Kɔ no mu nsɛm no do

Kɔ no mu nsɛm a wɔahyehyɛ no do

Sɛ Itu Kɔ Asafo Fofor Mu A, Ebɛnadze Na Ɔbɔboa Wo Ma W’enyi Aagye?

Sɛ Itu Kɔ Asafo Fofor Mu A, Ebɛnadze Na Ɔbɔboa Wo Ma W’enyi Aagye?

ETU akɔ asafo fofor mu anaa? Sɛ dɛm a, ɔnodze bi a enye Jean-Charles bɛyɛ adwen. Ɔkaa dɛ: “Sɛ enye w’ebusua tu kɔ asafo fofor mu a, obotum ayɛ dzen ama wo dɛ w’enyi bɛka, na ber kor no ara so aaboa w’ebusua no ma wɔnye Jehovah ntamu aakɔ do ayɛ papa.” Sɛ itu kɛtsena beebi fofor a, bi a obehia dɛ ehwehwɛ edwuma bi yɛ, beebi a edze wo tsir bɔto, anaa skuul a wo mba bɔkɔ. Afei so, bi a beebi a akɔ no, hɔ yɛ hyew anaa hɔ yɛ awɔw kyɛn beebi a ifi no. Iyinom da nkyɛn a, bi a ɔsor hɔ amambra anaa asaasesin a wɔyɛ asɛnka edwuma no wɔ mu no.

Nicolas na Céline so, ɔsor ɔhaw a wohyiae. Bethel a ɔwɔ France no maa hɔn dwumadzi bi dɛ, wontu nkɔ asafo bi mu nkɔboa hɔn. Wɔkaa dɛ: “Ahyɛse no dze, hɛn enyi gyee paa, naaso odur beebi no, nna hɛn enyi nngye osiandɛ nna yɛafe hɛn anyɛnkofo a yegyaa hɔn ekyir no. Asafo fofor a yɛkɔr mu no so, nna yɛnnhyɛ da ara mmbɛn enuanom no dɛm. Nna iyi mma hɛn enyi nnka.” a Naaso ɔmmfa ho dɛm ɔhaw ahorow yi nyina ekyir no, ibesi dɛn ama w’enyi aagye na aaboa enuanom aber a etu akɔ asafo fofor bi mu no? Ebɛn ndzɛmba na enuanom botum ayɛ dze aboa wo? Na ebɛn ndzɛmba na enuanom a wɔwɔ asafo fofor a akɔ mu no botum ayɛ dze ahyɛ wo nkuran, na woara so besi dɛn aahyɛ enuanom no nkuran?

BIBLE MU AFOTUSƐM ANAN BI A OBOTUM ABOA WO

Fa woho to Jehovah do

1. Fa woho to Jehovah do. (Ndw. 37:5) Hɛn akyerɛbaa bi a wɔfrɛ no Kazumi tse Japan. No kun n’edwuma ntsi, nna ɔsɛ dɛ wotu kɛtsena beebi fofor. Dɛm ntsi, nna ɔsɛ dɛ wɔkɔ asafo fofor mu. Asafo a nna worifi mu no, nna wɔatsena mu bɛyɛ mfe 20. Kazumi sii dɛn ‘dze no kwan hyɛɛ Jehovah ne nsa’? Ɔkaa dɛ: “Mobɔɔ Jehovah mpaa mpɛn pii. Sɛ nna m’akoma tu, metse nka dɛ mayɛ ankonam anaa sɛ meyɛ basaa a, nna meka ne nyina ho asɛm kyerɛ no. Na aber biara a mobɔɔ mpaa no, nna Jehovah hyɛ me dzen ma mutum gyina dza nna ɔhaw me no ano.”

Naaso, ibesi dɛn dze woho ato Jehovah do kɛse? Sɛ yedua biribi a, obehia dɛ yegugu do nsu. Afei so, ɔsɛ dɛ onya ndzɛmba ahorow bi fi asaase no mu ansaana oetum enyin. Dɛmara so na sɛ hɛn gyedzi botum ayɛ dzen a, obehia dɛ yɛyɛ ndzɛmba ahorow bi. Nicolas a yeedzi kan aka no ho asɛm no bohun dɛ, sɛ nna ɔgye ber dwendwen dza mbarimba bi tse dɛ Abraham, Jesus, na Paul yɛe no ho a, nna ɔboa no ma onya awerɛhyɛmu paa dɛ Jehovah bɔboa no. Dɛm mbarimba yi dze ndzɛmba pii bɔɔ afɔr mbrɛ ɔbɛyɛ a wɔbɛyɛ dza Nyankopɔn pɛ, na ohyiraa hɔn so. Woara so, sɛ etaa gye ber sua Bible no a, nsesa biara a ɔbɛba w’asetsena mu no, ɔbɔboa wo ma eetum egyina ano. Afei so, ibosua ndzɛmba afofor bi a ibotum dze ahyɛ enuanom a wɔwɔ w’asafo fofor mu no nkuran.

