Tɛla kɔ ndwokɔ mɔɔ ɩwɔ zʋ

Tɛla kɔ Ndwokɔ mɔɔ bɛhyɩhyɛ

Mɔɔ Ɩkɛyɛ Na Wʋ Anyɩ Iale Wɔ Asafʋ Fʋlɔ Nu

Mɔɔ Ɩkɛyɛ Na Wʋ Anyɩ Iale Wɔ Asafʋ Fʋlɔ Nu

ASƲ̃ odu hɔ asafʋ fʋlɔ nu kyɩ̃ a? Sɛ ɔzɔ a, mɛyɩ nɩ ebiye a ɛ nɩɩ Jean-Charles kɛyɛ adwɩnɩ. Ɩhanlɩ kɛɛ: “Sɛ ɛ nɩɩ wʋ abusunwa tu kɔ asafʋ fʋlɔ nu a, ɩ́la azɩ kɛɛ ɛkɛma bɛ anyɩ kɛhalɩ kɛ na mmɩlɩ kʋ̃ yɩ la sʋ̃ wʋahila kɛɛ bɛ nɩɩ Gyehova avinli abusunwawɔlɛ kɔhɔ zʋ kɛyɛ sɩ.” Sɛ dɩka fʋlɔ mɔɔ bɛzabɛ mɔɔ botu bɔkɔ asafʋ fʋlɔ nu nɩ kɔwʋwa, egyima fʋlɔ nɩɩ sukuulu fʋlɔ mɔɔ bɛkɛbɩbɛ kɛma bo nnwuakula nɩ la ahanlɩ a, besia beyiyia oyumi bʋwabɩlɛ, amamɩlɛ, nɩɩ dasɩlɛlilɛ azɩlɛ-sini fʋlɔ nwʋ ndwokɔzɩzɩbɛ.

Nicolas nɩɩ Céline yiyialɩ ndwokɔzɩzɩbɛ fʋlɔ. France Bɛtɩlɩ hanlɩ kɛɛ bɔhɔ́ bɔzʋ̃mɩ wɔ asafʋ fʋlɔ nu. Bɛhanlɩ kɛɛ: “Ahyɛasɩ yɩ mɛyɩ, yɛ anyɩ leli, naasʋ̃ aɣinzi yi yɛ ɛɣɛɛlɛ lɔlɩ yɛ ɔhɔnwʋmmɔ yɩ. Nɩ yɛ nɩɩ mmeliyema mɔɔ bɔwɔ asafʋ fʋlɔ yɩ nu nɩ lɛ́hyɛlɩda lényianlɩ ɔhɔnwʋvalɛ baaba bela.” a Iluwa ndwokɔzɩzɩbɛ eyimmɔ ti, sɛ otu kɔ asafʋ fʋlɔ nu a, kɛ ɩkɛyɛ na wʋ anyɩ iale a? Kɛ mvʋlɔ kɔhʋla kɔwʋwa wʋ keze a? Na kɛ ɩkɛyɛ na wʋahyɛ mvʋlɔ ɛzɩzɩbɛ na bɛzabɛ sʋ̃ bɛahyɛ wʋ ɛzɩzɩbɛ wɔ asafʋ fʋlɔ yɩ nu a?

EGYINANLƐZƲ-NDWOKƆ ANLA MƆƆ ƖKƆWƲWA WƲ MA EKELI NDWOKƆZƖZƖBƐ YƖ ZƲ

Fa wʋ nwʋ tiã Gyehova zʋ

1. Fa wʋ nwʋ tiã Gyehova zʋ. (Ndw. 37:5) Kazumi mɔɔ ɩda Japan nɩ, mmɩlɩ mɔ egyima valɩ yi hũ hɔlɩ dɩka fʋlɔ nɩ, nɩ ɩsɛ kɛɛ ɩzʋ̃ yɩ asafʋ mɔɔ ɩva alʋbɔ 20 ɩwʋwa numɔ nɩ nu itu. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ ‘ɩvalɩ yɩ ɔhʋanɩ iwulalɩ Gyehova yɩ sa’ a? Ɩhanlɩ kɛɛ: “Mɩhanlɩ bɔlɔ mɔɔ nɩ ɩhyɛ mʋ zʋ, ankʋnamɩyɛlɛ nɩɩ mɩ adwɩnɩndwɩnɩ nwʋ odwokɔ mihileli Gyehova. Mmɩlɩ bela mɔɔ mʋwɔlɩ yɩ mpayɩ nɩ, ɩmanlɩ minyianlɩ anwʋzɩzɩbɛ mɔɔ mihyinyia.”

