Mateo Sane Kpakpa a 5:1-48

  • YOKU Ɔ NƆ FIƐƐMI Ɔ (1-48)

    • Yesu bɔni ní tsɔɔmi ngɛ yoku ɔ nɔ (1, 2)

    • Bua jɔmi kakaaka nɛɛ (3-12)

    • Ngo kɛ la (13-16)

    • Yesu ma ha nɛ Mlaa a maa ba mi (17-20)

    • Abofu he ga womi (21-26), gba puɛmi he ga womi (27-30), gba mi pomi he ga womi (31, 32), kita kami he ga womi (33-37), lue yemi he ga womi (38-42), he nyɛli nɛ a maa suɔ mɛ ɔ he ga womi (43-48)

5  Benɛ e na asafo kuu ɔmɛ ɔ, e kuɔ kɛ ya yoku ɔ nɔ; nɛ benɛ e hi si ɔ, e kaseli ɔmɛ ba e ngɔ.  Kɛkɛ nɛ e pa e nya mi nɛ e bɔni mɛ ní tsɔɔmi. E de ke:  “Nihi nɛ a le kaa a hia mumi mi níhi ɔ* ngɛ bua jɔmi, ejakaa a nɔ́ ji hiɔwe Matsɛ Yemi ɔ nɛ.  “Nihi nɛ a yeɔ kɔmɔ ɔ ngɛ bua jɔmi, ejakaa a maa wo a bua.  “Nihi nɛ a he jɔ ɔ ngɛ bua jɔmi, ejakaa a nine maa su zugba a nɔ.  “Nihi nɛ nɔ́ nɛ da peemi he hwɔ kɛ kuma yeɔ mɛ ɔ ngɛ bua jɔmi, ejakaa a maa tɔ.*  “Nihi nɛ a naa nɔ mɔbɔ ɔ ngɛ bua jɔmi, ejakaa a maa na mɛ mɔbɔ.  “Nihi nɛ a tsui mi tsɔ ɔ ngɛ bua jɔmi, ejakaa a maa na Mawu.  “Nihi nɛ a haa nɛ tue mi jɔmi baa a* ngɛ bua jɔmi, ejakaa a ma tsɛ mɛ ke Mawu bimɛ. 10  “Nihi nɛ a peeɔ nɔ́ nɛ da nɛ lɔ ɔ he je a waa mɛ yi mi ɔ ngɛ bua jɔmi, ejakaa a nɔ́ ji hiɔwe Matsɛ Yemi ɔ nɛ. 11  “Ke nihi pue nyɛ hɛ mi si, nɛ a wa nyɛ yi mi, nɛ a tu lakpa munyu yayami slɔɔtohi kɛ si nyɛ ngɛ ye he ɔ, nyɛ bua nɛ jɔ. 12  Nyɛ nya nɛ nyɛ bua nɛ jɔ wawɛɛ, ejakaa nyɛ hiɔwo kle ngɛ hiɔwe. Jã kɛ̃ nɛ a wa gbali ɔmɛ nɛ a sɛ nyɛ hlami ɔ yi mi. 13  “Nyɛ ji ngo ngɛ zugba a nɔ, se ke ngo nya nyu gbo ɔ, mɛni a maa pee konɛ e doo ekohu? A be nyɛe maa ngɔ kɛ pee nɔ́ ko hu, ja a tsɛ̃ kɛ pue he nɛ nimli naa nɔ. 14  “Nyɛ ji la ngɛ je ɔ mi. Ke ma ko ngɛ yoku nɔ ɔ, e be nyɛe maa laa. 15  Nihi su we kane kɛ mɛ kusii* sisi, se a kɛ maa kane tso nɔ, nɛ e kpɛɔ kɛ haa nihi tsuo nɛ a ngɛ we ɔ mi ɔ. 16  Jã kɛ̃ nɛ nyɛ hu nyɛ ha nɛ nyɛ la a nɛ kpɛ ngɛ nimli a hɛ mi, konɛ a na nyɛ ní tsumi kpakpa amɛ nɛ́ a wo nyɛ Tsɛ nɛ e ngɛ hiɔwe ɔ hɛ mi nyami. 17  “Nyɛ ko susu kaa i ba nɛ ma ba gu Mlaa a kɛ Gbali ɔmɛ. I bɛ mɛ gumi, mohu ɔ, i ba konɛ ma ba ha nɛ a ba mi. 18  Niinɛ, i ngɛ nyɛ dee kaa ke hiɔwe kɛ zugba maa be kɛ ho po ɔ, Mlaa a mi ningma okadi nyafii pe kulaa kake aloo e mi ningma okadi kake nya po be bee kɛ yaa si be nɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ maa ba mi. 19  Enɛ ɔ he ɔ, nɔ fɛɛ nɔ nɛ e ma tɔ̃ kita nyafii nɛ ɔmɛ a kpɛti kake nɔ nɛ e maa tsɔɔ ni kpahi kaa mɛ hu a pee jã a, a ma tsɛ lɛ ke nɔmlɔ nyafii* ngɛ hiɔwe Matsɛ Yemi ɔ mi. Se nɔ fɛɛ nɔ nɛ e yeɔ mlaa nɛ ɔmɛ a nɔ nɛ e tsɔɔ ni kpahi ɔ, a ma tsɛ lɛ ke nɔmlɔ ngua ngɛ hiɔwe Matsɛ Yemi ɔ mi. 20  Enɛ ɔ he ɔ, i ngɛ nyɛ dee kaa ke nyɛ dami ɔ pã we womi ngmali ɔmɛ kɛ Farisi bi ɔmɛ a nɔ́ ɔ, nyɛ be hiɔwe Matsɛ Yemi ɔ mi sɛe gblegbleegble. 