Mma mmfa asafo a efi mu no nntoto asafo fofor a akɔ mu no ho

2. Mma mmfa asafo a efi mu no nntoto asafo fofor a akɔ mu no ho. (Ɔsɛnk. 7:10) Onua bi a wɔfrɛ Jules tui fii Benin kɔr United States. Okodur hɔ no, obohun dɛ saana ɔsor hɔn amambra koraa. Ɔkaa dɛ: “Mubodur ha no, minyaa adwen bi dɛ gyama sɛ mihyia obiara a, ɔsɛ dɛ meka moho asɛm kyerɛ no ma ohu me nyimpaban.” Beebi a ofi no dze, nna wɔnnyɛ biribi a ɔtse dɛm. Dɛm ntsi, nna ɔmmpɛ dɛ ɔnye enuanom no bɔ. Aber a obohun enuanom no yie no, afei dze nna ɔnntwetwe noho bio. Ɔkaa dɛ: “Seseiara mebohu dɛ, ɔmmfa ho beebi a nyimpa biara tse wɔ asaase yi do no, hɛn nyina yɛ kor. Mbom dza ɔma nsonsonee ba hɛn mu ara nye dɛ, ɔsor mbrɛ hɛn mu biara si kasa nye mbrɛ osi yɛ n’adze. Ohia dɛ yɛnye obiara tsena kamakama ɔmmfa ho mbrɛ wosi tse.” Ntsi mma mmfa asafo a efi mu no nntoto asafo fofor a akɔ mu no ho. Akyerɛbaa bi a ɔyɛ kwampaafo a wɔfrɛ no Anne-Lise kaa dɛ: “Nna mepɛ dɛ musua biribi fofor, ntsi na mutui no. Ntsi dza megyaa no ekyir no, nna monnhwɛ kwan dɛ mubohu bi wɔ beebi a makɔ no.”

Ɔnnsɛ dɛ asafo mu mpanyimfo so dze asafo a woefi mu no toto asafo fofor a wɔakɔ mu no ho. Sɛ ɔsor mbrɛ wosi yɛ hɔn ndzɛmba bi mpo a, ɔno nnkyerɛ dɛ dza wɔreyɛ no yɛ bɔn. Ntsi ɔsɛ dɛ edze w’enyi to famu hwɛ mbrɛ wosi yɛ hɔn adze, ansaana akyerɛ w’adwen wɔ ndzɛmba ahorow bi ho. (Ɔsɛnk. 3:​1, 7b) Mma nnhyɛ hɔn dɛ kyenkyen ara wɔnyɛ dza epɛ, mbom fa wo nhwɛdo pa kyerɛkyerɛ hɔn.—2 Cor. 1:24.

Fa woho hyɛ dwumadzi ahorow a ɔkɔ do wɔ asafo no mu no mu

3. Fa woho hyɛ dwumadzi ahorow a ɔkɔ do wɔ asafo no mu no mu. (Phil. 1:27) Hom mma yɛnka, sɛ irutu akɔ beebi fofor a, ɔnnda famu. Ɔgye mber na edwumadzen ankasa. Naaso, sɛ ekodu hɔ ara na ehyɛ ase kɔ asafo nhyiamu a, ɔbɔboa wo paa. Adze yi ara, sɛ enuanom no nnhyiaa wo da anaa wɔnntaa nnhu wo a, wobesi dɛn abɛn wo na wɔaaboa wo? Akyerɛbaa bi a wɔfrɛ no Lucinda nye ne mbabaa beenu tui kɔr kurow kɛse bi mu wɔ South Africa. Dza ɔkae nye dɛ: “Wɔhyɛɛ me nkuran dɛ, memfa moho nhyɛ asafo no dwumadzi ahorow mu, menye enuanom a wɔwɔ m’asafo fofor mu no mbɔ mu nkɔ asɛnka, na sɛ mokɔ asafo nhyiamu so a, memma mbuae. Afei so, mekaa kyerɛɛ mpanyimfo no dɛ wobotum abɛyɛ asɛnka nhyiamu wɔ hɛn fie.”

