɛm dze kãa hɔn nsɛm, na woennya adwen da dɛ, no mu nsɛm no nnyɛ nokwar.​—Luke 4:​16-​21; Asomafo Ndwuma 17:​1-3.

a Dɛm nsɛm yi nnyi Codex Sinaiticus, Codex Alexandrinus, Vatican Manuscript 1209, Latin Vulgate dadaw no, Philoxenian-Harclean Syriac Version, anaa Syriac Peshitta no mu.

b Dɛ nhwɛdo no, dza wɔtaa frɛ no Ahyɛmu Fofor anaa Greek Kyerɛwnsɛm no, woehu ne tsetse Greek nsaano nkyerɛwee bɔbor 5,000.

c Bible no nnkã dɛ nyimpa a Nyankopɔn nye hɔn dzii dwuma no enndzi mfomdo da. Ɔma yehu dɛm nokwasɛm yi: “Nyimpa bi nnyi hɔ a ɔnnyɛ bɔn.”​—1 Ahemfo 8:46.

d Bible no ma yehu dɛ, ɔnnyɛ nsɛm no nyina na Nyankopɔn kãa no tsenn kyerɛɛ Bible akyerɛwfo ma wɔkyerɛwee, naaso ɔhwɛe ma wɔkyerɛɛw nsɛm a ɔnye no nsusui hyia.​—2 Timothy 3:​16, 17; 2 Peter 1:​21.