Xeen tiʼ baʼax ku taasik

¿Baʼax tu yóotaj u yaʼal Jesús le ka tu yaʼalaj «maʼ u xuʼulul a yaabiltikeʼex a enemigoʼex»?

¿Baʼax tu yóotaj u yaʼal Jesús le ka tu yaʼalaj «maʼ u xuʼulul a yaabiltikeʼex a enemigoʼex»?

Baʼax ku yaʼalik le Bibliaoʼ

 Teʼ Sermón del Monteoʼ Jesúseʼ tu kaʼanseʼ unaj ‹k-yaabiltik k-enemigoʼob› (Mateo 5:44; Lucas 6:27, 35). Le baʼax tu yaʼaloʼ ku kaʼansiktoʼoneʼ kʼaʼabéet k-yaabiltik tak le máaxoʼob maltratarkoʼon yéetel pʼekmiloʼonoʼ.

 Jesúseʼ tu yeʼesaj u yaabiltmaj u enemigoʼob le ka tu perdonartaj le máaxoʼob maltratartoʼ (Lucas 23:33, 34). Le baʼax tu kaʼansaj Jesúsoʼ igual yéetel le baʼax tsʼíibtaʼan teʼ úuchben Tsʼíiboʼob ich Hebreo kʼaj óolaʼan xan bey Antiguo Testamentooʼ (Éxodo 23:4, 5; Proverbios 24:17; 25:21).

 «Maʼ u xuʼulul a yaabiltikeʼex a enemigoʼex, yéetel orarneneʼex tu yoʼolal le máaxoʼob chʼaʼpachtikeʼexoʼ» (Mateo 5:43, 44).

Teʼ xookaʼ yaan k-ilik:

 ¿Baʼaxten unaj k-yaabiltik k-enemigoʼob?

  •   Dios tsʼáaiktoʼon u ejemploil. Dioseʼ «ku yeʼesik u yutsil tiʼ le kʼasaʼan máakoʼoboʼ bey xan tiʼ le máakoʼob maʼ tu tsʼáaikoʼob u diosboʼotikil mix baʼaloʼ» (Lucas 6:35). Dios xaneʼ «ku beetik u jóokʼol kʼiin tu yóokʼol le máaxoʼob kʼasaʼanoʼoboʼ» (Mateo 5:45).

  •   Le yaabilajoʼ jeʼel u beetik u kʼexpajal u tuukuloʼobeʼ. Le Bibliaoʼ ku kaʼansiktoʼon ka k-yaabilt k-enemigoʼob tumen wa k-beetkeʼ bey ‹táan k-nikkúuntik chakjoleʼen chúukoʼob yóokʼol u pooloʼobeʼ› (Proverbios 25:22). Le baʼax ku yaʼalik le Bibliaaʼ bey jeʼex u yiʼibil le mineraloʼob utiaʼal u jóoʼsaʼal le oro, le plata bey xan le hierrooʼ. Láayliʼ bey jeʼel xan u yúuchul yéetel k-enemigoʼobeʼ, wa k-eʼesik utsil tiʼobeʼ yaan k-jóoʼsik le jatsʼuts modos yaantiʼoboʼ.

 ¿Bix jeʼel k-eʼesik k-yaabiltmaj k-enemigoʼobeʼ?

  •   ‹Beeteʼex uts tiʼ le máaxoʼob pʼekmileʼexoʼ› (Lucas 6:27). Le Bibliaoʼ ku yaʼalik: «Wa wiʼij a enemigoeʼ tsʼáa baʼal u jaante; wa ukʼajeʼ tsʼáa baʼal u yukʼe» (Romanos 12:20). Utiaʼal k-beetik le baʼax tu yaʼalaj Jesúsoʼ kʼaʼabéet k-kaxtik uláakʼ forma bix jeʼel k-áantik le máaxoʼob pʼekmiloʼonoʼ. Letiʼeʼ tu yaʼalaj: «Le baʼax a kʼáateʼex ka beetaʼakteʼex tumen le máakoʼoboʼ teʼex xaneʼ bey unaj a beetkeʼextiʼoboʼ» (Lucas 6:31).

