Ehecha oĩva pype

Ojehupyty peteĩ mbaʼe iporãitereíva

Oñepresenta Ñandejára Ñeʼẽ La Biblia Traducción del Nuevo Mundo

Ojehupyty peteĩ mbaʼe iporãitereíva

Pe 16 de agosto del 2019 ojehupyty peteĩ mbaʼe iporãitereíva, oñepresenta Ñandejára Ñeʼẽ La Biblia Traducción del Nuevo Mundo guaraníme.

Pe Traducción del Nuevo Mundo haʼe peteĩ traduksión ijexáktova ha omoĩ Ñandejára mensáhe oĩ haguéicha umi idióma orihinálpe (2 Timoteo 3:16). Omboyke umi kostúmbre naiporãiva orekóva jepi umi traduksión modérna, ¿mbaʼeichagua kostúmbrepa? ¿Mbaʼéichapa ojejapo ko traduksión? ¿Mbaʼérepa ikatu ñakonfia oĩ porãha pe Traducción del Nuevo Mundo?

¿Ojetradusi porãpa la che Biblia?

Peteĩ profesór de komérsio internasionál, hérava Declan Hayes heʼi: “Káda áño la Biblia haʼe pe lívro oñevendevéva”. Péro ñambyasýramo jepe heta héntepe ointeresave la pláta oganáva ovende rupi, ke la ojapo peteĩ traduksión ijexáktova. Por ehémplo, peteĩ Bíbliagui ojepeʼa umi téxto oñepensáva ikaigueha. Ótra traduksiónpe katu oñekambia mimi umi idéa ani hag̃ua oofende umi hénte imodérnavape. Por ehémplo ogusta hag̃ua algúnope ohenói hikuái Ñandejárape “Padre-Madre”.

Péro heta traduksión bíblicape ojejapo peteĩ mbaʼe igravevéva ojetradusíta jave Ñandejára réra Jehová. (Oĩ expérto heʼíva Ñandejára réra ojetradusiha “Yahvé”). Umi kópia de la Biblia ymave guarépe Ñandejára réra oñerrepresenta 4 létra hebréape haʼéva: YHWH térã JHVH. Ko téra oĩ haimete 7.000 vése pe Escrituras Hebréaspente * voi (Éxodo 3:15; Salmo 83:18). Upéva ohechauka porã ñande Apohare oipotaha umi oadoráva chupe oikuaa ha oipuru héra tee.

Upéicharõ jepe ojapóma hetaiterei tiémpo umi judío ndoipuruvéi hague Ñandejára réra pórke ou oguerovia peteĩ aguería rei. Upe rire umi kristiáno oguerovia avei umíva (Hechos 20:29, 30; 1 Timoteo 4:1). Koʼág̃arupi heta traduktór oipeʼa Ñandejára réra Jehová ha hekovia omoĩnte “Ñandejára” o “Señór”. Ha Juan 17:6-pe Jesús heʼíramo jepe: “Che aikuaauka nde réra”, oĩ umi traduksión modérna otradusíva péicha: “Aikuaauka mávapa nde” (Sociedad Bíblica Paraguaya).

Oĩ expérto heʼíva oseginteha umi kostúmbre ha upévare omoĩha “Señór” Ñandejára réra rekovia. Oĩ avei umi orrekonoséva odesidiha ojapo upéva ovendeve hag̃ua itraduksión. * Péro Jesús heʼi vaʼekue ivaiha jaiko jasegi umi kostúmbre nomombaʼéiva Ñandejárape (Mateo 15:6). Jesucristo voi ningo oreko heta título, oñehenói chupe “Ñandejára Ñeʼẽ” ha “Rréi omandavéva entéro umi ótro rréigui” (Apocalipsis 19:11-16). Péro, ¿heʼisépa upéva oñekambia vaʼerãha héra peteĩva umi títulore? Jahechaháicha, la Bíbliape ndojesegíri pe kostúmbre oñemoĩvo umi título umi persóna réra rekovia.

