Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

KASEMƆ AMƐHEMƆKƐYELI LƐ | MIRIAM

“Nyɛláa Nyɛhãa Yehowa”!

“Nyɛláa Nyɛhãa Yehowa”!

Gbekɛ yoo lɛ yatee ehe yɛ he ko ni mɔ ko enaaa lɛ, ni eekwɛ he ko pɔtɛɛ yɛ jwɛi lɛ ateŋ. Edamɔ shi diŋŋ yɛ Nilo faa agbo ni miiho blɛoo lɛ masɛi gbɛ. Eyɛ mli akɛ no mli lɛ filikilɔi miigba enaa moŋ, shi eye be kplaŋŋ ni eekwɛ he ni ekwɛɔ yɛ jwɛi lɛ ateŋ lɛ. No mli lɛ akɛ kɛntɛŋ ko ni afee lɛ bɔ ni nu nyɛŋ abote mli eyatee jwɛi lɛ amli he ni ekwɛɔ, ni enyɛmi nuu abifao fioo ko kã nakai kɛntɛŋ lɛ mli. Kɛ́ ekwɛ bɔ ni abifao ni nyɛɛɛ ehe nɔ ko efee lɛ kã kɛntɛŋ lɛ mli yɛ jwɛi lɛ ateŋ, ni mɔ ko mɔ ko bɛ jɛmɛ ni baakwɛ lɛ lɛ, eyɛ mɔbɔ waa. Shi ele akɛ yiŋ ni efɔlɔi kpɛ akɛ akɛ lɛ ayama jɛmɛ lɛ ja jogbaŋŋ, ejaakɛ no pɛ ji nɔ ni amɛbaanyɛ amɛfee kɛbaa gbekɛ lɛ yi koni akagbe lɛ.

Nɔ ni gbekɛ yoo nɛɛ fee lɛ tsɔɔ akɛ eyɛ ekãa, shi nɔ ko ba sɛɛ mli ni hã ehe bahia koni efee ekãa waa fe tsutsu lɛ. Eyɛ mli akɛ edako moŋ, shi no mli lɛ su ko ni nɔ bɛ miihe shi yɛ gbekɛ yoo fioo nɛɛ tsui mli​—no ji hemɔkɛyeli. Nɔ ko ni efee sɛɛ mli lɛ hã ana faŋŋ akɛ eyɛ hemɔkɛyeli waa, ni hemɔkɛyeli ni ejie lɛ kpo nɛɛ ye ebua lɛ ewala gbii fɛɛ. Afii komɛi asɛɛ be ni egbɔ lɛ, hemɔkɛyeli ni eyɔɔ lɛ ye ebua lɛ, ni lɛ kɛ emaŋbii lɛ fɛɛ ná nɔ ko ni tee nɔ yɛ nakai beiaŋ lɛ mli gbɛfaŋnɔ; anɔkwa, no ji be ni emaŋbii lɛ ná miishɛɛ fe fɛɛ. Sɛɛ mli lɛ, efee esha ko ni yɔɔ hiɛdɔɔ waa, shi ehemɔkɛyeli lɛ nɔŋŋ ji nɔ ni ye ebua lɛ ni etsu he nii. Namɔ ji gbekɛ yoo nɛɛ? Ni te wɔbaafee tɛŋŋ wɔkase ehemɔkɛyeli lɛ?

Afɔ Miriam Be Ni Efɔlɔi Ji Nyɔji

Biblia lɛ etsɔɔɔ wɔ gbekɛ yoo nɛɛ gbɛ́i, shi wɔle mɔ ni eji. Atsɛɔ lɛ Miriam, ni lɛ ji Amram kɛ eŋa Yokebed kromɔbi. Hebribii ji amɛ, ni amɛsɔmɔ akɛ nyɔji yɛ Ejipt. (4 Mose 26:59) Sɛɛ mli lɛ awo enyɛmi nuu lɛ ni akɛ lɛ wo kɛntɛŋ lɛ mli lɛ gbɛ́i akɛ Mose. Be ni afɔ Mose lɛ, no mli lɛ, enyɛmi nuu Aaron eye aaafee afii etɛ. Atsɔɔɔ afii abɔ ni Miriam eye yɛ nakai beiaŋ, shi eeenyɛ efee akɛ no mli lɛ eyeko afii nyɔŋma.

