Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Bɔ ni Ooofee Oye Henumɔi ni Onáa akɛ Obɛ Shweshweeshwe lɛ Nɔ

Bɔ ni Ooofee Oye Henumɔi ni Onáa akɛ Obɛ Shweshweeshwe lɛ Nɔ

GBEKƐ ŋmɔŋ ni afɔ lɛ shihilɛ yɛ oshara fe nɔ fɛɛ nɔ. Be ni afɔ wɔ kɛba je lɛ mli lɛ, wɔfɔlɔi ni buɔ wɔhe. Kɛ́ wɔbɔi nyiɛmɔ lɛ, wɔnaa mɛi ni wɔkɛkpeɔ lɛ tamɔ asaabui. Wɔsheɔ amɛ gbeyei, ja wɔfɔlɔi yɛ jɛmɛ. Shi kɛ́ wɔmɔ wɔmami loo wɔpapa nine mli lɛ, wɔnuɔ he akɛ wɔyɛ shweshweeshwe.

Be ni wɔji gbekɛ lɛ, suɔmɔ ni wɔfɔlɔi jieɔ lɛ kpo amɛtsɔɔ wɔ kɛ hewalɛ ni amɛwoɔ wɔ lɛ náa wɔnɔ hewalɛ waa. Kɛ́ wɔyɔse akɛ wɔfɔlɔi sumɔɔ wɔ lɛ, ehãa wɔnuɔ he waa akɛ wɔyɛ shweshweeshwe. Kɛ́ amɛhã wɔle akɛ wɔmiibɔ mɔdɛŋ lɛ, ewoɔ wɔ ekãa ni ehãa wɔyaa hiɛ.

Kɛ́ wɔda kɛshɛ he ko lɛ, wɔnanemɛi hu hãa wɔnuɔ he akɛ wɔyɛ shweshweeshwe. Kɛ́ wɔyɛ amɛmasɛi lɛ wɔhe jɔɔ wɔ, ni kɛ́ wɔkɛ amɛ yɛ skul lɛ wɔsheee gbeyei.

Eyɛ faŋŋ akɛ enɛ tsɔɔ shihilɛ ni akɛkpeɔ yɛ gbekɛbiiashi. Oblahii kɛ oblayei bibii komɛi yɛ ni nanemɛi kpakpai ni amɛyɔɔ lɛ faaa, ni yɛ gbekɛbii komɛi hu agbɛfaŋ lɛ, amɛfɔlɔi kwɛɛɛ amɛ ekpakpa ko. Oblayoo ko ni atsɛɔ lɛ Melissa * lɛ wie akɛ: “Be fɛɛ be ni mana weku ko ni efee ekome yɛ mfoniri mli lɛ, mikɛɔ mihe akɛ, ‘Miná kulɛ be ni miji gbekɛ, miná weku shihilɛ ni yɔɔ miishɛɛ ni tamɔ nɛkɛ.’” Ekolɛ bo hu onuɔ he nakai.

NAAGBAI NI ANÁA KƐ́ ADA YƐ SHIHILƐ NI BƐ SHWESHWEESHWE MLI

Ekolɛ be ni odaa lɛ, onyɛɛɛ oná hekɛnɔfɔɔ yɛ bo diɛŋtsɛ omli. Ekolɛ ajieee suɔmɔ kpo tsɔ atsɔɔɔ bo ni onáaa mɔ ko ni baawo bo hewalɛ. Ebaanyɛ eba lɛ akɛ okaiɔ bɔ ni ofɔlɔi fɔɔ bémɔ ni no hã amɛgbala lɛ fite lɛ, ni ekolɛ obaanu he akɛ ohewɔ jɛ ni enɛ fɛɛ ba. Aloo nɔ ni ehiii fe fɛɛ lɛ ofɔlɔi lɛ ateŋ mɔ kome jɛɔ bo waa loo efee bo niseniianii.

Te gbekɛ ni afeɔ lɛ nɛkɛ baafee enii ehã tɛŋŋ? Mɛi komɛi kɛ amɛhe woɔ dãatɔɔ mli ni amɛkɛ tsofai tsuɔ nii yɛ gbɛ ni esaaa nɔ be ni amɛye afii 13 kɛyaa. Mɛi komɛi hu shweɔ ni ajie mɔhedɔɔ kpo atsɔɔ amɛ ni no hãa amɛyabɔɔ gangi. Oblahii kɛ oblayei komɛi hu lɛ, akɛni amɛmiitao ni ajie suɔmɔ kɛ mɔhesusumɔ kpo atsɔɔ amɛ hewɔ lɛ, amɛyafeɔ jɔle. Shi bei pii lɛ, etsɛɛɛ ni amɛteŋ fiteɔ, ni enɛ moŋ fiteɔ sane lɛ kwraa.

