Habu̱ ma gi tini te hutsʼi

¿Te kamfri yä testigo rä Jeoba?

¿Te kamfri yä testigo rä Jeoba?

Yä testigo rä Jeoba di o̱the ntsꞌe̱di po di pe̱he näꞌä bi ꞌñudi rä Hesu ngu bi me̱fi yä apostol. Nunä artikulo udi nꞌa tu̱i de näꞌä di kamfrihe.

  1.   Äjuä. Di xo̱kämbenihe Jeoba näꞌä rä Zi Dada mäjuäni, näꞌä toꞌo xi rä ñhetsꞌi ꞌne bi hyoki gatꞌho yä tꞌo̱tꞌe (Salmo 83:18; Revelación [Apocalipsis] 4:11). Go geꞌä rä Äjuä Abraan, Moises ꞌne rä Hesu (Éxodo 3:6; 32:11; Juan 20:17).

  2.   Rä Mäkä Tꞌofo. Di Kamfrihe ge rä Mäkä Tꞌofo, geꞌä rä Noya Äjuä pa yä jäꞌi (Juan 17:17; 2 Timoteo 3:16). Mä jamfrihe xä thäi ha nuꞌu̱ 66 yä mfistꞌofo nuꞌu̱ ehe ha rä Ndäxjua Testamento ꞌne rä Rꞌayꞌo Testamento. Nꞌa rä xahnäte mi rä thuhu Jason BeDuhn bi ꞌñenä de yä testigo rä Jeoba «näꞌä kamfri ꞌne näꞌä pe̱fi xä hñäi de rä Mäkä Tꞌofo, ꞌne hingi paati näꞌä hutsꞌi nixi huxäse̱ de yä mfeni». a

     Mäske di kamfrihe gatꞌho rä Mäkä Tꞌofo, hindä fundamentalistahe. Di ntiendehe ge rꞌa yä testo de rä Mäkä Tꞌofo usa rꞌa yä simbolo pa dä representa märꞌa yä tꞌo̱tꞌe, hänge hingi tsa gä mäñhe ge gatꞌho ri bo̱ni ja ngu hutsꞌi (Revelación 1:1).

  3.   Rä Hesu. Di de̱mbäbihe yä ntꞌudi ꞌne rä kꞌoi rä Hesu, ꞌnehe di umbäbihe rä tꞌekꞌei ngeꞌä geꞌä mä Ñäntehe ꞌne ngeꞌä rä Tꞌu Äjuä (Mateo 20:28; Hechos 5:31). Hänge dä za gä mäñhe ge dä kristianuhe (Hechos 11:26). Rä Mäkä Tꞌofo hingi udi ge ja nꞌa rä trinida, nixi udi ge rä Hesu geꞌä Äjuä näꞌä pe̱ꞌtsi gatꞌho rä tsꞌe̱di.

  4.   Rä Tsꞌu̱tꞌhui Äjuä. Geꞌä nꞌa gobiernu bi ja ha mähetsꞌi; hingä nꞌa rä tꞌo̱tꞌe näꞌä ja ha yä koraso yä kristianu. Nunä gobiernu ma dä huati gatꞌho nuꞌu̱ yä tsꞌu̱tꞌhui ja mäpaya ꞌne ma dä japi dä tꞌo̱tꞌe rä bolunta Jeoba ha gatꞌho rä Xiꞌmhai (Daniel 2:44; Mateo 6:9, 10). Mänꞌitꞌho ma dä kumpli nuya yä profesia ngeꞌä ya di ꞌmu̱hu̱ ha yä gäxä pa (2 Timoteo 3:1-5; Mateo 24:3-14).

     Rä Hesu geꞌä rä Ndä de näꞌä rä Tsꞌu̱tꞌhui Äjuä bi ja ha mähetsꞌi ꞌne bi mu̱di bi mända dende rä je̱ya 1914 (Revelación 11:15).

  5.   Rä Ñänte. Ko näꞌä rä te bi uni rä Hesu, yä jäꞌi pe̱ꞌtsi nꞌa rä humu̱i ge ya hingä ma dä du nixi dä me̱ꞌtsi rä tsꞌoki (Mateo 20:28; Hechos 4:12). Pa dä hñäni yä jäꞌi nuꞌu̱ yä jäpi, mähyoni dä me̱ꞌspäbi rä jamfri rä Hesu, dä paati yä mꞌu̱i ꞌne dä nku̱ꞌmdehe (Mateo 28:19, 20; Juan 3:16; Hechos 3:19, 20). Näꞌä pe̱fi yä jäꞌi ma dä ꞌñudi mu̱ xa mäjuäni pe̱ꞌtsi rä jamfri (Santiago 2:24, 26). Pe hinto ma dä hñäni nuꞌu̱ yä jäpi ngeꞌä go xä dähä, ho̱nse̱ ma dä hñäni po näꞌä «rä dängä mhäte Äjuä» (Gálatas 2:16, 21).

