MOHAMED BOUAZIZI, 26-ročný pouličný predavač z Tuniska, bol už dlho znechutený z toho, že si nevie nájsť lepšiu prácu. Vedel tiež, že u skorumpovaných úradníkov bez úplatku nepochodí. Sedemnásteho decembra 2010 mu došla trpezlivosť. V to ráno mu policajti zhabali vrecia s hruškami, banánmi a jablkami. Keď mu vzali aj váhy, postavil sa im na odpor. Nato ho podľa niektorých svedkov policajtka udrela do tváre.

Ponížený a rozzúrený sa vybral do neďalekej vládnej budovy, aby sa sťažoval, ale nikto mu nevenoval pozornosť. Pred budovou údajne kričal: „Ako sa mám podľa vás uživiť?“ Potom sa polial horľavinou a škrtol zápalkou. O necelé tri týždne na následky popálenín zomrel.

Zúfalý skutok Mohameda Bouaziziho nezostal bez odozvy. A to nielen medzi ľuďmi v Tunisku, ale aj za jeho hranicami. Mnohí zastávajú názor, že práve jeho čin vyvolal povstanie, ktoré viedlo k zvrhnutiu režimu v krajine. Protesty sa čoskoro rozšírili do ďalších arabských krajín. Európsky parlament udelil Bouazizimu a štyrom ďalším Sacharovovu cenu za slobodu myslenia za rok 2011 a londýnsky časopis The Times ho vyhlásil za osobnosť roka 2011.

Z tohto príkladu vidieť, že protestom je možné dosiahnuť zmenu. Čo sa však skrýva za nedávnymi vlnami protestov? Existuje aj iné riešenie?

Príčinou protestov môže byť napríklad:

• Nespokojnosť so sociálnym systémom. Keď ľudia vedia, že na vládu a ekonomiku sa môžu spoľahnúť, necítia potrebu búriť sa. Svoje problémy riešia v rámci fungujúceho systému. No ak sa im zdá, že systém je skorumpovaný a nespravodlivý a úžitok z neho má len niekoľko jednotlivcov, taká situácia sa stáva živnou pôdou pre sociálne nepokoje.

• Konkrétna udalosť. Ľudí často podnieti konať nejaká udalosť — niečo, čo ich zo stavu rezignácie privedie k presvedčeniu, že musia niečo urobiť. Napríklad prípad Mohameda Bouaziziho vyvolal v Tunisku masové protesty. V Indii zase protikorupčná hladovka, ktorú držal aktivista Anna Hazare, posmelila jeho podporovateľov k protestom v 450 mestách.

Biblia už dávno uviedla, že „človek vládne nad človekom na jeho škodu“. (Kazateľ 8:9, Evanjelický preklad) A dnes je korupcia a nespravodlivosť ešte rozšírenejšia ako v čase, keď boli tieto slová napísané. Ľudia sú viac než kedykoľvek predtým sklamaní z toho, ako funguje politický i ekonomický systém. Vďaka smartfónom, internetu a 24-hodinovému spravodajstvu môže aj udalosť, ktorá sa odohrala v odľahlom kúte zeme, vyvolať búrlivé reakcie v rôznych častiach sveta.

Tí, ktorí sa vyjadrujú v prospech sociálnych nepokojov, tvrdia, že sa nimi môže dosiahnuť:

• Úľava pre chudobných. Počas veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch 20. storočia sa nezamestnaní nájomníci v Chicagu v americkom štáte Illinois vzbúrili proti nariadeniu na ich vysťahovanie. Úradníci na to zareagovali tak, že vysťahovanie pozastavili a zariadili, aby niektorí z nich dostali prácu. Podobné protesty v meste New York prispeli k tomu, že 77 000 vysťahovaných rodín sa vrátilo do svojich domovov.

• Náprava krivdy. Bojkot mestskej autobusovej dopravy v meste Montgomery v americkom štáte Alabama v rokoch 1955 a 1956 viedol k zrušeniu zákonov, podľa ktorých museli príslušníci rôznych rás sedieť v autobusoch oddelene.

• Zastavenie stavebných projektov. V decembri 2011 desaťtisíce ľudí protestovali  proti výstavbe uhoľnej elektrárne neďaleko Hongkongu, ktorá by mala negatívny vplyv na životné prostredie. Tento projekt bol preto zrušený.

Iste, demonštranti nie vždy dosiahnu to, čo chcú. Napríklad predstavitelia moci proti nim radšej tvrdo zasiahnu, než by vyhoveli ich požiadavkám. Nedávno sa prezident istej krajiny na Blízkom východe vyjadril o tamojších protestoch takto: „Treba zasiahnuť železnou päsťou.“ A výsledok? Tisíce mŕtvych.

Aj keď demonštranti dosiahnu svoje ciele, v období, ktoré príde potom, sa zákonite vynoria nové problémy. Časopis Time citoval istého muža, ktorý sa podieľal na zvrhnutí panovníka v jednej africkej krajine. O novom režime tento muž povedal: „Bola to utópia, ktorá sa v momente zmenila na chaos.“

Veľa známych osobností je toho názoru, že postaviť sa proti utláčajúcemu systému je občianska povinnosť. Napríklad český prezident Václav Havel, ktorý bol roky väznený za to, že bojoval za ľudské práva, v roku 1985 napísal: „Ak [disident] niečo ponúka, tak len svoju kožu. A tú ponúka iba preto, lebo nemá iný  spôsob, ako doložiť pravdu, za ktorou stojí.“

Havlove slová vnášajú svetlo do zúfalého činu Mohameda Bouaziziho i ďalších. V jednej ázijskej krajine sa nedávno upálili desiatky ľudí na protest proti náboženskému a politickému útlaku. Pocity, ktoré sa za takýmto extrémnym konaním skrývajú, opísal jeden muž pre časopis Newsweek takto: „Nemáme zbrane. Nechceme ublížiť iným ľudským bytostiam. Čo iné nám zostáva?“

Biblia píše o riešení nespravodlivosti, korupcie i útlaku. Je ním vláda, ktorú Boh zriadil v nebesiach. Tá nahradí neúspešné politické a ekonomické systémy, proti ktorým ľudia protestujú. O panovníkovi tejto vlády je predpovedané: „Oslobodí chudobného, volajúceho o pomoc, tiež strápeného a každého, kto nemá pomocníka... Z útlaku a násilia vykúpi ich duše.“ (Žalm 72:12, 14)

Jehovovi svedkovia veria, že Božie Kráľovstvo je jedinou nádejou ľudstva na svet, v ktorom bude vládnuť pokoj. (Matúš 6:9, 10) To je dôvod, prečo sa nezapájajú do protestov. Je však reálne, že by Božia vláda mohla odstrániť príčiny protestov? Mnohí jej úplne dôverujú. Povzbudzujeme vás, aby ste sa o tejto vláde dozvedeli viac.