Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Duzu Ati A Ɛyɛ Nzɛlɛlɛ A? Asoo Nyamenle Babua Me Nzɛlɛlɛ?

Duzu Ati A Ɛyɛ Nzɛlɛlɛ A? Asoo Nyamenle Babua Me Nzɛlɛlɛ?

Mɔɔ Baebolo Ne Ka

 Ɛhɛe, ɔbabua. Baebolo ne nee ninyɛne mɔɔ sisi wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu la di daselɛ kɛ Nyamenle tie nzɛlɛlɛ. Baebolo ne ka kɛ: “Ɔmaa bɛdabɛ mɔɔ bɛsulo ye la nyia mɔɔ bɛkpondɛ la, eza ɔte bɛ ɛzunlɛ na ɔdie bɛ.” (Edwɛndolɛ 145:19) Noko saa Nyamenle babua wɔ nzɛlɛlɛ a, ɔbagyinla ɛ nwo zo.

 Mɔɔ Hyia Nyamenle La

  •   Nyamenle a ɔwɔ kɛ ɛyɛ nzɛlɛlɛ ɛmaa ye a, na tɛ Gyisɛse, Mɛle, anwodelɛma, anwumabɔvolɛma, anzɛɛ abaaba bie ɔ. Gyihova Nyamenle angomekye ala a ‘tie nzɛlɛlɛ a.’​—Edwɛndolɛ 65:2.

  •   Yɛ nzɛlɛlɛ maa ɔ nee Nyamenle ɛhulolɛdeɛ ɛyia kɛmɔ Baebolo ne ka la.​—1 Dwɔn 5:14.

  •   Saa ɛdua Gyisɛse duma nu ɛyɛ nzɛlɛlɛ a, ɔmaa bɛnwu tumi mɔɔ ɔlɛ la. Gyisɛse hanle kɛ: “Awie biala ɛnrɛhola Selɛ ne ɛkɛ ne kɔ kyesɛ ɔdua me nwo zo.”​—Dwɔn 14:6.

  •   Fa diedi yɛ nzɛlɛlɛ, yɛ nzɛlɛlɛ kɛ ɔmaa wɔ diedi ɛnyi.​—Mateyu 21:22; Luku 17:5.

  •   Bɛlɛ ɛ nwo aze na di nɔhalɛ. Baebolo ne se: ‘Gyihova wɔ anwuma bɔbɔ ɛdeɛ, noko ɔbu mɔɔ bɛlɛ ɔ nwo aze la.’​—Edwɛndolɛ 138:6.

  •   Yɛ nzɛlɛlɛ dahuu, mmagyakyi. Gyisɛse hanle kɛ: “Bɛbiza, na bɛ sa kɛha ye.”​—Luku 11:9.

Mɔɔ Ɔngyia Nyamenle La

  •   Maanle mɔɔ ɛvi nu anzɛɛ aneɛ mɔɔ ɛka la. “Nyamenle bu menli kɔsɔɔti kɛ bɛsɛ. Awie biala mɔɔ sulo ye na ɔdi boɛ la ɔdie ye ɔto nu, yɛɛ ɔnnea ɛleka mɔɔ ɔvi nee maanle holɛ ko mɔɔ ɔvi nu la.”​—Gyima ne 10:34, 35.

  •   Yɛkola yɛyɛ nzɛlɛlɛ wɔ gyinlabelɛ biala anu. Ɛbahola wɔadɛnla aze, wɔabutu, wɔahoto anzɛɛ wɔagyinla wɔayɛ nzɛlɛlɛ.​—1 Edwɛkɛsisilɛ 17:16; Nihɛmaya 8:6; Daneɛle 6:10; Maake 11:25.

  •   Saa ɛbuke ɛ nloa ɛyɛ nzɛlɛlɛ anzɛɛ wɔambuke ɛ nloa bɔbɔ a. Nyamenle bua nzɛlɛlɛ bɔbɔ mɔɔ bɛyɛ ye bɛ ti anu mɔɔ awie ɛnde la.​—Nihɛmaya 2:1-6.

  •   Saa wɔ ngyegyelɛ ne le kpole anzɛɛ ekyii bɔbɔ a. Nyamenle maa wɔ anwosesebɛ kɛ ‘ɛva wɔ adwenleadwenle muala ɛgua ɔ nwo zo, ɔluakɛ ɔdwenle ɛ nwo.’​—1 Pita 5:7.