Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

HƐ MI MUNYU

Anɛ Adesahi Ma Kpata Zugba a Hɛ Mi Lo?

Anɛ Adesahi Ma Kpata Zugba a Hɛ Mi Lo?

‘Yi nɔhi baa, nɛ a beɔ kɛ yaa. Se zugba a lɛɛ, bɔ nɛ e ngɛ ɔ, jã kɛ̃ e ngɛ; jã kɛ̃ lɛ e maa hi kɛ maa ya neneene.’—MATSƐ SALOMO, MAA PEE JEHA 1,000 LOKO A FƆ KRISTO *

Baiblo ngmalɔ nɛ ɔ nɛ hi si blema a yɔse kaa adesa wami se kɛ we, se zugba a lɛɛ e ngɛ daa. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, jeha akpehi abɔ ji nɛ ɔ, yi nɔhi ba, nɛ a be kɛ ho, se zugba a ngɛ, nɛ adesahi ngɛ nɔ kɛ ba si mwɔnɛ ɔ.

Je ɔ tsake kulaa kɛ je Je Mi Ta enyɔne ɔ se. Ngɛ jeha 70 loo nɔ́ ji nɛ ɔ, adesahi ya hɛ mi wawɛɛ ngɛ klamahi a he nile mi. A pee klamahi nɛ a kɛ hiaa blɔ, klamahi nɛ a kɛ sɛɛ ní, kɛ kɔmpiuta klama kpahi, nɛ enɛ ɔmɛ tsuo ha nɛ sika sanehi tsake kulaa. Níhi a mi hi ha nihi babauu. Jehanɛ hu, e piɛɛ bɔɔ nɛ adesahi a yibɔ maa bɔ he totoe etɛ.

Se hɛ mi yami nɛ ɔ tsuo ha nɛ a puɛ níhi fuu ngɛ zugba a nɔ. Adesahi a ní peepee ngɛ zugba a puɛe, nɛ lɔ ɔ ma ha nɛ e be kɛe nɛ níhi nɛ haa nɛ wami nyɛɔ hii zugba a nɔ ɔ be ní tsue saminya. Je mi si kpali komɛ susu kaa, maa pee jeha lafa ji nɛ ɔ, adesahi a ní peepee ha nɛ zugba a tsake kulaa.

Baiblo ɔ gba kɛ fɔ si kaa be maa ba nɛ adesahi ma ‘kpata zugba a hɛ mi.’ (Kpojemi 11:18) Nihi hlaa kaa a maa le ke ji wa ngɛ jamɛ a be ɔ mi. Jije níhi ma puɛ kɛ ya su? Anɛ nɔ́ ko be hie peemi ngɛ he lo? Ngɛ anɔkuale mi ɔ, anɛ adesahi ma kpata zugba a hɛ mi lo?

ANƐ NƆ́ KO BE HIE PEEMI NGƐ HE LO?

Anɛ zugba a ma puɛ nɛ e be hie dlami lo? Je mi si kpali komɛ susu kaa e he maa wa kaa a maa tsɔɔ nɔ́ nɛ maa je kɔɔhiɔ mi tsakemi mi kɛ ba. Enɛ ɔ he ɔ, a ngɛ gbeye yee kaa kɔɔhiɔ mi tsakemi nɛ a hyɛ we blɔ ɔ ma ha nɛ oslaahi maa ba.

Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, mo susu ais nɛ ha wo ɔ hɛ mi ngɛ hehi komɛ ɔ he nɛ o hyɛ. Ni komɛ he ye kaa bɔ nɛ je mi ngɛ la dɔe ha a ma ha nɛ ais ɔ maa sile, nɛ nɔ́ ko be hie peemi ngɛ he. Ais ɔ ha we nɛ pu la a nɛ saa woɔ hehi nɛ ais ɔ ngɛ ɔ. Se bɔ nɛ e ngɛ silee ha a ma ha nɛ pu la a ma ná wo ɔ tɛɛ. Enɛ ɔ ma ha nɛ nyu nɛ ngɛ ais ɔ sisi maa dɔla, nɛ lɔ ɔ ma ha nɛ ais ɔ maa sile mlamlaamla. Nɔ́ ko be hie peemi ngɛ bɔ nɛ ais ɔ ngɛ silee ha a he. Ke ais ɔ tsuo sile ɔ, wo ɔ ma hyi, nɛ lɔ ɔ kɛ oslaa maa ba nihi babauu a nɔ.