Oblahii kɛ Oblayei ni kɛ amɛhe eyawooo shihilɛi nɛɛ eko mli lɛ po baanyɛ anu he akɛ amɛhe bɛ sɛɛnamɔ be ni amɛdara lɛ. Oblayoo ko ni atsɛɔ lɛ Ana lɛ wie akɛ: “Minu he akɛ mihe bɛ sɛɛnamɔ akɛni nakai ji nɔ ni mimami kɛɔ mi be fɛɛ be lɛ hewɔ. Mikaiii akɛ mimami ejie miyi loo ejie suɔmɔ kpo etsɔɔ mi pɛŋ.”

Yɛ bɔ ni wɔfɔlɔi kɛwɔ ye amɛhã yɛ wɔgbekɛbiiashi lɛ sɛɛ lɛ, nibii komɛi tamɔ gbalamlitsemɔ, gbɔlɛ mli naagbai loo bɔ ni wɔnaa wɔgbɔmɔtso wɔhãa lɛ baanyɛ ahã wɔnu he akɛ wɔhe bɛ sɛɛnamɔ. Ekɔɔɔ he eko nɔ ni baahã wɔnu he akɛ wɔhe bɛ sɛɛnamɔ lɛ, ehaŋ wɔná miishɛɛ ni ebaanyɛ efite wɔkɛ mɛi krokomɛi ateŋ. Mɛni wɔbaanyɛ wɔfee koni wɔnyɛ wɔye henumɔ nɛɛ nɔ?

NYƆŊMƆ SUSUƆ WƆHE

Ehe miihia ni wɔle akɛ mɔ ko yɛ ni baaye abua wɔ. Wɔ fɛɛ wɔyɛ mɔ ko ni baanyɛ aye abua wɔ, mɔ ko ni miisumɔ ni eye ebua wɔ​—Nyɔŋmɔ.

Enɛ ji nɔ ni Nyɔŋmɔ tsɔ egbalɔ Yesaia nɔ ewie akɛ: “Kaakwɛkwɛɛ ohe, shi mi ji o-Nyɔŋmɔ lɛ! Mawajeo, ni maye mabuao; ni mahiɛ omli kɛ mijalɛ ninejurɔ lɛ.” (Yesaia 41:10, 13) Kwɛ bɔ ni wɔmiishɛɔ wɔhe kɛ́ wɔsusu mfonirifeemɔ wiemɔ ni tsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ miisumɔ ni ekɛ enine ahiɛ wɔmli lɛ he! Ehe ehiaaa kwraa akɛ wɔfeɔ yeyeeye!

Biblia lɛ hãa wɔleɔ Nyɔŋmɔ jálɔi komɛi ni fee yeyeeye shi amɛkɛ amɛhiɛ fɔ̃ Nyɔŋmɔ nɔ lɛ he sane. Hana, ni ji Samuel mami lɛ nu he akɛ ehe bɛ sɛɛnamɔ akɛni enyɛɛɛ efɔ lɛ hewɔ. Bei pii lɛ, ayeɔ ehe fɔ yɛ kene ni eji lɛ hewɔ. Enɛ hãa edaŋ gboɔ ni bei pii lɛ, efoɔ. (1 Samuel 1:6, 8) Shi be ni Hana fɔse enaagbai lɛ eshwie Nyɔŋmɔ hiɛ lɛ, ehiɛ efeee tɔtɔɔtɔ dɔŋŋ.​—Samuel 1:18.

Lalafolɔ David hu nijiaŋ je wui bei komɛi. Afii pii ni Maŋtsɛ Saul miitao lɛ agbe. Eyɛ mli akɛ David je ŋaa ni Saul tsɔ koni egbe lɛ lɛ mli shii abɔ moŋ, shi bei komɛi lɛ enuɔ he akɛ naagbai ni ekɛkpeɔ lɛ miisu lɛ. (Lala 55:4-6; 69:2) Yɛ enɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, eŋma akɛ: “Hejɔlɛ mli kwraa po ni makã shi mawɔ yɛ; ejaakɛ bo, Yehowa, okome ohãa mihiɔ shi shweshweeshwe.”​—Lala 4:9.

Hana kɛ David fɛɛ shɛrɛ amɛnaagbai lɛ amɛfɔ Yehowa nɔ, ni amɛna hu akɛ ehiɛ amɛmli. (Lala 55:23) Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔfee nakai nɔŋŋ ŋmɛnɛ?

