Zranenie, ktoré som v ringu spôsobil svojmu partnerovi, bolo vážnejšie, ako som očakával. Nechtiac som mu kopol do nosa. Mal som výčitky a začal som pochybovať o tom, či by som sa mal bojovým umeniam venovať ďalej. Ale prečo ma táto chyba podnietila pochybovať o športe, ktorému som sa zanietene venoval už mnoho rokov? Najprv však pár slov o tom, ako som s bojovými umeniami začal.

 Vyrastal som neďaleko mesta Buffalo v americkom štáte New York v pokojnej a nábožnej katolíckej rodine. Chodil som do katolíckych škôl a bol som miništrantom. Rodičia si želali, aby sa mne aj mojej sestre v živote darilo. Preto súhlasili s tým, že ak budem mať dobré známky, po vyučovaní sa môžem venovať športu alebo chodiť na brigády. To mi už v mladosti pomohlo získať sebadisciplínu.

 Keď som mal 17 rokov, začal som sa venovať bojovým umeniam. Mnoho rokov som denne trénoval tri hodiny, šesť dní v týždni. Každý týždeň som si okrem toho celé hodiny v mysli premietal pohyby a techniku a pozeral som si videá, ako sa zlepšiť. Rád som trénoval so zaviazanými očami, dokonca aj pri tréningu so zbraňami. Jediným úderom ruky som dokázal zlomiť dosku alebo tehlu. Na súťažiach som sa umiestňoval vysoko v rebríčkoch a získaval som cenné trofeje. Bojové umenia sa stali pre mňa najdôležitejšou vecou v živote.

 Myslel som si, že som úspešný. Ukončil som univerzitu s vyznamenaním. Pracoval som pre jednu veľkú spoločnosť ako inžinier počítačových systémov. Užíval som si firemné výhody, mal som dom aj priateľku. Môj život síce vyzeral navonok skvelo, ale stále ma trápilo veľa otázok o živote.

 V snahe nájsť odpovede na svoje otázky som začal dvakrát za týždeň chodiť do kostola a modlil som sa k Bohu o pomoc. Potom som mal s jedným priateľom rozhovor, ktorý mi zmenil život. „Premýšľal si niekedy o tom, prečo tu vlastne sme?“ spýtal som sa ho. Pokračoval som: „Je tak veľa problémov a tak veľa nespravodlivosti!“ Povedal mi, že aj on mal podobné otázky a že našiel uspokojivé odpovede v Biblii. Dal mi knihu Môžeš žiť navždy v pozemskom raji. a Vysvetlil mi, že študoval Bibliu s Jehovovými svedkami. Najprv som váhal, keďže som si myslel, že by som nemal čítať literatúru iného náboženstva. Ale tak veľmi som túžil nájsť odpovede na svoje otázky, že som sa rozhodol pozrieť sa, či to, čo svedkovia hovoria, dáva zmysel.

 Prekvapilo ma, keď som zistil, čo Biblia naozaj hovorí. Zistil som, že Božím pôvodným zámerom bolo, aby ľudia žili navždy v raji na zemi, a že tento zámer sa nezmenil. (1. Mojžišova 1:28) Žasol som, keď som uvidel Božie meno Jehova v svojej vlastnej Biblii, v Biblii kráľa Jakuba, a keď som zistil, že o posvätenie tohto mena som sa modlil, keď som odriekal modlitbu Otčenáš. (Žalm 83:18; Matúš 6:9) Konečne som pochopil, prečo Boh dočasne pripúšťa utrpenie. Všetko, čo som sa dozvedel, bolo také logické! Bol som nadšený.

 Nikdy nezabudnem, ako som sa cítil, keď som začal chodiť na zhromaždenia Jehovových svedkov. Každý bol ku mne priateľský a chcel poznať moje meno. Na mojom prvom zhromaždení som si vypočul mimoriadnu verejnú prednášku o modlitbách, ktoré Boh vypočúva. Táto téma ma zaujala, lebo som sa už dlho modlil k Bohu o pomoc. Ďalším zhromaždením bola Slávnosť na pamiatku Ježišovej smrti. Na týchto zhromaždeniach ma udivovalo, že aj deti sledujú biblické texty vo svojich Bibliách. Spočiatku som nevedel, ako tieto texty nájsť, ale svedkovia mi veľmi pomáhali a učili ma, ako používať Bibliu.

