Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

Anɛ O Ma Nyɛ Maa Na Mawu Nɛ A Nɛ́ Lɛ ɔ Lo?

Anɛ O Ma Nyɛ Maa Na Mawu Nɛ A Nɛ́ Lɛ ɔ Lo?

“MAWU ɔ, Mumi ji lɛ,” adesa be nyɛe maa na lɛ kɛ e hɛngmɛ. (Yohane 4:24) Se kɛ̃ ɔ, Baiblo ɔ tsɔɔ kaa, ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, ni komɛ na Mawu. (Hebri Bi 11:27) Kɛ a pee kɛ na lɛ kɛɛ? Anɛ o ma nyɛ maa na “Mawu nɛ a nɛ́ lɛ” ɔ niinɛ lo?Kolose Bi 1:15.

Moo ngɔ wa si fɔfɔɛ ɔ kɛ to nɔ ko nɛ e hɛ yu kɛ je be nɛ a fɔ lɛ ɔ he nɛ o hyɛ. Anɛ e hɛngmɛ nɛ yu ɔ tsɔɔ kaa e li níhi nɛ ngɛ nɔ yae ngɛ je ɔ mi kulaa lo? Dɛbi. Hɛ yuyuili le ɔ níhi nɛ ngɛ nɔ yae ngɛ je ɔ mi kɛ gu blɔ slɔɔtohi a nɔ. Hɛ yuyuilɔ ko de ke, “Wa juɛmi waa kɛ hyɛɛ nɔ́, se pi wa hɛngmɛ.”

E ngɛ mi kaa wa be nyɛe maa na Mawu kɛ wa hɛngmɛ mohu lɛɛ, se wa ma nyɛ maa ngɔ wa ‘mi hɛngmɛ’ ɔ kɛ na lɛ. (Efeso Bi 1:18) Mo susu blɔ etɛ a nɔ nɛ wa ma nyɛ maa gu kɛ pee jã a he nɛ o hyɛ.

“JEƆ KPO PAA NGƐ E NIBƆ NÍ ƆMƐ A MI”

Behi fuu ɔ, hɛ yuyuilɔ tue kɛ e nine tsuɔ ní wawɛɛ, nɛ lɔ ɔ haa nɛ e leɔ níhi nɛ e be nyɛe maa na a. Jã kɛ̃ nɛ ke o hyɛ níhi nɛ Mawu bɔ ɔmɛ ɔ, o ma nyɛ maa na Mawu nɛ a nɛ́ lɛ ɔ. “Kɛ je be nɛ Mawu bɔ je ɔ, e he wami nɛ ngɛ daa, kɛ e su nɛ ji níhi nɛ a nɛ́ kɛ hɛngmɛ ɔ jeɔ kpo paa ngɛ e nibɔ ní ɔmɛ a mi, nɛ adesa naa.”Roma Bi 1:20.

Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, susu zugba a he nɛ o hyɛ. Bɔ nɛ Mawu bɔ zugba a ha a ngɛ slɔɔto. Pi kaa e bɔ nɛ waa hi nɔ kɛkɛ, se mohu e suɔ nɛ waa hi nɔ nɛ wa ná bua jɔmi. Ke kɔɔhiɔ nganii ko fia wa he, ke wa ná pu la bɔ nɛ sa ngɛ fiɛ̃ be mi, ke wa ye tso yiblii ko nɛ ngɔɔ, loo wa nu lohwe pɛlitsɛmɛ a pɛ mi ɔ, e haa nɛ wa bua jɔɔ. Anɛ nike ní nɛ ɔmɛ tsɔɔ we kaa wa Bɔlɔ ɔ susuɔ wa he, nɛ e mi mi jɔ, nɛ e haa nɔ nɔ́ faa lo?

Ke o hyɛ adebɔ níhi ɔ, mɛni o ma nyɛ maa kase ngɛ Mawu he? Nɔ́ kake ji kaa hiɔwe ɔ haa nɛ wa naa kaa Mawu ngɛ he wami. Lingmi nɛ ɔ, níhi a mi hlami nɛ je mi si kpali pee ɔ tsɔɔ kaa blɔ nɛ ngɛ dodoe ɔmɛ a kpɛ ɔ mi ngɛ blie, nɛ e mi ngɛ blie mlamlaamla! Ke o ngɛ hiɔwe hyɛe gbɔkuɛ ɔ, mo bi o he ke: Jije he wami nɛ ha nɛ blɔ nɛ ngɛ dodoe ɔmɛ a kpɛ ɔ ngɛ blie mlamlaamla a je? Baiblo ɔ deɔ wɔ ke wa Bɔlɔ ɔ ngɛ “he wami kɛ nyɛmi kpetekpleenyɛ.” (Yesaya 40:26) Mawu nibɔ níhi tsɔɔ wɔ kaa e ji “Ope ɔ”—Nɔ nɛ “ngɛ he wami.”Hiob 37:23.