Miriam gbekɛbiiashi lɛ, nibii eyaaa lɛ jogbaŋŋ kwraa ehãaa emaŋbii lɛ. Ejiptbii lɛ yasusu akɛ Hebribii lɛ baate shi amɛwo amɛ wɔsɛɛ ko, ni no hewɔ lɛ, amɛye amɛ nyɔŋ, ni amɛwa amɛyi dɛŋdɛŋ. Bɔ ni Ejiptbii lɛ tee nɔ amɛwa Hebribii lɛ ayi lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, Hebribii lɛ ayi bafa waa, ni enɛ hã Ejiptbii lɛ atsui ye aahu akɛ, amɛkpɛ amɛyiŋ akɛ amɛbaafee Hebribii lɛ nɔ ko ni yɔɔ musuŋshãa po fe nɔ ni amɛfee amɛ momo lɛ. Farao, ni ji Ejiptbii lɛ amaŋtsɛ lɛ, fã akɛ, kɛ́ afɔ Hebri gbekɛ ko ni nuu ni lɛ, agbe lɛ. Shi ekã shi faŋŋ akɛ no beiaŋ lɛ Miriam le akɛ Hebri yei enyɔ komɛi ni atsɛɔ amɛ Shifra kɛ Pua lɛ yɛ hemɔkɛyeli waa, ejaakɛ amɛtsɔ ŋaa gbɛ nɔ amɛfeee nɔ ni Ejipt maŋtsɛ lɛ kɛɛ amɛfee lɛ.​—2 Mose 1:8-22.

Miriam na bɔ ni efɔlɔi Amram kɛ Yokebed hu jie hemɔkɛyeli kpo lɛ. Be ni amɛfɔ amɛbi nuu nɛɛ, ni ji amɛbi ni ji etɛ nɔ lɛ, amɛkɛ lɛ tee yɛ eklɛŋklɛŋ nyɔji etɛ lɛ mli. Amɛsheee Farao famɔ lɛ gbeyei, ni amɛhãaa no atsirɛ amɛ koni amɛgbe abifao lɛ. (Hebribii 11:23) Shi ebɛ mlɛo akɛ mɔ ko kɛ ebi ni efɔ lɛ baato, ejaakɛ etsɛɛɛ ni ehe bahia ni amɛkpɛ yiŋ ko ni naa wa waa. Ehe bahia ni Yokebed atao he ko ekɛ ebi lɛ ayatee, he ko ni mɔ ko ni baanyɛ akwɛ gbekɛ lɛ nɔ jogbaŋŋ baanyɛ ana, koni ewo lɛ etsɔse lɛ. Kwɛ bɔ ni Yokebed baasɔle waa ehã be ni ekɛ pamplo henɔ ko ni kwɛ̃ɔ yɛ faa he lɛ feɔ kɛntɛŋ, ekɛ kootaa kɛ ama kpa he koni nu akabote mli, ni ekɛ gbekɛ lɛ wo mli ni ekɛ lɛ yama Nilo Faa lɛ hiɛ! Ekã shi faŋŋ akɛ, ekɛɛ Miriam akɛ ehi jwɛi lɛ ateŋ koni ekwɛ nɔ ni baaya nɔ.​—2 Mose 2:1-4.

Miriam Here Enyɛmi Nuu Lɛ

No hewɔ lɛ, Miriam mɛ yɛ jwɛi lɛ ateŋ. Be fioo sɛɛ lɛ, ena yei komɛi miiba. Yei nɛɛ jeee Ejiptbii komɛi kɛkɛ. Farao biyoo lɛ kɛ etsuji lɛ ni, ni amɛmiiba amɛbaju amɛhe yɛ Nilo Faa lɛ mli. Eeenyɛ efee akɛ Miriam tsui fã waa. Ekolɛ enu he akɛ, ebaawa akɛ Farao biyoo lɛ baaku ehiɛ eshwie maŋtsɛ lɛ famɔ lɛ nɔ, ni ebu Hebri gbekɛ lɛ he. Ekã shi faŋŋ akɛ, Miriam sɔle waa ehã Yehowa.

