Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Gyihova Alasevolɛ Tinlitinli Menli Nwo Zo Maa Bɛkakyi Bɛ Ɛzonlenlɛ Ɔ?

Gyihova Alasevolɛ Tinlitinli Menli Nwo Zo Maa Bɛkakyi Bɛ Ɛzonlenlɛ Ɔ?

 Kyɛkyɛ, yɛnyɛ zɔ fee. Yɛha ye wɔ yɛ magazine mɔɔ ɛlie duma kpalɛ, Ɛzinzalɛ Arane ne anu kɛ: “Ɔnle kpalɛ kɛ bɛkɛtinlitinli menli nwo kɛ bɛhakyi bɛ Ɛzonlenlɛ.” a Yɛntinlitinli menli nwo zo ɔlua ndelebɛbo ɛhye mɔ ati:

  •   Gyisɛse antinlitinli menli nwo zo kɛ bɛlie ye ngilehilelɛ bɛdo nu. Ɛnee ɔze ye kɛ menli ekyi bie a badie ye edwɛkɛ ne a. (Mateyu 7:​13, 14) Mekɛ mɔɔ ye edwɛkɛ ne gyegyele ye ɛdoavolɛ bie mɔ na bɛlɛgyakyi ye bɛahɔ la, yeantinlitinli bɛ kɛ bɛ nee ye ɛlua.​—Dwɔn 6:​60-​62, 66-​68.

  •   Gyisɛse hilehilele ye ɛdoavolɛ ne mɔ kɛ bɛmmapiepia awie mɔ bɛmaa bɛkakyi bɛ diedi. Ɔti kɛ anrɛɛ ɛdoavolɛ ne mɔ batinlitinli menli nwo zo kɛ bɛdie Belemgbunlililɛ edwɛkpa ne la bɛkpondɛle menli mɔɔ anye die nwo la.​—Mateyu 10:​7, 11-​14.

  •   Nyamenle die menli mɔɔ fi ahonle nu sonle ye la to nu, ɔti saa awie sonle ye ɔluakɛ bɛtinlitinli ɔ nwo zo la ati a, ɔle mgbane.​—Mɛla ne 6:​4, 5; Mateyu 22:37, 38.

Asoo yɛbɛlɛbɛla menli yɛmaa bɛkakyi bɛ diedi?

 Ɔle nɔhalɛ kɛ yɛka Baebolo ne anu edwɛkɛ ne wɔ “azɛlɛ ye azo ɛleka biala,” na yɛdua “bagua nu nee azua nu” daselɛlilɛ zo a yɛyɛ ɛhye a, kɛ mɔɔ Baebolo ne ka la. (Gyima ne 1:8; 10:42; 20:20) Kɛ mɔɔ bɛyɛle alimoa Kilisienema la, ɔdwu mekɛ ne bie a, bɛbɔ yɛ somolɛ kɛ yɛdi menli adwenle yɛmaa bɛkakyi bɛ diedi. (Gyima ne 18:12, 13) Noko, edwɛkɛ zɛhae mɔ ɛnle nɔhalɛ. Yɛntinlitinli menli nwo zo kɛ bɛlie yɛ diedi ne bɛdo nu. Emomu, yɛze kɛ ɔwɔ kɛ yɛboa menli yɛmaa bɛnwu nɔhalɛ ne amaa bɛazi bɛ ti anwo kpɔkɛ.

 Yɛntinlitinli menli yɛmmaa bɛngakyi bɛ ɛzonlenlɛ yɛɛ yɛnva ɛzonlenlɛ yɛnwa ye nye na yɛnva yɛ nwo yɛnwulowula maanyɛlɛsɛm nu. Yɛnva ninyɛne anzɛɛ gyinlabelɛ bie yɛmbɛlɛbɛla menli yɛmmaa bɛmba yɛ ɛzonlenlɛ ne anu. Yɛnle kɛ menli bie mɔ mɔɔ fɛlɛ bɛ nwo Kilisienema noko bɛyɛ ninyɛne ɛhye mɔ bɛfa bɛgua Kelaese anyunlu aze la. b

Asoo awie lɛ nwolɛ adenle kakyi ye ɛzonlenlɛ?

Ngapezonli Ebileham gyakyile ɛzonlenlɛ mɔɔ ɛnee ye mbusuafoɔ wɔ nu la

 Ɛhɛe, Baebolo ne kilehile kɛ menli lɛ adenle kakyi bɛ ɛzonlenlɛ. Ɔka menli mɔɔ hwenle bɛ nwo vile ɛzonlenlɛ mɔɔ bɛ mbusuafoɔ wɔ nu na bɛvile bɛ ɛhulolɛ nu bɛrazonlenle nɔhalɛ Nyamenle ne la anwo edwɛkɛ. Menli ɛhye mɔ bie a le; Ebileham, Wulutu, Atɛnsema bie mɔ, nee ɛzoanvolɛ Pɔɔlo. (Dwɔhyua 24:2; Wulutu 1:14-16; Gyima ne 17:22, 30-34; Galeehyeama 1:14, 23) Bieko, Baebolo ne bɔbɔ ka nwolɛ adenle mɔɔ menli lɛ si kpɔkɛ ɛtane twe bɛ nwo fi ɛzonlenlɛ mɔɔ Nyamenle die to nu la anwo la edwɛkɛ.​—1 Dwɔn 2:19.