Péro ndahaʼéi koʼã mbaʼe jaʼévante la ojereko vaʼerã enkuénta. Jahechamína mbaʼépa heʼi peteĩ karai Indiagua ivaléva traduksión bíblicape ojepeʼa haguére Ñandejára réra la Bíbliagui. Haʼe heʼi: “Umi hindúpe nointeresaguasúi umi título Ñandejára orekóva, haʼekuéra oikuaase héra, upeichaʼỹrõ ndaikatúi oñemoag̃ui hese”. Añetehápe entéro persóna oikuaaséva Ñandejárape oikuaa mante vaʼerã héra, péicha añoite ontendéta haʼe ndahaʼeiha peteĩ fuérsa reínte, síno haʼeha peteĩ persóna rreál ikatúvare oñemoag̃ui (Éxodo 34:6, 7). La Biblia heʼi voi: “Entéro ojeroviáva Jehová rérare ojesalváta” (Romanos 10:13). Jahechaháicha, umi oadoráva guive Ñandejárape katuete oipuru vaʼerã héra.

Peteĩ traduksión ombotuicháva Ñandejárape

Pe Traducción del Nuevo Múndope Ñandejára réra ojetradusi Jehová.

Peteĩ akontesimiénto iñimportantetereíva ningo oiko vaʼekue 1950-pe, upérõ primera ves oñeguenohẽ ingléspe pe Traducción del Nuevo Mundo de las Escrituras Griegas Cristianas. Upe rire, 10 áño pukukue osẽ ohóvo por párte pe Escrituras Hebreas. Upéi, 1961-pe oñeguenohẽ la Biblia kompletoite ingléspe peteĩ livroitépente. Iñimportánte jaʼe pe Traducción del Nuevo Mundo oipuruha Ñandejára réra “Jehová” haimete 7.000 vése umi lugár oĩháme Antiguo Testaméntope. Ko Bíbliape avei oñemoĩ Ñandejára réra 237 hendápe umi párte oĩ haguépe voi Escrituras Griegas Cristiánaspe. *

Ñandejára réra oñemoĩ jey rupi hendaguépe oñembotuicha Ñandejárape ha ñanepytyvõ avei jaikuaa porãve hag̃ua chupe. Por ehémplo, heta traduksión omoĩ Mateo 22:44-pe: “Che Ruvicha heʼi che Ruvichápe”. Péro, ¿mávapa la oñeʼẽva ha mávapepa oñeʼẽ? Pe pártepe ningo ojesita Salmo 110:1-gui, upévare pe Traducción del Nuevo Mundo otradusi Mateo 22:44 kóicha: “Jehová heʼi che Ruvichápe”. Upéicha rupi, umi oleéva ikatu fásilmente odiferensia Ñandejára Jehovápe pe Itaʼýragui.

¿Mbaʼéichapa ojejapo ko traduksión?

Pe asosiasión legál orekóva testígo de Jehová héra Watch Tower Bible and Tract Society ha haʼekuéra la oguenohẽva pe Traducción del Nuevo Mundo. Ojapóma mas de 100 áño umi testígo de Jehová oimprimi ha omeʼẽ hague umi héntepe la Biblia ko yvy tuichakuére. Pe Comité de Traducción de la Biblia del Nuevo Mundo oprepara pe Traducción del Nuevo Mundo ingléspe. Koʼã persóna ndohekái vaʼekue oñemombaʼe chupekuéra, upévare ojerure ani hag̃ua ojekuaa herakuéra tahaʼe jepe raʼe omano riréma hikuái (1 Corintios 10:31).

¿Mbaʼérepa ko Biblia oñembohéra Traducción del Nuevo Mundo? Pe edisión 1950-pegua heʼi iñintroduksiónpe oñehenoiha péicha ojereko rupi enkuénta 2 Pedro 3:13 heʼíva. Upépe heʼívare jahechakuaa “hiʼag̃uietereimaha pe múndo pyahu, oĩmaha pe okẽme”. Pe Comité de Traducción de la Biblia oskrivi iñimportantetereitaha ojeguereko umi traduksión bíblica omyesakã porãva “pe añetegua ijojahaʼỹva oĩva Ñandejára Ñeʼẽme”, pórke ñaime “pe etápa ojehasatahápe pe múndo tujágui, pe múndo pyahúpe oĩtahápe hustísia”.