Kɛ ɩkɛyɛ na wʋama wʋ anwʋlazʋ wɔ Gyehova nu nɩ ɩayɛ kezi a? Kɛmɔ nnuwalɩba hyinyia nzulo nɩɩ azɩlɛ yɩ nu anwʋzɩzɩbɛ na ɩahʋla ianyi nɩ, ɔzɔ la sʋ̃ yɛ yehyinyia sunzuma ɔfʋã nu nzulo nɩɩ anwʋzɩzɩbɛ na ye dedi ɩayɛ kezi a. Nicolas mɔɔ yɛhã yɩ nwʋ odwokɔ daada nɩ dwɩnɩndwɩnɩnlɩ Abilehamɩ, Gyisɛsɩ, nɩɩ Pɔɔlʋ mɔɔ bɛvalɩ nninyeni sʋ̃maa bɔwɔlɩ afɔlɩ na ama bɛayɛ Nyamɩnlɩ yɩ apɛdɩ bɛ ndianwʋ nɩ nwʋ. Eyi manlɩ inyianlɩ Gyehova nu anwʋlazʋ kezile kɛɛ ɩkɔwʋwa yɩ. Sɛ osuma Bayɩbʋlʋ yɩ eɣile bela a, ɩkɔwʋwa wʋ ma ekegyina ndwokɔzɩzɩbɛ mɔɔ ekeyiyia nɩ yi munwa, na okozuma nninyeni sʋ̃ mɔɔ sa ɔkʋla fa hyɛ mvʋlɔ ɛzɩzɩbɛ wɔ asafʋ fʋlɔ yɩ nu.

Áma ɛfa wʋ asafʋ fʋlɔ yɩ etindiã dadampɔ yɩ nwʋ

2. Áma ɛfa wʋ asafʋ fʋlɔ yɩ etindiã dadampɔ yɩ nwʋ. (Odw. 7:10) Jules zʋ̃ Benin duli hɔlɩ United States nɩ, nɩ ɩsɛ kɛɛ isuma amamɩlɛ fʋlɔ kʋlaa. Ɩhanlɩ kɛɛ: “Mɩdɩlɩ nɣanlɩ kɛɛ ɩsɛ kɛɛ mɩkã mʋ nwʋ odwokɔ mikile abiyela.” Iluwakɛɛ nɩ ɩáyɛ zɔ wɔ yɩ asafʋ ɔkʋ̃ yɩ nu nɩ ti, ɩwɔlɩ yɩ tʋ kɛɛ ɩtwɩnhwɩ̃ɩ̃ yɩ nwʋ wɔ mmeliyema yɩ nwʋ. Naasʋ̃, mmɩlɩ mɔ ɩɣa ɩnwʋnlɩ mmeliyema yɩ bʋwɔ nɩ, ɩzɩnzanlɩ yɩ adwɩnɩ. Ɩhanlɩ kɛɛ: “Banzɛmɔ mʋnwʋ kɛɛ, dɩka bela mɔɔ ɔkɔhɔ wɔ oyuwadɩ yɩ nu nɩ, mmenii dɩ ɔkʋ̃, naasʋ̃ ɔsʋnɩ kezimɔ bo nu bela tɩndɛ na ɩyɛ yɩ dɩyɛ. Nwʋmɔ hyinyia kɛɛ yekele kediã numɔ kɛɛ ɔsʋnɩ kezimɔ abiyela dɩ.” Meti áma ɛfa wʋ asafʋ fʋlɔ yɩ tindiã wʋ asafʋ dadampɔ yɩ nwʋ. Eliyema baalɛ ɔhʋanɩbukolɛvʋlɔ be mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ Anne-Lise hanlɩ kɛɛ, “Muduli mʋhɔlɩ dɩka fʋlɔ kɛɛ mukozuma nninyeni mvʋlɔ, na kɛ ebiye a nɩ mikilaa ɔhʋanɩ kɛɛ dɩyɛ bela mɔɔ ɩwɔ dɩka fʋlɔ yɩ kɛyɛ kɛɛ dɩka dadampɔ yɩ pɛpɛɛpɛ.”

