Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Kɛ ɔkɛyɛ na meayɛ Nyamenle agɔnwo ɛ?

Kɛ ɔkɛyɛ na meayɛ Nyamenle agɔnwo ɛ?

TILE 35

Kɛ ɔkɛyɛ na meayɛ Nyamenle agɔnwo ɛ?

Edwɛkɛ bie mɔɔ dole Jeremy la maanle ɔnwunle nvasoɛ mɔɔ wɔ zo kɛ yɛbava Nyamenle agɔnwo la. Ɔhilehilele nu kɛ: “Menlile ɛvolɛ 12 la yɛɛ me papa gyakyile yɛ abusua ne ɛkɛ ne hɔle a. Kenle ko nɔɔzo bie mɔɔ ɛnee mela me ɛkpa ne azo la, menzɛlɛle Gyihova kɛ ɔmaa me papa ɛzia ɛrɛla.”

Mɔɔ ɛnee Jeremy arɛle ɛbɔ la, ɔbɔle ɔ bo kɛ ɔkenga Baebolo ne. Mɔɔ ɔdwule Edwɛne 10:14 la, ɛkɛ ne edwɛkɛ ne hanle ye kpalɛ. Ngyɛnu zɔhane ka Gyihova anwo edwɛkɛ kɛ: “Wɔ ɛkɛ ne a mɔɔ ati anyɛ boɛ la ba a; wɔmɔ a ɛle nrisa boavolɛ a.” Jeremy hanle kɛ: “Mendele nganeɛ kɛ Gyihova ɛlɛtendɛ ahile me na ɔlɛmaa meanwu ye kɛ ɔle me boavolɛ; ɔle me Ze. Ɔle selɛ kpalɛ ɔmaa me ɔtɛla selɛ biala!”

SAA ɛwɔ Jeremy tɛnlabelɛ ne bie anu anzɛɛ ɛnle bie anu bɔbɔ a, Baebolo ne kile kɛ Gyihova kulo kɛ ɛfa ye ɛyɛ ɛ gɔnwo. Nɔhalɛ nu, Baebolo ne ka kɛ: “Bɛbikye Nyamenle, na ɔbabikye bɛ.” (Gyemise 4:8) Dwenle mɔɔ zɔhane edwɛkɛ ne kile la anwo nea: Ɔwɔ nuhua kɛ ɛnnwu Gyihova Nyamenle yɛɛ tɛ ɛ ti pɛne a le ye, noko ɔlɛka yeahile wɔ kɛ ɔkulo kɛ ɛbayɛ ɔ gɔnwo!

Noko kyesɛ ɛbɔ mɔdenle na wɔahola wɔayɛ Nyamenle agɔnwo. Nea ndonwo ɛhye: Fa ye kɛ wɔlua felawɔse bie wɔ buakɛ nu wɔ wɔ sua nu. Amaa yeanyi la, kyesɛ ɛgugua zolɛ nzule na ɛfa ɛsie ɛleka mɔɔ ɔbaboa ye la. Felawɔse ne angome ɛnrɛhola ɛnrɛyɛ ɛhye. Zɔhane ala a Nyamenle mɔɔ ɛfa ye agɔnwolɛ la noko de a. Kɛ ɔkɛyɛ na wɔaboa wɔamaa bɛ agɔnwolɛvalɛ ne anu amia ɛ?

Ɔhyia Kɛ Ɛsukoa Baebolo Ne

Agɔnwolɛma di adwelie​—bɛtie na bɛtendɛ bɛkile bɛ nwo. Zɔhane a ɔde ye wɔ Nyamenle agɔnwolɛvalɛ nwo a. Saa yɛkenga na yɛsukoa Baebolo ne a ɛnee yɛlɛtie mɔɔ Nyamenle kulo kɛ ɔka ɔkile yɛ la.​​—Edwɛne 1:2, 3.