NÍHI NƐ NGƐ ZUGBA A NƆ Ɔ NGƐ PUƐE

Nihi ngɛ mɔde bɔe kaa a maa gu blɔ slɔɔtohi a nɔ konɛ a kɛ tsi zugba a nɛ ngɛ puɛe ɔ nya. Blɔ kake nɛ a fia he gɔgɔ be kɛkɛɛ ji kaa, a maa wo nihi he wami konɛ a ngɔ adebɔ níhi nɛ bɔle wa he kɛ kpe ɔ kɛ tsu ní ngɛ ni lemi mi. Mɛni je mi kɛ ba?  

Aywilɛho sane ji kaa, bɔ nɛ sika sanehi ngɛ puɛe ha a, jã kɛ̃ nɛ adebɔ níhi nɛ a bɔle wɔ ɔ ngɛ puɛe, nɛ e he nɔ́ ko hí peemi. Adesahi ngɛ zugba a puɛe wawɛɛ pe bɔ nɛ zugba a nitsɛ ma nyɛ ma dla níhi nɛ puɛ ɔ. Anɛ nɔ́ ko maa hi peemi ngɛ he lo? Adebɔ he ní lelɔ ko gba mi kpoo nɛ e de ke: “Ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, wa li nɔ́ tutuutu nɛ wa maa pee kɛ baa zugba a yi saminya.” Si fɔfɔɛ nɛ ɔ kɛ nɔ́ nɛ Baiblo ɔ de ɔ kɔ pɛpɛɛpɛ. Baiblo ɔ de ke: “Pi nɔmlɔ adesa nitsɛ he wami nya ji kaa e maa pee kikɛ nɛ ɔ, loo kikɛ nɛ ɔ.”Yeremia 10:23.

Se Baiblo ɔ ma nɔ mi kɛ ha wɔ kaa Mawu nɛ ji zugba a Bɔlɔ ɔ be hae nɛ adesahi nɛ puɛ zugba a kulaa. La 115:16 deɔ ke: “Zugba a lɛɛ [Mawu] ngɔ kɛ ha nimli adesahi.” Niinɛ, zugba a ji “nike ní kpakpa” nɛ je wa Tsɛ nɛ ngɛ hiɔwe ɔ ngɔ. (Yakobo 1:17) Anɛ wa maa hyɛ blɔ kaa Mawu ma ha wɔ nɔ́ ko nɛ maa hi si be bɔɔ ko pɛ lo? Dɛbi! Bɔ nɛ Mawu bɔ zugba a ha a tsɔɔ wɔ kaa e be jã pee.

NƆ́ NƐ BƆLƆ Ɔ TO E YI MI KAA E MAA PEE

Baiblo mi womi nɛ ji Mose kekleekle womi ɔ tsɔɔ bɔ nɛ Mawu bɔ zugba a ha a mi fitsofitso. Sisije ɔ, zugba a “be su pɔtɛɛ ko; e fɔɔ si gu. Diblii kpii ha . . . nya.” A tu “nyu” nɛ ji nɔ́ ko nɛ he hia kɛ ha wami he munyu kaa e ngɛ zugba a nɔ. (1 Mose 1:2) Mawu fa ke: “La nɛ ba.” (1 Mose 1:3) E ngɛ heii kaa jamɛ a be ɔ ji kekleekle be nɛ pu ɔ kpɛ ngɛ zugba a nɔ. Kɛkɛ nɛ Mawu pee zugba gbigbli kɛ wo. (1 Mose 1:9, 10) Ngɛ lɔ ɔ se ɔ, Mawu ha nɛ “ba kɛ tso slɔɔtoslɔɔtohi puɛ ngɛ zugba a nɔ, eko tsuaa eko kɛ e yiblii.” (1 Mose 1:12) Mawu pee níhi tsuo nɛ ma ha nɛ wami ma nyɛ maa hi zugba a nɔ. Mɛni he je nɛ Mawu pee ní nɛ ɔmɛ tsuo ɔ?