Peteĩ traduksión ijexáktova

Ojejapo tekotevẽva guive pe traduksión ijexákto hag̃ua. Umi otradusíva ingléspe otradusi direktoite umi idióma orihinál hebreo, arameo ha griégogui. Upearã oipuru umi manuskríto ha umi téxto ijexaktovéva ymave guare. Haʼekuéra oñehaʼã ikatuha peve otradusi umi téxto antíguo heʼihaichaite, péro ontende hag̃uáicha umi persóna ñane tiempopegua.

Ndajahecharamói oĩ hague unos kuánto expérto omombaʼéva pe Traducción del Nuevo Mundo oĩva ingléspe pórke ijexákto ha nokambiái mbaʼeve. Profesór Benjamin Kedar-Kopfstein, peteĩ expérto idióma hebréope Israelgua heʼi 1989-pe: “Akompara jave pe Biblia hebrea umi traduksión ojejapóvare chugui, heta vése aiporavo pe edisión oĩva ingléspe oñembohérava Traducción del Nuevo Mundo. Ajapo jave upéva, akonfirma jey jey oñehaʼãmbaite hague hikuái ontende pe téxto umi idióma orihinálpe”.

Ojetradusi la Biblia hetave idiómape

Umi testígo de Jehová ndahaʼéi ingléspente ojapóva pe Traducción del Nuevo Mundo, síno avei hetaiterei idiómape. Koʼág̃a oĩma mas de 180 idiómape, algúno ojetradusi pe Escrituras Griégaspente gueteri ha ótro katu ojetradusíma kompletoite. Oñepytyvõ hag̃ua umi otradusívape ojejapo peteĩ prográma komputarisádo oexplikáva umi palávra bíblica, ha oĩ avei peteĩ departaménto hérava Servísio de Traduksión. Pe Kuérpo Governánte ojevale pe Komite de Rredaksiónre oñatende porã hag̃ua la traváho ojapóvare umi ekípo otradusíva la Biblia. Péro, ¿mbaʼéichapa ojejapo ko tembiapo?

Primerorã peteĩ grúpo de kristiáno vautisádope oñeasigna ombaʼapo hag̃ua pe ekípo otradusítavape. Ojehecháma iporãveha oñembaʼapo en ekípo, otradusi rangue peteĩ persónante, péicha pe téxto ojetradusíva opyta porãve (Proverbios 11:14). Umi oĩva pe ekípo de la Bíbliape normálmente ja orekóma voi experiénsia otradusívo umi puvlikasión ojapóva umi testígo de Jehová. Haʼekuéra orresivi entrenamiénto ikatu hag̃uáicha oikuaa mbaʼépa oreko vaʼerã enkuénta otradusívo la Biblia ha oipurukuaa hag̃ua umi erramiénta ha prográma ojejapóva ko travahorã.

Umi traduktórpe oñentrena ikatu hag̃uáicha ojejapo peteĩ Biblia ijexáktova, ha ifásilva oñentende hag̃ua. Ojetradusi palávra por palávra káda ke opyta porã, nomeʼẽima guive ótra idéa, síno pe téxto orihinálpe oĩ hagueichaite. ¿Mbaʼéichapa oñekonsegi péva? Jahechamína pe ojejapo vaʼekue ojetradusi hag̃ua guaraníme. Primerorã ojetradusi guaraníme entéro umi palávra iñimportantevéva oĩva pe Traducción del Nuevo Mundo ingléspe. Upearã ojepuru pe prográma komputarisádo Watchtower Translation System ohechaukáva umi sinónimo ha palávra ojojoguáva. Avei pe prográma ohechauka káda palávra bíblica griego térã hebréope ha mbaʼéichapa umíva ojetradusi kuri ingléspe diferénte situasiónpe. Pe ekípo odesidi mbaʼéichapa ojetradusíta umíva guaraníme. Ha otermina rire ko párte, umi traduktór oñepyrũ otradusi káda versíkulo. Upépe pe prográma ohechauka chupekuéra umi palávra guaraníme ojeporavo vaʼekue ha ikatúva oservi upe pártepe g̃uarã.