Noko bie a ɛ nye ɛnlie debie ɛzukoalɛ nwo. Ngakula dɔɔnwo kulo TV ɛnleanlɛ, game ɛbɔlɛ anzɛɛ bɛ gɔnwo mɔ mɔɔ bɛ nee bɛ finde la anwo tɛla debie ɛzukoalɛ. Noko saa ɛkulo kɛ ɛfa Nyamenle agɔnwolɛ a, yemɔ kyesɛ ɛdua adenle mɔɔ yehile la ala azo. Ɔwɔ kɛ ɛtie ye ɔlua ye Edwɛkɛ ne mɔɔ ɛbazukoa la azo.

Noko mmasulo. Baebolo ne ɛzukoalɛ ɛnle adesoa. Ɛ nye bahola alie ye ɛzukoalɛ nwo saa bɔbɔ ɛle awie mɔɔ ɛngulo debie ɛzukoalɛ a. Debie mɔɔ ɔwɔ kɛ ɛdimoa ɛyɛ la a le kɛ ɛbakpa mekɛ mɔɔ ɛbava wɔazukoa Baebolo ne la. Kakula raalɛ bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye Lais la se: “Melɛ ngyehyɛleɛ. Nwonlomɔ biala medimoa mekenga Baebolo ne tile ko.” Maria mɔɔ yeli ɛvolɛ 15 la ngyehyɛleɛ ɛdeɛ ne le ngakyile. Ɔse: “Nɔsolɛ biala kolaa na meala la mekenga Baebolo ne foa ekyi.”

Saa ɛkulo kɛ ɛbɔ ɔ bo ɛkenga a, nea ɛlɛka ne mɔɔ se “ Neɛnlea wɔ Baebolo ne anu” la. Akee kɛlɛ mekɛ mɔɔ ɛbanyia kɛyɛ mitini 30 anzɛɛ mɔɔ bo zɔ la wɔava wɔazukoa Nyamenle Edwɛkɛ ne la wɔ ɔ bo ɛke.

․․․․․

Saa ɛkpa mekɛ ne a ɛnee ɛtɛwiele. Saa ɛbɔ ɔ bo kɛ ɛsukoa a, bie a ɛbanwu kɛ Baebolo ne ɛleka ne bie mɔ ɛzukoalɛ ɛnla aze. Bie a ɛ nee Jezreel mɔɔ yeli ɛvolɛ 11 la bayɛ adwenle. Ɔhanle ye wienyi kɛ: “Baebolo ne foa bie mɔ abo ɛdelɛ ɛnla aze yɛɛ ɔnyɛ anyelielɛ.” Saa ɛte nganeɛ zɔhane bɔbɔ a, mmamaa ɛ sa nu to. Fa sie wɔ adwenle nu dahuu kɛ saa ɛlɛkenga Baebolo ne a, ɛnee ɛlɛmaa Gyihova Nyamenle mɔɔ le ɛ gɔnwo la adendɛ ahile wɔ. Saa ɛbɔ mɔdenle na wɔammaa ɛ sa nu ando a, nzinlii ɛbanwu kɛ Baebolo ne ɛzukoalɛ yɛ anyelielɛ!

Asɔneyɛlɛ Nwo Hyia

Yɛdua asɔneyɛlɛ zo a yɛtendɛ yɛkile Nyamenle a. Nea kɛzi asɔneyɛlɛ le ahyɛlɛdeɛ kɛnlɛma a! Ɛkola ɛ nee Gyihova Nyamenle tendɛ mekɛ biala wɔ alehyenlɛ ne anu anzɛɛ nɔɔzo. Ɔbadie wɔ dahuu. Tɛ kɛ ɔwɔ ɛkɛ ne dahuu ala, ɔkulo kɛ ɔtie edwɛkɛ mɔɔ ɛlɛ ye ɛka la. Ɛhye ati Baebolo ne ka kɛ: “Wɔ debie biala anu bɛlua asɔneyɛlɛ nee modolɛ nee moyɛlɛ zo bɛva bɛ nzɛlɛlɛ bɛdo Nyamenle anyunlu.”​—Felepaema 4:6.

