Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

YELIKƐBUAMƆ KƐHÃ WEKU LƐ | BII ATSƆSEMƆ

Bɔ Ni Obaafee Okɛ Obii Lɛ Asusu Hewolonɔ Su Mlijiemɔ He

Bɔ Ni Obaafee Okɛ Obii Lɛ Asusu Hewolonɔ Su Mlijiemɔ He

 Ekolɛ, be ni obi lɛ ele wiemɔ lɛ, ebaana akɛ mɛi komɛi kɛ mɛi yeee jogbaŋŋ akɛni ni esoro amɛhewolonɔ su, loo maŋ nɔ ni amɛjɛ lɛ hewɔ. Te obaafee tɛŋŋ oye obua obi lɛ koni hewolonɔ su mlijiemɔ akaná enɔ hewalɛ? Kɛ́ akɛ obi lɛ yeee jogbaŋŋ akɛni esoro ehewolonɔ su loo maŋ nɔ ni ejɛ lɛ hewɔ lɛ, mɛni obaanyɛ ofee?

Nɔ ni abaasusu he yɛ sane nɛɛ mli

 Bɔ ni obaafee okɛ obii lɛ awie hewolonɔ su mlijiemɔ he

 Nɔ ni obaanyɛ ogbala mli. Ayɛ gbɔmɛi srɔtoi babaoo; esoro amɛhewolo sui, amɛkwɔlɛi, kɛ bɔ ni amɛyɔɔ, ni ayɛ kusumii srɔtoi babaoo hu yɛ je lɛŋ he fɛɛ he, ni enɛ yɛ fɛo waa. Srɔtofeemɔ nɛɛ ehã mɛi kɛ mɛi komɛi yeee jogbaŋŋ yɛ bɔ ni amɛhewolonɔ su kɛ amɛgbɔmɔtsei yɔɔ, loo bɔ ni amɛfeɔ amɛnii amɛhãa lɛ hewɔ.

 Shi Biblia lɛ tsɔɔ akɛ gbɔmɛi fɛɛ jɛ mɔ kome mli. Enɛ tsɔɔ akɛ, wɔ fɛɛ lɛ wekumɛi ji wɔ.

“Gbɔmɔ kome mli [Nyɔŋmɔ jɛ] efee gbɔmɛi ajeŋmaji fɛɛ.”​—Bɔfoi 17:26.

 “Wɔna akɛ kɛ́ wɔbii lɛ kɛ́ mɛi ni esoro maŋ nɔ ni amɛjɛ kɛ amɛhewolonɔ su bɔ lɛ, amɛ diɛŋtsɛ amɛnaa akɛ esa akɛ, akɛ mɛi fɛɛ aye yɛ suɔmɔ kɛ bulɛ mli.”​—Karen.

 Bɔ ni obaafee ogbala nɔ ni hewolonɔ su mlijiemɔ ji lɛ mli otsɔɔ obii bibii

 Kɛ́ jeee bei nɛɛ amli nɔŋŋ lɛ, ekolɛ sɛɛ mli lɛ, obi lɛ baanu adafitswai akɛ, mɔ ko kɛ mɛi ni jɛ maŋ kroko nɔ eyayeee jogbaŋŋ loo eye amɛ awui po. Mɛɛ gbɛ nɔ obaatsɔ ogbala nakai nifeemɔ lɛ mli ohã lɛ? Ebaadamɔ afii abɔ ni obi lɛ eye lɛ nɔ titri.

  •   Gbekɛbii bibii. Dr. Allison Briscoe-Smith wie yɛ wolo ko ni ji Parents lɛ mli akɛ, “Gbekɛbii bibii nyɛɔ amɛyɔseɔ nɔ ni ja kɛ nɔ ni ejaaa. Enɛ bafeɔ hegbɛ ni nɔ bɛ ni oná ni okɛ amɛ baasusu jalɛsane ni ayeee lɛ he.”

“Nyɔŋmɔ kwɛɛɛ mɛi ahiɛiaŋ, shi moŋ, yɛ jeŋmaŋ fɛɛ jeŋmaŋ mli lɛ, mɔ ni sheɔ lɛ gbeyei ni efeɔ nɔ ni ja lɛ, lɛ ji mɔ ni enáa ehe miishɛɛ.”​—Bɔfoi 10:34, 35.

  •   Gbekɛbii. Gbekɛbii ni eye afii 6 kɛmiimɔ afii 12 lɛ sumɔɔ ni amɛle nibii pii, no hewɔ lɛ, bei komɛi lɛ amɛbiɔ saji wuji. Bɔɔ mɔdɛŋ ohã amɛ hetoo bɔ ni obaanyɛ. Okɛ amɛ agba nibii ni amɛnaa yɛ skul, TV, kɛ Intanɛt lɛ anɔ lɛ he saji, ni oŋɔ hegbɛ lɛ kɛgbala mli otsɔɔ amɛ akɛ hewolonɔ su mlijiemɔ loo niiamlijiemɔ ehiii.