 Ewiade amuala fanwodi nwo mɛla (Universal Declaration of Human Rights) mɔɔ Maamgbole Koyɛlɛ Eku ne fɛlɛ ye “the foundation of international human rights law” la maa adenle kɛ awie bahola ahakyi ye ɛzonlenlɛ. Wɔ zɔhane edwɛkɛ ne anu, bɛhanle kɛ awie biala lɛ adenle kakyi ye “ɛzonlenlɛ anzɛɛ ye diedi” na “ɔkola ɔsukoa na ɔkilehile” debie biala mɔɔ ɛzonlenlɛ nwo nzuzulɛ boka nwo la anu. c Ɔda ali kɛ mɛla ɛhye maa yɛkile ɛbulɛ yɛmaa nwolɛ adenle mɔɔ menli lɛ kpa kɛ bɛbalie diedi bie bɛado nu anzɛɛ bɛbakpo la.

Saa awie kakyi ye ɛzonlenlɛ a, ɔkile kɛ ɔmbu ye abusua anzɛɛ ye amaamuo ɔ?

 Tɛ kɛ ɔwɔ kɛ ɔbaye la ɛne. Baebolo ne maa yɛ anwosesebɛ kɛ yɛbu menli kɔsɔɔti ɔnva nwo ɛzonlenlɛ mɔɔ bɛwɔ nu la. (1 Pita 2:​17) Eza, Gyihova Alasevolɛ tie Baebolo nu mɛla mɔɔ se yɛli yɛ awovolɛ eni la, saa bɔbɔ bɛ nee yɛ diedi ɛnle ko a.​—Ɛfɛsɛsema 6:​2, 3.

 Noko tɛ menli kɔsɔɔti a die mɔɔ Baebolo ne ka la to nu a. Raalɛ ko mɔɔ vi Zambia la ka kɛ: “Wɔ me sua zo, ɛnee saa awie kakyi ye ɛzonlenlɛ a, . . . bɛbu ye kɛ ɔnli nɔhalɛ ɔmmaa ye abusua nee ye sua mɔɔ ɔvi zo la.” Mekɛ mɔɔ raalɛ ɛhye le bɛlɛra na ɔ nee Gyihova Alasevolɛ ɛlɛsukoa Baebolo ne la yɛɛ ɔyiale ngyegyelɛ ɛhye a. Yeangyɛ ɔzile kpɔkɛ kɛ ɔkakyi ye ɛzonlenlɛ. Ɔka kɛ: “Me awovolɛ hanle hilele me fane dɔɔnwo kɛ bɛ nye ɛnlie mɔɔ melɛyɛ la anwo ɔluakɛ melɛgua bɛ nyunlu aze. Ɛnee ɔnla aze ɔluakɛ ɛnee mekulo kɛ me awovolɛ anye die me nwo. . . . Gyihova mɔɔ medi nɔhalɛ meamaa ye meadɛla ɛzonlenlɛ nu amaamuo la ɛngile kɛ membu me abusua.” d

a Nea January 1, 2002, The Watchtower ne, mukelɛ 12, ɛdendɛkpunli 15.

b Kɛ neazo la, wɔ ɛvolɛ 785 Y.M., Charlemagne lile mɛla maanle menli mɔɔ wɔ Saxony la kɛ saa awie ammaa bɛanzɔne ye kɛ Kilisienenli a bɛbahu ye. Bieko, Augsburg anzodwolɛ nwo Ngyehyɛleɛ mɔɔ bɛvale bɛ sa bɛwulale ɔbo wɔ 1555 Y.M. wɔ Wulomu Tumililɛ bo la maa ɔda ali kɛ ɔwɔ kɛ awie biala mɔɔ wɔ ye tumililɛ ne abo la kɔ Kateleke anzɛɛ Lutheran. Ɛnee ɔwɔ kɛ menli mɔɔ ɛnrɛhola mɛla zɔhane azo di la tu kɔ maanle fofolɛ zo.

c Bɛha fanwodi nwo mɛla ko ne ala anwo edwɛkɛ wɔ African Charter on Human and Peoples’ Rights, American Declaration of the Rights and Duties of Man, 2004 Arab Charter on Human Rights, ASEAN (Association of Southeast Asian Nations) Human Rights Declaration, European Convention on Human Rights, nee International Covenant on Civil and Political Rights ne anu . Noko wɔ maanle mɔɔ bɛli mɛla ɛhye mɔ wɔ nu bɔbɔ la anu, ɔyɛ se kɛ bɛbava nwolɛ adenle mɔɔ menli lɛ la amuala bɛamaa bɛ.

d Kɛ mɔɔ Baebolo ne kile la, nɔhalɛ Nyamenle ne duma a le Gyihova.