Enuanom a wɔwɔ w’asafo fofor mu no, sɛ enye hɔn ‘bɔ mu’ yɛ ndzɛmba ahorow bi wɔ Jehovah no som mu a, ɔbɛhyɛ wo gyedzi dzen. Anne-Lise a yeedzi kan aka no ho asɛm no, n’asafo mu mpanyimfo no hyɛɛ no nkuran dɛ ɔnye obiara a ɔwɔ n’asafo no mu no nkɔ asɛnka. Aber a ɔyɛɛ dɛm no, ebɛnadze na ofii mu bae? Ɔkaa dɛ: “Wɔannkyɛr koraa na mubohun dɛ mabɛn enuanom a wɔwɔ m’asafo no mu no.” Afei so, sɛ enye enuanom no bɔ mu siesie Ahendzi Asa do na enye hɔn bɔ mu yɛ ndzɛmba afofor bi so a, ɔbɛma woehu dɛ agye ato mu dɛ eka asafo no ho. Sɛ edze woho hyɛ dwumadzi ahorow a wɔyɛ wɔ asafo no mu a, ɔrennkyɛr w’enyi bɛka, na enuanom no bɛba abɛyɛ w’ebusuafo.

Hwehwɛ anyɛnkofo afofor

4. Hwehwɛ anyɛnkofo afofor. (2 Cor. 6:​11-13) Sɛ enuanom hu dɛ edwen hɔn ho a, ɔrennyɛ dzen dɛ wɔbɛfa wo nyɛnko. Dɛm ntsi bɔ mbɔdzen du asafo nhyiamu ase ntsɛm na sɛ wɔpon so a, mma mma woho mmper wo dɛ ebɔkɔ fie. Iyi bɛma enya ber nye enuanom no abɔ nkɔmbɔ. Afei so, bɔ mbɔdzen hu enuanom no hɔn edzin. Sɛ edze enuanom no hɔn edzin frɛ hɔn, na etsew w’enyim ma hɔn a, ɔbɛma hɔn enyi agye ho dɛ wobohu wo yie na wɔaafa wo nyɛnko.

Sɛ enuanom no nnka mmbɛn wo a, mma ɔnnhaw wo pii. Mbom ma wonhu wo yie. Ibotum ayɛ dza akyerɛbaa Lucinda yɛe no bi. Ɔkaa dɛ: “Osiandɛ yɛtoo nsa frɛɛ afofor dɛ wɔmbra hɛn fie ntsi, wɔama seseiara wɔabɛyɛ hɛn anyɛnkofo paa.”

“OBIARA NGYE NE NYƐNKO NTO MU”

Binom wɔ hɔ a, sɛ wɔkɔ Ahendzi Asa bi do na wonnyim obiara wɔ hɔ a, ɔyɛ a hɔn yamu hyehye hɔn. Ntsi ibesi dɛn ama enuanom a wɔaba w’asafo mu fofor no hɔn akoma atɔ hɔn yamu? Ɔsomafo Paul hyɛɛ hɛn nkuran dɛ: “Hom mu obiara ngye ne nyɛnko nto mu dɛ mbrɛ Christ so agye hom ato mu no mfa nhyɛ Nyankopɔn enyimnyam.” (Rom. 15:​7, Ahyɛmu Fofor.) Sɛ asafo mu mpanyimfo suasua Christ a, ɔbɛma enuanom a woetu aba hɔn asafo mu no hɔn ahom aka hɔnho na wɔatse nka so dɛ ampa wɔaba fie. (Hwɛ adakaba a wɔato dzin “ Dza Eyɛ A Obotum Ama Ndzɛmba Aakɔ Yie Aber A Etu Akɔ Asafo Fofor Mu” no.) Asɛm no nye dɛ, obiara a ɔwɔ asafo no mu a mbofra so ka ho botum afa enuanom a woetu aba hɔn asafo mu no nyɛnko.

Ndzɛmba ahorow a yebotum ayɛ ama enuanom ehu dɛ yɛagye hɔn ato mu no, no mu bi nye dɛ yɛbɔto nsa afrɛ hɔn dɛ wɔmbra hɛn fie. Naaso ɔnnyɛ iyi nkotsee, yebotum ayɛ ndzɛmba bi so dze aboa hɔn. Dza akyerɛbaa bi yɛe nye dɛ, aber a akyerɛbaa fofor bi tui bɛtsenaa beebi a ɔwɔ no, ɔgyee ber kyerɛɛ no kurow mu. Afei so, ɔmaa akyerɛbaa no hun beebi a ɔbɛfa kaar anaa train. Dza ɔyɛe no kaa akyerɛbaa no n’akoma paa, na ɔboaa no ma n’enyi kae.