“Nyɛnáa jwɛŋmɔ kome, nyɛnua he nyɛhãa nyɛhe, nyɛjiea nyɛmimɛi ateŋ suɔmɔ, kɛ musuŋtsɔlɛ, kɛ heshibaa kpo.”​—1 Petro 3:8.

  •   Oblahii kɛ oblayei. Oblahii kɛ oblayei nyɛɔ amɛnuɔ saji ni shishinumɔ wala lɛ ashishi. No hewɔ lɛ, kɛ́ obi lɛ shɛ oblanyo loo oblayoo lɛ ebafeɔ hegbɛ kpele ni oná ni okɛ lɛ baasusu adafitswai kɛ amaniɛbɔi ni kɔɔ hewolonɔ su mlijiemɔ loo niiamlijiemɔ he.

‘Mɛi ni edara lɛ etsɔse amɛjwɛŋmɔ koni ele ekpakpa kɛ efɔŋ mlikpamɔ.’​—Hebribii 5:14.

 “Wɔkɛ wɔbii lɛ gbaa hewolonɔ su mlijiemɔ kɛ amɛhenɔi lɛ ahe sane, ejaakɛ eji nɔ ko ni bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ, amɛkɛbaakpe. Kɛ́ wɔkɛ amɛ susuuu sane nɛɛ he yɛ shĩa lɛ, ewaŋ akɛ amɛbaakase susumɔi gbohii ni mɛi hiɛ kɛjieɔ nii amli lɛ, ni ebaaná amɛnɔ hewalɛ. Mɛi baakɛɛ amɛ amale saji pii, ni ebaahã amɛhe amɛye akɛ amalei nɛɛ ji anɔkwale.”​—Tanya.

 Bɔ ni obaafee ofee nɔkwɛmɔnɔ kpakpa ohã amɛ

 Gbekɛbii kaseɔ nibii ni amɛnaa ni afeɔ loo awieɔ lɛ, no hewɔ lɛ, ehe miihia ni fɔlɔi asusu amɛwiemɔi kɛ amɛnifeemɔi ahe jogbaŋŋ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ:

  •   Ani oyeɔ mɛi ni jɛ maŋ kroko nɔ loo esoro amɛhewolonɔ su lɛ ahe fɛo, loo ojɛɔ amɛ? Kuu ko ni ji American Academy of Child and Adolescent Psychiatry lɛ kɛɛ akɛ: “Yɛ bɔɔ su naa lɛ, obii lɛ kwɛɔ bɔ owieɔ ohãa, nibii ni owieɔ, kɛ bɔ ni ofeɔ onii ohãa, ni amɛkaseɔ.”

  •   Ani kɛ́ okɛ mɛi ni jɛ maji krokomɛi anɔ lɛ miishãra loo oyɛ amɛmasɛi lɛ, omii shɛɔ ohe? Datrɛfonyo Alanna Nzoma, ni kwɛɔ gbekɛbii lɛ kɛɛ akɛ: “Kɛ́ oosumɔ ni obii lɛ . . . kɛ mɛi ni jɛ maji krokomɛi anɔ loo shihilɛi krokomɛi amli lɛ ashãra jogbaŋŋ loo amɛkɛ amɛ aye jogbaŋŋ lɛ, esa akɛ amɛna akɛ bo hu ofeɔ nakai.”

“Nyɛkɛ woo ahãa gbɔmɛi srɔtoi fɛɛ.”​—1 Petro 2:17.

 “Wɔkɛ afii saŋŋ efɔ̃ mɛi ni jɛ je lɛŋ hei srɔtoi lɛ nine kɛba wɔshĩa lɛ. Wɔkase niyenii ni amɛyeɔ lɛ ayeli, wɔkase amɛlalai lɛ alamɔ, ni wɔwo amɛmaŋ atadei po. Kɛ́ wɔkɛ wɔbii lɛ miigba mɛi nɛɛ ahe sane lɛ, wɔwieee maŋ nɔ ni amɛjɛ loo mɛi ni amɛji lɛ he efɔŋ. Ni wɔkɛ maŋ nɔ ni wɔjɛ loo wɔkusum eshwãaa.”​—Katarina.

 Kɛ́ akɛ obi lɛ yeee jogbaŋŋ akɛni esoro maŋ nɔ ni ejɛ loo ehewolonɔ su lɛ hewɔ

 Eyɛ mli akɛ mɛi pii wieɔ akɛ gbɔmɛi kome ji wɔ fɛɛ moŋ, shi hewolonɔ su mlijiemɔ loo niiamlijiemɔ eyi je lɛŋ obɔ̃. Enɛ tsɔɔ akɛ, ebaanyɛ eba akɛ, akɛ obi lɛ yeŋ jogbaŋŋ akɛni efata mɛi fioo ni esoro maŋ nɔ ni amɛjɛ loo amɛhewolonɔ su yɛ he ni nyɛyɔɔ lɛ hewɔ. Kɛ́ eba lɛ nakai lɛ . . .