Kɛ mɔɔ zɔhane ngɛlɛlera ne kile la, ninyɛne dɔɔnwo wɔ ɛkɛ mɔɔ ɛbahola wɔaha nwolɛ edwɛkɛ wɔahile Gyihova a. Ɛbahola wɔaha wɔ ngyegyelɛ nee wɔ adwenleadwenle wɔahile ye. Ɛbahola wɔayɛ ye mo wɔ mɔɔ yeyɛ yemaa wɔ la anwo. Saa ɛ gɔnwo mɔ yɛ ninyɛne mgbalɛ maa wɔ a, se ɛyɛ bɛ mo? Gyihova ɛyɛ ninyɛne mgbalɛ dɔɔnwo ɛmaa wɔ ɛdɛla agɔnwolɛ biala, ɔti ɛbahola wɔayɛ ye mo.​—Edwɛne 106:1.

Kɛlɛ ninyɛne mɔɔ ɛkulo kɛ ɛyɛ Gyihova mo wɔ nwolɛ la wɔ ɔ bo ɛke.

․․․․․

Bie a, ɔyɛ a, ɛzulolɛ ka wɔ yɛɛ adwenleadwenle tɔ ɛ nwo. Edwɛne 55:22 ka kɛ: “Fuandi wɔ adesoa to Gyihova anwo zo, na ɔbazɔ wɔ nu. Ɔnrɛmaa tenlenenli ɛnrɛdɔ aze ɛlɛ.”

Kɛlɛ debie biala mɔɔ gyegye wɔ mɔɔ ɛkulo kɛ ɛka ɛkile Gyihova wɔ asɔneyɛlɛ nu la wɔ ɛke.

․․․․․

Ɛdawɔ Mumua Ne Wɔ Anwubielɛ

Ɛ nee Nyamenle agɔnwolɛvalɛ ne anwo debie bieko wɔ ɛkɛ mɔɔ ɔnle kɛ ɛbu ɛ nye ɛgua zo a. Edwɛndolɛnli Devidi hɛlɛle kɛ: “Bɛzɔ bɛnlea na bɛnwu kɛ Gyihova le kpalɛ.” (Edwɛne 34:8) Mekɛ mɔɔ Devidi hyehyɛle Edwɛne 34 ne la, ɛnee yeyia tɛnlabelɛ bie mɔɔ yɛ ɛzulolɛ la. Ɛnee ɔlɛnriandi Belemgbunli Sɔɔlo mɔɔ kpondɛ ye ahu ye la. Ɛnee ɛhye ɛnle edwɛkɛ ekyi. Yemɔti ɔnriandile ɔhɔveale Filisitiama mɔɔ le ye agbɔvolɛ la azɛlɛ zo. Mɔɔ bɛhyele Devidi na ɔle kɛ asɛɛ bɛhu ye bɛwie la, ɔluale nrɛlɛbɛ adenle zo ɔyɛle ɔ nwo kɛ asɛɛ yezɛ la na ɔlua zo bɛgyakyile ye.​—1 Samoɛle 21:10-15.

Devidi anga kɛ ye nrɛlɛbɛ ne a liele ye a. Emomu, ɔhanle kɛ Gyihova ɔ. Ɔhanle ye wɔ edwɛne ne mɔɔ ɔhyehyɛle la foa bie kɛ: “Menzɛlɛle Gyihova na ɔbuale me. Ɔliele me ɔvile me ɛzulolɛ muala anu.” (Edwɛne 34:4) Yemɔti, Devidi mumua ne anwubielɛ a ɔgyinlanle zo ɔmaanle awie mɔ anwosesebɛ kɛ “bɛzɔ bɛnlea na bɛnwu kɛ Gyihova le kpalɛ” a. *

Asoo ɛkakye anwubielɛ bie wɔ wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu mɔɔ di daselɛ kɛ Gyihova dwenle ɛ nwo ɔ? Saa ɔle zɔ a, ɛnee kɛlɛ ye wɔ ɔ bo ɛke. Yɛ ye nzonlɛ: Ɔngyia kɛ ɔyɛ debie kpole bie. Dwenle nyilalɛ ngyikyi mɔɔ ɛnyia ye alehyenlɛ biala mɔɔ bie a ɛnrɛbu bɛ bie la anwo.