  •   Bendecirteʼex «le máaxoʼob maldecirkeʼexoʼ» (Lucas 6:28). K-bendecirtik k-enemigoʼob le kéen k-eʼes utsil tiʼob yéetel le kéen pʼáatak maʼ k-sutik u jeel le baʼax kʼaas ku beetkoʼobtoʼonoʼ. Le Bibliaoʼ ku yaʼalik: «Maʼ a sutkeʼex le kʼaas ku beetaʼalteʼexoʼ, maʼ a pochʼkeʼex le máax pochʼkeʼexoʼ» (1 Pedro 3:9). Le consejoaʼ jach jeʼel u yáantkoʼon utiaʼal ka xuʼuluk k-pʼektik k-enemigoʼobeʼ.

  •   Orarneneʼex «tu yoʼolal le máaxoʼob pochʼkeʼexoʼ» (Lucas 6:28). Wa yaan máax pochʼkeʼexeʼ ilawil «maʼ a boʼotkeʼex kʼaas yéetel kʼaas tiʼ mix máak» (Romanos 12:17). Unaj k-kʼáatik tiʼ Dios ka u perdonartoʼob (Lucas 23:34; Hechos 7:59, 60). Maʼ unaj k-vengartikbaiʼ, baʼaxeʼ unaj k-pʼatik tu kʼab Dios le baʼax ku beetaʼaltoʼonoʼ tumen letiʼeʼ maas maʼalob bix u juzgar (Levítico 19:18; Romanos 12:19).

 «Maʼ u xuʼulul a yaabiltikeʼex a enemigoʼex, a beetkeʼex uts tiʼ le máaxoʼob pʼekmileʼexoʼ, a bendecirkeʼex le máaxoʼob maldecirkeʼexoʼ, yéetel a orareʼex tu yoʼolal le máaxoʼob pochʼkeʼexoʼ» (Lucas 6:27, 28).

  •   Eʼes ‹paciencia yéetel utsil› (1 Corintios 13:4). Le clase yaabilaj tu yaʼalaj Pablooʼ letiʼe ku yaʼalaʼaltiʼ agape ich griegooʼ, le yaabilajaʼ letiʼe tu yaʼalaj xan Jesús teʼ Mateo 5:44 yéetel Lucas 6:27, 35. Toʼoneʼ k-eʼesik yaabilaj tiʼ k-enemigoʼob ken k-eʼes paciencia tiʼob, ken k-eʼes utsil tiʼob, ken k-respetartoʼob yéetel maʼ k-kʼuuxil yoʼolal baʼax yaantiʼob.

 «Le máax yaan u yaabilajeʼ yaan u paciencia yéetel ku yeʼesik u yutsil. Le máax yaan u yaabilajeʼ maʼ tu yaatal u yóol yoʼolal baʼax yaan tiʼ u maasil, maʼ tu nojbaʼalkúuntkuba, maʼ tu kaʼantal u yich, maʼ tu beetik baʼaloʼob suʼtsiltak, maʼ tu kaxtik chéen u yutsil, maʼ tu séeb kʼuuxil, maʼ tu kʼaʼajsik le baʼax kʼaas ku beetaʼaltiʼoʼ, maʼ tu kiʼimaktal u yóol yéetel le baʼaloʼob kʼaastakoʼ, baʼaxeʼ ku kiʼimaktal u yóol yéetel le jaajoʼ. Tuláakal baʼal ku muʼyajtik, tuláakal baʼal ku creertik, tuláakal baʼal ku páaʼtik, tuláakal baʼal ku chúukpajal u yóol u muʼyajte. Le yaabilajoʼ mix bikʼin kun xuʼulul» (1 Corintios 13:4-8).

 ¿Unaj wa k-bin guerra utiaʼal k-baʼateʼel tu contra k-enemigoʼob?