 Taomɔ anɔkwalei ni yɔɔ sane lɛ mli. Ani mɔ lɛ je gbɛ ni ekɛ obi lɛ yeee jogbaŋŋ, loo akɛni eyasusuuu nii ahe kɛyaaa shɔŋŋ lɛ hewɔ ni efee nakai lɛ? (Yakobo 3:2) Ani ehe baahia ni akɛ mɔ lɛ awie enifeemɔ lɛ he, loo abaanyɛ aku hiɛ afɔ̃ nɔ?

 Ekã shi faŋŋ akɛ, ehe miihia ni aŋmɛ pɛpɛɛpɛ. Biblia lɛ kɛ ŋaawoo ni nilee yɔɔ mli hãa akɛ: “Kaahã omli fu oya.” (Jajelɔ 7:9) Hewolonɔ su mlijiemɔ loo niiamlijiemɔ lɛ, eji naagba wulu, shi no etsɔɔɔ akɛ be fɛɛ be ni mɔ ko baajɛ bo loo ekɛbo yeee jogbaŋŋ lɛ, no tsɔɔ akɛ ehe tsɛ̃ɔ bo loo esumɔɔɔ osane yɛ maŋ nɔ ni ojɛ lɛ loo ohewolonɔ su hewɔ.

 Anɔkwa, esoro shihilɛ lɛ eko fɛɛ eko, no hewɔ lɛ, taomɔ nɔ ni hã ebalɛ nakai lɛ mli jogbaŋŋ dani ona nɔ ni esa akɛ ofee.

“Mɔ ni hãa sane hetoo dani eboɔ sane lɛ mli toi lɛ, eefee buulu ni eeshwie ehiɛ shi hu.”​—Abɛi 18:13.

 Be ni otao nii amli ni ona anɔkwale lɛ fɛɛ lɛ, bi ohe akɛ:

  •   ‘Kɛ́ mibi lɛ mu sane naa akɛ be fɛɛ be ni abaajɛ lɛ loo akɛ lɛ yeee jogbaŋŋ lɛ, maŋ kroko nɔ ni ejɛ loo ehewolonɔ su ni esoro lɛ hewɔ ni lɛ, ani ebaaye ebua lɛ?’

  •   ‘Kɛ́ mibi lɛ kɛ Biblia mli ŋaawoo ni kɛɔ akɛ: “Jeee nɔ fɛɛ nɔ ni onuɔ lɛ esa akɛ okɛwo otsui mli” lɛ tsu nii lɛ, ani ebaaná he sɛɛ?’​—Jajelɔ 7:21.

“Nyɛhãa  . . . alea nyɛniiashishinumɔ lɛ.”​—Filipibii 4:5.

 Kɛ́ etamɔ nɔ ni mɔ lɛ je gbɛ ni efee nɔ ni efee lɛ hu? Ye obua obi lɛ koni enu shishi akɛ, bɔ ni ebaafee enii ehã yɛ nɔ ni ba lɛ he lɛ baanyɛ ahã nibii ahi loo emli awo wu. Bei komɛi lɛ, mɛi ni yeɔ mɛi ahe fɛo, amɛwaa mɛi ayi, loo amɛjɛɔ mɛi lɛ kpaa gbɛ akɛ, mɛi lɛ baafee amɛ nɔ ko kɛto najiaŋ. Yɛ shihilɛi ni tamɔ nakai amli lɛ, hetoo ni hi fe fɛɛ ji ni okafo amɛdãŋ.

“Kɛ́ lai tã lɛ, la gboɔ.”​—Abɛi 26:20.

 Shi kɛ́ obi lɛ kɛ mɔ ni tɔ̃ enɔ lɛ yawie naagba lɛ he, ni oshãra ko baŋ lɛ, no lɛ, ebaanyɛ ekɛ lɛ ayawie he. Ekolɛ, obi lɛ baanyɛ ajɛ mlihilɛ mli ekɛɛ mɔ lɛ akɛ, “Efeee mi akɛ nɔ ni owie (loo ofee) lɛ tsɔɔ mlihilɛ.”

 Kɛ́ ona akɛ esa akɛ ohã ale nɔ ni ba lɛ hu? Kɛ́ obi lɛ wala eyaje oshãra mli loo ekolɛ onuɔ he akɛ esaaa akɛ akuɔ hiɛ afɔ̃ɔ nɔ ni eba lɛ nɔ lɛ, kaashashao shi akɛ obaayakɛɛ skul onukpai lɛ loo polisifoi po.