Farao biyoo lɛ klɛŋklɛŋ hiŋmɛi gba kɛntɛŋ lɛ nɔ yɛ jwɛi lɛ ateŋ. Etsu etsuji lɛ ateŋ mɔ kome ni eyawó kɛbahã lɛ. Amaniɛbɔɔ lɛ tsɔɔ akɛ: “Be ni egbele naa lɛ, ena gbekɛ nuu lɛ, ni gbekɛ nuu lɛ miifó.” Amrɔ nɔŋŋ ni Farao biyoo lɛ yɔse akɛ, Hebri yoo ko kɛ ebi ebato koni akagbe gbekɛ lɛ. Shi Farao biyoo lɛ musuŋ tsɔ lɛ yɛ abifao ni he yɔɔ fɛo nɛɛ hewɔ. (2 Mose 2:5, 6) Akɛni Miriam eta gãa eekwɛ amɛ hewɔ lɛ, ena akɛ yoo lɛ miisumɔ ni eye ebua gbekɛ lɛ. Miriam na akɛ be ni esa akɛ efee nɔ ko kɛtsɔɔ akɛ eyɛ hemɔkɛyeli yɛ Yehowa mli lɛ eshɛ agbɛnɛ. Efee ekãa ni etee Farao biyoo lɛ kɛ etsuji lɛ aŋɔɔ.

Wɔnyɛŋ wɔle bɔ ni Hebri nyɔŋ yoo ko baakpa gbɛ akɛ akɛ lɛ baaye ahã kɛ́ efee ekãa ni etee mɔ ko ni jɛ maŋtsɛ shĩa ŋɔɔ ni ekɛ lɛ yawie. Bɔ fɛɛ bɔ ni sane lɛ ji lɛ, Miriam bi Farao biyoo lɛ tɛ̃ɛ akɛ: “Ani miya ní miyatsɛ yoo ni hãa fufɔ yɛ Hebribii lɛ ateŋ kɛba koni ehã gbekɛ lɛ fufɔ ehã bo?” Sane ni ebi nɛɛ sa waa. Farao biyoo lɛ le akɛ enyɛŋ ehã gbekɛ fufɔ. Ekolɛ enu he akɛ nilee yɛ mli akɛ ebaahã gbekɛ lɛ maŋbii lɛ ateŋ mɔ ko moŋ akwɛ lɛ ni amɛhã lɛ fufɔ, kɛkɛ lɛ, sɛɛ mli lɛ, eyaŋɔ lɛ kɛba maŋtsɛ shĩa lɛ akɛ ebi, ni etsɔse lɛ ni ehã atsɔɔ lɛ nii. No hewɔ lɛ, be ni ekɛɛ Miriam akɛ: “Yaa!” lɛ, ŋwanejee ko bɛ he akɛ, Miriam ná miishɛɛ waa.​—2 Mose 2:7, 8.

Miriam fee ekãa ni ekwɛ enyɛmi nuu abifao lɛ nɔ

Miriam wó foi kɛtee efɔlɔi ni no mli lɛ amɛhao lɛ aŋɔɔ koni eyagba amɛ nɔ ni eba. Kwɛ bɔ ni ebaaná miishɛɛ ehã be ni egbaa emami Yokebed sane lɛ! Yokebed na faŋŋ akɛ, Yehowa nine yɛ mli, no hewɔ lɛ, ekɛ Miriam ku sɛɛ kɛtee Farao biyoo lɛ ŋɔɔ. Eeenyɛ efee akɛ be ni Farao biyoo lɛ kɛɛ lɛ akɛ: “Wó gbekɛ nɛɛ ní oyahã lɛ fufɔ ohã mi, ni mawo bo nyɔmɔ” lɛ, Yokebed mii shɛ ehe waa ni etsui nyɔ emli, shi ekolɛ ebɔ mɔdɛŋ koni akana bɔ ni enuɔ he ehãa.​—2 Mose 2:9.

Nakai gbi lɛ, Miriam kase nibii pii yɛ Yehowa, e-Nyɔŋmɔ lɛ he. Ena akɛ, Yehowa susuɔ ewebii lɛ ahe ni eboɔ amɛsɔlemɔi atoi. Agbɛnɛ hu, ena akɛ, jeee onukpai loo hii pɛ baanyɛ afee ekãa ni amɛkɛ amɛnifeemɔ atsɔɔ akɛ amɛyɛ hemɔkɛyeli. Yehowa boɔ etsuji anɔkwafoi fɛɛ asɔlemɔi atoi. (Lala 65:2) Esa akɛ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ​—gbekɛ jio, onukpa ji, nuu jio, yoo jio​—ahã sane nɛɛ ahi ejwɛŋmɔ mli yɛ jaramɔ bei nɛɛ amli.

