Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

Asoo Ɛze?

Asoo Ɛze?

Asoo Dwuuma amgba ‘vi maanle gyɛne gyɛne nu’ rale Gyɛlusalɛm wɔ Pɛntekɔso 33 Y.M. ɔ?

Menli ɛyi Gyɛlusasɛm awɔdenle zo wɔ Pɛntekɔso 33 Y.M.

Saa ɛye edwɛkɛ mɔɔ wɔ Gyima ne 2:5-11 ɛsie ahane a, Philo mɔɔ dɛnlanle aze wɔ mekɛ zɔhane anu la noko hɛlɛle ɛlɔne mɔɔ rale Gyɛlusalɛm wɔ Pɛntekɔso 33 Y.M. la anwo edwɛkɛ dole ɛkɛ.

Philo hɛlɛle vanenle adendulɛma mɔɔ ɛlɛkɔ Gyɛlusalɛm la anwo kɛ: “Menli dɔɔnwo mɔɔ vi azua ngakyile zo la diale, bie mɔ vale nyevile zo ɔvi aduduleɛ nee adɔleɛ, yɛɛ sɔlɔ nee nyiakɛ rale Gyɛlusalɛm ɛvoyia mekɛ biala.” Eza ɔhanle edwɛkɛ mɔɔ wɔ kɛlata mɔɔ Agelepa I, mɔɔ le Hɛlɔdo Kpole ne alɔnra ne hɛlɛle hɔmaanle Wulomu Amɛnlado Caligula anu la. Agelepa hanle Gyɛlusalɛm anwo edwɛkɛ wɔ nu kɛ: “Sua Nwuanzanwuanza . . . ne le Dwudiya nee maanle gyɛne zo suakpole, ɔlua agɔnwolɛvalɛ mɔɔ ɔ nee azua mɔɔ bikye ye lɛ la ati.”

Agelepa bobɔle ɛleka ngakyile mɔɔ Dwuuma dɛnlanle la aluma, mɔɔ bie a le Mɛsɔpɔteemea, Africa Sɔlɔ, Asia Ekyi, Gilisi nee Mɛdetɛlenia bɔra ne mɔ. Nwomanli Joachim Jeremias ka kɛ, “Bɛanga ye fɔɔnwo kɛ menli vi maanle ɛhye mɔ azo rale Gyɛlusalɛm ɛdeɛ, noko ndelebɛbo wɔ nu, ɔluakɛ ɛnee ɔle mɛla kɛ Dwuunli biala mɔɔ ɛyɛ kpanyinli la bara ye maanle nu.”Mɛla ne 16:16.

Nienwu a menli dɔɔnwo ne mɔɔ rale Gyɛlusalɛm ralile Dwuuma ɛvoyia ne la lale a?

Tete abialeɛ bo zo mɔɔ bɛnwu ye wɔ Gyɛlusalɛm

Bɛdi ɛvoyia nsa wɔ Gyɛlusalɛm ɛvolɛ biala—Akpabɛnwo, Pɛntekɔso nee Kpɔda bo Ɛdɛnlanlɛ Ɛvoyia. Wɔ ɛvoyia mɔɔ limoa la anu, menli dɔɔnwo mɔɔ wɔ Yizilayɛ nee maanle gyɛne mɔɔ Dwuuma wɔ zo la tu adenle ba Gyɛlusalɛm wɔ mekɛ ɛhye mɔ anu. (Luku 2:41, 42; Gyima ne 2:1, 5-11) Ɛnee ɔwɔ kɛ adenduvoma ɛhye mɔ amuala nyia ɛleka da.

Bie mɔ da bɛ gɔnwo mɔ anwo; bie mɔ noko da nyɛvolɛ azua nu. Menli dɔɔnwo da ndanlɛ azua nu wɔ ɛkɛ anzɛɛ suakpole ne bane ne anwo. Wɔ Gyisɛse mekɛ mɔɔ li awieleɛ wɔ Gyɛlusalɛm la, ɔlale sua bie mɔɔ bikye Bɛtani la azo.Mateyu 21:17.

Bɛnwu azua dɔɔnwo mɔɔ bikye ɛzonlenlɛ sua ne mɔɔ kyɛnze mɔɔ bɛfa bɛbia la wɔ nu. Ɛnee nyɛvolɛ azua ɛhye mɔ anu a adenduvoma sokoɛ na bɛabia kolaa na bɛawolo ɛzonlenlɛ sua ne anu a. Edwɛkɛ bie mɔɔ bɛhɛlɛ ye wɔ bolɛ zo wɔ sua ne mɔ ko anwo la kile kɛ Theodotus, mɔɔ le ɛsɔfo nee adekilevo mɔɔ wɔ nyianu sua ne azo la, “zile nyianu sua ne kɛ bɛfa bɛagenga ­Torah [Mɛla] ne wɔ ɛkɛ na . . . eza, bɛava nyɛvolɛ azua ne mɔ yɛɛ nzule mɔɔ wɔ ɛkɛ la bɛamaa nyɛvolɛ mɔɔ ɛnlɛ bie la.