Kɔ no mu nsɛm no do

Aso Jehovah Adasefo Tsetsew Mbusua Ntamu Anaa Wɔkã Hɔn Bɔ Mu?

Aso Jehovah Adasefo Tsetsew Mbusua Ntamu Anaa Wɔkã Hɔn Bɔ Mu?

 Dɛ Jehovah Adasefo no, yɛyɛ edwumadzen dze kã mbusua bɔ mu, hɛndze nye afofor so dze. Yebu Nyankopɔn dɛ ɔno nye Ɔbɔadze a ɔhyehyɛɛ ebusua no. (Genesis 2:21-24; Ephesusfo 3:14, 15) Wɔ Bible no mu no, Nyankopɔn ada ngyinadonsɛm ahorow bi edzi a aboa nkorɔfo pii wɔ wiadze mfɛndzanan ma hɔn awar egyina na enyigye so aba mu.

Mbrɛ Jehovah Adasefo Hyɛ Mbusua Ahorow Mu Dzen

 Yɛbɔ mbɔdzen dze Bible mu afotusɛm yɛ edwuma, osiandɛ iyi boa hɛn ma yɛbɛyɛ kunnom, yernom nye awofo pa. (Mbɛbusɛm 31:10-31; Ephesusfo 5:22–6:4; 1 Timothy 5:8) Nyansa a ɔwɔ Bible no mu no boa mbusua a no mufo wɔ ɔsom ahorow mu mpo no ma hɔn ebusua no gyina. (1 Peter 3:1, 2) Susũ nsɛm ahorow yi a nyimpa binom a wɔnnyɛ Adasefo naaso hɔn ahokãfo bɛyɛɛ Jehovah Adasefo no akã no ho hwɛ:

  •   “Yɛwaree no, ɔham nye atseetsee hyɛɛ mfe esia a odzi kan no mu mã. Naaso aber a Ivete bɛyɛɛ Jehovah Adasefo no mu kor ekyir no, ɔhyɛɛ ase daa ɔdɔ nye abotar edzi kɛse. Nsakyer a ɔyɛe no na ɔmaa hɛn awar gyinae.”​—Clauir a ofi Brazil.

  •   “Aber a mo kun Chansa hyɛɛ ase dɛ ɔnye Jehovah Adasefo rusũa Bible no, mosoɛree tsiaa no, osiandɛ nna mususũ dɛ Jehovah Adasefo tsetsew ebusua ntamu. Naaso, ofi dɛm aber no mebohu dɛ Bible no aboa hɛn awar no mbom.”​—Agness a ofi Zambia.

 Wɔ hɛn asɛnka edwuma no mu no, yɛkyerɛ afofor mbrɛ sɛ wɔdze nyansa a ɔwɔ Bible no mu no yɛ edwuma a, ɔbɔboa hɔn ma

Sɛ obi sesã no som a, aso ɔdze ntotõ ba awar mu anaa?

 Mbom, ɔtɔfabi a otum ba no dɛm. Dɛ nhwɛdo no, nhwehwɛmu edwumayɛkuw bi a wɔfrɛ no Sofres bɔ amandzɛɛ dɛ, efa awar 20 a ɔhokãfo kor pɛr na ɔyɛ Jehovah Dasefo biara a, no mu 1 nya ɔhaw kɛse osiandɛ dɛm ɔhokãfo no sesãa no som ntsi.

 Jesus kãe too hɔ dɛ, ɔtɔfabi a hɔn a wodzi ne nkyerɛkyerɛ ekyir no behyia ebusua mu mpaapaamu. (Matthew 10:32-36) Abakɔsɛm kyerɛwfo Will Durant kyerɛwee dɛ wɔ Rome Ahenman ase no, “nna wɔbɔ Christiansom sombo dɛ ɔtsetsew ebusua ntamu,” a na ndɛ so wɔbɔ Jehovah Adasefo sombo kor yi ara bi. Ana iyi kyerɛ dɛ Jehovah Adasefo na wɔdze ntsetsewmu anaa mpaapaamu no ba?

European Court of Human Rights

 Aber a European Court of Human Rights ridzi etsia sombo a ɔnye dɛ Jehovah Adasefo tsetsew ebusua ntamu no, ɔkãa dɛ ebusua no mufo a wɔnnyɛ Adasefo no taa dze ntotõ ba dze nam dɛ “wɔnngye hokwan a hɔn ebusuafo wɔ dɛ wɔpaw ɔsom a wɔpɛ no nntom, na wɔnnkyerɛ obu mma hɔn so.” Asɛndzibea no dze kãa ho dɛ: “Ɔnnyɛ Jehovah Adasefo nkotsẽe na iyi to hɔn, na mbom ebusua biara a ɔsosor ɔsom a no mufo wɔ mu no.” b Sɛ mpo Jehovah Adasefo hyia ɔsom ho ɔsoɛrtsia a, wɔbɔ mbɔdzen dze Bible mu afotusɛm yi yɛ edwuma: “Mma hom mmfa bɔn nntua obiara bɔn kaw. . . . Sɛ ɔbɛyɛ a, hom afamu dze, hom nye nyimpa nyina ntsena asomdwee mu.”​—Romefo 12:17, 18.

Siantsir a Jehovah Adasefo gye dzi dɛ ɔsɛ wɔwar nyimpa a wɔnye hɔn wɔ ɔsom kor mu nkotsẽe

 Adasefo no dze Bible mu ahyɛdze a ɔse yɛnwar wɔ “Ewuradze mu nko” no yɛ edwuma, iyi kyerɛ dɛ yɛnwar obi a yɛnye no wɔ gyedzi kor. (1 Corinthfo 7:39) Dɛm ahyɛdze yi gyina Bible do, na yɛdze yɛ edwuma so a mfaso wɔ do. Dɛ nhwɛdo no, wɔ mfe 2010 no, asɛm bi baa nwoma Journal of Marriage and Family no mu a ɔkãe dɛ “awarfo a hɔn som, gyedzi nye ndzeyɛɛ yɛ kor no” ebusuabɔ taa yɛ papa. c

 Naaso, Adasefo no nnhyɛ hɔn nkorɔfo nkuran dɛ wɔntwẽ hɔnho mfi hɔn ahokãfo a wɔnnyɛ Adasefo no ho. Bible no kã dɛ: “Sɛ onua bi wɔ yer a ɔnngye nndzi, na sɛ ɔbaa no pen dɛ ɔnye no tsena a, mma ɔnnkõ no. Na ɔbaa so a ɔwɔ kun a ɔnngye nndzi, na sɛ okun no pen dɛ ɔnye no tsena a, mma ɔnnkõ no.” (1 Corinthfo 7:12, 13) Jehovah Adasefo dzi dɛm ahyɛdze yi do.

a Hwɛ Caesar and Christ nwoma no, krataafã 647.

b Hwɛ atsɛn a wobui wɔ nwoma Jehovah’s Witnesses of Moscow and Others v. Russia no mu, krataafã 26-27, nkyekyɛmu 111.

c Hwɛ Journal of Marriage and Family nwoma no, Ɔfã a ɔtɔ do 72, Nɔmba 4, (August 2010), krataafã 963.