 Na ďalších zhromaždeniach som stále viac obdivoval vysokú kvalitu vyučovania. Na každom zhromaždení som sa veľa naučil a vždy som odchádzal povzbudený a osviežený. Potom som dostal ponuku osobného štúdia Biblie.

 To, čo som videl medzi Jehovovými svedkami, ostro kontrastovalo s tým, na čo som bol zvyknutý vo svojej cirkvi. Zistil som, že je to jednotná skupina úprimných ľudí, ktorí sa veľmi snažia páčiť Bohu. Bol som stále viac presvedčený, že majú vzájomnú lásku, ktorá je poznávacím znakom pravých kresťanov. (Ján 13:35)

 Čím viac som študoval Bibliu, tým viac zmien som robil, lebo som chcel žiť podľa biblických noriem. No myslel som si, že sa nikdy nedokážem vzdať bojových umení. Rád som trénoval a súťažil. Keď som sa zveril svedkovi, ktorý so mnou študoval Bibliu, láskavo ma uistil: „Len ďalej študuj a som si istý, že urobíš správne rozhodnutie.“ Presne to som potreboval počuť. Čím viac som študoval, tým viac som sa chcel páčiť Bohu Jehovovi.

 Obrat u mňa nastal vtedy, keď došlo k incidentu, ktorý som opísal v úvode. Vtedy som nechtiac udrel partnera v ringu do nosa. Táto situácia ma podnietila zamyslieť sa, či môžem byť mierumilovným Kristovým nasledovníkom, ak sa budem ďalej venovať bojovým umeniam. Dozvedel som sa, že v Izaiášovi 2:3, 4 bolo predpovedané, že tí, ktorí sa držia Jehovových rád, sa už viac „nebudú učiť bojovať“. A Ježiš učil ľudí, aby nespravodlivosť neriešili násilím. (Matúš 26:52) Preto som sa prestal venovať športu, ktorý som tak miloval.

 Potom som si v súlade s biblickou radou dal za cieľ „cvičiť sa v oddanosti Bohu“. (1. Timotejovi 4:7) Všetok čas a úsilie, ktoré som predtým venoval bojovým umeniam, som teraz investoval do duchovných vecí. Moja priateľka nesúhlasila s tým, čo som sa učil z Biblie, a tak sme sa rozišli. Dňa 24. januára 1987 som bol pokrstený ako Jehovov svedok. Krátko nato som začal slúžiť celým časom a učiť iných o Biblii. Odvtedy som v službe celým časom a nejaký čas som slúžil aj vo svetovom ústredí Jehovových svedkov v New Yorku.

 Teraz, keď poznám pravdu o Bohu, som zistil, čo mi v živote chýbalo. Už necítim prázdnotu. Naopak, môj život má zmysel a cieľ, mám skutočnú nádej do budúcnosti a som naozaj šťastný. Ešte stále pravidelne cvičím, ale šport už nie je pre mňa najdôležitejší. Mojím hlavným cieľom v živote je slúžiť Bohu Jehovovi.

 Keď som sa venoval bojovým umeniam, stále som si všímal ľudí vo svojom okolí a myslel som na to, ako sa obrániť, keby na mňa niekto zaútočil. Aj dnes si všímam ľudí vo svojom okolí, ale robím to z iného dôvodu – aby som im pomohol. Biblia ma naučila dávať a pomohla mi stať sa lepším manželom mojej krásnej manželky Brendy.

 Bojové umenia boli mojou vášňou. No vymenil som ich za niečo lepšie. Biblia to veľmi dobre vystihuje slovami: „Telesné cvičenie je užitočné len na niečo, ale oddanosť Bohu je užitočná na všetko a závisí od nej náš terajší i budúci život.“ ​(1. Timotejovi 4:8)