Odpoveď z Biblie

 Krst je úplné ponorenie do vody. a V Biblii je veľa zmienok o krste. (Skutky 2:41) Píše sa v nej aj o krste Ježiša, ktorý bol ponorený do vody v rieke Jordán. (Matúš 3:13, 16) O niekoľko rokov bol jeden Etiópčan pokrstený vo vode blízko cesty, po ktorej išiel. (Skutky 8:36–40)

 Ježiš učil, že krst je jednou z požiadaviek na to, aby sa niekto mohol stať jeho nasledovníkom. (Matúš 28:19, 20) Túto myšlienku zopakoval aj apoštol Peter. (1. Petra 3:21)

V tomto článku sa dozviete

•  Význam krstu

•  Čo sa v Biblii píše o krstení novorodencov?

•  Čo znamená byť pokrstený v mene Otca, Syna a svätého ducha?

•  Je hriech dať sa znovu pokrstiť?

•  Iné krsty spomenuté v Biblii

•  Mylné predstavy o krste

 Význam krstu

 Krst je symbol alebo verejné vyjadrenie toho, že človek oľutoval svoje hriechy a sľúbil Bohu, že za každých okolností bude konať jeho vôľu. K tomu patrí aj to, že vo všetkom bude poslúchať Boha a Ježiša. Tí, ktorí sa dajú pokrstiť, začínajú kráčať po ceste, ktorá vedie k večnému životu.

 Ponorenie do vody je vhodným symbolom zmeny, ktorú človek vo svojom živote urobil. Prečo? V Biblii je krst prirovnaný k pochovaniu. (Rimanom 6:4; Kolosanom 2:12) Keď je človek úplne ponorený do vody, dáva tým najavo, že obrazne zomrel v tom zmysle, že pochoval svoj predchádzajúci spôsob života. Keď je z vody vynorený, symbolizuje to, že začína žiť nový život ako kresťan zasvätený Bohu.

 Čo sa v Biblii píše o krstení novorodencov?

 V Biblii sa nehovorí o tom, že by sa mali krstiť novorodenci. b

 Krstenie novorodencov teda nie je v súlade s tým, čo učí Biblia. Podľa Biblie ten, kto sa chce dať pokrstiť, musí spĺňať určité požiadavky. Napríklad musí rozumieť aspoň základným biblickým náukám a žiť podľa toho, čo učí Biblia. Musí tiež oľutovať svoje hriechy a v modlitbe zasvätiť svoj život Bohu. (Skutky 2:38, 41; 8:12) A to novorodenci nedokážu.

 Čo znamená byť pokrstený v mene Otca, Syna a svätého ducha?

 Ježiš svojim nasledovníkom povedal: „Robte učeníkov... krstite ich v mene Otca a Syna a svätého ducha a učte ich dodržiavať všetko, čo som vám prikázal.“ (Matúš 28:19, 20) Byť pokrstený „v mene“ Otca, Syna a svätého ducha znamená uznávať právomoc a postavenie Otca a Syna, ako aj úlohu Božieho svätého ducha. Výraz „v mene“ použil aj apoštol Peter, keď mužovi chromému od narodenia povedal: „V mene Ježiša Krista Nazaretského ti hovorím: Vstaň a choď!“ (Skutky 3:6) Peter tým uznal postavenie a právomoc Krista a pripísal mu zásluhu za toto zázračné uzdravenie.

•   „Otec“ je Boh Jehova. c Ako Stvoriteľ, Darca života a Všemohúci Boh má najvyššie postavenie a právomoc. (1. Mojžišova 17:1; Zjavenie 4:11)

•   „Syn“ je Ježiš Kristus, ktorý dal za nás svoj život. (Rimanom 6:23) No úžitok z toho môžeme mať, iba ak uznáme Ježišovu kľúčovú úlohu v Božom zámere s ľudstvom. Len tak môžeme byť zachránení. (Ján 14:6; 20:31; Skutky 4:8–12)

•   „Svätý duch“ je Božia sila v činnosti. d Boh použil svojho svätého ducha na to, aby všetko vytvoril a aby odovzdal posolstvá svojim prorokom a ďalším. Prostredníctvom neho tiež dáva život a svojim služobníkom dáva silu, aby konali jeho vôľu. (1. Mojžišova 1:2; Jób 33:4; Rimanom 15:18, 19) Boh svojím svätým duchom tiež viedol pisateľov Biblie, aby do nej zapísali jeho myšlienky. (2. Petra 1:21)

 Je hriech dať sa znovu pokrstiť?

 Veľa ľudí sa rozhodne zmeniť svoje náboženstvo. Ale čo ak predtým boli pokrstení vo svojom predošlom náboženstve? Dopustia sa hriechu, keď sa dajú znovu pokrstiť? Niektorí tvrdia, že áno, pretože veria, že to je význam slov z Efezanom 4:5, kde sa píše: „Je jeden Pán, jedna viera, jeden krst.“ Ale tento verš nehovorí o tom, že človek sa nemôže dať znovu pokrstiť. Prečo to môžeme povedať?

 Kontext. Apoštol Pavol v kontexte tohto verša hovorí, že praví kresťania by mali byť zjednotení v tom, čomu veria. (Efezanom 4:1–3, 16) Takáto jednota je možná len vďaka tomu, že nasledujú toho istého Pána, Ježiša Krista, majú tú istú vieru, čiže rovnaké porozumenie toho, čo učí Biblia, a spĺňajú rovnaké požiadavky na krst.

