Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

Asoo Ɛze?

Asoo Ɛze?

Kɛzi Wulomunli mɔɔ ɛnee ɛzoanvolɛ Pɔɔlo le la azo rale nvasoɛ ɛ?

Pɔɔlo hanle kɛ: ‘medo me edwɛkɛ ne memaa Siza!’

Saa awie le Wulomunli a, ɔnyia fanwodi nee nwolɛ adenle bie mɔ wɔ maanle ne anu. Ɛnee ɔwɔ kɛ Wulomunli di Wulomuma mɛla zo, na tɛ sua bie azo mɛla ɔ. Saa bɛto ye ɛzonle a, ɔkola ɔmaa bɛgyinla sua ne azo mɛla zo bɛdi ye edwɛkɛ, noko eza ɔlɛ adenle ɔmaa Wulomu kɔɔto kpole ne di ye edwɛkɛ. Saa ɔwɔ kɛ bɛbua ye ewule fɔlɛ a, ɔlɛ adenle ɔfa ɔto amɛnlado ne anyunlu.

Ɔlua adenle ɛhye mɔ ati, Cicero mɔɔ le Wulomu maanyɛlɛnli wɔ ɛvoya mɔɔ lumua K.Y.M. la, hanle kɛ: “Ɔle ɛtane kɛ bɛbakyekye Wulomunli; bɛkile ye nyane a ɔle amumuyɛyɛlɛ; ɛku ye a ɔle kɛ wɔhu ɛ ze la,” kile kɛ, wɔhu wɔ awovolɛ anzɛɛ ɛ nwo amra mɔɔ bikye wɔ la.

Ɛzoanvolɛ Pɔɔlo hanle edwɛkɛ ne wɔ Wulomu Maanle ne anu ɛleka biala. Ɔvale adenle mɔɔ ɔlɛ kɛ ɔle Wulomunli la ɔlile gyima wɔ tɛnlabelɛ nsa ɛhye mɔ anu: (1) Ɔzele Felepaema ndɛnebuavolɛma ne kɛ bɛtietia ye fanwodi zo kɛ bɛbole ye la. (2) Ɔmanle bɛnwunle dibilɛ mɔɔ ɔlɛ amaa bɛangile ye nyane wɔ Gyɛlusalɛm. (3) Ɔvale ye edwɛkɛ ɔdole Siza, mɔɔ le Wulomu amɛnlado ne anyunlu amaa yeadie ye edwɛkɛ.Gyima ne 16:37-39; 22:25-28; 25:10-12.

Kɛzi ɛnee bɛtua mboaneneavolɛma kakɛ ɛ?

Ngyehyɛleɛ kɛlata mɔɔ bɛfa bɛtɔ mboane nee abɔnkye, kɛyɛ 2050 k.y.m.

Tete selɛ Gyekɔbo nleanle ye ankele Leeban mboane ne mɔ ɛvolɛ 20. Gyekɔbo vale ɛvolɛ 14 mɔɔ lumua la yɛle gyima amaa ɔ sa aha Leeban amra mraalɛ nwiɔ ne, na ɛvolɛ 6 ɛdeɛ ne, yemɔ bɛvale nyɛmoa a bɛduale ye kakɛ a. (Mɔlebɛbo 30:25-33) Biblical Archaeology Review magazine ne ka kɛ, “Ɔbayɛ kɛ ɛnee tete kɛlɛvoma nee Baebolo kengavoma ze mboaneneavolɛma ngyehyɛleɛ mɔɔ Leeban nee Gyekɔbo yɛle la kpalɛ.”

Tete ngyehyɛleɛ nwo debie mɔɔ bɛnwunle ye wɔ Nuzi, Larsa yɛɛ ɛnɛ Iraq ɛleka bie mɔ la di ɛhye anwo daselɛ. Ngyehyɛleɛ ɛhye bɔ ɔ bo ɔvi ɛvolɛ mɔɔ bɛlɛpepɛ bɛ nwo enrinli ne kɔkpula ɛvolɛ bieko azo. Mboaneneavolɛma die to bɛ nwo zo kɛ bɛbanlea nyɛmoa nyinli nee belɛ dodo bie kɛmɔ bɛ ɛvolɛ de la. Ɛvolɛ ko anzi, ɔ menle ne asa ka ninyɛne mɔɔ bɛha bɛzie mɔɔ bie a le mboane nwo enrinli, aleɛ, nyɛmoa ngyikyi nee mɔɔ bokɛboka nwo la. Bɛfa mɔɔ kɛha zolɛ biala la bɛmaa mboaneneavolɛ ne.

Saa mboane ne mɔ anwo bazo a, ɔbagyinla mboane mbelɛ dodo mɔɔ bɛva bɛmaa mboaneneavolɛ ne la azo. Ɛnee awie biala anye la kɛ mboane mbelɛ ɛya ko bɛawo mboane mralɛ 80. Bie minli a, ɔwɔ kɛ mboaneneavolɛ ne fa bie sie ɔ bo zo. Yemɔti ɔnea kɛ ɔbanlea nyɛmoa mɔɔ bɛva bɛwula ɔ sa nu la boɛ.