21  “Nyɛ nu kaa a de nihi nɛ a hi si blema a ke: ‘E sɛ nɛ o gbe nɔmlɔ, se nɔ fɛɛ nɔ nɛ e maa gbe nɔmlɔ ɔ, e ma ya je e nya ngɛ kojomi he ɔ.’ 22  Se imi lɛɛ i ngɛ nyɛ dee ke nɔ fɛɛ nɔ nɛ e ngɔɔ e nyɛmi he abofu kɛ woɔ e mi ɔ, e ma ya je e nya ngɛ kojomi he ɔ; nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e tuɔ munyu nɛ sɛ kɛ pueɔ e nyɛmi hɛ mi si ɔ, e ma ya je e nya ngɛ Kojomi He Ngua a; nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e deɔ e nyɛmi ke, ‘Kuasia nɛ se nami ko be o he!’ ɔ, e maa ya Gehena* la nɛ ngɛ tsoe ɔ mi. 23  “Lɔ ɔ he ɔ, ke o ngɔ o nike ní kɛ ma bɔ sami la tɛ ɔ he nɛ o kai ngɛ lejɛ ɔ kaa o nyɛmi ko kɛ mo ngɛ sane ko ɔ, 24  si o nike ní ɔ ngɛ lejɛ ɔ, ngɛ afɔle sami la tɛ ɔ hɛ mi, nɛ o ho. Kekleekle ɔ, o kɛ o nyɛmi ɔ nɛ ya dla nyɛ kpɛti, konɛ lɔ ɔ se ɔ, o kpale kɛ ba nɛ o ngɔ o nike ní ɔ kɛ ba ha. 25  “Ke nɔ ko ya sama mo nɛ o kɛ lɛ ngɛ blɔ nɔ kɛ yaa kojomi he ɔ, o kɛ lɛ nɛ dla nyɛ kpɛti mla, bɔ nɛ pee nɛ nɔ nɛ e sama mo ɔ nɛ e ko ngɔ mo ya wo kojolɔ ɔ dɛ mi, nɛ́ kojolɔ ɔ hu nɛ e ngɔ mo kɛ wo nɔ nɛ e sɔmɔɔ ngɛ kojomi he ɔ dɛ mi, nɛ e ba wo mo tsu. 26  I ngɛ mo dee ngɛ anɔkuale mi ke, o be kpo jee ngɛ tsu ɔ mi gblegbleegble, lɛɛ ja o wo hiɔ ɔ tsuo ta, nɛ e be sika* nɛ a yeɔ ɔ mi nyafii po piɛe. 27  “Nyɛ nu kaa a de ke: ‘E sɛ nɛ o puɛ gba.’ 28  Se imi lɛɛ i ngɛ nyɛ dee ke nɔ fɛɛ nɔ nɛ e yaa nɔ nɛ e hyɛɛ yo nɛ e he peeɔ lɛ akɔnɔ ɔ, e kɛ lɛ puɛ gba momo ngɛ e tsui mi. 29  Lɔ ɔ he ɔ, ke o hiɔ nɔ hɛ ngmɛ ha nɛ o nane ngɛ tɔ̃tɔ̃e ɔ, hiaa nɛ o sake ngɔ fɔ he. Ejakaa e hi kaa o nɔmlɔ tso ɔ he nɔ́ ko maa laa pe nɛ a ma sake o nɔmlɔ tso ɔ tsuo kɛ fɔ Gehena.* 30  Jehanɛ se hu ɔ, ke o hiɔ nine ha nɛ o nane ngɛ tɔ̃tɔ̃e ɔ, poo nɛ o sake ngɔ fɔ he. Ejakaa e hi kaa o nɔmlɔ tso ɔ he nɔ́ ko maa laa pe nɛ o nɔmlɔ tso ɔ tsuo ma ya gbe nya ngɛ Gehena.* 31  “Jehanɛ hu ɔ, a de ke: ‘Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e kɛ e yo maa po gba mi ɔ, e ha lɛ gba mi pomi womi.’ 32  Se imi lɛɛ i ngɛ nyɛ dee kaa ke nɔ ko kɛ e yo ngɛ gba mi poe nɛ́ pi ajuama bɔmi* he je ɔ, nɔ ɔ ma ha nɛ yo ɔ ma nyɛ ma puɛ gba, nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e maa ngɔ yo nɛ a kɛ lɛ po gba mi ngɛ blɔ nɛ ɔ nɔ ɔ, e puɛ gba. 33  “Jehanɛ se hu ɔ, nyɛ nu kaa a de nihi nɛ a hi si blema a ke: ‘E sɛ nɛ o kã kita nɛ o be nɔ yee, se e sa kaa o ye sihi nɛ o wo Yehowa* a nɔ.’ 34  Se imi lɛɛ i ngɛ nyɛ dee ke: Nyɛ ko kã kita kulaa, nyɛ ko kã hiɔwe, ejakaa e ji Mawu matsɛ sɛ; 35  nɛ nyɛ ko kã zugba hulɔ, ejakaa e ji nɔ́ nɛ e kɛ e nane maa nɔ, nɛ jã kɛ̃ nɛ nyɛ ko kã Yerusalɛm hulɔ, ejakaa e ji Matsɛ ngua a ma. 36  Nyɛ ko kã nyɛ yi, ejakaa nyɛ be nyɛe ma ha yi bwɔmi kake ngmelu po nɛ pee ehiɔ loo eyumu. 