  6.   Mähetsꞌi. Jeoba, Ñhesukristo ꞌne nuꞌu̱ yä hogä e̱nxe̱ Äjuä, bi ꞌmu̱i mähetsꞌi (Salmo 103:19-21; Hechos 7:55). b Ho̱nse̱ 144.000 yä jäꞌi ma dä ma mähetsꞌi, pa dä ndä mähye̱gi ko rä Hesu ha rä Tsꞌu̱tꞌhui Äjuä (Daniel 7:27; 2 Timoteo 2:12; Revelación 5:9, 10; 14:1, 3).

  7.   Rä Xiꞌmhai. Äjuä bi hyoki rä Xiꞌmhai pa dä ꞌmu̱i yä jäꞌi pa nzäntho (Salmo 104:5; 115:16; Eclesiastés 1:4). Jeoba ma dä jäpi nuꞌu̱ yä jäꞌi yä hogä yꞌo̱de ko nꞌa rä hogä nzaki ꞌne ma dä mꞌu̱i ha nꞌa rä uädri nuua ha rä Xiꞌmhai pa nzäntho (Salmo 37:11, 34).

  8.   Rä ntsꞌomꞌu̱i ꞌne rä sufrimiento. Rä Mäkä Tꞌofo mää ge nꞌa rä e̱nxe̱ bi nju̱tsꞌi kontra Äjuä. Njabu̱ bi mu̱di bi nja rä ntsꞌomꞌu̱i ꞌne rä sufrimiento (Juan 8:44). Nunä tsꞌo e̱nxe̱, mꞌe̱fa de bi hyatꞌi Adan ꞌne Eba pa bi nkontraui Äjuä ꞌnehe, bi fädi ngu rä Zithu ꞌne rä Diablo. Dende geꞌmu̱, rä mexiꞌmhai xä me̱ꞌtsi ndunthi yä xuñha (Génesis 3:1-6; Romanos 5:12). ¿Hanja ma xä ꞌñudi Jeoba ge näꞌä xki mää rä Zithu hingä mäjuäni? Näꞌä bi hyopi dä nja rä ntsꞌomꞌu̱i ꞌne rä sufrimiento po nꞌa hängu rä tiempo, pe hingä ma dä njabu̱ nzäntho.

  9.   Rä du. Nuꞌmu̱ tu nꞌa rä jäꞌi, hiñhabu̱ pa (Salmo 146:4; Eclesiastés 9:5, 10). Nuꞌu̱ yä jäꞌi xä du, himbi sufri ha rä nidu.

     Äjuä ma dä gu̱tsꞌi yä mꞌotho yä miyon nuꞌu̱ yä jäꞌi xä du (Hechos 24:15). Pe nuꞌu̱ ma dä nangi de rä du, mu̱ hindä ne dä me̱päbi Äjuä, ma dä du mänꞌaki pe nubye̱ pa nzäntho (Apocalipsis 20:14, 15).

  10.   Rä familia. Ja ngu bi hñutsꞌi Äjuä dende ri mu̱di, rä nthäti ho̱nse̱ di tꞌo̱tꞌe entre nꞌa rä ñꞌo̱ho̱ ꞌne nꞌa rä ꞌme̱hñä, ꞌne ho̱nse̱ dä za dä diborsia nuꞌmu̱ nꞌa de geꞌu̱ dä mꞌe̱ngui mä nꞌa rä jäꞌi (Mateo 19:4-9). Di kamfrihe ge nuꞌu̱ yä tsꞌofo uni rä Mäkä Tꞌofo fatsꞌi yä familia pa dä me̱ꞌtsi rä johya (Efesios 5:22-6:1).

