Kɔ no mu nsɛm no do

BIBLE NO SESA NYIMPA N’ABRABƆ

Mbuae A No Mu Da Hɔ A Minyae Wɔ Bible Mu No Maa M’akoma Tɔɔ Me Yamu

Mbuae A No Mu Da Hɔ A Minyae Wɔ Bible Mu No Maa M’akoma Tɔɔ Me Yamu
  • AFE A WƆWOO NO: 1948

  • ƆMAN A OFI MU: HUNGARY

  • NKAN NO: NNA MEPƐ DƐ MINYA NSƐMBISA A NO HO HIA PAA NO HO MBUAE

ME NKAN ABRABƆ:

Wɔwoo me wɔ Hungary kurow bi a wɔfrɛ no Székesfehérvár mu. Wɔkyekyeer kurow yi bɔbor mfe 1,000 nye yi, na kurow no wɔ abakɔsɛm a ɔyɛ enyika. Naaso, sɛ mekaa nsunsuando bɔn a wiadze kõ a otsĩa ebien no dze aba ɔman no do a, ɔma mo werɛ how papaapa.

Me nanabanyin nye me nanabaa na wɔtsetsee me wɔ mo mbofraber mu. Ɔyɛ a mekaa hɔn paa​—nkanka me nanabaa Elisabeth. Ɔboaa me ma minyaa Nyankopɔn no mu gyedzi kɛse. Midzii mfe ebiasa rokɔ no, ewimbir biara nna menye no bɔ mu bɔ Ewuradze Mpaabɔ no. Dɛm aber no nyina nna menntse dɛm mpaabɔ no ase kesi dɛ ɔkaa kakraa ma meedzi mfe 30 no.

Adze a ɔmaa mekɛtsenaa me nanabanyin nye me nanabaa nkyɛn nye dɛ, nna m’awofo pɛ dɛ wonya sika dze tɔ hɔnankasa hɔn fie, ntsi aber biara nna wɔhyɛ edwuma mu. Naaso wɔ Memenda a otsĩa ebien wɔ bosoom biara mu no, nna ebusua no nyinara hyia mu dzidzi. Sɛ odur dɛm aber no a, nna m’enyi gye paa.

Wɔ afe 1958 mu no, m’awofo hɔn nsa kaa dza nna wɔrohwehwɛ no; wɔtɔɔ dan, na hɛn baasa yi nyinara kɛtsenaa mu. Afei dze, menye m’awofo bɛtsenae​—enyigye a minyae dze wɔnnkã! Naaso, abosoom esia pɛ ekyir na m’enyigye no nyina tsewee kɔree. Kokoram kuu me papa yayaayaw.

Asɛm no bubuu me koraa. Mekaa dɛ, mobɔɔ mpaa dɛ: “Nyankopɔn, meserɛ wo ma me papa ntse apɔw. Mihia no. Ebɛnadze ntsi na oenntsie me mpaabɔ?” Nna mepɛ paa dɛ muhu beebi a me papa wɔ. Ntsi mibisaa dɛ: ‘Ɔkɔ sor? Anaa ɔayew koraa?’ Sɛ muhu mbofra a hɔn papa tse ase a, nna m’enyi ber hɔn.

Wɔ mfe pii mu, nna ɔrohwehwɛ ayɛ dɛ da biara mokɔ esiei hɔ. Nna mokɔ me papa ne nda no do kobu ntwɛr bɔ mpaa dɛ: “Nyankopɔn, meserɛ wo, kyerɛ me beebi a me papa wɔ.” Mesanee bɔɔ mpaa so dɛ Nyankopɔn mma munhu siantsir a yɛwɔ wiadze.

Aber a midzii mfe 13 no, meyɛɛ dɛ mubosũa German kasa. Nna Germanfo wɔ mbuukuu ahorow pii a ɔkã ndzɛmba beberee ho asɛm; na nna mususu dɛ mibenya me nsɛmbisa no ho mbuae wɔ mu. Wɔ afe 1967 mu no, mehyɛɛ ase sũaa hɔn mbuukuu ahorow no bi wɔ kurow bi a wɔfrɛ no Jena a dɛm aber no nna ɔka East Germany ho no mu. Mobɔɔ mbɔdzen kenkaan mbuukuu a Germany nyansapɛfo akyerɛw no, nkanka hɔn mbuukuu a ɔkã siantsir a nyimpa wɔ wiadze no ho nsɛm no. Ɔwɔ mu dɛ minyaa nsɛm kakra wɔ mu dze, naaso no mu biara nnyi hɔ a ɔkaa m’akoma. Ntsi mokɔr do ara bɔɔ mpaa hwehwɛɛ me nsɛmbisa no ho mbuae.

MBRƐ BIBLE NO SESAA M’ABRABƆ:

Wɔ afe 1970 mu no, mesanee kɔr Hungary, na hɔ na mikehyiaa me yer Rose. Dɛm aber no, nna Hungary hyɛ Communist amambu ase. Yɛwaree no, annkyɛr koraa na menye Rose guanee kɔr Austria. Nna mo wɔfa wɔ Australia kurow Sydney mu, ntsi hɔ paa na yɛyɛɛ dɛ yɛbɔkɔ.