 Apoštol Pavol dokonca povzbudzoval niektorých, ktorí už boli pokrstení, aby sa dali pokrstiť znovu. Mali tak urobiť preto, lebo keď boli pokrstení, nerozumeli niektorým kresťanským náukám. (Skutky 19:1–5)

 Požiadavky na krst. Aby náš krst Boh schvaľoval, musíme mať presné poznanie biblickej pravdy. (1. Timotejovi 2:3, 4) Ak je niekto pokrstený, ale verí niečomu, čo nie je v súlade s Bibliou, jeho krst Boh nemôže prijať. (Ján 4:23, 24) Hoci to ten človek myslel úprimne, nebol pokrstený „podľa presného poznania“. (Rimanom 10:2) Aby jeho krst Boh prijal, musí spoznať biblickú pravdu, žiť podľa nej, zasvätiť Bohu svoj život a dať sa znovu pokrstiť. V takomto prípade nie je hriech dať sa pokrstiť znovu. Práve naopak, je to správny krok.

 Iné krsty spomenuté v Biblii

 Biblia spomína aj ďalšie krsty, ktoré majú iný význam ako krst Ježišových nasledovníkov, ktorý prebieha úplným ponorením do vody. Pozrime sa na niektoré z nich.

 Krst, ktorým krstil Ján Krstiteľ. e Keď Židia a židovskí prozelyti prichádzali za Jánom, aby ich pokrstil, dali tým najavo svoje pokánie z hriechov proti mojžišovskému Zákonu. To bol Zákon, ktorý dal Boh Izraelitom prostredníctvom Mojžiša. Jánov krst pomohol ľuďom, aby boli pripravení rozpoznať a prijať Mesiáša, Ježiša z Nazareta. (Lukáš 1:13–17; 3:2, 3; Skutky 19:4)

 Ježišov krst. Ježiša pokrstil Ján Krstiteľ. Ale jeho krst bol iný ako ostatné, pretože Ježiš bol dokonalý a nedopustil sa žiadneho hriechu. (1. Petra 2:21, 22) Jeho krst teda nezahŕňal pokánie alebo „prosbu k Bohu o dobré svedomie“. (1. Petra 3:21) Skôr tým ukázal, že svoj život dáva do Božích rúk a že bude konať jeho vôľu ako predpovedaný Mesiáš, čiže Kristus. K tomu patrilo aj obetovať za nás svoj život. (Hebrejom 10:7–10)

 Krst svätým duchom. O tomto krste hovoril Ján Krstiteľ aj Ježiš Kristus. (Matúš 3:11; Lukáš 3:16; Skutky 1:1–5) Nie je to to isté ako krst v mene svätého ducha. (Matúš 28:19) Prečo?

 Iba obmedzený počet Ježišových nasledovníkov je pokrstených svätým duchom. Sú to tí, ktorí sú pomazaní svätým duchom, pretože ich Boh vybral, aby slúžili s Ježišom Kristom v nebi ako králi a kňazi nad zemou. f (1. Petra 1:3, 4; Zjavenie 5:9, 10) Budú vládnuť nad miliónmi Ježišových nasledovníkov, ktorí majú nádej na večný život v raji na zemi. (Matúš 5:5; Lukáš 23:43)

 Krst v Ježiša Krista a v jeho smrť. Tí, ktorí sú pokrstení svätým duchom, sú tiež „pokrstení v Krista Ježiša“. (Rimanom 6:3) Preto sa aj tento krst vzťahuje na Ježišových pomazaných nasledovníkov, ktorí budú spolu s ním vládnuť v nebi. Tí, ktorí sú pokrstení v Ježiša, sa stávajú súčasťou zboru pomazaných kresťanov. Ježiš je Hlavou a oni sú telom. (1. Korinťanom 12:12, 13, 27; Kolosanom 1:18)

 Pomazaní kresťania sú tiež „pokrstení v [Ježišovu] smrť“. (Rimanom 6:3, 4) Napodobňujú Ježiša a žijú obetavým spôsobom života. Vo všetkom poslúchajú Boha a tak ako Ježiš sa vzdali nádeje na večný život na zemi. Tento ich symbolický krst je ukončený, keď zomrú a sú vzkriesení, aby žili v nebi ako duchovné bytosti. (Rimanom 6:5; 1. Korinťanom 15:42–44)

 Krst ohňom. Ján Krstiteľ povedal: „[Ježiš] vás bude krstiť svätým duchom a ohňom. Má v ruke vejačku a vyčistí svoje mlatovisko. Pšenicu zhromaždí do sýpky, ale plevy spáli neuhasiteľným ohňom.“ (Matúš 3:11, 12) Čo Ján myslel týmto obrazným vyjadrením? Všimnite si, že hovorí o dvoch odlišných krstoch – o krste ohňom a o krste svätým duchom.

 Pšenica predstavuje tých, ktorí počúvajú Ježiša a poslúchajú ho a môžu byť pokrstení svätým duchom. Plevy predstavujú tých, ktorí neposlúchajú Ježiša. Tí budú pokrstení ohňom, čo znamená, že budú navždy zničení. (Matúš 3:7–12; Lukáš 3:16, 17)