1., 2. a) Akú nepríjemnú povinnosť si musel Eliáš splniť? b) V čom boli Achab a Eliáš takí odlišní?

ELIÁŠ túži byť sám so svojím nebeským Otcom. Je však obklopený davom ľudí, ktorí práve videli, ako tento pravý Boží prorok privolal oheň z neba, a mnohí nepochybne túžili votrieť sa mu do priazne. Prv než mohol Eliáš znovu vystúpiť na vrchol Karmela, aby sa nikým nerušený pomodlil k Jehovovi, musel si splniť ešte jednu nepríjemnú povinnosť — prehovoriť s kráľom Achabom.

² Ťažko si vieme predstaviť dvoch ľudí, ktorí by boli odlišnejší. Achab, odetý v prepychovom kráľovskom rúchu, bol chamtivý slaboch a odpadlík. Eliáš mal na sebe úradný odev proroka — prostý plášť zo zvieracej kože alebo z látky utkanej z ťavej či kozej srsti. Bol to odvážny, rýdzi muž so silnou vierou. Tento deň, ktorý sa teraz chýlil ku koncu, už odhalil veľa o charaktere každého z nich.

3., 4. a) Prečo to bol pre Achaba a ďalších ctiteľov Baala veľmi zlý deň? b) O akých otázkach budeme uvažovať v tejto kapitole?

³ Pre Achaba a ďalších ctiteľov Baala to bol veľmi zlý deň. Pohanské náboženstvo, ktoré Achab a jeho manželka, kráľovná Jezábel, presadzovali v desaťkmeňovom izraelskom kráľovstve, dostalo tvrdý úder. Kult Baala bol odhalený ako podvod. Tento neživý boh nedokázal zapáliť ani obyčajný oheň, hoci jeho proroci sa ho zo všetkých síl snažili uprosiť zúfalým volaním, divokým tancom a rituálnym prelievaním vlastnej krvi. A nedokázal ani zachrániť tých 450 mužov pred zaslúženou popravou. Ale tento falošný boh zlyhal ešte v niečom inom a teraz sa to malo jasne ukázať. Už viac než tri roky Baalovi proroci úpenlivo prosia svojho boha, aby ukončil sucho, ktoré postihlo krajinu, ale Baal s tým nebol schopný nič urobiť. Zakrátko sám Jehova ukončí sucho a dokáže, že on je pravý Boh. (1. Kráľ. 16:30–17:1; 18:1–40)

 ⁴ Kedy však bude Jehova konať? Čo bude Eliáš dovtedy robiť? A čo sa môžeme naučiť od tohto muža viery? To zistíme, keď sa pozrieme, čo sa dialo ďalej. (Prečítajte 1. Kráľov 18:41–46.)

5. Čo povedal Eliáš Achabovi a z čoho môžeme usúdiť, že sa Achab z udalostí, ktoré sa v ten deň odohrali, nepoučil?

⁵ Eliáš teda prichádza k Achabovi a hovorí mu: „Vyjdi, jedz a pi, lebo sa ozýva hluk lejaka.“ Poučil sa tento skazený kráľ z toho, čo sa v ten deň odohralo? Biblia o tom priamo nehovorí. V správe však nenachádzame nič, čo by nasvedčovalo tomu, že by sa Achab kajal, ani slovko o tom, že by prosil proroka, aby mu pomohol priblížiť sa k Jehovovi a získať jeho odpustenie. Nie, Achab jednoducho „vyšiel, aby jedol a pil“. (1. Kráľ. 18:41, 42) A čo Eliáš?

6., 7. O čo sa Eliáš modlil a prečo?