  11.   Hanja di xo̱kämbenihe Äjuä. Hindi usahe rä ponza nixi märꞌa yä imagen o yä santo (Deuteronomio 4:15-19; 1 Juan 5:21). Gehya rꞌa de nuꞌu̱ yä tꞌo̱tꞌe di pe̱fihe:

  12.   Mä organisasionhe. Di ꞌmu̱he organisado ha yä mhuntsꞌi. Ha kada nꞌa rä mhuntsꞌi ja yä ansiano ge di sugägihe, gatꞌho di mpe̱fi mähye̱gi ꞌne hinto mänꞌa di mända nixi häni nꞌa rä njutꞌi po näꞌä pe̱fi (Mateo 10:8; 23:8). Hindi unihe rä diesmo nixi di adihe rä bojä (2 Corintios 9:7). Mä ꞌme̱fihe di tꞌo̱tꞌe po mädee de nuꞌu̱ yä donäsio di unihe de mä boluntase̱he.

     Ja nꞌa rä grupo yä kristianu nuꞌu̱ xä me̱päbi Äjuä po ndunthi yä je̱ya ꞌne tꞌembi rä Cuerpo Gobernante, geꞌu̱ di organisa yä ꞌme̱fi yä testigo rä Jeoba po gatꞌho rä Xiꞌmhai dende rä sede mundial bi kohi ha Nueva York (Mateo 24:45).

  13.   Mähye̱gi näꞌä di kamfrihe. Mäske di ꞌmu̱he ha rꞌa nꞌañꞌo yä luga de rä Xiꞌmhai di pe̱ꞌtshe nꞌadä rä jamfri (1 Corintios 1:10). Di o̱the ntsꞌe̱di po gä ntsitsꞌihe xä ñho mäske nꞌañꞌo mä rasahe, mä kolohe ꞌne mä idiomahe (Hechos 10:34, 35; Santiago 2:4). Mäske mähye̱gi näꞌä di tꞌutkägihe, kada nꞌa dä za dä huahni dä me̱fi ja ngu xipäbi rä konsiensia ꞌne näꞌä xä bädi de rä Mäkä Tꞌofo (Romanos 14:1-4; Hebreos 5:14).

  14.   Mä mꞌu̱ihe. Nzäntho di o̱the ntsꞌe̱di po gä mädihe nꞌa ngu mänꞌaa (Juan 13:34, 35). Di o̱the ntsꞌe̱di po gä mꞌu̱he ja ngu adi Äjuä pa hingä u̱mbäbihe rä mfeni. Di udihe rä tꞌekꞌei po rä ji, hänge hindi xitꞌihe yä ji ha mä ndoyꞌohe (Hechos 15:28, 29; Gálatas 5:19-21). Nuje hindi faxtehe ha yä tuhni (Mateo 5:9; Isaías 2:4). Di pe̱ꞌspäbihe rä tꞌekꞌei yä gobiernu ꞌne di o̱tehe nuꞌu̱ yä mhända xä hñutsꞌi, pe ho̱nse̱ nuꞌmu̱ hindi nkontraui yä mhända Äjuä (Mateo 22:21; Hechos 5:29).

  15.   Mä ntsitsꞌihe ko märꞌaa. Rä Hesu bi ꞌñenä: «Mädi ri mikꞌeiui ꞌne gi su ngu gi nsuse̱». ꞌNehe bi mää: «Nuyu̱ hingä yä me̱ti rä xiꞌmhai» (Mateo 22:39; Juan 17:16). Di o̱the ntsꞌe̱di po gä ntsitsꞌihe xä ñho ko ngatꞌho, pe hindi ku̱the ha rä politika nixi di nthäntsꞌihe ko nuꞌu̱ märꞌa yä relijion (Gálatas 6:10; 2 Corintios 6:14). Pe hää di udihe rä tꞌekꞌei po näꞌä huahni dä me̱fi nuꞌu̱ märꞌa yä jäꞌi (Romanos 14:12).

 Mu̱ gi pe̱ꞌtsi märꞌa yä ntꞌani de näꞌä te di kamfrihe, ma gi tini ma nꞌa tu̱i rä imformasion ha nunä luga di pe̱ꞌtsihe ha Internet. ꞌNehe dä za gi yꞌofo ha nꞌa de nuꞌu̱ mä däta ngu de gä ꞌme̱fihe, dä za gi ntini ha nꞌa de nuꞌu̱ yä Ngu de gä Mhuntsꞌi kohi getbu̱ de habu̱ gi ꞌmu̱i o dä za gi yꞌambäbi nꞌa rä testigo rä Jeoba.

a Hyandi rä mfistꞌofo Truth in Translation ha rä nxii 165.

b Nuꞌu̱ yä tsꞌo e̱nxe̱ bä jui de mähetsꞌi pe hingi tsa gä hanthu̱ (Revelación 12:7-9).