37  Nyɛɛ lɛɛ nyɛ ha nɛ nyɛ munyu nɛ ji, ‘Ee’ ɔ, nɛ pee ee, nɛ nyɛ ‘Dɛbi’ ɔ, nɛ pee dɛbi, ejakaa nɔ́ kpa ko ngɛ enɛ ɔmɛ a se ɔ jeɔ nɔ yayami ɔ ngɔ. 38  “Nyɛ nu kaa a de ke: ‘A ngɔ hɛ ngmɛ kɛ to hɛ ngmɛ nane mi, a ngɔ lungu kɛ to lungu nane mi.’ 39  Se imi lɛɛ i ngɛ nyɛ dee ke: Nyɛ ko te si kɛ wo yayami peelɔ, mohu ɔ, nɔ fɛɛ nɔ nɛ e ma gba nyɛ hiɔ nɔ tue mi ma a, nyɛ plɛ nyɛ muɔ nɔ tue ɔ hu kɛ ha lɛ. 40  Nɛ ke nɔ ko suɔ kaa e kɛ mo maa ya kojomi he konɛ e nine nɛ su tade nɛ o wo ngɛ o tade ɔ sisi ɔ nɔ ɔ, ha nɛ e ngɔ nɔ́ nɛ o wo ngɛ sisi nɔ́ ɔ nɔ ɔ hulɔ; 41  nɛ ke nɔ ko nɛ e hɛɛ blɔ nya nyɛ o nɔ kaa o sɔmɔ lɛ si tomi* kake ɔ, o kɛ lɛ nɛ ya si tomi enyɔ. 42  Ke nɔ ko de mo ke o ha lɛ nɔ́ ko ɔ, ha lɛ, nɛ ke nɔ ko ke o pa* lɛ nɔ́ ko ɔ, ko de ke o be lɛ pae. 43  “Nyɛ nu kaa a de ke: ‘E sa nɛ o suɔ o nyɛmi nɛ o nyɛ o he nyɛlɔ.’ 44  Se imi lɛɛ, i ngɛ nyɛ dee ke: Nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ suɔ nyɛ he nyɛli, nɛ nyɛɛ sɔle kɛ ha ni nɛmɛ nɛ a waa nyɛ yi mi ɔ, 45  kɛkɛ ɔ, nyɛ maa tsɔɔ kaa nyɛ Tsɛ nɛ ngɛ hiɔwe ɔ bimɛ ji nyɛ, ejakaa e haa nɛ e pu ɔ jeɔ ngɛ yayami peeli kɛ kpakpa peeli tsuo a nɔ, nɛ e haa nɛ hiɔmi nɛɛ kɛ haa dali kɛ nihi nɛ a dɛ tsuo. 46  Ejakaa ke nyɛ suɔ nihi nɛ a suɔ nyɛ ɔ, mɛni hiɔwo nyɛ ma ná? Anɛ tó tsuli ɔmɛ hu pee we jã nɔuu lo? 47  Nɛ ke nyɛ fɔɔ nyɛ nyɛmimɛ ɔmɛ pɛ ɔ, mɛni tsɔ lɛ nyɛ ngɛ pee? Anɛ pi jã nɔuu nɛ nihi nɛ a ngɛ je ma amɛ a mi ɔ hu peeɔ lo? 48  Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ nyɛ hu nyɛɛ ye mluku* kaa bɔ nɛ nyɛ Tsɛ nɛ e ngɛ hiɔwe ɔ ye mluku ɔ.

Sisi Ningmahi

Hela, “Nihi nɛ a kpaa pɛɛ kaa a ha mɛ mumi ɔ.”
Aloo “tsui maa nɔ a mi.”
Aloo “suɔ tue mi jɔmi ɔ.”
Aloo “kɛtɛ.”
Aloo “nɔ nɛ e sɛ.”
He ko nɛ a sãa dwɔmi ngɛ ngɛ Yerusalem ma a se. Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.
Hela, “kuadran.” Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.
Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.
Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.
Hela, porneiʹa. Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.
Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.
Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.
Enɛ ɔ tsɔɔ kaa o kɛ maa pa lɛ nɛ o be lɛ hekpa hee.
Aloo “hi kɛ pi si.”