“E TSƆƆ WƆ BƆ NƐ TSƐ Ɔ NGƐ HA”

Yo ko nɛ e ngɛ bimɛ hɛ yuyuili enyɔ ɔ de ke: “Ke o ngɛ hlae nɛ a le nɔ́ ko ɔ, nɔ́ kake nɛ e he hia wawɛɛ ji kaa o maa tu nɔ́ ɔ he munyu kɛ tsɔɔ mɛ. Nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ o maa na loo o maa nu ɔ, de mɛ, ejakaa mo ji a hɛngmɛ.” Jã nɛ e ji ngɛ wa blɔ fa mi. E ngɛ mi kaa “Mawu ɔ, nɔ ko nɛ lɛ hyɛ” mohu lɛɛ, se Mawu Bi Yesu “nɛ hii si ngɛ Tsɛ ɔ hiɔ nɔ ɔ, lɛ nɛ e tsɔɔ wɔ bɔ nɛ Tsɛ ɔ ngɛ ha.” (Yohane 1:18) Kaa nibɔ níhi tsuo a kpɛti tɛte kɛ Mawu bi kake ɔ, Yesu ba pee wa “hɛngmɛ” nɛ waa kɛ hyɛɛ hiɔwe. Lɛ pɛ ji nɔ nɛ ma nyɛ maa tsɔɔ wɔ Mawu nɛ a nɛ́ lɛ ɔ he ní.

Mo kadi níhi nɛ Yesu nɛ e kɛ e Tsɛ ɔ hi si jehahi babauu ɔ de kɛ kɔ Mawu he:

  • Mawu tsuɔ ní wawɛɛ. “Tsaatsɛ ngɛ ní tsue be tsuaa be, nɛ imi hu i ngɛ ní tsue.”Yohane 5:17.

  • Mawu le wa hiami níhi. “Loko nyɛ ma de ke nyɛ ngɛ nyɛ Tsɛ ɔ nɔ́ ko bie ɔ, lɛɛ e le níhi nɛ hia nyɛ ɔ momo.”Mateo 6:8.

  • Mawu jeɔ mi mi himi mi nɛ e haa wɔ níhi faa. “Nyɛ Tsɛ nɛ ngɛ hiɔwe ɔ. . . haa pu ɔ jee ngɛ nimli yayamihi, kɛ nimli kpakpahi a nɔ; nɛ e haa hiɔmi nɛɛ ha nihi nɛ peeɔ nɔ́ nɛ da, kɛ nihi nɛ peeɔ nɔ nɛ dɛ tsuo.”Mateo 5:45.

  • Wa he jua wa ha Mawu. “Otoklii enyɔ ɔ, anɛ pi sika nɛ a yeɔ ɔ mi nyafii pe kulaa kake pɛ nɛ a juaa mɛ lo? Se a ti nɔ kake nɔɛ zugba nɛ pi nyɛ Tsɛ ɔ suɔmi nya. Se nyɛɛ lɛɛ nyɛ yi bwɔmi tete po a kane lɛ tsuo. Lɔ ɔ he ɔ, nyɛ ko ye gbeye; nyɛ he jua wa hluu pe otokliihi babauu.”Mateo 10:29-31.

ADESA NƐ JE Ɔ MAWU NƐ A NƐ́ LƐ Ɔ SU KPO

Behi fuu ɔ, e slo bɔ nɛ hɛ yuyuili nuɔ níhi a sisi ha ngɛ bɔ nɛ nihi nɛ a hyɛɛ nɔ́ nuɔ níhi a sisi ha a he. Ke hɛ yuyuilɔ daa si ngɛ hɔ mi ɔ, e susuu we kaa he nɛ e daa si ngɛ ɔ wo diblii, nɛ pu be lejɛ ɔ, mohu ɔ e yɔseɔ kaa e daa si ngɛ he nɛ pu ɔ be lɛ sãe. Kaa bɔ nɛ hɛ yuyuilɔ be nyɛɛ maa na hɔ loo pu la a, jã kɛ̃ nɛ wa be nyɛe maa le bɔ nɛ Yehowa ngɛ ha ngɛ wa dɛ he. Enɛ ɔ he ɔ, Yehowa ha wɔ adesa ko nɛ e ba je lɛ Yehowa a e su kɛ bɔ nɛ e ngɛ ha kpo kɛ tsɔɔ wɔ.