Gbalɔ Yesaya nɛ hi si blema a tu Mawu he munyu ke, “Nɔ nɛ bɔ hiɔwe kɛ zugba a, lɛ nɔ kake too ji Mawu! E bɔ je ɔ, nɛ e kɛ zugba a ma si saminya. E bɔɛ lɛ ngɔ fɔɛ si gu nɛ e pee yaka; se e pee lɛ konɛ nimli nɛ hi nɔ.” (Yesaya 45:18) E ngɛ heii kaa Mawu yi mi tomi ji kaa adesahi nɛ a hi zugba a nɔ kɛ ya neneene.

Aywilɛho sane ji kaa adesahi nyɛ we nɛ a hyɛ nike ní kpakpa nɛ je Mawu ngɔ ɔ nɔ, nɛ a ngɛ lɛ puɛe. Se kɛ̃ ɔ, Bɔlɔ ɔ yi mi tomi ɔ tsakee we. Nyumu ko nɛ hi si blema a de ke: “Mawu ɔ, pi nɔmlɔ ji lɛ nɛ e ngɔɔ nya, pi nɔmlɔ ji lɛ nɛ e tsakeɔ e yi mi tomi. Anɛ ke e de nɔ́ ko ɔ, e pee we lo?” (4 Mose 23:19) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Mawu be blɔ ngmɛe nɛ nihi nɛ kpata zugba a hɛ mi. E be kɛe nɛ Mawu ma kpata “nihi nɛ kpataa zugba a hɛ mi ɔ” a hɛ mi.—Kpojemi 11:18.

ZUGBA A JI WA WE KƐ YAA NENEENE

Yesu de ngɛ e Yoku ɔ nɔ Fiɛɛmi munyu nɛ nihi le ɔ mi ke: ‘A gbaa ni nɛmɛ nɛ a he jɔ, ejakaa a nine maa su zugba a nɔ.’ (Mateo 5:5) Ngɛ jamɛ a yoku ɔ nɔ fiɛɛmi ɔ nɔuu mi ɔ, Yesu tsɔɔ blɔ nɔ nɛ a maa gu kɛ baa zugba a yi nɛ e ko puɛ ɔ mi. E de e se nyɛɛli ɔmɛ nɛ a sɔle ke: “O Matsɛ yemi ɔ nɛ ba; a pee nɔ́ nɛ o suɔ ngɛ zugba a nɔ kaa bɔ nɛ a peeɔ ngɛ hiɔwe ɔ.” Niinɛ, Mawu Matsɛ Yemi ɔ aloo nɔ yemi ɔ ma ha nɛ Mawu yi mi tomi kɛ ha zugba a maa ba mi.Mateo 6:10.

Matsɛ Yemi ɔ maa ngɔ tsakemihi nɛ sa kadimi kɛ ba, enɛ ɔ he ɔ, Mawu de ke: “Hyɛ, i ngɛ níhi tsuo pee ehe!” (Kpojemi 21:5) Anɛ enɛ ɔ tsɔɔ kaa Mawu maa bɔ zugba ehe ko kɛ to zugba nɛ wa ngɛ nɔ nɛ ɔ nane mi lo? Dɛbi, ejakaa tɔmi ko be zugba a he. Mohu ɔ, Mawu ma kpata “nihi nɛ kpataa zugba a hɛ mi,” nɛ ji adesa nɔ yemihi nɛ ngɛ nɔ yee mwɔnɛ ɔ a hɛ mi. Mawu maa ngɔ “hiɔwe he, kɛ zugba he ɔ” kɛ to blɔ nya tomi nɛ ngɛ mwɔnɛ ɔ nane mi. Hiɔwe he ɔ nɛ ji Mawu Matsɛ Yemi ɔ, maa ye zugba he, nɛ ji nihi nɛ a peeɔ Mawu suɔmi nya ní ɔ a nɔ.Kpojemi 21:1.