․․․․․

Bie a wɔ awovolɛ ɛhilehile wɔ Baebolo nu nɔhalɛ ne. Ɛhye le nyilalɛ. Noko ɔwɔ kɛ ɛdawɔ mumua ne ɛfa Nyamenle agɔnwolɛ. Saa ɛtɛyɛle ɛhye a, ɛbahola wɔalua edwɛkɛ mɔɔ wɔ tile ɛhye anu la azo wɔabɔ ɔ bo. Gyihova bayila wɔ mɔdenlebɔlɛ ne azo. Baebolo ne ka kɛ: “Bɛhɔ zo bɛbiza, na bɛ sa baha ye; bɛhɔ zo bɛkpondɛ, na bɛbanwu ye.”​—Mateyu 7:7.

[Ɔbodwɛkɛ]

^ ɛden. 24 Baebolo bie mɔ kile “bɛzɔ bɛnlea” abo kɛ “kpondɛ maa ɛ nwo,” “ɛdawɔ mumua ne kpondɛ,” yɛɛ “wɔ anwubielɛ bamaa wɔnwu kɛ.”​—Contemporary English Version, Today’s English Version, yɛɛ The Bible in Basic English.

NGƐLƐLERA TITILI

“Anyelielɛ a le bɛdabɛ mɔɔ bɛze bɛ sunsum nu ngyianlɛ la.”​—Mateyu 5:3.

YƐ YE NZONLƐ

Saa ɛkenga Baebolo ne mukelɛ nna kenle ko biala a, ɔkadwu kɛyɛ ɛvolɛ ko la wɔwie Baebolo ne amuala kenga.

ƐZE Ɔ . . ?

Buluku ɛhye mɔɔ ɛlɛkenga na wɔava Baebolo nu folɛdulɛ mɔɔ wɔ nu wɔayɛ gyima la kile kɛ Gyihova anye die ɛ nwo.​Dwɔn 6:​44.

KƐLƐ MƆƆ ƐKULO KƐ ƐYƐ LA!

Amaa meanyia me ti anwo Baebolo ɛzukoalɛ zo nvasoɛ la, mekulo kɛ ․․․․․

Amaa meayɛ asɔne dahuu la, mekulo kɛ ․․․․․

Kpuya mɔɔ mekulo kɛ mebiza me awovolɛ wɔ edwɛkɛ ɛhye anwo la ɛne ․․․․․

KƐZI ƐDWENLE NWO Ɛ?

● Kɛ ɔkɛyɛ na ɛ ti anwo Baebolo ɛzukoalɛ ayɛ anyelielɛ ɛ?

● Duzu ati a Gyihova kulo kɛ ɔtie alesama mɔɔ ɛnli munli la asɔneyɛlɛ a?

● Kɛ ɔkɛyɛ na wɔanyia anyuhɔlɛ wɔ wɔ asɔneyɛlɛ nu ɛ?

[Edwɛkɛ mɔɔ bɛkpa]

Mele kakula la, ɛnee meta meka edwɛkɛ ko ne ala wɔ me asɔneyɛlɛ nu. Kɛkala mebɔ mɔdenle kɛ mebaha ninyɛne mgbalɛ mɔɔ sisile alehyenlɛ ne anu nee mɔɔ angɔ boɛ la anwo edwɛkɛ. Kɛmɔ asolo alehyenlɛ biala anu edwɛkɛ la ati, ɔmmaa menga edwɛkɛ ko ne ala.”​—Eve

[Ɛlɛka/Nvoninli]

 Neɛnlea wɔ Baebolo ne anu

1.Kpa Baebolo nu edwɛkɛ ko mɔɔ ɛkulo kɛ ɛkenga la. Sɛlɛ kɛ Gyihova ɛboa wɔ ɛmaa ɛde edwɛkɛ ne abo.

2.Kenga edwɛkɛ ne kpalɛ. Nyia alagye. Saa ɛlɛkenga a, pɛ edwɛkɛ ne nvoninli. Bɔ mɔdenle fa ɛ nwo wula tɛnlabelɛ ne anu: Nwu mɔɔ ɛlɛkɔ zo, tie ɛnelɛ mɔɔ ɛte, fa ɛ bonyi twe ɛkɛ ne nvoanle anzɛɛ evuanlɛ ne bie na fa ɛ tafinlima te aleɛ mɔɔ wɔ ɛkɛ ne la fɛlɛko. Maa ɔyɛ kɛ mɔɔ ɛlɛkenga la ɛlɛkɔ zo wɔ wɔ adwenle nu!