⁶ „Eliáš, ten vyšiel na vrchol Karmela a prikrčil sa k zemi a držal tvár medzi kolenami.“ Zatiaľ čo Achab si šiel naplniť brucho, Eliášovi sa naskytla možnosť pomodliť sa k svojmu nebeskému Otcovi. Všimni si tú pokornú polohu, ktorá je tu opísaná — Eliáš kľačí na zemi a hlavu má sklonenú tak nízko, že má tvár takmer  pri kolenách. Prečo tam Eliáš takto kľačal? Nemusíme veľmi hádať. Biblia v Jakubovi 5:18 hovorí, že Eliáš sa modlil o skončenie sucha, a pravdepodobne práve takúto modlitbu predložil na vrchole Karmela.

⁷ Jehova už predtým povedal: „Som rozhodnutý, že dám dážď na povrch zeme.“ ​(1. Kráľ. 18:1) Eliáš teda vedel, aká je Jehovova vôľa, a modlil sa o to, aby sa uskutočnila, podobne ako to učil Ježiš svojich nasledovníkov asi o tisíc rokov neskôr. (Mat. 6:9, 10)

8. Čo sa od Eliáša učíme o modlitbe?

⁸ Od Eliáša sa môžeme o modlitbe veľa naučiť. V jeho myšlienkach bolo na prvom mieste uskutočnenie Božej vôle. Keď sa modlíme, mali by sme pamätať na to, že Boh „nás počuje, nech prosíme o čokoľvek podľa jeho vôle“. (1. Jána 5:14) To znamená, že ak majú byť naše modlitby Bohu prijateľné, musíme vedieť, aká je Božia vôľa — čo je určite dobrý dôvod na to, aby bolo štúdium Biblie neoddeliteľnou súčasťou nášho každodenného života. Eliáš chcel, aby sa skončilo sucho, určite aj preto, lebo obyvateľom jeho domoviny spôsobovalo mnoho utrpenia. A po zázraku, ktorý Jehova v ten deň vykonal, Eliášovo srdce nepochybne prekypovalo vďačnosťou. Istotne chceme, aby sa aj z našich modlitieb zračila úprimná vďačnosť a záujem o blaho druhých. (Prečítajte 2. Korinťanom 1:11; Filipanom 4:6.)

9. a) Aký pokyn dal Eliáš svojmu slúžiacemu? b) O akých dvoch Eliášových vlastnostiach budeme uvažovať?

⁹ Eliáš vôbec nepochyboval o tom, že Jehova sucho ukončí, ale nevedel, kedy sa to stane. Čo teda Eliáš zatiaľ robil? Všimni si, čo hovorí biblická správa: „Povedal svojmu slúžiacemu: ‚Vyjdi prosím. Pozeraj sa smerom na more.‘ Vyšiel teda a pozrel sa a nato povedal: ‚Nie je tam vôbec nič.‘ A ďalej povedal: ‚Choď späť‘, sedemkrát.“ ​(1. Kráľ. 18:43) Pouvažujme o tom, aké poučenie si môžeme vziať z Eliášovho príkladu. Najprv si všimnime, akú dôveru prejavil. Potom sa zameriame na to, ako dal svojím počínaním najavo bdelosť.

10., 11. a) Ako dal Eliáš najavo, že dôveruje Jehovovmu sľubu? b) Prečo môžeme mať aj my podobnú dôveru?

¹⁰ Keďže Eliáš plne dôveroval Jehovovmu sľubu, dychtivo vyhliadal nejaký náznak, že Jehova sa chystá konať. Preto posiela  svojho slúžiaceho na vyvýšené miesto, aby sa pozrel, či na obzore nezbadá nejaké znamenie toho, že sa blíži dážď. Keď sa slúžiaci vráti, prináša nie práve optimistickú správu: „Nie je tam vôbec nič.“ Obloha je jasná a na obzore ani obláčika. Ale počkať, niečo tu nesedí. Nepovedal Eliáš krátko predtým kráľovi Achabovi, že „sa ozýva hluk lejaka“? Ako mohol niečo také povedať, keď na oblohe neboli žiadne dažďové oblaky?