Íni kɛɛ asafʋ nu mbanimbani sʋ̃ bɛfa bɛ asafʋ fʋlɔ yɩ betindiã bɛ asafʋ dadampɔ yɩ nwʋ. Sɛ mmeliyema mɔɔ bɔwɔ wʋ asafʋ fʋlɔ yɩ nu nɩ yɛ nninyeni wɔ ɔhʋanɩ fʋlɔ zʋ a, mɛyɩ iáhile kɛɛ mɔɔ bɛyɛɛ nɩ ɩdɩbɛ. Nɣɛlɛbɛ wɔ numɔ kɛɛ ɔkɔnwʋ ɛkɛnɩ bʋwabɩlɛ bʋwɔ ansaana wʋava adwɩnɩhilelɛ fʋlɔ be wʋaɣa. (Odw. 3:​1, 7b) Ɩdɩ baaba kɛɛ ɛkɛyɛ ndianwʋba ma mmeliyema yɩ kozumazuma tɛla kɛɛ ɛkɛhyɛ bɛ kɛɛ bɛyɛ́ bɛ dɩyɛ kɛɛ wʋzawʋ.—2 Kɔl. 1:24.

Fa wʋ nwʋ wula wʋ asafʋ fʋlɔ yi nu

3. Fa wʋ nwʋ wula wʋ asafʋ fʋlɔ yi nu. (Fɩl. 1:27) Sɛ otuu kɔhɔ dɩka fʋlɔ be a, ide mmɩlɩ nɩɩ egyima ɛzɩzɩbɛ paa. Naasʋ̃ nwʋmɔ hyinyia paa kɛɛ ɔkɔ dɩyɛzumanlɛ ahyɛasɩ yɩ la, na ɩkɛyɛ bʋwɔ po a, ɛ nɩɩ bɛ yiyiá numɔ anyunumi nɩɩ anyunumi. Odwokɔ yɩ yɛ lɛ kɛɛ, sɛ bɛzabɛ mɔɔ bɔwɔ wʋ asafʋ fʋlɔ yɩ nu nɩ, bɔlɔ́nwʋnlɩ wʋ kyɩ̃ anzɛnyɩɩ bɛáda bɔnwʋ wʋ a, kɛ ɩkɛyɛ na bɛawʋwa wʋ a? Lucinda mɔɔ ɩ nɩɩ yi nnwuakula mmaalɛ anwɩ̃ duli hɔlɩ South Africa yɩ twonwa kezile be nu nɩ hanlɩ kɛɛ: “Mʋ ɔhɔnwʋmmɔ duli mɩ fʋlɔ kɛɛ mɩ nɩɩ mmeliyema mɔɔ bɔwɔ mɩ asafʋ fʋlɔ yɩ nu nɩ yɛvá ɔhɔnwʋ, mɩ nɩɩ bɔ hɔ́ dasɩlɛlilɛ na mɩmá munwalɩyɛ wɔ dɩyɛzumanlɛ tʋ. Akʋ̃ sʋ̃, yɛhã yehileli mmeliyema yɩ kɛɛ, sa bɔkʋla bɛba bɛyɛ dasɩlɛlilɛ ayiyialɩyɛ wɔ yɛ awudo.”