3.Dwenle mɔɔ ɛlɛkenga la anwo. Biza ɛ nwo kpuya mɔɔ le kɛ ɛhye mɔ la:

Duzu ati a Gyihova maanle bɛhɛlɛle edwɛkɛ ɛhye wɔ Baebolo ne anu a?

● Nuhua menli boni mɔ a ɔwɔ kɛ mesukoa bɛ a yɛɛ nuhua boni mɔ a mɔɔ bɛyɛle la le kɔkɔbɔlɛ maa me a?

● Duzu a mebahola meazukoa ye wɔ edwɛkɛ ɛhye mɔɔ megenga la anu a?

● Duzu a edwɛkɛ ɛhye maa menwu ye wɔ Gyihova nee kɛzi ɔyɛ ye ninyɛne la anwo a?

4. Yɛ asɔne sikalɛ kile Gyihova. Ka mɔɔ wɔzukoa ye wɔ Baebolo ne anu yɛɛ kɛzi ɛkulo kɛ ɛfa ɛdi gyima la kile ye. Dahuu yɛ Gyihova mo wɔ ye Edwɛkɛ Baebolo ne mɔɔ yeva yemaa wɔ kɛ ahyɛlɛdeɛ la anwo!

[Nvoninli]

“Wɔ edwɛkɛ ne le kɛnlaneɛ mɔɔ kile me gyakɛ adenle, yɛɛ ɔle wienyi mɔɔ ɔta me adenle nu.”​—Edwɛne 119:105.

[Ɛlɛka/Nvoninli]

Dimoa yɛ mɔɔ hyia la

Ɛnlɛ alagye ɛnyɛ asɔne ɔ? Ɛnlɛ alagye ɛnzukoa Baebolo ne ɔ? Fane dɔɔnwo ne ala ɔvi ninyɛne mɔɔ ɛfa ɛdimoa wɔ wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu la.

Sɔ ɛhye nea: Fa bokiti na fa awolɛ mgbole dɔɔnwo gua nu. Akee wola ɛnwea gua bokiti ne anu maa ɔyi. Kɛkala awolɛ nee ɛnwea ɛyi bokiti ne.

Akee wolɛ ɛnwea ne nee awolɛ ne. Bɔ ɔ bo kɛ ɛsia wɔava bɛ wɔagua bokiti ne anu bieko. Mekɛ ɛhye mɔɔ dimoa fa ɛnwea ne gua bokiti ne anu kolaa na wɔava awolɛ ne wɔagua zolɛ. Ɔngɔ nu, ɔnle zɔ ɔ? Yeangɔ nu ɔluakɛ, wɔlimoa wɔva ɛnwea ne wɔgua bokiti ne anu la ati ɔ.

Ɛzukoalɛdeɛ ne a le boni? Baebolo ne ka kɛ: ‘Bɛnwu ninyɛne mɔɔ hyia kpalɛ la.’ (Felepaema 1:​10) Saa ɛdimoa ɛyɛ ninyɛne ngyikyi le kɛ anyelielɛ ninyɛne a, ɔbalie wɔ mekɛ na ɛbade nganeɛ kɛ ɛnlɛ mekɛ mɔɔ ɛbava wɔayɛ ninyɛne mgbole le kɛ sunsum nu ninyɛne a. Noko saa ɛdi Baebolo nu folɛdulɛ ɛhye azo a, ɛbanyia mekɛ wɔayɛ sunsum nu ninyɛne na wɔanyia ekyi wɔalielie ɛ nye. Ɔ muala bagyinla ninyɛne mɔɔ ɛbalimoa wɔava wɔagua bokiti ne anu la azo!

[Nvoninli]

Le kɛ felawɔse mɔɔ wɔlua la, ɔwɔ kɛ ɛyɛ ninyɛne bie mɔ amaa ɛ nee Nyamenle agɔnwolɛvalɛ ne anu amia