Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

Asoo Ɛze?

Asoo Ɛze?

Dwuuma nyɛleɛ boni a maanle Gyisɛse duale ndanehanlɛ a?

WƆ MOSISI Mɛla ne anu, ɛnee yɛlɛ mekɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ Dwuuma ka ndane a. Noko, wɔ Gyisɛse mekɛ zo, ɛnee akee Dwuuma ka ndane wɔ bɛ edwɛkɛ biala anu. Bɛyɛle ɛhye amaa menli alie bɛ edwɛkɛ ali, noko Gyisɛse dendɛle tiale nyɛleɛ ɛhye fane nwiɔ. Ɔti, ɔzele bɛ kɛ: “Bɛmaa bɛ ‘Ɛhɛe’ ɛyɛ ɛhɛe, bɛ ‘Kyɛkyɛ’ ɛyɛ kyɛkyɛ.”​—Mat. 5:33-37; 23:16-22.

Kɛ mɔɔ Theological Dictionary of the New Testament ne kile la, Talmud (tete Dwuuma mɛla) ne maa yɛnwu kɛzi ɛnee Dwuuma ta ka ndane anzɛɛ di amonle kɛ bɛ edwɛkɛ le nɔhalɛ la. Ɛhye le zɔ ɔluakɛ Talmud ne kilehile nu kɔ moa ɔmaa bɛnwu ndane mɔɔ bɛdie bɛto nu nee mɔɔ bɛnlie bɛndo nu la.

Tɛ Gyisɛse angomekye a dendɛle tiale nyɛleɛ ɛtane ɛhye a. Kɛ neazo la, Dwuunli tetedwɛkɛ kɛlɛvo Flavius Josephus hanle Dwuuma eku bie mɔɔ ɛnee bɛkyi ndanehanlɛ la anwo edwɛkɛ. Ɛnee bɛdie bɛdi kɛ ndanehanlɛ le ɛtane kpole tɛla adalɛbɔlɛ. Ɛnee bɛte nganeɛ kɛ saa ɔwɔ kɛ awie ka ndane na bɛalie ye edwɛkɛ bɛali a, ɛnee ɔkile kɛ ɔle adalɛ. Dwuuma buluku bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye Wisdom of Sirach, anzɛɛ Ecclesiasticus, (23:11) la noko ka kɛ: “Awie mɔɔ ɔkulo ndanehanlɛ la ɛnli mɛla zo.” Ɔti, Gyisɛse duale ndane mɔɔ bɛka ye wɔ edwɛkɛ mɔɔ anwo ɛngyia anwo la. Saa yɛka nɔhalɛ dahuu a, ɔnrɛhyia kɛ yɛka ndane amaa bɛalie yɛ edwɛkɛ bɛali.