Miriam To Etsui Shi

Yokebed kwɛ gbekɛ lɛ ni ehã lɛ fufɔ. Ekã shi faŋŋ akɛ, Miriam basumɔ enyɛmi nuu lɛ sane waa. Ekolɛ eye ebua lɛ ni ekase wiemɔ, ni klɛŋklɛŋ be ni gbekɛ lɛ tsɛ Nyɔŋmɔ gbɛ́i Yehowa lɛ, ená miishɛɛ waa. Be ni gbekɛ lɛ hiɛ fã lɛ, ehe bahia ni akɛ lɛ ayahã Farao biyoo lɛ. (2 Mose 2:10) Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, weku muu lɛ fɛɛ náaa lɛ mlɛo akɛ gbekɛ lɛ baashi amɛ. Ekolɛ Miriam bi ehe po akɛ: ‘Mɛɛ gbɔmɔ nɛkɛ gbekɛ lɛ ni Farao biyoo lɛ wo lɛ Mose lɛ baada ebatsɔ?’ Amrɔ nɛɛ ni eyaje maŋtsɛ shĩa lɛ, ani ebaaya nɔ esumɔ Yehowa kɛ etsui fɛɛ?

Sɛɛ mli lɛ, sanebimɔi nɛɛ ahetoo bafee faŋŋ. Ekã shi faŋŋ akɛ be ni Mose bada ni ehala akɛ ebaasɔmɔ Yehowa moŋ fe ni ebaahi Farao, ni ji maŋtsɛ lɛ shĩa, ni ená nibii kpakpai ni yɔɔ jɛmɛ lɛ ahe sɛɛ lɛ, Miriam tsui nyɔ emli waa. Be ni Mose ye afii 40 lɛ, ekpɛ eyiŋ akɛ ebaafã Nyɔŋmɔ webii lɛ ahe. Egbe Ejiptnyo ko ni miiwa Hebri nyɔŋ ko yi lɛ. Ena akɛ abaanyɛ agbe lɛ yɛ nɔ ni efee lɛ hewɔ, ni no hewɔ lɛ, ejo foi eshi Ejipt.​—2 Mose 2:11-15; Bɔfoi 7:23-29; Hebribii 11:24-26.

Eeenyɛ efee akɛ, aaafee afii 40 sɔŋŋ baho ni Miriam nuuu enyɛmi lɛ he, ejaakɛ no mli lɛ, Mose eyahi Midian tɔ̃ɔ ni eekwɛ gwantɛŋi. (2 Mose 3:1; Bɔfoi 7:29, 30) Miriam hu bɔi gbɔɔ, ni ena akɛ bɔ ni awaa emaŋbii lɛ ayi lɛ mli miiwo wu gbi fɛɛ gbi.

Miriam Batsɔ Gbalɔ Yoo

Be ni Miriam eye aaafee afii 85 lɛ, Nyɔŋmɔ tsu Mose koni eku esɛɛ eya emaŋbii lɛ aŋɔɔ ni eyakpɔ̃ amɛ. Aaron sɔmɔ akɛ Mose naawielɔ, ni amɛyi enyɔ lɛ fɛɛ amɛtee Farao hiɛ amɛyakɛɛ lɛ koni ehã Nyɔŋmɔ webii lɛ aya, shi Farao booo amɛ toi. Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, be ni Mose kɛ Aaron tee Farao hiɛ shii abɔ yɛ haomɔi nyɔŋma ni Yehowa kɛba koni ekɛbɔ Ejiptbii lɛ kɔkɔ lɛ hewɔ lɛ, Miriam tee nɔ ewo amɛ hewalɛ ni efee nɔ fɛɛ nɔ ni ebaanyɛ kɛye ebua enyɛmimɛi hii enyɔ lɛ. Yɛ naagbee mli lɛ, Yehowa kɛ naagbee haomɔ ba Ejiptbii lɛ anɔ, no ji egbe amɛkromɔbii lɛ, ni no hã amɛwo Israelbii lɛ fɛɛ gbɛ kɛshi Ejipt! Kwɛ bɔ ni Miriam baabɔ mɔdɛŋ fɛɛ ni ebaanyɛ ko ni eye ebua emaŋbii, ni Mose nyiɛ amɛhiɛ lɛ koni amɛshi Ejipt​—2 Mose 4:14-16, 27-31; 7:1–12:51.