Péro ojetradusi hag̃ua ndahaʼéi oñembohasánteva palávra por palávra peteĩ idiómagui ótrope. Heta oñembaʼapo ojasegura hag̃ua mbaʼe palávrapa opyta porãvéta guaraníme ojerekóvo enkuénta káda situasión oñeñeʼẽvare umi rrelátope. Ojetradusi porã hag̃ua ojeguereko enkuénta umi rrégla gramatikál ha mbaʼéichapa oñeʼẽ umi hénte normálmente. Oñembaʼapo jejopy osẽ porã hag̃ua ko projékto ha upéva ojekuaa ñamañávo la ojehupytývare. Pe Traducción del Nuevo Mundo guaraníme otradusi porã Ñandejára Ñeʼẽ, ifásil jalee hag̃ua, oñentende porã ha oñemoĩ pe téxto orihinálpe oĩ haguéicha. *

Romokyreʼỹ ndete relee hag̃ua Ñandejára Ñeʼẽ La Biblia Traducción del Nuevo Mundo. Ikatu relee Internétpe térã pe aplikasión JW Líbrarype, o rejerurekuaa peteĩ kópia imprésa umi testígo de Jehová kongregasiónpe. Eleévo pe Biblia ikatu reime segúro ojetradusi porã hague Ñandejára mensáhe ne ñeʼẽtépe. Ha ensegída reñemeʼẽta enkuénta ko Biblia pyahu haʼeha peteĩ vendisión iporãitereíva.

 

Umi mbaʼe orekóva pe Traducción del Nuevo Mundo

 

Reikuaave hag̃ua mbaʼépa oĩ Ñandejára Ñeʼẽme: Ko pártepe oĩ umi téxto orrespondéva 20 pregúnta bíblica.

Peteĩ traduksión ijexáktova: Oñeñatende porã ojetradusi hag̃ua oĩ hagueichaite hebreo, arameo ha griégope, primero ojejapo kuri upéva ingléspe ha upéi guaraníme.

Umi téxto de rreferénsia: Oipytyvõ ojetopa hag̃ua umi versíkulo ohóva pe téxto ojeleévare.

Informasión A: Upépe ojeexplika mbaʼe mbaʼépa oreko pe traduksión pyahu, por ehémplo umi palávra oñekambiáva ha mbaʼéichapa ojetradusi Ñandejára réra.

Informasión B: Ko pártepe oĩ 15 seksión orekóva mápa ha rrekuádro a kolór.

^ párr. 7 Oñehenóiva avei Viejo Testamento.

^ párr. 9 Por ehémplo, pe koordinadór pe traduksión Nueva Versión Internacionalpegua heʼi: “Ñandejára réra ningo Jehová ha iporãta kuri roipurúramo ore traduksiónpe. Péro ojegasta kuri 2.250.000 dólar rojapo hag̃ua ko traduksión ha katuete oñemomboreíta kuri pe pláta rotradusírire, por ehémplo Salmo 23-pe: ‘Yahvé hína che pastór’. Péicha rojapórire ndaiporimoʼãi kuri la oipuruséva ore traduksión”.

^ párr. 12 Oñehenóiva avei Nuevo Testamento.

^ párr. 24 Eikuaasevéramo mbaʼépa ojereko enkuénta ojetradusi hag̃ua ko Biblia ha mbaʼépa orekove ko traduksión ojejapóva guaraníme, ehecha pe Informasión A1 ha A2 oĩva pe Traducción del Nuevo Múndope.