HOKWAN A IBOTUM DZE AKƆ W’ENYIM

Sɛ abɛbɛw bi rinyin a, ɔworɔw noho mpɛn pii. Iyi ma ne ntsaban mu bue yie mbrɛ ɔbɛyɛ a obotum etu. Ntsi woara so, sɛ itu kɔ asafo fofor mu a, ɔsɛ dɛ eworɔw biribiara a ɔbɛma wɔayɛ dzen dɛ ibobue wo ntsaban mu wɔ Jehovah no som mu. Nicolas na Céline kaa dɛ: “Sɛ itu kɔ beebi fofor a, ɔboa wo ma isua ndzɛmba afofor. Nna yɛpɛ dɛ yɛnye nkorɔfo a yennyim hɔn no bɔ na hɛn enyi so ka, ntsi nna ɔsɛ dɛ yesua ndzɛmba afofor bi.” Jean-Charles a yeedzi kan aka no ho asɛm no so kaa mfaso a ɔnye n’ebusua nyae aber a wotui kɔr asafo fofor mu no. Dza ɔkae nye dɛ: “Muhu dɛ, tu a yetui no aboa hɛn mba no paa ma wɔrokɔ hɔn enyim wɔ Jehovah no som mu. Iyi ama wɔabɛn Jehovah ankasa. Abosom kakraabi ekyir no, hɛn babaa no hyɛɛ ase yɛɛ dwumadzi wɔ asafo nhyiamu a wɔyɛ no dapɛn mfinimfin no ase, na hɛn babanyin no so bɛyɛɛ ɔdawurbɔfo a wonnumaa no.”

Sɛ biribi ntsi irunntum nntu nnkɔ beebi fofor so ɛ? Dɛ mfatoho no, bi a ɔwodze irunntum nntu nnkɔ beebi a wohia mboa kɛse. Sɛ dɛm a, ebɛnadze na ibotum ayɛ? Ibotum afa no dɛ akɔ asafo fofor mu na edze nyansahyɛ ahorow a yɛaka ho asɛm yi ayɛ edwuma. Ntsi ɔyɛ a fa woho to Jehovah do, na bɔ woho mbɔdzen wɔ asafo a ewɔ mu no mu. Yɛ nhyehyɛɛ na enye enuanom mbɔ mu nkɔ asɛnka. Afei so, enuanom a innyim hɔn yie no, fa hɔn nyɛnko, na hɔn a wɔyɛ w’anyɛnkofo no so, hyɛ anyɛnkofa no mu dzen. Bio so, ibotum ayɛ ndzɛmba ahorow bi dze aboa enuanom a woetu aba w’asafo no mu anaa hɔn a wohia mboa no. Osiandɛ yɛdodɔ hɛnho ntsi, ɔma afofor hu dɛ yɛyɛ nokwar Christianfo. Ntsi sɛ edɔ enuanom a, ɔbɛma abɛn Jehovah kɛse. (John 13:35) Nya awerɛhyɛmu dɛ “dɛm afɔrbɔdze yi na ɔsɔ Nyankopɔn enyi.”—Heb. 13:16.

Nokwasɛm nye yi, sɛ itu kɔ asafo fofor mu a, ɔnnda famu. Naaso Christianfo beberee etu akɔ asafo fofor mu ma ndzɛmba akɔ yie ama hɔn. Ntsi woara so, sɛ itu kɔ asafo fofor mu a, ndzɛmba botum akɔ yie ama wo. Anne-Lise kaa dɛ: “Asafo fofor a makɔ mu no ama meenya hokwan atserɛw mo dɔ mu.” Seseiara Kazumi gye dzi paa dɛ, sɛ itu kɔ beebi fofor a, “Jehovah botum afa akwan ahorow bi a w’enyi nnda do aboa wo.” Jules so ɛ? Dza noara so kae nye dɛ: “Anyɛnkofo a menya no ama metse nka dɛ maba fie. Seseiara dze, metse nka dɛ meka asafo no ho, na me yamu a nkyɛ mirimmfi ha da.”

a Sɛ etu akɔ beebi fofor na epɛ afotu a ɔbɔboa wo ma w’enyi aaka a, hwɛ asɛm a wɔato dzin Enyigyina A Wogyina Ano Wɔ Nyankopɔn Som Mu.” Ɔwɔ May 15, 1994 Ɔweɔn-Aban no mu.