NIBII ETƐ NI BAAHÃ ONU HE AKƐ OHE YƐ SƐƐNAMƆ

1. Okɛ ohiɛ afɔ̃ Yehowa nɔ akɛ Otsɛ.

Yesu wo wɔ hewalɛ ni wɔle e-Tsɛ ni ji “anɔkwa Nyɔŋmɔ kome lɛ.” (Yohane 17:3) Bɔfo Paulo ma nɔ mi ehã wɔ akɛ, “Ekɛ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ teŋ jekɛɛɛ.” (Bɔfoi 17:27) Yakobo hu ŋma akɛ, “Nyɛtsia nyɛbɛŋkɛa Nyɔŋmɔ, ni ebaatsi ebɛŋkɛ nyɛ.”​—Yakobo 4:8.

Le ni wɔle akɛ wɔyɛ ŋwɛi Tsɛ ko ni sumɔɔ wɔ ni esusuɔ wɔhe lɛ hu ji nɔ titri ni hãa wɔkpeɔ yeyeeyefeemɔ naa. Yɛ anɔkwale mli lɛ, ebaahe be dani wɔbaanyɛ wɔná hekɛnɔfɔɔ yɛ Yehowa mli, shi mɛi babaoo ena akɛ no feemɔ yeɔ ebuaa amɛ. Yoo ko ni atsɛɔ lɛ Caroline lɛ wie akɛ: “Be ni Yehowa batsɔ mi-Tsɛ lɛ, minu he akɛ agbɛnɛ miná mɔ ko ni manyɛ makɛɛ lɛ bɔ ni minuɔ he mihãa. Enɛ hã mitsui nyɔ mimli!”

Yoo ko ni atsɛɔ lɛ Rachel lɛ hu wie akɛ: “Yehowa ji mɔ ni ye ebua mi ni mina akɛ sɛɛnamɔ yɛ mihe be ni mifɔlɔi lɛ shi mi lɛ. Mikɛ lɛ gbaa sane ni mibiɔ lɛ ni eye ebua mi kɛtsu minaagbai lɛ ahe nii. Ni eye ebua mi hu.” *

2. Okɛ mɛi ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ afee tamɔ weku.

Yesu tsɔɔ ekaselɔi lɛ ni amɛna mɔ fɛɛ mɔ akɛ nyɛmimɛi hii kɛ nyɛmimɛi yei. Ekɛɛ amɛ akɛ: “Nyɛ fɛɛ lɛ, nyɛmimɛi ji nyɛ.” (Mateo 23:8) Eesumɔ ni enɔkwa kaselɔi lɛ asumɔ amɛhe ni amɛfee tamɔ weku agbo ko.​—Mateo 12:48-50; Yohane 13:35.

Yehowa Odasefoi asafoi lɛ amlibii lɛ fɛɛ jɛɔ amɛtsuiŋ amɛjieɔ naanyobɔɔ kpo ni amɛshɛjeɔ amɛhe mii akɛni amɛfee tamɔ weku lɛ hewɔ. (Hebribii 10:24, 25) Mɛi babaoo naa asafoŋ kpee yaa tamɔ tsofa ni tsaa amɛhenumɔŋ naagbai lɛ kɛ pilamɔi lɛ.

Yoo ko ni atsɛɔ lɛ Eva lɛ wie akɛ: “Miná naanyo ko ni mishwɛɛɛ ehe ni nuɔ piŋmɔi ni mikɛkpeɔ lɛ shishi yɛ asafo lɛ mli. Ebo mitoi, ekane Biblia lɛ ehã mi, ni ekɛ mi sɔle. Ehãaa mihe afee shoo. Ewa mi kɛtsu minaagbai lɛ ahe nii ni mihe jɔ mi. Yelikɛbuamɔ ni ekɛhã mi lɛ hewɔ lɛ, minu he akɛ mihe yɛ sɛɛnamɔ.” Rachel hu kɛfata he akɛ: “Miná ‘nyɛ kɛ tsɛ’ yɛ asafo lɛ mli. Amɛsumɔɔ mi ni amɛhãa minuɔ he akɛ mihe yɛ sɛɛnamɔ.”