Sɛɛ mli be ni Israelbii lɛ yaje Ŋshɔ Tsuru lɛ kɛ Ejipt asraafoi lɛ ateŋ lɛ, Miriam na bɔ ni enyɛmi nuu Mose damɔ ŋshɔ lɛ naa ni ewó etso lɛ nɔ lɛ. Kɛkɛ ni ŋshɔ lɛ mli gba enyɔ! Be ni Mose nyiɛ Israelbii lɛ ahiɛ kɛtsɔɔ shikpɔŋ gbiŋ nɔ yɛ ŋshɔ lɛ teŋ lɛ, ekã shi faŋŋ akɛ, hemɔkɛyeli ni Miriam yɔɔ yɛ Yehowa mli lɛ mli bawa kwraa fe tsutsu lɛ. Ena faŋŋ akɛ, nɔ ko nɔ ko kwraa shɛɛɛ Nyɔŋmɔ ni esɔmɔɔ lɛ lɛ feemɔ; Nyɔŋmɔ baanyɛ ehã eshiwoi fɛɛ aba mli!​—2 Mose 14:1-31.

No sɛɛ be ni Israelbii lɛ efo ŋshɔ lɛ shweshweeshwe lɛ, ŋshɔ lɛ baha Farao kɛ esraafoi lɛ anɔ, ni Miriam na akɛ, asraafoi akuu ko bɛ ni he wa fe Yehowa. Nɔ ni ba lɛ ta Israelbii lɛ atsuiŋ ni amɛlá amɛhã Yehowa. Miriam nyiɛ yei lɛ ahiɛ ni amɛlá kɛhere mɛi ni láa lɛ anɔ akɛ: “Nyɛláa nyɛhãa Yehowa, ejaakɛ ewo ehiɛ nyam waa diɛŋtsɛ. Eshɛrɛ okpɔŋɔ kɛ enɔtalɔ lɛ eshwie ŋshɔ lɛ mli.”​—2 Mose 15:20, 21; Lala 136:15.

Miriam tsui tsirɛ lɛ ni enyiɛ Israel yei lɛ ahiɛ kɛlá kunimyeli lala yɛ Ŋshɔ Tsuru lɛ naa

Miriam hiɛ kpaŋ nɔ ni tee nɔ lɛ nɔ kɔkɔɔkɔ; eji be ni sa kadimɔ waa yɛ eshihilɛ mli. Be ni Biblia lɛ bɔɔ sane nɛɛ he amaniɛ ni eshɛ biɛ lɛ, etsɛ Miriam akɛ gbalɔ yoo. Lɛ ji klɛŋklɛŋ yoo ni atsɛ lɛ nakai. Yɛ esɛɛ lɛ, yei fioo komɛi pɛ Yehowa kɛ amɛ tsu nii yɛ gbɛ krɛdɛɛ nɛɛ nɔ.​—Kojolɔi 4:4; 2 Maŋtsɛmɛi 22:14; Yesaia 8:3; Luka 2:36.

No hewɔ lɛ, Biblia lɛ hãa wɔnaa akɛ, Yehowa naa nɔ fɛɛ nɔ ni wɔfeɔ, ni kɛ́ ena bɔ ni wɔbaa wɔhe shi, bɔ ni wɔtoɔ wɔtsui shi, kɛ bɔ ni wɔshweɔ ni wɔjie eyi lɛ, eshashaooo shi kwraa akɛ ebaajɔɔ wɔ. Gbekɛbii ji wɔ jio, onukpai ji wɔ jio, hii ji wɔ jio, yei ji wɔ jio, wɔbaanyɛ wɔkɛ wɔnifeemɔ atsɔɔ akɛ wɔheɔ Yehowa nɔ wɔyeɔ. Yehowa náa mɛi ni jieɔ hemɔkɛyeli tamɔ nɛkɛ kpo lɛ ahe miishɛɛ waa; ehiɛ kpaŋ nɔ kɔkɔɔkɔ, ni bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ, ebaajwere wɔ. (Hebribii 6:10; 11:6) Enɛ hewɔ lɛ, esa akɛ wɔkase Miriam hemɔkɛyeli lɛ.