¹¹ Eliáš vedel, čo Jehova sľúbil. Ako Jehovov prorok a zástupca mal plnú dôveru, že jeho Boh splní svoje slovo. Bol si tým natoľko istý, že akoby už počul hluk lejaka. Možno nám to pripomína, čo sa v Biblii píše o Mojžišovi: „Zostal pevný, akoby videl Toho, ktorý je neviditeľný.“ Je aj pre teba Boh taký skutočný? Jehova nám poskytuje množstvo dôvodov na to, aby sme v neho a v jeho sľuby mohli prejavovať takú pevnú vieru a dôveru. (Hebr. 11:1, 27)

12. Ako Eliáš prejavil bdelosť a ako zareagoval na správu, že na obzore je malý obláčik?

¹² Všimnime si teraz, ako Eliáš prejavil bdelosť. Svojho slúžiaceho poslal pozrieť sa na obzor nie raz či dva razy, ale až sedem ráz! Možno to slúžiaceho unavovalo, že musel chodiť tam a späť, ale Eliáš sa nevzdával — stále dychtivo čakal na nejaké znamenie. Konečne na siedmy raz podal slúžiaci takúto správu: „Pozri, z mora vystupuje obláčik ako mužská dlaň.“ Vieš si predstaviť, ako slúžiaci vystiera ruku a dlaňou meria veľkosť obláčika, ktorý na obzore vystupuje nad Veľkým morom? Naňho tento malý obláčik možno nerobí veľký dojem, no pre Eliáša má veľký význam. Dáva svojmu slúžiacemu naliehavý pokyn: „Vyjdi, povedz Achabovi: ‚Zapriahni! A zídi, aby ťa nezadržal lejak!‘“ ​(1. Kráľ. 18:44)

13., 14. a) Ako môžeme napodobniť Eliášovu bdelosť? b) Aké dôvody máme na to, aby sme konali s vedomím naliehavosti?

¹³ Aj v tomto je pre nás Eliáš vynikajúcim príkladom. My takisto žijeme v čase, keď Boh bude zakrátko konať, aby uskutočnil svoje predsavzatie. Eliáš očakával koniec sucha. Boží služobníci dnes očakávajú koniec tohto skazeného systému vecí. (1. Jána 2:17) Tak ako Eliáš, aj my musíme neustále zostávať bdelí, až kým Boh Jehova nezačne konať. Boží Syn, Ježiš, svojim nasledovníkom radil: „Zostaňte bdelí, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán.“ ​(Mat. 24:42) Chcel tým Ježiš povedať, že jeho nasledovníci nebudú mať ani potuchy o tom, kedy príde koniec? Nie, pretože detailne opísal, ako bude vyzerať svet v dňoch, ktoré povedú ku koncu. Spĺňanie tohto podrobného znamenia „záveru  systému vecí“ môžeme vidieť na vlastné oči. (Prečítajte Matúša 24:3–7.)

¹⁴ Každá časť tohto zloženého znamenia poskytuje mocný, presvedčivý dôkaz, že koniec je blízko. Sú tieto dôkazy pre nás dostatočnou motiváciou na to, aby sme slúžili Jehovovi s vedomím naliehavosti? Eliášovi stačil jeden jediný obláčik na obzore, aby bol presvedčený, že Jehova sa chystá konať. Splnili sa jeho očakávania alebo bol tento verný prorok nakoniec sklamaný?

15., 16. a) Ako začali udalosti naberať rýchly spád? b) O čom možno Eliáš uvažoval v súvislosti s Achabom?