3. Jiemɔ suɔmɔ kɛ mlihilɛ kpo otsɔɔ mɛi krokomɛi.

Kɛ́ wɔjie suɔmɔ kɛ mlihilɛ kpo wɔtsɔɔ mɛi krokomɛi lɛ, ehãa wɔkɛ amɛteŋ naanyobɔɔ lɛ hiɔ shi daa. Yesu kɛɛ akɛ: “Nɔhãmɔ hãa mɔ náa miishɛɛ fe nɔhemɔ.” (Bɔfoi 20:35) Ni ŋwanejee ko bɛ he akɛ, wɔbaana akɛ kɛ́ wɔjie suɔmɔ babaoo kpo lɛ, abaajie suɔmɔ babaoo hu kpo atsɔɔ wɔ. Yesu kɛɛ ekaselɔi lɛ akɛ, “Nyɛyaa nɔ nyɛhãa, ni mɛi baahã nyɛ.”​—Luka 6:38.

Kɛ́ wɔjie suɔmɔ kpo wɔtsɔɔ mɛi ni amɛ hu amɛjie eko kpo amɛtsɔɔ wɔ lɛ, ehãa wɔnuɔ he akɛ wɔhe yɛ sɛɛnamɔ. Taakɛ Biblia lɛ tsɔɔ lɛ, “suɔmɔ sɛɛ efooo kɔkɔɔkɔ.” (1 Korintobii 13:8) María wie akɛ, “mina akɛ jwɛŋmɔi komɛi ni miná yɛ mihe lɛ ejaaa. Nɔ ni ye ebua mi ni mijie susumɔi gbohii nɛɛ yɛ mijwɛŋmɔŋ ji mɛi krokomɛi ni miyeɔ mibuaa, ejaakɛ ehãaa masusu mi pɛ mihe. Be fɛɛ be ni mafee nɔ ko mahã mɛi lɛ, mitsui nyɔɔ mimli.”

MƆ FƐƐ MƆ BAANU HE AKƐ EHE YƐ SƐƐNAMƆ NI EYƐ SHWESHWEESHWE

Kɛ́ okɛ nibii ni awie he nɛɛ tsu nii lɛ, no etsɔɔɔ akɛ nakai henumɔi lɛ fɛɛ baalaaje shi kome ni ohe baajɔ bo kwraa. Shi amɛbaanyɛ amɛye amɛbua waa. Caroline wie akɛ: “Eyɛ mli akɛ loloolo lɛ minuɔ he akɛ mibɛ shweshweeshwe moŋ. Shi amrɔ nɛɛ lɛ minuɔ he akɛ mihe yɛ sɛɛnamɔ fe tsutsu lɛ. Mile akɛ Nyɔŋmɔ susuɔ mihe, ni miyɛ nanemɛi ni bɛŋkɛɔ mi ní minyɛɔ mimuɔ mifɔ̃ɔ amɛnɔ.” Rachel hu nuɔ he nakai nɔŋŋ. Ewie akɛ: “Yɛ be kɛ beiaŋ lɛ, miwerɛ hoɔ mihe. Shi miyɛ asafoŋbii ni tamɔ nyɛmimɛi kɛhã mi ni mibiɔ amɛdɛŋ ŋaawoo, ni amɛyeɔ amɛbua mi ni minaa mihe akɛ mihe yɛ sɛɛnamɔ. Ni nɔ ni fe fɛɛ lɛ, mikɛ miŋwɛi Tsɛ lɛ gbaa sane daa. Enɛɛmɛi ji nibii ni eye ebua mi.”

Biblia lɛ ewie akɛ jeŋ hee ko ni baahã mɔ fɛɛ mɔ fɛɛ anu he akɛ eyɛ shweshweeshwe lɛ baaba

Nɔ kroko hu yɛ ni baahã wɔfee shweshweeshwe kɛya naanɔ. Biblia lɛ ewie akɛ jeŋ hee ko ni baahã mɔ fɛɛ mɔ fɛɛ anu he akɛ eyɛ shweshweeshwe lɛ baaba. Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ ewo shi akɛ: “Mɔ fɛɛ mɔ aaatá eweintso kɛ egbamitso shishi, ni mɔ ko woŋ amɛhe gbeyei.” (Mika 4:4) Yɛ nakai beiaŋ lɛ, mɔ ko mɔ ko nuŋ he akɛ ebɛ shweshweeshwe, ni mɔ ko hu efeŋ wɔ efɔŋ ko. Nibii ni ejɛ naagbai ni wɔkɛkpe bei ko ni eho lɛ mli ni wɔnyɛɛɛ wɔjie kɛjɛ wɔjwɛŋmɔŋ lɛ baafee ‘tsutsu nii ni akaiŋ dɔŋŋ.’ (Yesaia 65:17, 25) Nyɔŋmɔ kɛ e-Bi Kristo Yesu baato ‘anɔkwa jalɛ’ amashi, ni no baahã wɔná ‘hejɔɔmɔ kɛ toiŋjɔlɛ kɛya naanɔ.’​—Yesaia 32:17.