Sɛ yɛ nɩɩ mmeliyema mɔɔ bɔwɔ yɛ asafʋ fʋlɔ yɩ nu nɩ ‘yɛbɔ nu’ yɛyɛ egyima a, ɩkɛma yɛkɛhyɛ yɛ nwʋ nɩɩ mvʋlɔ ɛzɩzɩbɛ. Asafʋ nu mbanimbani hyɛlɩ Anne-Lise mɔɔ yɛhã yɩ nwʋ odwokɔ daada nɩ ɛzɩzɩbɛ kɛɛ, ɩ nɩɩ abiyela mɔɔ ɩwɔ yɩ asafʋ fʋlɔ yɩ nu nɩ hɔ́ dasɩlɛlilɛ. Mɩnla yɛ ɩzʋ̃ numɔ ɩɣalɩ a? Ɩhanlɩ kɛɛ, “Mɩɣa mʋnwʋnlɩ kɛɛ eyi dɩ ɔhʋanɩba mɔɔ abiye kɔhʋla koluwa zʋ kɛva yɩ nwʋ kowula yɩ asafʋ fʋlɔ yɩ nu.” Akʋ̃ sʋ̃, sɛ otu wʋ nwʋ ma na ɔbʋwa ma besiyeziye Kɩndɔm Hɔɔlʋ a, ikehile kɛɛ ede tiã nu kɛɛ kakɩ yɩ, asafʋ fʋlɔ yɛ dɩ. Sɛ ɛfa wʋ nwʋ wula wʋ asafʋ fʋlɔ yɩ nu sʋ̃maa a, ɩlɛ́kyɛ na mmeliyema yɩ bɛanwʋ wʋ bʋwɔ, na wʋzawʋ sʋ̃ wʋadɩ nɣanlɩ kɛɛ wʋ sunzuma ɔfʋã nu abusunwa fʋlɔ yɛ dɩ.

Pɩbɛ ɔhɔnwʋmmɔ mvʋlɔ

4. Pɩbɛ ɔhɔnwʋmmɔ mvʋlɔ. (2 Kɔl. 6:​11-13) Sɛ ekile mmeliyema yɩ nwʋ anyɩnlɩlelɛ a, ɩkɛma ɩkɛyɛ mɛlɛkɛ kɛɛ ɛkɛva bɔ ɔhɔnwʋ. Meti bɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ ɔkɔhɔ dɩyɛzumanlɛ tʋ ndɛ, na bɔpɔ sʋ̃ a dɩkɛ na ɛ nɩɩ mmeliyema yɩ bɔwɔ́ nkɔmmɔ. Bɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ ɔkɔnwʋ bɛ anlima. Sɛ ɛkakɛ mmeliyema yɩ bɛ anlima na ɛ nɩɩ bɛ tɩndɛ wɔ anyɩnlɩlelɛ ɔhʋanɩ zʋ a, bɛ anyɩ keleli nwʋmɔ kɛɛ bɔkɔnwʋ wʋ bʋwɔ na bɛaɣa bɛayɛ wʋ ɔhɔnwʋmmɔ.

Áma ɛpɩlɩ wʋ nwʋ kɛɛ ɛkɛma mmeliyema yɩ kɛbɛ wʋ odwokɔ ndɛndɛ, mfomi siye abʋtalɩ na ma bɔnwʋ kezimɔ ɛdɩ ankasa. Sa ɔkʋla yɛ mɔɔ Lucinda yɛlɩ nɩ be, ɩhanlɩ kɛɛ, “Sikalɛyɩ, yɛ nɩɩ mmeliyema yɩ yenyia ɔhɔnwʋvalɛ mɔɔ numɔ yɛ sɩ, iluwakɛɛ nɩ yɛtʋ salɛ yɛfʋlɔ bɛ ma bɛba yɛ awudo.”

“BELILÉ BƆ NWƲ NKƲ̃KƲ̃ NKƲ̃KƲ̃ BEDIÃ NUMƆ”

Sɛ abiyemmɔ kɔ Kɩndɔm Hɔɔlʋ na bɔnwʋ mmenii sʋ̃maa mɔɔ bézi bɛ a, ɩma bo kunlu tu. Meti kɛ ɩkɛyɛ na wʋama ɩayɛ mɛlɛkɛ ɩama enii fʋlɔ mɔɔ ɩɣa wʋ asafʋ yɩ nu nɩ a? Sʋ̃mavʋlɔ Pɔɔlʋ hyɛlɩ yɛ ɛzɩzɩbɛ kɛɛ “belilé bɔ nwʋ nkʋ̃kʋ̃ nkʋ̃kʋ̃ bediã numɔ, kɛmɔ Gyisɛsɩ Kɩlayɩsɩ ileli mʋnlʋmmɔ idianlɩ numɔ nɩ.” (Wul. 15:7) Asafʋ nu mbanimbani kɔhʋla kozumazuma Gyisɛsɩ Kɩlayɩsɩ na bɛama mmenii mvʋlɔ mɔɔ bɛɣa bɛ asafʋ yɩ nu nɩ, bɛ anyɩ iale. (Kila alɩka mɔɔ ise “ Sɛ Otuu Kɔhɔ Dɩka Fʋlɔ a, Mɩnla Yɛ Ɩkɔwʋwa Ma Nninyeni Kɔhɔ Bʋwɔ a?”) Naasʋ̃, abiyela mɔɔ ɩwɔ asafʋ yɩ nu, mɔɔ nnwuakula po kɩnla nwʋmɔ nɩ, kɔhʋla kɔwʋwa ma mmenii mvʋlɔ mɔɔ bɛɣa bɛ asafʋ yɩ nu nɩ kɛdɩ nɣanlɩ kɛɛ bɛɣa awudo.

