„Lebo Božie slovo je živé, mocné a ostrejšie než akýkoľvek dvojsečný meč. Preniká tak hlboko, že oddeľuje dušu od ducha a kĺby od špiku, a je schopné odhaliť myšlienky a úmysly srdca.“ (Hebrejom 4:12, Preklad nového sveta)

 „Veď Božie slovo je živé a účinné, ostrejšie ako akýkoľvek dvojsečný meč. Preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje túžby a úmysly srdca.“ (Hebrejom 4:12, Slovenský ekumenický preklad)

 To, čo Boh hovorí ľuďom a čo dal zapísať do Biblie, dokáže odhaliť, čo si myslíme a aké máme pohnútky. Dokonca to z nás môže urobiť lepších ľudí.

 „Božie slovo je živé.“ Výraz „Božie slovo“ označuje Boží zámer alebo Božie sľuby, o ktorých sa píše v Biblii. a Súčasťou Božieho zámeru je to, aby poslušní ľudia mohli žiť na zemi navždy, a to v pokoji a jednote. (1. Mojžišova 1:28; Žalm 37:29; Zjavenie 21:3,4)

 Čo znamená, že Božie slovo, teda to, čo nám Boh odhalil o svojom zámere, je „živé“? Napríklad to, že dokáže vplývať na srdce tých, ktorí ho prijmú, a dať im nádej a zmysel života. (5. Mojžišova 30:14; 32:47) Božie slovo je „živé“ aj v tom zmysle, že Boh stále pracuje na tom, aby sa jeho sľuby splnili. (Ján 5:17) Na rozdiel od ľudí Boh nikdy nesľúbi niečo, čo by nedokázal splniť, a nikdy na svoje sľuby nezabúda. (4. Mojžišova 23:19) To, čo povie, sa k nemu nikdy „nevráti... bez výsledkov“. (Izaiáš 55:10, 11)

 „Božie slovo... je mocné.“ Vyjadrenie „je mocné“ by sa dalo preložiť aj ako „je účinné“, „je v činnosti“ alebo „dosiahne čokoľvek, na čo bolo určené“. Preto čokoľvek, čo Boh Jehova b povie alebo sľúbi, sa určite splní. (Žalm 135:6; Izaiáš 46:10) Dokonca často urobí oveľa viac, ako by sme čakali. (Efezanom 3:20) c

 Moc Božieho slova vidno aj z toho, že ľuďom, ktorí si ho vážia, pomáha meniť sa k lepšiemu. To, čo sa vďaka nemu naučia, sa stáva ich súčasťou a ovplyvňuje ich myslenie, spôsob života a ciele. (Rimanom 12:2; Efezanom 4:24) Teda „Božie slovo... pôsobí“ v tých, ktorí ho nepovažujú za slovo od ľudí, ale za slovo od Boha. (1. Tesaloničanom 2:13)

 „Božie slovo... je ostrejšie než akýkoľvek dvojsečný meč.“ Obrazne povedané, Božie slovo dokáže preniknúť omnoho hlbšie ako akýkoľvek meč vyrobený ľuďmi. Dokáže zasiahnuť srdce, teda dostať sa až do nášho najhlbšieho vnútra, a to tak, ako to nedokáže žiadne ľudské učenie. Všimnime si, čo sa o tejto myšlienke v Hebrejom 4:12 píše ďalej.

 „Božie slovo... preniká tak hlboko, že oddeľuje dušu od ducha a kĺby od špiku.“ V Biblii sa slovom duša niekedy označuje to, ako človek pôsobí, kým slovom duch to, aký je naozaj. (Galaťanom 6:18) Božie slovo, obrazne povedané, preniká až do „špiku“, čiže do našich najhlbších pocitov a myšlienok. Keď odhalí to, čo žiaden človek nemôže vidieť, teda to, akí sme hlboko vnútri, môže nás motivovať, aby sme sa menili k lepšiemu. A keď na sebe pracujeme, sme šťastnejší a má z toho radosť aj náš Stvoriteľ.

 „Božie slovo... je schopné odhaliť myšlienky a úmysly srdca.“ Spôsob, akým človek reaguje na Božie slovo, o ňom môže veľa odhaliť. Jeho reakcia môže prezradiť, čo si naozaj myslí a aké sú jeho úmysly a pohnútky. Napríklad ak niekto dovolí, aby naňho Božie slovo pôsobilo, a začne vo svojom živote robiť zmeny, dáva tým najavo, že je pokorný, úprimný a chce sa páčiť Stvoriteľovi. Naopak, ak niekto spochybňuje Božie slovo, môžu za tým byť negatívne vlastnosti, ako napríklad pýcha a sebectvo. Možno sa tým snaží ospravedlniť svoje správanie, o ktorom vie, že sa Bohu nepáči. (Jeremiáš 17:9; Rimanom 1:24–27)

 V jednom diele sa uvádzalo, že „Božie slovo môže preniknúť do najhlbších zákutí nášho ja”. Neexistuje žiadna časť nášho vnútra, ktorú by sme mohli pred Bohom skryť a ktorú by jeho slovo nemohlo odhaliť. Ako sa píše v Hebrejom 4:13, „všetko je odhalené a odkryté očiam toho, ktorému sa budeme zodpovedať“.

 Biblická kniha Hebrejom je list, ktorý apoštol Pavol pod Božím vedením napísal v roku 61 n. l. židovským kresťanom v Jeruzaleme a v Judei.

 V 3. a 4. kapitole Pavol povzbudzoval kresťanov, aby sa nedopúšťali rovnakých chýb ako Izraeliti v minulosti. (Hebrejom 3:8–12; 4:11) Jehova Izraelitom sľúbil, že ich vyslobodí z otroctva a dá im krajinu, v ktorej budú môcť „bývať v bezpečí“. (5. Mojžišova 12:9, 10) No po vyjdení z Egypta Izraeliti znovu a znovu porušovali Božie prikázania a z ich správania bolo vidieť, že neveria Božím sľubom. Výsledkom bolo, že nevošli „do [Božieho] odpočinku“ a narušili svoj vzťah s Bohom. Celá generácia Izraelitov, ktorá bola vyslobodená z Egypta, zomrela na pustatine. Hoci ich potomkovia vošli do zasľúbenej krajiny, po čase aj oni prestali poslúchať Boha. A to malo pre celý národ tragické následky. (Nehemiáš 9:29, 30; Žalm 95:9–11; Lukáš 13:34, 35)

 Pavol vysvetlil, že kresťania by sa mali poučiť z varovného príkladu neverných Izraelitov. My na rozdiel od nich môžeme vojsť do Božieho odpočinku. Stačí, keď sa budeme riadiť jeho slovom a veriť, že jeho sľuby sa splnia. (Hebrejom 4:1–3, 11)

 Pozrite si krátke video o biblickej knihe Hebrejom.