Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

BIBLIA LƐ TSAKEƆ MƐI

Hã Maná Toiŋjɔlɛ kɛ Miishɛɛ Afi Pɛ

Hã Maná Toiŋjɔlɛ kɛ Miishɛɛ Afi Pɛ
  • BE NI AFƆ LƐ: 1971

  • MAŊ NƆ NI EJƐ: FRANCE

  • MƆ NI EJI TSUTSU: EKƐ EHE WO AWUIYELI KƐ JEŊBA SHA MLI, NI EKƐ TSOFAI TSU NII

MITSUTSU SHIHILƐ:

Miweku lɛ hi Tellancourt, ni ji akrowa ko ni yɔɔ France kooyi-bokagbɛ lɛ mli. Mipapa jɛ France, ni mimami jɛ Italy. Be ni miye afii kpaanyɔ lɛ, wɔweku lɛ fã kɛyahi maŋ bibioo ko nɔ yɛ Rome, yɛ Italy. Be ni wɔyɔɔ jɛmɛ lɛ, shihilɛ lɛ mli bawa fioo kɛhã wɔweku lɛ. Yɛ shika he naagbai ni mifɔlɔi kɛkpeɔ lɛ hewɔ lɛ, amɛfɔɔ bemɔ waa.

Be ni miye afii 15 lɛ, mimami wo mi hewalɛ koni mikɛ mɛi ayabɔ naanyo. Enɛ hewɔ lɛ, mishiɔ shĩa bei kpalaŋŋ. Etsɛɛɛ, kɛkɛ ni mikɛ mɛi gbohii bɔi naanyobɔɔ. Gbi ko lɛ, nuu ko tsi bɛŋkɛ mi, ni etamɔ nɔ ni eesumɔ misane. Ehã mi tsofai komɛi ni mihe, ejaakɛ no mli lɛ miitao ni ana mi akɛ mɔ ko ni eda. Etsɛɛɛ kɛkɛ ni mikɛ tsofai bɔi nitsumɔ yɛ gbɛ ni esaaa nɔ, ni mikɛ mihe wo jeŋba sha mli. Ato mi kabonaa shii abɔ. Shihilɛ baje mitsine kwraa; miná ni kulɛ migbo. Mihe fee shoo waa. Be ni miye afii 16 lɛ, mika akɛ magbe mihe ni minu whiskey tɔ kome ni mitu migbee faa ko mli. Mipila ni nɔ nyɔ minɔ gbii etɛ.

Mihiɛ sɔ wala mli ni miyɔɔ lɛ, shi mibatsɔ mɔ ko ni yi wa ni shishiuɔ mɛi. Mikɛɔ mɛi ni amɛkɛ mi aná bɔlɛ, kɛkɛ lɛ, kɛ́ amɛkɛ mi tee amɛshĩa lɛ, mihã amɛ tsofa ni baahã amɛtɔ, kɛkɛ lɛ miju amɛnibii ni jara wawai lɛ. Awuiyelɔi akui kɛ tsofai ni mɛi kɛtsuɔ nii yɛ gbɛ ni esaaa nɔ tsuɔ mi ni mikɛyahãa mɛi yɛ hei srɔtoi yɛ Italy. Bei pii lɛ polisifoi lɛ mɔɔ mi. Mishihilɛ bafite kwraa. Shi no mli fɛɛ lɛ, miheɔ miyeɔ akɛ yiŋtoo ko hewɔ ni miyɔɔ shihilɛ mli lɛ. Misɔle mibi Nyɔŋmɔ koni ehã maná toiŋjɔlɛ kɛ miishɛɛ afi pɛ.

BƆ NI BIBLIA LƐ TSAKE MISHIHILƐ:

Be ni miná afii 24 lɛ, mikpɛ mli akɛ mafã kɛyahi England. Akɛni mihɔ̃ɔ tsofai ni akɛtsuɔ nii yɛ gbɛ ni esaaa nɔ hewɔ lɛ, miwala baje oshara mli. Dani mashi lɛ, miyasara mimami, ni miyana nuu ko ni atsɛɔ lɛ Annunziato Lugarà ni ekɛ lɛ miigba Biblia lɛ he sane; enɛ hã mihiɛ fee mi yaa fioo. * Akɛni mile lɛ akɛ eji awuiyelɔ hewɔ lɛ, mishe gbeyei fioo, ni mibi lɛ nɔ ni eba feemɔ yɛ jɛmɛ. Ekɛɛ mi tsakemɔi ni efee yɛ eshihilɛ mli bɔ ni afee ni enyɛ etsɔ Yehowa Odasefonyo, ni ehã miwo lɛ shi akɛ kɛ́ miyashɛ England lɛ, mahã Yehowa Odasefoi lɛ kɛ mi agba sane. Mikpɛlɛ akɛ mafee nakai. Shi be ni miyashɛ jɛmɛ lɛ, misaa mitee miyɛlɛ ŋmɔ lɛ mli ekoŋŋ.