Miriam Wó Ehe Nɔ

Kɛ́ wɔná sɔɔmɔ hegbɛ loo hegbɛ krɛdɛɛ ko lɛ, eji jɔɔmɔ, shi kɛ́ wɔkwɛɛɛ ni ahi lɛ, ebaanyɛ efee oshãra. Be ni Yehowa jie Israelbii lɛ kɛje nyɔŋyeli mli yɛ Ejipt lɛ, ekolɛ Miriam bahe gbɛ́i waa yɛ Israelbii lɛ ateŋ. Te enɛ hã enu he ehã tɛŋŋ? (Abɛi 16:18) Dɔlɛ sane ji akɛ, ewó ehe nɔ be kukuoo ko.

Be ni Israelbii lɛ shi Ejipt lɛ sɛɛ nyɔji fioo ko lɛ, Mose shaanuu Yetro, kɛ Mose ŋa Zipora kɛ amɛbii enyɔ lɛ jɛ Midian tɔ̃ɔ amɛba Mose ŋɔɔ. Mose kɛ Zipora bote gbalashihilɛ mli be ni eyaye afii 40 yɛ Midian lɛ. Zipora tee Midian, ekolɛ koni eyasara eweku lɛ, ni epapa Yetro kɛ lɛ eku sɛɛ kɛmiiba ewu ŋɔɔ yɛ Israel nsara lɛ mli. (2 Mose 18:1-5) Kwɛ bɔ ni Israelbii lɛ amii baashɛ amɛhe amɛhã be ni Zipora bashɛ shi lɛ! Amɛle akɛ Mose ji nuu ni Nyɔŋmɔ hala koni enyiɛ amɛhiɛ kɛshi Ejipt, ni ekolɛ, no mli lɛ, amɛteŋ mɛi pii miitao amɛna eŋa lɛ.

Ani Miriam hu mii shɛ ehe akɛ Zipora eba? Ekolɛ shishijee mli ni enu he nakai. Shi etamɔ nɔ ni sɛɛ mli lɛ, eyawó ehe nɔ. Ekolɛ enu he akɛ, amrɔ nɛɛ ni Zipora eba nɛɛ, ebaafee mɔ ni ehe gbɛ́i waa fe fɛɛ yɛ Israel, no ji ekolɛ ebaahe lɛ, Miriam lɛ gbɛhe lɛ, ni mɛi ebuŋ lɛ. Wɔnyɛŋ wɔma sane nɛɛ nɔ mi, shi nɔ ni wɔle ji akɛ, sɛɛ mli lɛ Miriam kɛ Aaron bɔi nibii gbohii wiemɔ. Ni akɛni efɔɔ kaa akɛ saji gbohii gbeɔ mɛi ahe guɔ hewɔ lɛ, nibii ni amɛwie lɛ bɔi Mose kɛ Zipora heguɔgbee. Shishijee lɛ, amɛwie amɛshi Zipora akɛ, jeee Israelnyo ji lɛ, shi eji Kush yoo. * Sɛɛ mli lɛ, amɛwie amɛshi Mose hu. Miriam kɛ Aaron kɛɛ akɛ: “Ani Mose kome too pɛ nɔ Yehowa tsɔɔ ewieɔ? Ani etsɔko wɔ hu wɔnɔ ewieko?”​—4 Mose 12:1, 2.