Jamɛ a nɔ ɔ ji Yesu. (Filipi Bi 2:7) Yesu tui e Tsɛ he munyu pɛ kɛkɛ, se mohu, e tsɔɔ wɔ nɔ nɛ Mawu ji hulɔ. Yesu kaselɔ Filipo de Yesu ke: “Nyɔmtsɛ, tsɔɔ wɔ Tsɛ ɔ.” Yesu he nɔ ke: “Nɔ tsuaa nɔ nɛ na mi ɔ, e na Tsɛ ɔ.” (Yohane 14:8, 9) Mɛni o ma nyɛ maa “na” ngɛ Tsɛ ɔ he ngɛ bɔ nɛ Yesu pee e ní ha a mi?

Yesu suɔ nimli, e baa e he si, nɛ a nyɛɛ suu e he. (Mateo 11:28-30) Bɔ nɛ e he jɔ ha a ha nɛ nihi nyɛɛ suu e he. Yesu kɛ nihi nɛ a ngɛ aywilɛho yee ɔ ye aywilɛho, nɛ nihi nɛ ngɛ nyae ɔ, e kɛ mɛ nya. (Luka 10:17, 21; Yohane 11:32-35) Ke o ngɛ Yesu he sane kanee ngɛ Baiblo ɔ mi aloo o ngɛ e he sane tue bue ɔ, moo ngɔ lɛ kaa o ngɛ lejɛ ɔ. Ke o susu bɔ nɛ Yesu kɛ nihi hi si ha a he ɔ, o maa na Mawu suhi nɛ a se be ɔ, nɛ e ma ha nɛ o maa hɛ mo kɛ su Mawu he.

NGƆƆ NÍHI NƐ MAA YE BUA MO Ɔ KƐ TSU NÍ

Womi ngmalɔ ko de kɛ kɔ bɔ nɛ hɛ yuyuili naa níhi nɛ ngɛ nɔ yae ngɛ je ɔ mi ha a he ke: “Hɛ yuyuili kɛ a nɔmlɔ tso ɔ he níhi slɔɔto ɔmɛ tsuɔ ní, ekomɛ ji, níhi a he tami, nɔ́ he fu numi, nɔ́ tue bumi, kɛ ní kpahi. Ní nɛ ɔmɛ tsuo yeɔ bua mɛ nɛ a leɔ níhi nɛ ngɛ nɔ yae.” Jã kɛ̃ nɛ ke o hyɛ níhi nɛ Mawu bɔ, nɛ o kane nɔ́ nɛ Yesu de kɛ kɔ e Tsɛ ɔ he, nɛ o susu bɔ nɛ Yesu je Mawu su ɔmɛ kpo ha a he ɔ, o maa le Yehowa saminya, nɛ e maa pee nɔ nɛ ngɛ nitsɛ kɛ ha mo.

Hiob nɛ e hi si blema a le Mawu saminya. Sisije ɔ, e tu níhi nɛ e “nui sisi” ɔ a he munyu. (Hiob 42:3) Se benɛ Hiob susu Mawu nibɔ níhi nɛ a ngɛ nyakpɛ ɔ he ɔ, e de ke: “Níhi nɛ nihi de mi ngɛ o he kɛkɛ lɛ i le, se amlɔ nɛ ɔ lɛɛ i na mo paa kɛ imi nitsɛ ye hɛngmɛ.”Hiob 42:5.

‘Ke o hla Yehowa se blɔ ɔ, e ma ha nɛ o maa na lɛ’

Mo hu o ma nyɛ maa pee jã. ‘Ke o hla Yehowa se blɔ ɔ, e ma ha nɛ o maa na lɛ.’ (1 Kronika 28:9) Yehowa Odasefohi a bua maa jɔ kaa a maa ye bua mo konɛ o hla Mawu nɛ a nɛ́ lɛ ɔ se blɔ konɛ o na lɛ.