 Maʼ, tumen Jesúseʼ tu yaʼaleʼ maʼ unaj k-baʼateʼel yéetel k-enemigoʼobiʼ. Jeʼex le ka tu yaʼalaj yaan u xuʼulsaʼal tiʼ Jerusaléneʼ maʼ tu yaʼalaj tiʼ u discípuloʼob ka pʼáatkoʼob u defendertubaʼobiʼ, baʼaxeʼ tu yaʼalajtiʼob ka púutsʼkoʼob (Lucas 21:20, 21). Jesús xaneʼ tu yaʼalaj tiʼ apóstol Pedro: «Oks a espada teʼ tuʼux ta jóoʼsoʼ, tumen tuláakal le máaxoʼob ku meyaj espada tiʼobeʼ bíin kíimsaʼakoʼob yéetel espada» (Mateo 26:52). Le Biblia yéetel le historiadoroʼoboʼ jach claro u yeʼeskoʼobeʼ le yáax cristianoʼoboʼ maʼ táakpajoʼob teʼ guerraʼoboʼ a (2  Timoteo 2:24).

 Baʼaloʼob maʼ jaajtak ku creertaʼal yoʼolal u yaabiltik máak u enemigoiʼ

 Baʼax ku creertaʼal: U Ley Dioseʼ ku yaʼalik unaj u pʼektik máak u enemigo.

 U jaajil: Le baʼax ku yaʼalaʼalaʼ maʼ takaʼan ichil u Ley Diosiʼ. Le Leyoʼ ku yaʼalik: «Unaj a yaabiltik a wéet máakil jeʼex a yaabiltikabaeʼ» (Levítico 19:18). Le tʼaan «a wéet máakiloʼ» táan u referirkubaʼ tiʼ tuláakal máak, pero jujuntúul judíoʼobeʼ tu kʼexoʼob baʼax u kʼáat u yaʼale. Letiʼobeʼ káaj u yaʼalikoʼobeʼ chéen unaj u yaabiltikoʼob u yéet judíoiloʼob yéetel unaj u pʼektikoʼob le j-táanxel luʼumiloʼoboʼ (Mateo 5:43, 44). Utiaʼal u yeʼesiktiʼob maʼ maʼalob bix u tuukuloʼobeʼ Jesúseʼ tu tsikbaltajtiʼob baʼax tu beetaj juntúul utsul samaritano (Lucas 10:29-37).

 Baʼax ku creertaʼal: Le máax u yaabiltmaj u enemigoeʼ u kʼáat u yaʼaleʼ de acuerdo yéetel le baʼaxoʼob maʼ maʼalobtak ku beetkoʼ.

 U jaajil: Le Bibliaoʼ ku yeʼesikeʼ jeʼel u páajtal k-yaabiltik enemigoʼob kex maʼ de acuerdoʼon yéetel le baʼaxoʼob kʼaastak ku beetkoʼoboʼ. Jeʼex Jesúseʼ u pʼekmaj u beetaʼal loob tiʼ máak pero kex beyoʼ orarnaj yoʼolal le máaxoʼob kíimsoʼ (Lucas 23:34). U pʼekmaj xan u beetaʼal baʼax kʼaas yéetel u sen kʼebantal máak, baʼaleʼ kex beyoʼ tu tsʼáaj u kuxtal tu yoʼolal máaxoʼob kʼebanoʼob (Juan 3:16; Romanos 6:23).

a «Alex Ponceeʼ tu yaʼalaj: Junpʼéel xakʼalxook beetaʼabeʼ tu yeʼeseʼ desde tu kʼiiniloʼob Marco Aurelio, juntúul emperador romano gobernarnaj tu añoiloʼob 161 tak 180 tsʼoʼokok u taal Jesúseʼ, mix juntúul cristiano tu beetuba soldadoil yéetel mix juntúul soldado suunaj u kaʼa beetuba soldadoil le ka tu beetuba cristianoiloʼ».