Sɛ yɛtʋ salɛ yɛfʋlɔ mmenii ma bɛba yɛ awudo a, mɛyɩ kɩnla elelɛ mɔɔ yekele bɛ kediã numɔ nɩ nwʋ dɩyɛ, naasʋ̃ ebiye a, ikehyinyia kɛɛ yɛbʋwa bɛ wɔ ɔhʋanɩ mvʋlɔ zʋ sʋ̃. Kɛ ndianwʋ nɩ, eliyema baalɛ be leli mmɩlɩ hɔ hileli eliyema baalɛ fʋlɔ mɔɔ ɩɣa bɛ asafʋ yɩ nu nɩ twonwa yɩ nu nɩɩ dɩka mɔɔ ikenyia tileeni nɩɩ baasɩ ɩkɔvʋ. Eyi hanlɩ eliyema baalɛ fʋlɔ yɩ baaba na ɩmanlɩ yɩ ahʋnlɩnɩ dɔlɩ yi kunlu wɔ dɩka fʋlɔ mɔɔ nɩ idu ɩhɔ nɩ.

ƆNWƲMƆ ƆHƲANƖ MƆƆ ƖKƐMA WƲ NWƲ KƆWƲKWA

Sɛ awulubɛmbɛ inyii a, ɩsɛ kɛɛ ɩyɩyɩ yɩ nnwʋnlamɩ yɩ nwʋ mbɔmɩ sʋ̃maa ma yɩ andɛba finde ansaana ɩahʋla iadu. Ɔzɔ la yɛ amɩyɛ sʋ̃ sɛ yɛkɔ asafʋ fʋlɔ nu a, ɩsɛ kɛɛ yɛyɩ dɩyɛ bela mɔɔ ɩlɛ́ma yɛkɛyɛ sʋ̃maa wɔ Gyehova yɩ ɔzʋ̃mɩnlɛ nu nɩ yekua a. Nicolas nɩɩ Céline hanlɩ kɛɛ: “Sɛ otu kɔ dɩka fʋlɔ a, ɩkʋla ɩtɩdɩ wʋ. Mɔɔ ɩkɛyɛ na yɛ nɩɩ mmenii mɔɔ bɔwɔ dɩka fʋlɔ mɔɔ yedu yɛhɔ nɩ yɛawʋwa bʋwɔ nɩ, nɩ ɩsɛ kɛɛ yenyia subanɩ mvʋlɔ.” Jean-Charles mɔɔ yɛhã yɩ nwʋ odwokɔ wɔ ahyɛasɩ nɩ, ɩkãã mfasʋ mɔɔ yɩ abusunwa yɩ nyia nwʋ odwokɔ nɩ, ɩhanlɩ kɛɛ: “Yɛhɔlɩ asafʋ fʋlɔ nu nɩ, ɩwʋwa ye nnwuakula yɩ ma bɔ nwʋ wʋkwa, na bɛ nɩɩ Gyehova nyia abusunwawɔlɛ mɔɔ numɔ yɛ sɩ. Aziyianɩ ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ be mɛda nɩ, yɛ ɣa baalɛ wɔlɩ yɩ tʋ kɛɛ ɩyɛɛ egyimalilɛ wɔ dapɛnɩ avinli dɩyɛzumanlɛ tʋ, na yɛ ɣa benyia sʋ̃ ɣa yɛlɩ ɛlawulowɔlɛvʋlɔ mɔɔ ilónumanlɩ.”