Yedur Austria no, annkyɛr na minyaa edwuma. Da kor bi, obi a menye no yɛ edwuma no kãa kyerɛɛ me dɛ, mubotum enya me nsɛmbisa no nyina ho mbuae wɔ Bible no mu. Ɔmaa me nwoma ahorow bi a ɔkyerɛkyerɛ Bible mu, na medze enyigye kenkaan no ntsɛmara. Nna mepɛ dɛ muhu ndzɛmba pii ka ho, ntsi mekyerɛɛw krataa kɛmaa Jehovah Adasefo a wotsintsiim dɛm nwoma no dɛ wɔmbrɛ me bi.

Yɛwaree no, da a yedzii afe pɛpɛɛpɛ na aberantsɛ bi a ɔyɛ Jehovah Dasefo a ofi Austria bɛseraa emi na Rose. Ɔdze nwoma a mibisae no bi brɛɛ me, na ɔkãa dɛ ɔnye me bosũa Bible no, na mepeen do. Osiandɛ nna mepɛ dɛ muhu ndzɛmba pii ntsi, dapɛn biara nna yesũa adze mprenu​—nna adzesua no mu biara dzi bɛyɛ ndɔnhwer anan!

Ndzɛmba a Adasefo no maa muhunii fii Bible no mu no kaa m’akoma papaapa. Aber a wɔmaa muhun Nyankopɔn ne dzin, Jehovah, wɔ Bible a ɔwɔ Hungary kasa mu no, moho dwuruuw me. Wɔ mfe 27 a medze kɔr asɔr no nyina, nna menntsee Nyankopɔn ne dzin no da. Bible mu nsɛm a no mu da hɔ, na ɔtɔ asomu no maa minyaa me nsɛmbisa no ho mbuae ma m’akoma tɔɔ me yamu. Dɛ nhwɛdo no, ndzɛmba a mubohunii no bi nye dɛ sɛ nyimpa wu a onnyim hwee, ɔtse dɛ obi a ɔada hatsee. (Ɔsɛnkafo 9:5, 10; John 11:11-15) Mesanee bohunii dɛ Bible no abɔ wiadze fofor bi ho anohoba na hɔ dze “owu nnyi hɔ bio.” (Nyikyerɛ 21:3, 4) Morohwɛ kwan dɛ mubohu me papa bio, osiandɛ wɔ wiadze fofor no mu no hɔn a woewu no “bɔsoɛr.”​—Asomafo Ndwuma 24:15.

Me yer Rose so dze enyigye bɛkaa moho ma yesũaa Bible no. Yenyaa nkɔenyim ntsɛntsɛm, ntsi abosoom ebien pɛpɛɛpɛ ekyir na yewiee nwoma a nna yerusũa no! Yɛkɔr Adasefo no hɔn Ahendzi Asa do, na yɛamma hɔn asafo nhyiamu no mu biara ammpa hɛn tsir do. Mbrɛ Jehovah Adasefo dodɔ hɔnho, wɔboa hɔnho nye koryɛ a ɔwɔ hɔn ntamu no kaa hɛn akoma papaapa.​—John 13:34, 35.

Wɔ afe 1976 mu no, menye Rose nyaa ho kwan kɔr Australia. Yedur hɔ ara pɛr na yɛkɔhwehwɛɛ Jehovah Adasefo, na hɔn so gyee hɛn awaawaa etuu. Afei, wɔ afe 1978 mu no, hɛn so yɛbɛyɛɛ Adasefo.

MBRƐ MENYA DO MFASO:

Seseiara dze, menya nsɛmbisa a fi ber tsentsen nna ɔkyer m’adwen no ho mbuae. Jehovah Nyankopɔn a mabɛn no ama menya Egya a ɔnye obiara nnsɛ. (James 4:8) Afei, enyidado a menya dɛ mubohu me papa a ɔwoo me no bio wɔ wiadze fofor a ɔreba no mu no ma m’enyi gye paa.​—John 5:​28, 29.

Wɔ afe 1989 mu no, emi na Rose sii gyinae dɛ yɛbɔkɔ Hungary akɛkã dza yesũa efi Bible no mu no akyerɛ hɛn anyɛnkofo, hɛn ebusuafo, nye nyimpa afofor a yebehyia hɔn no. Yenya ho kwan nye nyimpa pii esũa Bible no. Hɔn mu bɔbor 70 na wɔabɛka hɛnho ma yɛrosom Jehovah. Hɔn mu kor nye me maame a modɔ no no.

Mobɔɔ mpaa mfe 17 dze hwehwɛɛ me nsɛmbisa ho mbuae. Ɔno ekyir no, mfe 39 so etwa mu, na meda ho ara bɔ mpaa, naaso seseiara dze mubotum akã dɛ, “Mo sor Egya Nyankopɔn, meda wo ase dɛ ebua mpaa a mifi mo mbofraber mu bɔe no.”