¹⁵ Správa ďalej hovorí: „Medzitým sa stalo, že sa nebesia zatmeli oblakmi a nastal vietor a veľký lejak. A Achab stále šiel a dostal sa do Jezreela.“ ​(1. Kráľ. 18:45) Udalosti začínajú naberať rýchly spád. Kým Eliášov slúžiaci odovzdáva Achabovi posolstvo od proroka, obláčik sa mení na množstvo tmavých mračien a obloha sa zaťahuje. Dvíha sa silný vietor. Po tri a pol roku izraelskú krajinu konečne zvlažuje dážď! Vyprahnutá pôda smädno vpíja dažďové kvapky. Keď sa z dažďa stáva lejak, rieka Kišon sa vylieva z brehov a nepochybne zmýva krv popravených Baalových prorokov. A spurní Izraeliti majú teraz možnosť zmyť hroznú poškvrnu, ktorú v tejto krajine zanechalo uctievanie Baala.

¹⁶ Prorok Eliáš v to určite dúfal! A možno tiež uvažoval, ako na všetky tie dramatické udalosti zareaguje kráľ Achab. Bude sa kajať a odvráti sa od uctievania Baala, ktorým bola celá izraelská krajina zamorená? Udalosti toho dňa mohli byť preňho mocným podnetom na zmenu. Pravdaže, nemôžeme vedieť, akým smerom sa v tej chvíli uberali Achabove myšlienky. Správa nám hovorí iba to, že kráľ „stále šiel a dostal sa do Jezreela“. Vzal si Achab z toho všetkého nejaké poučenie? Bol rozhodnutý zmeniť svoj život? Z neskorších udalostí je zrejmé, že nie. Tento deň sa však pre Achaba ešte neskončil — ale ani pre Eliáša.

17., 18. Čo Eliáš zažil na ceste z vrchu Karmel do Jezreela a prečo to bolo pozoruhodné? (Pozri aj poznámku pod čiarou.)

 ¹⁷ Jehovov prorok sa vydáva tou istou cestou, po ktorej išiel Achab. Čaká ho dlhá cesta za tmy a dažďa. Ale potom sa udeje niečo nezvyčajné.

¹⁸ Čítame: „Na Eliášovi bola samotná Jehovova ruka, takže si opásal boky a bežal celou cestou do Jezreela pred Achabom.“ ​(1. Kráľ. 18:46) Je zjavné, že „samotná Jehovova ruka“ pôsobila na Eliáša mimoriadnym spôsobom. Do Jezreela bolo odtiaľ asi 30 kilometrov a Eliáš už nebol žiaden mladík. * Predstav si, ako si tento prorok zakaše svoj dlhý odev, aby sa mu ľahšie utekalo, a potom beží po premočenej ceste — beží tak rýchlo, že dostihne kráľovský voz a dokonca ho predbehne!

19. a) Aké proroctvá sa nám možno vybavia v mysli, keď čítame o tom, že Jehova dal Eliášovi mimoriadnu silu a výdrž? b) Čím si bol Eliáš určite istý, keď bežal do Jezreela?

¹⁹ Eliáš musel cítiť, že mu Jehova žehná! Mal takú silu, vitalitu a výdrž, akú možno necítil ani za mladi. Musel to byť preňho nezabudnuteľný zážitok. Možno sa ti pri tom v mysli vybavia proroctvá, ktoré hovoria, že v prichádzajúcom pozemskom raji budú Boží verní služobníci úplne zdraví a plní síl. (Prečítajte Izaiáša 35:6; Luk. 23:43) Keď Eliáš uháňal po tej rozbahnenej ceste, určite si bol istý, že má schválenie svojho Otca, jediného pravého Boha, Jehovu.

20. Ako môžeme získať Jehovove požehnania?

²⁰ Jehova veľmi túži žehnať nám. Preto robme všetko, čo môžeme, aby sme jeho požehnania získali. A jeho požehnania sú hodné akejkoľvek námahy. Tak ako Eliáš, aj my musíme byť bdelí a pozorne si všímať mocné dôkazy, ktoré svedčia o tom, že Jehova sa v tejto nebezpečnej a naliehavej dobe chystá konať. A rovnako ako Eliáš, aj my máme všetky dôvody na to, aby sme plne dôverovali Jehovovým sľubom, lebo on je „Bohom pravdy“. (Žalm 31:5)