Mawu ma dla níhi nɛ adesahi puɛ ngɛ zugba a nɔ ɔ konɛ wami nɛ ya nɔ nɛ e hi zugba a nɔ. Mawu mumi ɔ wo la polɔ ɔ he wami nɛ e ngma kɛ kɔ nɔ́ nɛ Mawu maa pee ɔ he ke: “O slaa zugba a, o haa lɛ nyu, nɛ e baa ní babauu.” Hiɔmi maa nɛ ngɛ e be nya, nɛ nɔ́ nɛ pe kulaa a, Mawu maa jɔɔ zugba a nɛ e maa pee paradeiso, nɛ e maa ba ní saminya.La 65:9-13.

Mohandas Gandhi nɛ ji jami hɛ mi nyɛɛlɔ ngɛ India be ko nɛ be ɔ, e womi ngmalɔ nɛ a tsɛɛ lɛ Pyarelal tsɔɔ kaa benɛ Mohandas Gandhi ngɛ wami mi ɔ, e de ke: “Zugba a haa adesahi tsuo ní babauu, se e ha we adesahi tsuo níhi nɛ a kɛ hɛkɔ dii se ɔ.” Adesahi a su loo ní peepee ji nɔ́ tutuutu nɛ ha nɛ zugba a ngɛ puɛe ɔ nɛ. Enɛ ɔ he ɔ, Mawu Matsɛ Yemi ɔ maa hyɛ konɛ adesahi a su nɛ tsake. Gbalɔ Yesaya gba kɛ fɔ si kaa ngɛ Matsɛ Yemi ɔ nɔ yemi ɔ sisi ɔ, “nɔ ko nɔ ko be e nyɛmi awi yee” ngɛ zugba a nɔ. (Yesaya 11:9) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, nihi ayɔhi abɔ nɛ a je si himi slɔɔtohi a mi ɔ ngɛ Mawu mlaahi nɛ a nɔ kuɔ ɔ he ní kasee momo. A tsɔɔ mɛ kaa a suɔ Mawu kɛ a nyɛmi nɔmlɔ, a bua nɛ jɔ níhi nɛ Mawu pee ha wɔ ɔmɛ a he, a hyɛ zugba a nɔ níhi nɛ bɔle wɔ ɔ nɔ saminya, a ngɔ zugba a nɔ ní nɛ ɔmɛ kɛ tsu ní ngɛ blɔ nɛ da nɔ, nɛ a ba a je mi bɔ nɛ kɛ Bɔlɔ ɔ yi mi tomi kɛ ha adesahi kɛ zugba a kɔ. A ngɛ mɛ dlae kɛ ha paradeiso nɛ maa ba zugba a nɔ ɔ mi si himi.Fiɛlɔ 12:13; Mateo 22:37-39; Kolose Bi 3:15.

Mawu be blɔ ngmɛe nɛ zugba nɛ ɔ nɛ e dla lɛ saminya a hɛ mi nɛ kpata kulaa

A gbe adebɔ he munyu nɛ ngɛ Mose kekleekle womi ɔ mi ɔ nya ke: “Mawu na nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ e pee ɔ, nɛ a muɔ e hɛ saminya.” (1 Mose 1:31) Niinɛ, Mawu be blɔ ngmɛe nɛ zugba nɛ ɔ nɛ e dla lɛ saminya a hɛ mi nɛ kpata kulaa. Akɛnɛ wa le kaa Yehowa Mawu nɛ ji wa Bɔlɔ nɛ ngɛ suɔmi ɔ ma dla zugba nɛ ɔ hwɔɔ se he je ɔ, wa tsui nɔ ɔ wa mi. Mawu wo si ke: “Nihi nɛ peeɔ nɔ́ nɛ da a, zugba a maa pee a nɔ́ nɛ a maa hi nɔ daa.” (La 37:29) E ba mi kaa o maa piɛɛ “nihi nɛ peeɔ nɔ́ nɛ da” nɛ a maa hi zugba a nɔ kɛ ya neneene ɔ a he.

^ kk. 3 E ngɛ Baiblo ɔ mi ngɛ Fiɛlɔ 1:4.