Hagnente ty agnate’ao

FAGNONTENEA O TANORAO

Tena Filagne vao ty Ndaty Manao amy ty Vava?

Tena Filagne vao ty Ndaty Manao amy ty Vava?

 Nanao fagnadikadignagne tamy ty tanora 15 taogne hatrake amy ty 19 taogne ty Foibey Mialy amy ty Aretegne ta Etazonia agne. Ty an-tsasa’e teo ho eo amy iareo ro nirehake tie fa nanao amy ty vava. Hoe ty Sharlene Azam, mpanoratse i boke tihoey Oral Sex Is the New Goodnight Kiss: “Naho irehafa’o [miomba ty filagne atao amy ty vava] o tanorao, le mirehake iareo tie tsy mampagnino ty manao izay. Tsy tena filagne ty fihevera iareo aze.”

 Akore ty heve’o?

 Valeo tie eka ndra aha’a ty fagnonteneagne retoa:

  1.   Mete hivesatse vao ty somondrara raike naho manao amy ty vava?

    1.   Eka

    2.   Aha’a

  2.   Mete hahazoagne aretegne vao ty fanoagne filagne amy ty vava?

    1.   Eka

    2.   Aha’a

  3.   Tena filagne vao ty ndaty manao amy ty vava?

    1.   Eka

    2.   Aha’a

 Ino ty tena maregne?

 Ampitahao amy retoa ty toin-dreha’o:

  1.   Mete hivesatse vao ty somondrara raike naho manao amy ty vava?

     Vale’e: Aha’a. Izay ty mahavy aze maro ty ndaty mihevetse fa tsy mampagnino ty manao amy ty vava. Faie diso hevetse iareo.

  2.   Mete hahazoagne aretegne vao ty fanoagne filagne amy ty vava?

     Vale’e: Eka. Agnisa izay o tsinahiegneo, o areten-kolitse atao tihoe herpesio, o hepatitao (A ndra B), o SIDA-ao, o farasisao, foty ka ty amy i taovam-pananahagney eo.

  3.   Tena filagne vao ty ndaty manao amy ty vava?

     Vale’e: Eka. Filagne iaby ty itokavagne ze raha atao ampiasagne ty taovam-pananaha ty ndaty hafa. Agnisa izay ty firaisagne amy ty vava ndra amy ty lavam-piambesaragne naho ty fikasikasihagne ty maha lahilahy ndra ty maha ampela ty ndaty hafa.

 Nagnino zay ro mila fantaregne?

 Dineho ty andinin-teny tsiampeampe retoa:

 Hoe ty Baiboly: “Izao ty zoton’arofon’Andrianagnahare, le ... ty hifalia’areo ty fijangajangagne.”​—1 Tesalonianina 4:3.

 Manondro ty karazam-pilagne iaby atao ty ndaty tsy mpivaly ty rehake tam-boaloha’e tagne nadika tihoe “fijangajangagne.” Agnisa izay ty mikasikasike ty maha lahilahy ndra ty maha ampela ty ndaty hafa, naho ty manao amy ty vava ndra amy ty lavam-piambesaragne. Tena ho raty ty voka’e naho mijangajanga ty ndaty raike. Ty tena raty ama’e le ho simba ty fifandrambesa’e aman’Andrianagnahare.​—1 Petera 3:12.

 Hoe ty Baiboly: “Manota amy ty vata’e avao ze mpijangajanga.”​—1 Korintianina 6:18.

 Misy voka’e raty amy ty vatagne naho amy ty ara-pagnahy ty fanoagne filagne amy ty vava. Va’e hanimba fihetseham-po ka io. Hoe ty boke tihoe Talking Sex With Your Kids: “Tsy ty ndaty manao filagne mahazatse avao ro mahatsapa ho tsy misy dika’e, ndra manegnegne, ndra mahatsiaro ho mora hararaotegne. Sambe va’e hanagne fihetseham-po tsy mahafinaritse iaby ze ndaty manao filagne tsy ara-dalàna, ndra inogn’ino karazam-pilagne atao’e. Naho fa filagne, le filagne iaby.”

 Hoe ty Baiboly: “Izaho Jehovah ro Andrianagnahare’o, i magnanatse azo mba hahatreava’o hasoay.”​—Isaia 48:17.

 Mino vao rehe fa tena mahasoa o lalàn’Andrianagnahare miomba ty filagne reo? Sa mihevetse rehe tie maneretere reo? Eretsereto tie minday tobile rehe, le feno pilàke manoro azo ty toko’e homba’o ty amy i lalagne andehana’oy. Maneretere vao sa miaro azo ty fihevera’o i raha rey? Ino ty hiseho naho tsy miraharaha i raha rey rehe naho ty soafera hafa?

Misakagne azo tsy hanao ze tea’o hatao avao ty lalàna mifehe o mpinday tobile amy arabé ey naho fa minday tobile rehe faie miaro azo ka. Miaro azo hoe izay ka ty lalàn’Andrianagnahare, ndra tie tsy mienga azo hanao ty raha ila’e aza

 Hoe izay ka ty fitsipin’Andrianagnahare. Tsy maintsy hizaka ty voka ze raha atao’o rehe naho tsy miraharaha i raha rey. (Galatianina 6:7) Hoe ty boke tihoe Sex Smart: “Manjare tsy magnaja ty tegna’o rehe naho miala amy ty raha ninoa’o naho ty fitsipike norihe’o, le manao ze raha fa fanta’o tie tsy mete.” Faie naho mankatò ty fitsipin’Andrianagnahare rehe, le hotrea tie mahay magnambake ty soa naho ty raty, faie ty tena lahibey le tihoe tsy henjehe ty eretsere’o rehe.​—1 Petera 3:16.