Izaiáš 42:1–25
42 Toto je môj služobník,+ má moju podporu,môj vyvolený,+ z ktorého mám radosť!*+
Zoslal som naňho svojho ducha,+prinesie národom právo.+
2 Nebude kričať, nebude hlasno hovoriť,na uliciach nebude počuť jeho hlas.+
3 Nalomenú trstinu nedolomía hasnúci knôt nezahasí.+
Bude verný a nastolí právo.+
4 Nezoslabne ani sa nenalomí, kým nenastolí právo na zemi.+
Na jeho zákon* čakajú ostrovy.
5 Toto hovorí Jehova, pravý Boh,ktorý stvoril nebo a roztiahol ho,+ktorý vytvoril zem a všetko, čo je na nej,+ktorý dáva dych ľuďom+a ducha tým, ktorí po nej chodia:+
6 „Ja, Jehova, som konal spravodlivo a povolal som ťa,vzal som ťa za ruku.
Budem ťa chrániť a urobím ťa zmluvou medzi mnou a ľuďmi+a svetlom pre národy,+
7 aby si otvoril oči slepým,+vyviedol väzňov zo žalára,z väzenia vyslobodil tých, čo sedia v tme.+
8 Ja som Jehova, to je moje meno.
Nikomu inému nedám svoju slávu*ani svoju chválu modlám.+
9 Veci, ktoré som dávno predpovedal, sa splnili.
Teraz oznamujem nové veci.
Skôr ako sa objavia, poviem vám o nich.“+
10 Vy, čo sa plavíte po mori, aj všetko, čo ho napĺňa,ostrovy a ich obyvatelia,+spievajte Jehovovi novú pieseň,+spievajte mu chvály z najvzdialenejších končín zeme.+
11 Nech pustatina a jej mestái tábory, kde býva Kedár,+ hlasno volajú.+
Nech jasajú obyvatelia skalnatých oblastí,z vrcholkov vrchov nech radostne volajú.
12 Nech vzdávajú Jehovovi česťa chvália ho na ostrovoch.+
13 Jehova vyjde ako mocný muž,+rozhorlí sa ako bojovník.+
Zvolá, spustí bojový pokrik,dokáže, že je mocnejší ako jeho nepriatelia.+
14 Povie: „Dlho som bol ticho,mlčal som, ovládal som sa.
Ale teraz budem ťažko dýchať, stonať a lapať po dychuako žena pri pôrode.
15 Spustoším vrchy a kopce,vysuším všetku ich zeleň.
Rieky premením na ostrovy*a jazerá* vysuším.+
16 Slepých povediem cestou, ktorú nepoznajú,+budem ich viesť po neznámych chodníkoch.+
Tmu pred nimi zmením na svetlo+a kopcovitú krajinu na rovinu.+
To všetko pre nich urobím. Neopustím ich.“
17 Tí, čo dôverujú modlám,tí, čo hovoria sochám: „Vy ste naši bohovia,“ustúpia a budú veľmi zahanbení.+
18 Počúvajte, hluchí!
Otvorte oči, aby ste videli, vy slepí!+
19 Kto je slepý, ak nie môj služobník,a kto je taký hluchý ako posol, ktorého posielam?
Kto je taký slepý ako ten, ktorého som odmenil,taký slepý ako Jehovov služobník?+
20 Vidíš mnohé veci, ale nevšímaš si ich.
Počuješ, ale nepočúvaš.+
21 Jehova kvôli svojej spravodlivostis radosťou vyvýšil zákon* a urobil ho slávnym.
22 Ale tento ľud je olúpený a vydrancovaný,+všetci sú uväznení v jaskyniach a poschovávaní vo väzniciach.+
Keď ich brali ako svoju korisť, nikto ich nezachránil.+
Keď ich odvádzali, nikto nepovedal: „Vráť ich!“
23 Kto z vás bude počúvať?
Kto tomu bude venovať pozornosť a poučí sa do budúcnosti?
24 Kto vydal Jakoba za korisťa Izrael plieniteľom?
Nebol to Jehova, proti ktorému hrešili?
Nechceli kráčať po jeho cestácha neposlúchali jeho zákony.*+
25 Preto na nich vylieval svoju zúrivosť,svoj hnev a hrôzy vojny.+
Plamene vojny pohlcovali všetko okolo nich, ale oni si to nevšímali,+spaľovali ich, ale oni si to nevzali k srdcu.+
Poznámky pod čiarou
^ Al. „ktorého schválila moja duša“.
^ Al. „poučenie“.
^ Al. „S nikým sa nebudem deliť o svoju slávu“.
^ Al. „na brehy“.
^ Dosl. „trstinové jazerá“.
^ Al. „poučenie“.
^ Al. „poučenie“.