Kpiti Shwie Miriam

Nɔ ni Miriam kɛ Aaron wie nɛɛ hãa wɔnaa akɛ, no mli lɛ, sui gbohii komɛi miihe shi yɛ amɛmli. Akɛni amɛnáaa bɔ ni Yehowa kɛ Mose tsuɔ nii ehãa lɛ he miishɛɛ hewɔ lɛ, amɛshwe akɛ amɛná hegbɛ kɛ hiɛnyam ni Mose yɔɔ lɛ eko. Ani no mli lɛ, Mose miiwó ehe nɔ, esumɔɔ ni mɛi ana lɛ, ni eyeɔ mɛi anɔ dɛŋdɛŋ, hewɔ ni Miriam kɛ Aaron nu he nakai lɛ? Ŋwanejee ko bɛ he akɛ Mose yeee emuu, shi nɔ kome ni wɔle yɛ ehe ji akɛ, ewóoo ehe nɔ. Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Nɛkɛ nuu Mose nɛɛ, ehe jɔ fe gbɔmɛi fɛɛ ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ.” Bɔ fɛɛ bɔ ni sane lɛ ji lɛ, nɔ ni Miriam kɛ Aaron fee lɛ ejaaa, ni eyɛ oshãra waa. Amaniɛbɔɔ lɛ hãa wɔleɔ akɛ, “no mli lɛ, Yehowa miibo toi.”​—4 Mose 12:2, 3.

Amɛhiɛ wiemɔ nɔŋŋ ni Yehowa kɛɛ amɛyi etɛ lɛ fɛɛ akɛ amɛje kpo kɛya kpee buu lɛ naa. Be ni amɛshɛ jɛmɛ lɛ, atatu ni damɔ shi jaŋŋ lɛ kpeleke shi ni ebadamɔ kpee buu lɛ shinaa lɛ naa. Kɛkɛ ni Yehowa wie. Ekã Miriam kɛ Aaron hiɛ; ekai amɛ akɛ, wekukpaa krɛdɛɛ yɛ ekɛ Mose teŋ, ni etu nitsumɔ ko ni tsii ewo edɛŋ. Kɛkɛ ni ebi amɛ akɛ: “Mɛni hewɔ nyɛsheee gbeyei akɛ nyɛbaawie nyɛshi mitsulɔ Mose lɛ?” Ekã shi faŋŋ akɛ Miriam kɛ Aaron tsui fã waa. Yehowa kɔ bu ni amɛbuuu Mose lɛ, akɛ lɛ ji mɔ ni amɛbuuu lɛ.​—4 Mose 12:4-8.

Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, Miriam ji mɔ ni bɔi Mose ŋa lɛ he wiemɔ klɛŋklɛŋ, ni egbala enyɛmi Aaron ewo mli. Enɛ hãa wɔnaa nɔ hewɔ ni Yehowa gbala Miriam pɛ toi lɛ. Yehowa hã kpiti shwie lɛ. Hela gbonyo nɛɛ hã ehewolo nɔ fɛɛ yɛ “futaa tamɔ snoo.” Amrɔ nɔŋŋ lɛ, Aaron ba ehe shi yɛ Mose hiɛ, ni ekɛɛ Mose akɛ ekpa fai ehã amɛ; ewie akɛ: “Wɔye kwashiai asane yɛ nɔ ni wɔfee nɛɛ mli.” Mose hu baa ehe shi waa, ni ebolɔ etsɛ Yehowa akɛ: “Ao Nyɔŋmɔ, ofainɛ tsa lɛ! Ofainɛ!” (4 Mose 12:9-13) Bɔ ni Mose kɛ Aaron fɛɛ fee amɛnii amɛhã yɛ amɛnyɛmi yoo onukpa Miriam hela lɛ he lɛ hãa wɔnaa akɛ amɛsumɔɔ esane waa diɛŋtsɛ, eyɛ mli akɛ etɔ̃.

Atsa Miriam

Yehowa na Miriam mɔbɔ ni etsa lɛ, ejaakɛ ena akɛ etsake etsui. Shi ewie akɛ atsĩ enaa yɛ Israel nsara lɛ sɛɛ gbii kpawo. Ekã shi faŋŋ akɛ efee Miriam hiɛgbele waa akɛ mɛi baana akɛ etoigbele lɛ hewɔ lɛ, eeshi nsara lɛ mli ni eya nsara lɛ sɛɛ. Shi ehemɔkɛyeli lɛ ye ebua lɛ. Yɛ etsui mli tɔ̃ɔ lɛ, ele akɛ Yehowa, e-Tsɛ lɛ sane ja, ni akɛ, eetsɔse lɛ ejaakɛ esumɔɔ lɛ. No hewɔ lɛ, efee nɔ ni Yehowa kɛɛ efee lɛ. Israelbii lɛ efãaa kɛyashi gbii kpawo lɛ shɛ. No sɛɛ lɛ, Miriam fee nɔ ko ni hãa wɔnaa akɛ eyɛ hemɔkɛyeli, no ji eba ehe shi, ni ehã akɛ lɛ “ku sɛɛ kɛba nsara lɛ mli ekoŋŋ.”​—4 Mose 12:14, 15.