Na sɛ wʋ bʋwabɩlɛ ɩáma ɔhʋanɩ wʋ kɛɛ odú hɔ dɩka be, dɩkɛɛ dɩka mɔɔ mmʋwalɩyɛ nwʋ hyinyia sʋ̃ ɛ, mɩnla yɛ ɔkɔhʋla kɛyɛ a? Sa ɔkʋla fa adwɩnɩhilelɛ mɔɔ yezunzu nwʋmɔ nɩ ɛyɛ egyima wɔ wʋ asafʋ mɔɔ ɔwɔ numɔ kakɩ yɩ nu na ama ɩayɛ kɛɛ mɔɔ ɔwɔ asafʋ fʋlɔ nu. Fa wʋ nwʋ tiã Gyehova zʋ, na yɛ sʋ̃maa wɔ asafʋ yɩ nu iluwa dasɩlɛlilɛ mɔɔ ɛ nɩɩ mmenii mvʋlɔ kɔhɔ, ɔhɔnwʋmmɔ mvʋlɔ mɔɔ ɛkɛbɩbɛ anzɛnyɩɩ ɛkɛhyɛ ɔhɔnwʋvalɛ mɔɔ ɛ nɩɩ mmenii wɔ daada nɩ nu ɛzɩzɩbɛ. Sa ɔkʋla sʋ̃ bʋwa bɛzabɛ mɔɔ bodu bɛɣa wʋ asafʋ yɩ nu nɩɩ bɛzabɛ mɔɔ behyinyia mmʋwalɩyɛ nɩ. Iluwakɛɛ ɔlɔlɛ yɛ ɩma bɔnwʋ yɛ kɛɛ yɛdɩ nɔhʋanlɛ Kilisinyiamaa nɩ ti, sɛ yɛbʋwa mmenii mvʋlɔ a, sa ɩkʋla ɩma yɛtwɩ̃ yebike Gyehova paa. (Dwɔ. 13:35) Sa ɔkʋla nyia anwʋlazʋ kɛɛ “eyi yɛ ɩdɩ afɔlɩwɔlɛ mɔɔ ɩsɔ Nyamɩnlɩ yɩ anyɩ a.”—Hib. 13:16.

Ɩávalɩ nwʋmɔ kɛɛ Kilisinyiamaa mɔɔ botu bɔkɔ asafʋ fʋlɔ nu yiyia ndwokɔzɩzɩbɛ azʋlɔtʋ nɩ, bo nu sʋ̃maa bɛ anyɩ le, na wʋzawʋ sʋ̃ sa wʋ anyɩ kʋla de! Anne-Lise kã kɛɛ: “Asafʋ fʋlɔ mɔɔ muduli mʋhɔlɩ numɔ nɩ wʋwalɩ mɩ ma mɩdɛlɛlɩ mʋ ɔlɔlɛ nu.” Kazumi sʋ̃ ɣa nwʋ kɛɛ, sɛ otu kɔ dɩka be a, “Gyehova bʋwa wʋ wɔ ɔhʋanɩ be zʋ mɔɔ wʋ anyɩ ɩála po.” Na Jules sʋ̃ ɛ? Ɩkã kɛɛ, “Ɔhɔnwʋmmɔ mvʋlɔ mɔɔ minyia wɔ kɛnɩ nɩ ma mɩdɩ nɣanlɩ kɛɛ mɩɣa awudo. Sikalɛyɩ, mɩɣa mɩbɛ bɛzabɛ mɔɔ bɔwɔ mɩ asafʋ fʋlɔ yɩ nu nɩ bo odwokɔ nkʋ̃ʋ̃ ma sɛ ɩba yɩ kɛɛ mudú a, sa ɩyɛ ɛyɛkɛ mɩ.”

a Ɛpɛɛ eyi nwʋ fʋlɔdulɛ a, kila odwokɔ mɔɔ ise “Anigyina a Wogyina Ano wɔ Onyankopɔn Som Mu” wɔ May 15, 1994, Ɔwɩɛnɩlɛ Aɣanɩ yɩ nu.