Gbi ko lɛ, mikɛ Odasefonyo ko kpe yɛ London gbɛjegbɛ ko nɔ ni eeja Buu-Mɔɔ lɛ kɛ Awake! lɛ. Mikai shi ni miwo Annunziato lɛ, ni mibi Odasefonyo lɛ kɛji ebaanyɛ ekɛ mi akase Biblia lɛ.

Nɔ ni mikase kɛjɛ Biblia lɛ mli lɛ hã minaa kpɛ mihe waa. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, sane ni yɔɔ 1 Yohane 1:9 lɛ ta mitsuiŋ waa. Jɛmɛ wieɔ yɛ Nyɔŋmɔ he akɛ: “Kɛ́ wɔjaje wɔhe eshai lɛ wɔtsɔɔ lɛ, anɔkwafo kɛ jalɔ ji lɛ, ni no hewɔ lɛ, ekɛ wɔhe eshai lɛ baafa wɔ ni ebaatsuu wɔhe.” Nakai ŋmalɛ lɛ ná minɔ hewalɛ waa, ejaakɛ shihilɛ mli ni no mli lɛ miyɔɔ lɛ hã minu he akɛ mihe tseee. Etsɛɛɛ kɛkɛ ni mibɔi kpee yaa yɛ Yehowa Odasefoi a-Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ. Odasefoi lɛ kɛ miishɛɛ here mi hiɛmɛɛ. Be ni mina bɔ ni naanyobɔɔ ni yɔɔ amɛteŋ lɛ ehã amɛfee tamɔ weku lɛ, mishwe akɛ mafata amɛhe, ejaakɛ enɛ ji nɔ ko ni mitao aahu.

Etɔɔɔ mi kwraa akɛ mikɛ tsofai baakpa nitsumɔ yɛ gbɛ ni esaaa nɔ, ni maje yakayaka shihilɛ mli ni miyɔɔ lɛ mli, shi ebawa kɛhã mi akɛ majie sui kpakpai komɛi akpo. Mibayɔse akɛ, esa akɛ mikɛ mɛi aye yɛ bulɛ mli, ni masusu mɛi krokomɛi ahe. Yɛ anɔkwale mli lɛ, miiwu miishi sui gbohii komɛi lolo. Shi yɛ Yehowa yelikɛbuamɔ naa lɛ, minyɛ mifee tsakemɔi komɛi. Akɛ mi kase Biblia lɛ nyɔji ekpaa, ni no sɛɛ lɛ, abaptisi mi akɛ Yehowa Odasefonyo yɛ afi 1997.

BƆ NI MINÁ HE SƐƐ:

Be ni abaptisi mi sɛɛ lɛ, mikɛ yoo ko ni atsɛɔ lɛ Barbara lɛ bote gbãla mli; no mli lɛ, lɛ hu abaptisi lɛ akɛ Yehowa Odasefonyo etsɛko. Be ni mitsutsu nanemɛi lɛ ateŋ mɔ kome na bɔ ni mitsake mijeŋba lɛ, lɛ hu ehã akɛ lɛ bɔi Biblia lɛ kasemɔ. Sɛɛ mli lɛ, lɛ kɛ enyɛmi yoo fɛɛ batsɔmɔ Yehowa Odasefoi. Minaa nyɛmi yoo ko ni eye fe afii 80 lɛ hu kase Biblia lɛ, ni abaptisi lɛ dani egbo.

Amrɔ nɛɛ miisɔmɔ akɛ asafoŋ onukpa yɛ asafo ni miyɔɔ mli lɛ mli, ni mikɛ miŋa kɛ wɔbe fɛɛ shiɛɔ, ni wɔtsɔɔ Italybii ni yɔɔ London lɛ Biblia lɛ. Bei komɛi kɛ́ mijwɛŋ mitsutsu shihilɛ lɛ he lɛ, ehãa mihaoɔ, shi Barbara yeɔ ebuaa mi waa. Amrɔ nɛɛ lɛ, miná weku shihilɛ ni yɔɔ miishɛɛ ní mishwe akɛ maná lɛ, ni miná Tsɛ ni yɔɔ suɔmɔ ni mitao akɛ maná lɛ. Mibi Nyɔŋmɔ koni ehã maná toiŋjɔlɛ kɛ miishɛɛ afi pɛ, shi ehã mi nɔ ni fe nakai!

Amrɔ nɛɛ lɛ, miná weku shihilɛ ni yɔɔ miishɛɛ ni mishwe akɛ maná lɛ, ni miná Tsɛ ni yɔɔ suɔmɔ ni mitao akɛ maná lɛ

^ kk. 10 Kwɛmɔ sane ni ji, “Biblia lɛ Tsakeɔ Mɛi​—He Fɛɛ He ni Maya lɛ Mitu lɛ Tsɛ Mihe,” ni Annunziato Lugarà gba, ni je kpo yɛ July 1, 2014, Buu-Mɔɔ lɛ baafa 8-9 lɛ mli lɛ.