Mɛi ni Yehowa sumɔɔ lɛ, amɛ etsɔseɔ. (Hebribii 12:5, 6) Esumɔɔ Miriam waa, ni no hewɔ lɛ, be ni Miriam wó ehe nɔ lɛ, ekuuu ehiɛ eshwieee nɔ. Miriam náaa tsɔsemɔ lɛ mlɛo, shi eye ebua lɛ. Akɛni eba ehe shi ni ekpɛlɛ tsɔsemɔ lɛ nɔ hewɔ lɛ, ehiɛ ba nyam yɛ Yehowa hiɛ ekoŋŋ. Ehi shi aahu kɛyashi be ni eshwɛ fioo ni Israelbii lɛ baashɛ Shiwoo Shikpɔŋ lɛ nɔ. Be ni egbo yɛ Kadesh yɛ Zin ŋa lɛ nɔ lɛ, no mli lɛ, eshwɛ fioo ni ebaaye afii 130. * (4 Mose 20:1) Afii ohai abɔ sɛɛ lɛ, Yehowa jɛ suɔmɔ mli ewo Miriam hiɛ nyam yɛ anɔkwa ni eye lɛ lɛ hewɔ. Etsɔ gbalɔ Mika nɔ ekɛɛ ewebii akɛ: “Mikpɔ̃ bo kɛje nyɔŋyeli shĩa lɛ; mitsu Mose kɛ Aaron kɛ Miriam kɛnyiɛ ohiɛ.”​—Mika 6:4.

Miriam hemɔkɛyeli lɛ ye ebua lɛ ni eba ehe shi be ni Yehowa tsɔse lɛ lɛ

Nibii pii yɛ ni wɔbaanyɛ wɔkase yɛ Miriam sane lɛ mli. Ehe miihia ni wɔbu mɛi ni bɛ yelikɛbualɔ ko lɛ ahe, ni kɛ́ wɔna akɛ nɔ ko eyaaa lɛ jogbaŋŋ lɛ, esa akɛ wɔfee ekãa ni wɔwie tamɔ Miriam fee yɛ egbekɛbiiashi lɛ. (Yakobo 1:27) Agbɛnɛ hu, esa akɛ wɔkase lɛ ni wɔkɛ miishɛɛ agba mɛi Nyɔŋmɔ he sane. (Romabii 10:15) Esa akɛ wɔkwɛ jogbaŋŋ hu koni awuŋayeli kɛ hetsɛ̃ akahe shi yɛ wɔtsui mli, tamɔ bɔ ni eba lɛ yɛ egbɛfaŋ lɛ. (Abɛi 14:30) Naagbee lɛ, kɛ́ Yehowa tsɔse wɔ tamɔ bɔ ni etsɔse Miriam lɛ, esa akɛ wɔkase Miriam ni wɔ hu wɔba wɔhe shi ni wɔkpɛlɛ nɔ. (Hebribii 12:5) Kɛ́ wɔfee nibii nɛɛ, no baatsɔɔ akɛ wɔmiikase Miriam hemɔkɛyeli lɛ.

^ kk. 28 “Kush yoo” ni amɛtsɛ Zipora lɛ etsɔɔɔ akɛ ejɛ Etiopia. Moŋ lɛ, ekã shi faŋŋ akɛ nɔ ni amɛtsɔɔ lɛ ji akɛ, ejɛ Arabia, tamɔ bɔ ni eji yɛ Midianbii krokomɛi agbɛfaŋ lɛ.

^ kk. 35 Etamɔ nɔ ni nyɛmimɛi etɛ nɛɛ fɛɛ gboi yɛ afi kome mli. Miriam, kromɔ lɛ, gbo klɛŋklɛŋ, esɛɛho Aaron, nyiɛ esɛɛ, ni naagbee lɛ, Mose, ni ji naagbee mɔ lɛ, hu gbo.